Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cb-54-2016.pdf
PDF · 93.07 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/54/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu Estate investments s.r.o., Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 714 894 proti žalovanému TOMAK, s.r.o., Hliník 28, 065 03 Podolínec, IČO:31 675 981, právne zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom AK so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 24.111,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 24.111,- eur s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných ako parcely reg. C na LV XXXX k.ú. K. Y.. Dňa 11.07.2012 bol žalovaným doručený návrh zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely č.XXXX. Žalovaný na predmetný návrh zmluvy o nájme pozemku nereagoval. Napriek tejto skutočnosti zmluva o nájme pozemku uzavretá na základe zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v platnom znení. Nehnuteľnosti sú identifikované v prílohe č. 1 ku zmluve o nájme pozemku tak, ako sú evidované na LV XXXX žalobcu. Celková výmera predmetu nájmu je 15456 m2. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.01.2012 do 31.12.2020. V zmysle bodu 6 nájomné bude vyplácané každoročne v termínoch od 01.09. do 31.12. toho ktorého roku. Žalobcovi nebolo počnúc rokom 2012 ku dnešnému dňu vyplatené žiadne nájomné podľa zmluvy o nájme pozemku od žalovaného. Žalobca požaduje nájomné za celkovú výmeru pozemkov, ktoré sú predmetom zmluvy vo výške 8.037,- eur ročne a celkovo sa domáha zaplatenia celkovej dlžnej sumy 24.111,- eur pozostávajúcej zo sumy dlžného nájomného za rok 2013, dlžného nájomného za rok 2014 a za rok 2015. Žalovaný nezaplatením nájomného sa dostal do omeškania nasledujúci rok, teda od 01.01. každého nasledujúceho roka vznikol žalobcovi okrem istiny aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy.
3. Súd platobným rozkazom 3Cb/54/2016-34 zo dňa 10.01.2017 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
4. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že je pravdou, že žalobca v zmysle zákona 504/2003 Z.z. začiatkom mesiaca júl 2012 zaslal žalovanému návrh zmluvy o nájme pozemkov, avšak žalovaný na tento návrh nereagoval, nepodpísal ho a ani nevrátil späť. Žalovaný prestal užívať nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu koncom roka 2012, nevyužíva ich na svoju
poľnohospodársku činnosť, pretože sa jedná o pozemky, ktoré sú v tzv. záplavovej oblasti vodnej elektrárne postavenej na rieke Poprad k.ú. K. Y.. Teda žalovaný od roku 2013 sporné nehnuteľnosti pre svoje potreby nevyužíva. Žalovaný užíva pre poľnohospodársku činnosť iné pozemky a má uzavretú s poľnohospodárskou platobnou agentúrou zmluvu, resp. viac zmlúv, na základe ktorých poberá dotácie od štátu a jedná sa o tzv. užívacie bloky, ale do nich nie sú zakomponované pozemky žalobcu. Ako dôkaz predložil súdu grafické znázornenie jednotlivých blokov a z nich je zrejmé, ktoré parcely sú zahrnuté do toho ktorého bloku. Z tabuľkového prehľadu, ako aj výkladu k nemu je zrejmé, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu netvoria predmet nájmu žalovaného. Žalovaný v rokoch 2013, 2014 a 2015 na predmetné bloky nepodal žiadosť na PPA a na tie, ktoré si uplatnil dotácie, nie sú zahrnuté nehnuteľnosti žalobcu. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil žiadosti adresované za roky 2013, 2014 a 2015, rozhodnutie PPA a prehľad pôdnych dielov - blokov. Ďalej poukázal na to, že napriek tomu, že žalovaný neužíva pozemky žalobcu, nie je žalovanému zrejmé, na základe akého spôsobu žalobca dospel k výpočtu svojho nároku, keď výšku nájmu určil v sume 8.037,- eur za 1 rok a celkovo za 3 roky vo výške 24.111,- eur. Žalobca síce poukázal v žalobe, že nájomné je vypočítané v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, najmenej vo výške 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ale zo žaloby nie je zrejmé, v akej výške si žalobca tento nárok uplatňuje a akú hodnotu poľnohospodárskej pôdy na tento účel určil. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Súd uznesením 3Cb/54/2016 zo dňa 30.01.2017 zrušil platobný rozkaz, pretože odpor žalovaného považoval za zákonný a dôvodný a v tejto veci nariadil pojednávanie.
6. Súd písomnou výzvou zo dňa 30.01.2017 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k odporu žalovaného zo dňa 24.01.2017 a na vyjadrenie určil lehotu 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Túto výzvu prevzal pr. zástupca žalobcu dňa 31.01.2017, ale napriek tomu nezaujal žiaden názor, ani nedoručil súdu vyjadrenie k obsahu odporu žalovaného.
