Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-163-2017.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/163/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ľubomíra Beňová, so sídlom Záhradnícka 10, 945 01 Komárno, správca majetku úpadcu: NZ-INVEST, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 10, 940 35 Nové Zámky, IČO: 31 427 081, proti žalovanému: InterEdu s.r.o., so sídlom Krížna 4995/30, 940 01 Nové Zámky, IČO: 45 998 558, o zaplatenie 344,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/13/2017-147 zo dňa 22.06.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/13/2017-147 zo dňa 22.06.2017 p o t v r d z u j e.
Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 150 ods. 1, ods. 2, § 215 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 489 Občianskeho zákonníka .
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa ako správca majetku úpadcu NZ-INVEST s.r.o., IČO: 31 427 081 domáhal voči žalovanému zaplatenia 344,45 eura s úrokmi z omeškania, z dôvodu úhrady faktúr č. 130901 spl. 14.10.2013 na sumu 100,- eur, č. 130302 spl. 13.04.2013 na sumu 100,- eur, č. 130601 spl. 14.07.2013 na sumu 100,- eur a č. 131001 spl. 14.11.2013 na sumu 44,45 eura. Uviedol, že účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 30.10.2015. Do súpisu majetku úpadcu boli spísané aj neuhradené pohľadávky voči žalovanému v žalovanej výške a súpis majetku bol zverejnený v OV č. 232/2015 dňa 03.12.2015. Žalovaný napriek výzve na úhradu zo dňa 01.02.2016 neuhradil ani časť dlžnej sumy. Žiadne ďalšie skutočnosti žalobca v žalobe neuviedol a k žalobe pripojil 4 vyššie uvedené faktúry, v ktorých bol uverejnený rovnaký text „Fakturujeme Vám na základe Vašej objednávky uverejnenie inzerátu v periodiku Castrum Novum.“
4. Súd prvej inštancie na základe vyjadrenia strán sporu a oboznámením sa s obsahom pripojených listín považoval za zistené, pokiaľ ide o skutkový stav, iba to, že úpadca na ťarchu žalovaného vystavil v žalobe uvedené faktúry s vyššie uvedeným textom a pohľadávky podľa nich boli zahrnuté do súpisu pohľadávok úpadcu.
5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v konaní neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia. Súd z vyjadrenia žalobcu nezistil
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa zmluvného vzťahu, z ktorého mali záväzky žalovanému vzniknúť. Súd nezistil právne relevantnú skutočnosť, na základe ktorej vznikla úpadcovi povinnosť fakturovať žalovanému cenu inzercie. Súd nezistil, že by si bol žalovaný službu inzercie objednal, resp. že by medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy, predmetom ktorej by bol záväzok úpadcu inzerciu uverejniť a žalovanému záväzok zaplatiť cenu za takúto službu. Súd nezistil ani to, či, kedy a v ktorých vydaniach periodika Castrum Novum úpadca inzerciu v prospech žalovaného uverejnil. Samotná faktúra nie je právnou skutočnosťou, na základe ktorej záväzky vznikajú, a to bez ohľadu na to, či si ju jej vystaviteľ zahrnul do svojej účtovnej evidencie a či si z nej splnil daňovú povinnosť. V prejednávanom spore dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázala oprávnenosť uplatnených nárokov spolu vo výške 334,45 eura, a teda že by žaloba bola podaná dôvodne. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Žalovaný mal v konaní vo veci plný úspech. Nárok na náhradu trov konania mu na základe toho vznikol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní trovy konania nevznikli.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí. Mal za nesporné, že žalobca a žalovaný vystupovali v právnom vzťahu, o čom svedčí fakturácia poskytnutého plnenia. Žalobca si riadne splnil svoje povinnosti, faktúry eviduje vo svojom účtovníctve, riadne odviedol z vyfaktúrovanej ceny plnenia daň z pridanej hodnoty. Na preukázanie sporných tvrdení navrhol v konaní vypočuť ako svedka konateľku úpadcu G.. L. T., bytom L. cesta XXXX/X, U. Q., ktorá by k veci vedela uviesť, aké plnenie bolo žalovanému fakturované, kto za úpadcu prijímal a spracovával objednávky a kto bol zodpovedný za vystavené faktúry ako aj skutočnosti na akých podkladoch faktúry vystavované úpadcom boli. Uvedený navrhovaný dôkaz však súd nevykonal a teda mal za to, že nesprávne zistil skutkový stav a teda rozhodol na základe neprávne zisteného skutkového stavu.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu odvolania podaného žalovanou (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).
