Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-82-2017.pdf
PDF · 74.4 KB
Case nature
Subarea
21Ek/82/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EURO CASH, s.r.o., so sídlom ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 301 v konaní zast.: JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom so sídlom Profesora Sáru 3873/44, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému: R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XA, XXX XX E., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 145,- EUR s príslušenstvom a trov exekučného konania, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/82/2017 zo dňa 4. januára 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 4.1.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 21Ek/82/2017, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 35 ods. 1, § 49, § 61k ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, 4, 5, § 61l ods. 1, 3, 4, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1, § 200 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 255 ods. 1, § 256 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na Okresný súd Bratislava IV, teda nesprávne, a to v rozpore s § 61k ods. 5 veta prvá Exekučného poriadku. Pričom pokiaľ povinný nesúhlasí s exekúciou vedenou proti jeho osobe, Exekučný poriadok mu priznáva právo podať návrh na zastavenie exekúcie, a to v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom tento musí byť doručený súdnemu exekútorovi. Okresný súd Bratislava IV bezodkladne postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý ho v súlade s § 61k ods. 5 Exekučného poriadku postúpil na ďalší procesný postup poverenému súdnemu exekútorovi, ktorému bol doručený dňa 02.11.2017. V tejto súvislosti uviedol, že 15 dňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinnému uplynula dňa 31.10.2017, preto predmetný návrh na zastavenie exekúcie nie je možné posudzovať podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ale podľa nasledujúceho ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. S tým je spojené aj nadväzujúce ustanovenie § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, kedy neskôr podaným návrhom na zastavenie exekúcie (po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty) už Exekučný poriadok nepriznáva odkladný účinok, preto súdny exekútor bez ohľadu na podaný návrh na zastavenie exekúcie môže pokračovať v prebiehajúcej exekúcii a vymáhať pohľadávku povinného v prospech oprávneného. Ďalej uviedol, že preskúmaním samotného obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že tento neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré nastali, alebo mali nastať po dátume 31.10.2017 (po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi), a ktoré by mohli mať vplyv na prebiehajúcu exekúciu, resp. ktoré by mohli spôsobiť zastavenie exekúcie súdom. Nesúhlas povinného s oznámením o prešetrení sťažnosti Spr. 2055/2017 zo dňa 13.06.2017 a nesúhlas s uznesením zo dňa 10.04.2017 nepredstavujú dôvody, na základe ktorých by súd mohol rozhodnúť o zastavení exekúcie. K námietke povinného, že
oprávnený nepredložil dôkaz o tom, že povinný neuhradil sumu vo výške 100,- Eur uviedol, že dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať skutočnosť, že došlo k úhrade uvádzanej sumy spočíva výhradne na osobe povinného. Pokiaľ povinný predmetným dokladom o úhrade nedisponuje, resp. nedošlo k jeho predloženiu, súd nemá právo rozhodnúť o zastavení exekúcie ani v časti vymáhanej pohľadávky. Na záver dodal, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať dotknuté exekučné tituly, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vyporiadal súd, ktorý predmetné rozhodnutie vydal, teda Okresný súd Bratislava IV. Na základe vyššie uvedených skutočností vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal, aby exekučný súd posudzoval jeho návrh zo dňa 17.10.2017 podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že uznesenie vydané zamestnancom súdu obsahuje odôvodnenie zakladajúce sa na nesprávnom vecnom zistení. Omeškanie povinného vzniklo iba pre nedostatočné poučenie uvedené v upovedomení o začatí exekúcie vyhotovené súdnym exekútorom zo dňa 31.08.2017 a doručené mu dňa 13.10.2017. Poučenie neobsahuje usmernenie o mieste podania návrhu na zastavenie exekučného konania a neobsahuje ani poučenie o návrhu na odklad exekúcie. Opätovne žiadal, aby súd vyhovel jeho návrhu zo dňa 17.10.2017, nakoľko exekučný titul, ktorým ho súd zaviazal na uhradenie istiny s príslušenstvom bol vydaný bez dôkazu o vzniku dlhu. Odôvodnenie rozsudku s exek. titulom tiež neobsahuje informáciu, že súd rozhodoval nielen bez prítomnosti žalobcu, ale aj bez prítomnosti žalovaného. Nakoľko riadny opravný prostriedok voči predmetnému rozsudku zmeškal, pretože nemá finančné prostriedky na advokáta a ani na bezplatnú pomoc prostredníctvom CPP. Preto až po uplynutí celého roka od doručenia exekučného titulu pripravuje s pomocou o.z. a do 15.02.2018 podá Okresného súdu Bratislava IV žalobu o obnovu konania vo veci 12Cb 229/2012. Na záver uviedol dôvody žaloby na obnovu konania.
4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 25.1.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 15.1.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 16.08.2017, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV pod č.k. 12Cb/229/2012-141 zo dňa 19.1.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 06.03.2017, uznesenia Okresného súdu Bratislava IV pod č.k. 12Cb/229/2012-144 zo dňa 08.03.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 23.04.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava IV pod č.k. 12Cb/229/2012-148 zo dňa 10.04.2017, dňa 24.08.2017 poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Závodskému (345EX 944/2017). Dňa 17.10.2017 bol doručený na Okresný súd Bratislava IV návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho postúpil na Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.10.2017, ktorý ho bezodkladne postúpil poverenému súdnemu exekútorovi, ktorý ho následne spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.
13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že povinný ani vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne zákonné dôvody, ktoré by akokoľvek spochybňovali závery sťažnosťou napadnutého uznesenia o tom, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je potrebné posudzovať podľa ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, a nie podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník preto správne postupoval, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol.
15. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.