Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci navrhovateľky: U. M., nar. XX. O. XXXX, bytom I., B. XX, zast. advokátom: JUDr. Milošom Chrenkom, Trnava, Hlavná 25 proti druhému manželovi: U. M., nar. XX. L. XXXX, bytom I., B. XX, zast. splnomocneným zástupcom JUDr. X. V., bytom Z., L. I. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: M. M., nar. XX. U. XXXX a M. M., nar. XX. I. XXXX, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, o odvolaní druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25. augusta 2017 č.k. 33P/26/2016-183, takto

rozhodol:

I/ Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného p o t v r d z u j e .

II/ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I/ manželstvo U. M., rodenej T. U., narodenej XX.XX.XXXX a U. M., narodeného XX.XX.XXXX uzavreté dňa 16.11.2002 pred Matričným úradom Červeník, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Červeník, vo zväzku VII ročník 2002, na strane 51, pod poradovým číslom 14 rozviedol; II/ maloleté deti M., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach; III/ otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého M. 200 eur mesačne a na maloletú M. 150 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky; IV/ styk otca s maloletým M. a maloletou M. neupravil a V/ o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva, ktoré si neplní svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia, keď obaja odmietajú zotrvať v manželskom zväzku. Príčinou rozvratu manželstva bolo citové odcudzenie sa v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich z § 18 a 19 Zákona o rodine a to najmä v porušení povinnosti vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vzájomne si pomáhať k čomu došlo počas úspešného podnikania manžela a v súvislosti s tým následne nadviazanie mimomanželský pomeru. Obidvaja manželia zhodne vyhlásili, že na zmierení nemajú záujem a žiadali manželstvo rozviesť. Nakoľko manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako pol roka, nehospodária spolu a intímne sa nestýkajú viac ako tri roky, súd ich manželstvo rozviedol. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým M. a M. súd vychádzal z potrieb a záujmov maloletých detí. Záujmom maloletých detí je zabezpečenie biologických, psychologických a sociálnych potrieb a stabilita výchovného prostredia.