7. Pojednávanie vytýčené na deň 10.10.2017 bolo odročené z toho dôvodu, že podľa telefonickej informácie pr. zástupcu žalobcu sa mu cestou na pojednávanie pokazilo motorové vozidlo. Z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené na dňa 06.02.2018.
8. Pr. zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 06.02.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a predložil súdu zmenu žalobného návrhu. Ňou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 40.185,- eur s príslušenstvom a svoj návrh odôvodnil tým, že z dostupných informácií o žiadateľoch a prijímateľoch podpory v poľnohospodárstve je zrejmé, že žalovaný bol prijímateľom podpory v roku 2010, 2012, 2013, 2015 a 2016 v celkovej výške 1.176.331,13 eur. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, že nehnuteľnosti, na ktoré mu bola poskytnutá štátna podpora, netvoria pozemky žalobcu, z tohto nie je zrejmé, pretože označenie nehnuteľnosti v žiadosti o poskytnutie podpory nie je identické s evidenciou v katastri nehnuteľností a preto nepovažuje identifikáciu predloženú žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu za nedostatočnú. Z toho dôvodu žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť listinné dôkazy, na ktoré preukazuje v odpore tak, aby z nich bol zrejmá identifikácia nehnuteľností s názvom štvorca a kódu diela pôvodného bloku. Žalobca dňa 17.01.2018 sa obrátil na PPA so žiadosťou o sprístupnenie informácií týkajúcich sa žalovaného s tým, aby mu poskytol prehľad všetkých platieb, ktoré boli poskytnuté žalovanému k nehnuteľnostiam žalobcu, ako aj výšku platieb, ktoré boli poskytnuté žalovanému od roku 2011 doposiaľ. PPA v odpovedi na žiadosť žalobcu zo dňa 25.01.2018 uviedla požiadavku na identifikáciu nehnuteľností s názvom štvorca a kódu diela pôvodného bloku, bez ktorej nevie žiadne informácie poskytnúť.
9. Pr. zástupca žalovaného v konaní pre súdom poukázal na skutočnosť, že žalovaný od začiatku pokladá žalobu za nepravdivú a zmätočnú, pretože nie je pravdou, aby žalovaný v roku 2013, 2014 a 2015 užíval nehnuteľnosti žalobcu a ako dôkaz predložil súdu žiadosti žalovaného adresované PPA za účelom poskytnutia dotácií. V mapovom prehľade, ktorý doložil do súdneho spisu sú farebne vyznačené žltou farbou parcely žalobcu, ale v bloku č. 8410/1 sa v ňom nenachádzajú žiadne nehnuteľnosti žalobcu, takisto je tomu aj v ďalších blokoch, ktoré do súdneho spisu boli doložené a to pod číselným označením 7411/1, 8404/1, 8401/1, 7409/1 a napokon 7411/1. Toto všetko sú bloky, v ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti žalobcu, ale žalovaný predložil súdu žiadosti, ktorými preukázal, že žalovaný tieto bloky neužíva. Boli síce žalovaným užívané, ale len do roku 2012. Následne, ani v súčasnej dobe už ich žalovaný neužíva, pretože sa nachádzajú v tzv. záplavovej oblasti v k.ú. K. Y.. Ďalej poukázal na to,
že žalobca vôbec nešpecifikoval, ako dospel k žalovanej sume a nevie, z akého všeobecne záväzného predpisu pri výpočte žalovanej sumy vychádzal, pretože v žalobe odkazuje na zákon č. 504/2003 Z.z., a to konkrétne § 10 ods. 1 tohto predpisu. Toto zákonné ustanovenie však odkazuje na § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, resp. o určení hodnoty pozemku a porastov na ich účely pri pozemkových úpravách. Teda žalobca poukazuje na právny predpis, ktorým nie je možné aplikovať pre určenie výšky nájomného a na túto zmätočnosť už poukázal žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu. V ňom žiadal, aby žalobca špecifikoval svoj žalobný návrh, avšak neurobil to ani v písomnom podaní zo dňa 06.02.2018. Z toho dôvodu žiadal, aby mu súd uložil povinnosť svoj nárok špecifikovať s uvedením konkrétnej hodnoty pozemku, na základe ktorej určil výšku nájomného a zároveň aby žalobca preukázal, že žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobcu, ktoré označil v žalobe.
10 .Súd na základe uznesenia súdu zo dňa 06.02.2018 doručil kópiu zápisnice z tohto pojednávania pr. zástupcovi žalobcu s výzvou na vyjadreniei dňa 20.02.2018, avšak ten nijakým spôsobom na výzvu súdu nereagoval a písomným podaním zo dňa 21.05.2018 oznámil, že pojednávania, ktoré bolo vytýčené na nasledujúci deň, teda dňa 22.05.2018 sa nezúčastní z dôvodu, že došlo ku ukončeniu právneho zastúpenia. Súd preto kontaktoval konateľa žalujúcej spoločnosti, aby mu oznámil termín pojednávania a ten písomným podaním zo dňa 21.05.2018 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd konal, prípadne rozhodol v jeho neprítomnosti.
11. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie podanou žalobou, listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, výsluchom pr. zástupcu žalovaného, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v pôvodnom návrhu zaplatiť mu nájomné za poľnohospodársku pôdu užívanú žalovaným v rokoch 2013, 2014 a 2015 vo výške 24.111,- eur a následným podaním rozšíril pôvodnú žalobu na zaplatenie nájomného v celkovej výške 40.185,- eur. Žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom a jeho vlastníctvo je vedené na LV č. XXXX k.ú. K. Y. užíva žalovaný na poľnohospodárske účely. Za ich užívanie si uplatnil od PPA dotácie a je povinnosťou žalovaného za užívanie platiť aj nájom v zmysle zákona č. 504/2014 Z.z.. Za tým účelom žalobca vyhotovil návrh zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely č. 1039 z 01.01.2012, ktorý však žalovaný nepodpísal, ale napriek tomu považoval žalobca zmluvu za platne uzavretú s poukazom na § 8 citovaného zákona.
13. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a zákonný.
14. Žalobca sa domáha zaplatenia nájomného.
15. V zmysle § 671 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak obvyklé nájomné v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
16. Podľa § 671 ods. 1 OZ, ak nie je dohodnuté, alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne dozadu 01.04. a 01.10. pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
17. Pod nájomným treba rozumieť poskytnutú odplatu za prenechanie určitej veci na dočasné užívanie, resp. branie úžitkov z nej. Jeho výška môže byť určená v nájomnej zmluve, ak nájomná zmluva tento údaj neobsahuje, je nájomca povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy, pričom sa prihliada na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
18. Pre platenie nájomného je prvoradé, aby žalobca bol v konaní preukázal, že žalovaný nehnuteľnosti, ktoré nesporne vlastní, užíva žalovaný tak, ako to tvrdil v podanej žalobe. Žalovaný sa od začiatku konania jednak v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj vo svojich ďalších písomných a ústnych vyjadreniach bránil dôvodiac, že on síce užíval nehnuteľnosti žalobcu, ale len do roku 2012 a následne upustil od ich užívania, pretože sa nachádzajú v záplavovej oblasti v blízkosti elektrárne v k.ú. K. Y. a preto nie je možné ich využívať na poľnohospodárske účely. Ako dôkaz svojho tvrdenia žalovaný preukázal mapové podklady, v ktorých farebne vyznačil parcely žalovaného a z nich je zrejmé, že tie nie sú obsiahnuté v tých blokoch, na ktoré si žalovaný uplatnil dotácie od PPA za roky 2013 a 2014 a
2015. Samotné tvrdenie žalobcu, že žalovaný obdržal cca 1.000.000,- eur nie je ešte dôkazom toho, že žalovaný užíva aj nehnuteľnosti žalobcu a práve v konaní bolo nevyhnutné, aby žalobca ako pán sporu preukázal svoje tvrdenie, že naozaj jeho nehnuteľnosti sú užívané žalovaným. Ba naopak súd dospel k záveru, že žalovaný v rámci procesnej obrany v tomto konaní využil svoje procesné postavenie a preukázal súdu dostatočným spôsobom, že nehnuteľnosti žalobcu nie sú predmetom užívania za sporné roky.
19. Ďalej sa v konaní žalovaný bránil aj tým, že žalobca nešpecifikoval ním uplatnený nárok, akým spôsobom sa dopracoval k výpočtu žalovanej sumy, jednak pôvodnej, ako aj navýšenej, ani pokiaľ ide o výšku za užívanie 1 hektára poľnohospodárskej pôdy, teda z akej ceny pôdy vychádzal pri stanovení základnej ceny nájmu. Na špecifikáciu tohto nároku bol súdom opakovane vyzývaný, ale na žiadnu výzvu zo strany súdu žalobca nereagoval, vytýčených pojednávaní sa nezúčastnil a teda súd dospel k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.
20. Strana sporu má povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkaznú. Splnenie oboch týchto povinností nemôže súd žiadnym spôsobom od strán vynucovať a ich splnenie sankcionovať. Jedinou sankciou za ich nesplnenie je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech strany, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane sporu teda je, aby dbala o ochranu svojich práv a oprávnených záujmov aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, kedy je zároveň povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predostreté dostatočným spôsobom a podložené formou zákonných dôkazných prostriedkov.
21. Teda vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je neopodstatnený, nedôvodný, nijakým spôsobom nepreukázaný a vzhľadom na množstvo rozporov v jeho tvrdeniach a predložených listinných dôkazov dospel k názoru, že nároku žalobcu nie je možné vyhovieť a naopak stotožnil sa s argumentmi a dôkazmi žalovanej strany. Vzhľadom na vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalovanému nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.