9. Rozsudok bol vyhlásený dňa 22.05.2018.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.01.2017 domáhal vydania platobného rozkazu s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti platobného rozkazu dlžnú sumu, istinu vo výške 344,45 eura s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 100,- eur od 15.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 100,- eur od 14.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 100,- eur od 15.07.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 44,45 eura od 14.11.2013 do zaplatenia. V prípade podania odporu proti platobnému rozkazu navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, istiny vo výške 344,45 eur s príslušenstvom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie platobný rozkaz nevydal a vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe. Vyjadrenie žalovaného bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 16.03.2017. Uviedol, že so žalobcom neuzavrel žiadnu zmluvu ani objednávku na poskytovanie služieb inzercie v periodiku Castrum Novum. Žalobcom predložené faktúry nevedie vo svojom účtovníctve a popieral ich oprávnenosť, keďže uvedené služby si nikdy neobjednal a ani mu neboli žiadne služby zo strany žalobcu poskytnuté. Tento nárok žalobcu voči žalovanému považoval za neoprávnený. Na preukázanie pravdivosti tvrdení predložil kópiu periodík za rozhodujúce obdobie, v ktorom mali byť žalovanému poskytnuté reklamné služby inzercie. Uvedené periodiká žiadnu inzerciu pre žalovaného neobsahujú. Žiadal, aby súd konanie zastavil ako nedôvodné a premlčané. Žalobca sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 03.04.2017. Uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších tvrdení uvedených v žalobe. Nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, nakoľko ide o obchodno - právny vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Vo vyjadrení zo dňa 16.05.2017 žalovaný uviedol, že žalovaný so žalobcom žiadnu zmluvu na fakturované služba neuzatvoril a ani nevykonal žiadnu objednávku. Navrhol, aby žalobca predložil
relevantné dôkazy o tom, že žalovaný si u neho predmetné reklamné služby neobjednal. Žiadal, aby žalobca predložil platnú objednávku alebo zmluvu, nakoľko faktúra nie je dôkazom toho, že uvedené služby boli zo strany žalobcu objednané. Žalobca nepreukázal skutočnosť, že služby, ktoré fakturoval aj skutočne žalovanému poskytoval. Predmetné faktúry nikdy žalovanému doručené neboli a o ich existencii nemal žiadnu vedomosť, žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že uvedené faktúry doručil žalovanému. Mal za to, že žalobca vystavil faktúry za poskytnutie služieb bez akéhokoľvek vedomia žalovaného, ktoré žalovanému nikdy neposkytol. Pojednávanie sa konalo dňa 22.06.2017. Pred otvorením pojednávania žalobca uviedol, že nemá k dispozícii žiadne objednávky žalovaného a od úpadcu má k dispozícii iba faktúry. Nevedel uviesť ďalšie skutkové tvrdenia na základe ktorých by sa dalo dostaviť k záveru smerujúcich k uzavretiu zmlúv na dodanie služieb. Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu podanej žaloby a žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Vznik zmluvného vzťahu preukázal predmetnými faktúrami. Žalobca žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Žalobca podal proti predmetnému rozsudku odvolanie.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu (napr. podľa § 185 ods. 2, ods. 3 CSP), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
15. V rámci dokazovania platí v civilnom sporovom konaní zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, ten dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.
16. V zmysle uvedeného potom možno konštatovať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 38/2015 z 21.01.2015).
17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa s poukazom na § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal existenciu právne relevantnej skutočnosti, na základe ktorej vznikla úpadcovi povinnosť fakturovať žalovanému za služby. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci tvrdenia, že služby, za ktoré boli faktúry vydané boli skutočne žalovanému poskytnuté. Žalobca nepredložil žiadnu zmluvu v zmysle ktorej by bolo zrejmé, že žalovaný si službu inzercie objednal. Návrh žalobcu sa javil ako nedôvodný.
18. V intenciách vyššie uvedených zákonných ustanovení odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalovaný, mal by proti žalobcovi nárok na priznanie náhrady trov odvolacieho konania. Žalovanému však v rámci odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.