Potreby maloletého dieťaťa sú najlepšie zabezpečené v kompletnej rodine, teda za situácie, keď rodičia maloletého dieťaťa žijú spolu ako manželia. V prípade rozvodu manželstva sa tento základný atribút záujmu maloletého dieťaťa stráca. Súd preto musí upraviť práva a povinnosti maloletého dieťaťa na čas po rozvode tak, aby boli čo najlepšie zabezpečené aj mimo manželstva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Prejavil však záujem na voľnom, súdom neurčenom režime stretávania sa s deťmi, tak, aby to vyhovovalo deťom, ako aj rodičom podľa potrieb reálneho života, s čím matka súhlasila. Preto súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok s tým, že stretávanie sa otca s deťmi súd neupravoval. Pri určení výšky výživného vychádzal z príjmov obidvoch rodičov a z odôvodnených potrieb maloletých detí. Výdavky spojené s výchovou maloletých detí tak ako boli matkou podaním doručeným súdu dňa 24.08.2017 vyčíslené má súd doloženými kópiami dokladov o zaplatení preukázané a považuje ich za primerané, zodpovedajúce potrebám maloletých detí vzhľadom na ich vek. Príjem matky ako zamestnanca bol súdu riadne preukázaný vo výške 390 eur v čistom (v čase podania návrhu na začatie konania). Otec dokladoval svoje aktuálne zárobkové pomery potvrdením od zamestnávateľa R. s. r. o. vo výške minimálnej mzdy, toho času 435 eur v hrubom. Súd vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo, ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a došiel k záveru, že je v možnostiam otca prispievať na výživu detí 200 eur na maloletého M. a 150 eur na maloletú M., tak ako matka navrhovala. Z dokazovania vyplynulo, že otec v posledných rokoch prešiel zo zamestnaneckého pomeru na podnikanie (r. 2011), pričom sa mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe darilo ročne zarobiť 15.941,83 eur (príjmy mínus výdavky za rok 2014), čo predstavuje 1.328,49 eur mesačne pred zdanením a zaplatením odvodov. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že od roku 2016 podniká prostredníctvom R., s. r. o., táto spoločnosť zamestnáva okrem neho štyroch zamestnancov v pracovnom pomere. Ako jediný spoločník a konateľ rozvíja obchodnú spoločnosť s perspektívou budúcej prosperity a ako jeden z jej zamestnancov mesačne zarába minimálnu mzdu, toho času 435 eur v hrubom. Z dokazovania vyplynulo, že otec maloletých detí bol pred zmenou formy podnikania schopný ako SZČO konštantne dosahovať mesačný príjem vo výške cca 1.000 eur v čistom. Dôvodom, pre ktorý prešiel otec maloletých detí na podnikanie prostredníctvom právnickej osoby, podľa súdu prvej inštancie bol ten, že mu za určitých okolností môže zostať väčší disponibilný príjem, ako by mu zostal v prípade živnosti po zaplatení zdravotných a sociálnych odvodov a dane z príjmov, nakoľko zisk vyplácaný v s.r.o. nepodlieha dani z príjmov. Za ďalšiu výhodu podnikania formou s.r.o. v porovnaní so živnosťou je možné považovať, že za všetky záväzky vyplývajúce z podnikania zodpovedá spoločnosť celým svojím majetkom, zatiaľ čo spoločník ručí len do výšky svojho nesplateného vkladu, na rozdiel od živnostníka, ktorý zodpovedá celým svojím majetkom. Podľa názoru súdu otec maloletých detí pristúpil k transformácii podnikania po zrelej úvahe a vyhodnotení výhod a nevýhod zmeny, nielen preto, že sa mu naskytla príležitosť bezplatne uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu v R. s.r.o. alebo z dôvodu potreby zamestnávania iných osôb, nakoľko aj živnostník môže zamestnávať osoby v pracovnom pomere. Prvoinštančný súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky, ktorá poukázala na potencionalitu príjmu, keď súd prihliadol na to, čo otec nielen fakticky ako zamestnanec zarobí, ale aj na to, čo je objektívne možné, aby vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce zarobil v danom čase a mieste. Otec maloletých detí podniká v oblasti autoservisu, má 10 ročnú prax, podniká v trnavskom kraji, v ktorom je koncentrovaný automobilový priemysel a tým aj ponuky na trhu práce. Ako vyplýva z článku zverejnenom dňa 28.2.2017 na stránke PSA GROUPE Slovakia priemerná mesačná mzda ich zamestnanca dosiahla v roku 2016 úroveň 1.395 eur vrátane prémií a príplatkov. Z navrhovateľkou doložených inzercií zo stránky profesia.sk ku dňu 12.6.2017 vyplývali primerané pracovné pozície s nástupným platom v priemere cca 1.200 eur. Podľa zverejnených výkazov Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý kvartál roku 2017 sa v priemyselnej výrobe pohybovala priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca na úrovni 964 eur. Uvedené potenciálne príjmy prevyšujú otcom fakticky poberanú minimálnu mzdu 2,25-násobne až trojnásobne. Nakoniec prihliadol aj na to, že otec detí nadobudol v roku 2016 nehnuteľnosť, rodinný dom v B. v hodnote 130.000 eur, ktorej kúpu financoval hypotekárnym úverom v D. V., a.s. vo výške 100.304 eur s mesačnou splátkou 455 eur a medziúverom z PSS, a. s. vo výške 30.000 eur s mesačnou splátkou 181,71 eur. Mesačné splátky k tejto nehnuteľnosti sú vo výške 636 eur, čo však nezodpovedá mesačnému príjmu otca. Zároveň z výpovede otca ako aj zo správy ÚPSVaR vyplynulo, že v prízemných priestoroch tejto nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území B. ako rodinný dom sídli a má prevádzku spoločnosť R., s.r.o. (bez uvedenia zmeny spôsobu užívania nehnuteľnosti). Z prenájmu časti rodinného domu v prospech spoločnosti by mal otec

dosahovať výnos zodpovedajúci obvyklému nájomnému namiesto bezodplatného prenechania domu do užívania tretiemu subjektu. Na navrhovateľkou tvrdený vyšší životný štandard otca detí - dovolenky v zahraničí, poľovačky, drahé oblečenie - súd neprihliadol, nakoľko tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané. Prvoinštančný súd bol toho názoru, že vzhľadom na potenciálny príjem, ktorý by otec mohol ako zamestnanec vzhľadom na miesto, čas a jeho odborné skúsenosti dosahovať, ako aj s poukazom na to, že otec sa nesnaží dosiahnuť výnos z prenájmu vlastnej nehnuteľnosti, s prihliadnutím na v minulosti dosahované príjmy pred transformáciou podnikania, že v súčasnosti by sa príjem otca mohol reálne pohybovať nad 1.200 eur mesačne. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia ako životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, keď súd bude vychádzať z toho, že druhý rodič si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Nakoniec matka detí sa vyjadrila tak, že po rozvode manželstva bude hradiť výdavky s bývaním vo vlastnej réžii. Zročné výživné od podania návrhu určiť nežiadala. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Náhradu trov konania navrhovateľke v zmysle § 55 C.m.p. súd nepriznal, keď nezistil také okolnosti, v dôsledku ktorých by mal vybočiť z generálneho princípu vlastného znášania si trov konania účastníkmi, ako aj z dôvodu, že navrhovateľke bol centrom právnej pomoci určený advokát na poskytovanie právnej pomoci v tomto konaní bez finančnej účasti navrhovateľky.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy výšky výživného podal v zákonnej lehote odvolanie druhý manžel (otec detí), ktorý nesúhlasil s tým, že zmena formy podnikania mala vplyv na jeho disponibilný príjem. Namietal aj tzv. teóriu potencionality, ktorej aplikáciu na danú vec súd prvej inštancie konzekventne nezdôvodnil.

4. K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

5. Procesný opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - druhý manžel, otec detí (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p. a § 7 ods. 1 C.m.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 33P/26/2016 bol rozvod manželstva účastníkov a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I/ manželstvo U. M., rodenej T. U., narodenej XX.XX.XXXX a U. M., narodeného XX.XX.XXXX uzavreté dňa 16.11.2002 pred Matričným úradom Červeník, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Červeník, vo zväzku VII ročník 2002, na strane 51, pod poradovým číslom 14 rozviedol; II/ maloleté deti M., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach; III/ otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého M. 200 eur mesačne a na maloletú M. 150 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky; IV/ styk otca s maloletým M. a maloletou M. neupravil a V/ o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

13. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že potenciálny príjem, ktorý by otec mohol ako zamestnanec vzhľadom na miesto, čas a jeho odborné skúsenosti dosahovať, ako aj s poukazom na to, že sa nesnaží dosiahnuť výnos z prenájmu vlastnej nehnuteľnosti, s prihliadnutím na v minulosti dosahované príjmy pred transformáciou podnikania, tak by sa jeho príjem mohol reálne pohybovať nad príjmom deklarovaným otcom počas konania, preto bolo úplne na mieste určenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie. Taktiež je potrebné uviesť, že pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov výživou povinného rodiča sú síce predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody), avšak treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality (t. j. či sa výživou povinný rodič nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká). Na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov neprihliada. V prejednávanej veci výdavky otca na úver nehnuteľnosti (rodinného domu) sú výdavkami, ktoré v situácii otca nie sú nevyhnutnými, ale naopak slúžia na zaobstaranie predmetov nadštandardnej hodnoty.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p..

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).