Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/366/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. O. H., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky S. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. A., N.. N. XXXX/ X, Y..Č.. H., H. XX a otca L. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Č. J. Y., Z. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Košice I. sp.zn. 22P/132/2010 - 49 zo dňa 07.03.2011 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. O. H., J.. XX.XX.XXXX a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. O. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne, počnúc od 05.04.2017, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. O. za obdobie od 05.04.2017 do 31.05.2018 v celkovej výške 187,34 Eur je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, v mesačných splátkach po 6,- Eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Matka maloletého dieťaťa podala dňa 23.03.2017 na tunajšom súde návrh zo dňa 22.03.2017, ktorým žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. O. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc od 01.04.2017.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo zvýšené výživné na mal. O. rozsudkom Okresného súdu Košice I., sp.zn. 22P/132/2010 - 49 zo dňa 07.03.2011 na sumu 50,- Eur s účinnosťou od 01.03.2011. Od poslednej úpravy výživného došlo na strane mal. O. k podstatným zmenám, v súčasnej dobe je žiakom 9. ročníka Základnej školy v Gelnici. Stravuje sa v školskej jedálni, kde je mesačný poplatok vo výške 20,- Eur. Venuje sa futbalu. Pravidelne trikrát v týždni cestuje na tréningy do Košíc, s čím súvisia taktiež zvýšené výdavky. Synovi je potrebné každoročne uhradiť poplatok za registráciu v klube, ktorá činí 200,- Eur. Pravidelne mu zakupuje halové tenisky, kopačky, chrániče a všetko, čo potrebuje. Mesačne synovi dobíja mobilný telefón vo výške 5,- Eur. Mal. O. má zdravotné problémy s kolenom. Pravidelne s ním navštevuje ortopéda v Košiciach a to minimálne 6 x ročne. Užíva výživové doplnky, za ktoré mesačne uhrádza 15,- Eur. Nosí zubný strojček, za ktorý mu uhradila poplatok vo výške 50,- Eur, taktiež chodia pravidelne na čeľustnú ortopédiu a to 6 x ročne do Košíc. Syn neustále rastie, potrebuje oblečenie, hygienické potreby a aj obuv. Ona je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, nakoľko dňa 02.01.2016 jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. synovi Z. Q.. Žije v spoločnej domácnosti s otcom tohto mal. dieťaťa. Otec mal. Daniela na výživu syna pravidelne mesačne prispieva sumou 50,- Eur, nad rámec výživného synovi neprispieva, je s ním v sporadickom

kontakte, zväčša cez internet alebo telefonicky. Okrem tohto mal. syna majú s jeho otcom ešte dospelú dcéru M., ku ktorej otec už nemá vyživovaciu povinnosť od r. 2016, nakoľko dcéra po ukončení štúdia na strednej škole sa zamestnala.

3. Otec mal. dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril, avšak na pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko už je 3,5 roka na invalidnom dôchodku, má obmedzenie v práci na 70 % a nemá na to príjmy.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a matky mal. dieťaťa, oboznámením sa s listinnými dokladmi a pripojenými súdnymi spismi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp.zn. 22P/132/2010 - 49 zo dňa 07.03.2011 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na maloletého syna O. mesačne sumou 50,- Eur a na v tom čase mal. dcéru M. H. sumou 70,- Eur mesačne, na obe deti počnúc od 01.03.2011 do budúcna.

6. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že súd pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody vychádzal z toho, že matka maloletého v tom čase žila u svojho priateľa, ktorému prispievala mesačne sumou 200,- Eur na stravu, okrem týchto detí mala ešte 17-ročného nemanželského syna, bola zamestnaná s mesačným čistým príjmom 360,- Eur. Poberala prídavky na tri deti v sume 69,- Eur a tieto deti navštevovali základnú školu. Otec maloletého v čase schvaľovania tejto rodičovskej dohody žil sám na ubytovni, za ktorú si platil 114,- Eur mesačne a jeho mesačný príjem bol vo výške od 450,- do 500,- Eur v čistom. Podľa účastníckej výpovede matky uskutočnenej v uvedenom konaní sp.zn. 22P/132/2010, syn v tom čase navštevoval tretí ročník základnej školy.

7. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletého a jeho rodičov, matka spolu s maloletým t.č. býva spolu so svojim terajším partnerom v podnájme v 3-izbovom byte na ul. H. XX I. H.. Maloletý O. má v byte vlastnú izbu zariadenú potrebným a účelným nábytkom. Matka v súčasnosti je poberateľkou rodičovského príspevku na mal. syna z družobného pomeru a rodinných prídavkov na dve mal. deti. Jej súčasný partner pracuje v zahraničí, od októbra 2017 matka spolu s týmto svojim partnerom uhrádzajú za podnájom sumu 650,- Eur mesačne, v čom sú zahrnuté ako nájom, tak aj energie. Podľa jej účastníckej výpovede jej terajší partner spláca aj hypotekárny úver, ktorý ešte mali na starý byt a to mesačnou čiastkou 200,- Eur. Podľa jej výpovede príjem jej partnera v zahraničí sa pohybuje vo výške cca 1.500,- Eur mesačne. Okrem mal. O. má vyživovaciu povinnosť ešte k mal. synovi z jej súčasného partnerského vzťahu a to k mal. Z. J.. XX.XX.XXXX.

8. Otec maloletého v súčasnej dobe prebýva v garsónke, za ktorú mesačne uhrádza sumu 90,- Eur, ako nájomné a 39,- Eur mesačne, ako poplatok za energie. Je poberateľom invalidného dôchodku, t.č. vo výške 282,40 Eur mesačne za rok 2017 a od r. 2018 vo výške 286,50 Eur mesačne. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.04.2017 t.č. sa jeho obmedzenie v schopnosti pracovať posudzuje v rozsahu 70 %. Podľa správy ÚPSVaR Trebišov otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani nie je príjemcom žiadnych sociálnych dávok. Zároveň podľa správy uvedeného úradu tento t.č. nedisponuje voľným pracovným miestom, ktoré by zodpovedalo pre občana s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

9. Otec vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že v priebehu minulého roku, keď syn nastúpil na strednú školu pokúšal sa zamestnať na Morave, kde aj zarobil 240,- Eur, z ktorých synovi poskytol čiastku 60,- Eur, následne si zháňal prácu v ČR v Mikulove, ako aj Brne a aj jeho priateľka mu zháňala prácu, avšak nepodarilo sa mu zamestnať.

10. Podľa jeho účastníckej výpovede v súčasnej dobe mu pomáhajú sestry a tiež jeho terajšia priateľka, ktorá už dva roky žije v Čechách, kde aj pracuje. On samotný vlastní staršie osobné motorové vozidlo zn. Mercedes, ktoré má 40 rokov a iný hodnotnejší majetok nemá. Podľa jeho účastníckej výpovede je voči nemu vedená exekúcia, ktorá mu nie je sťahovaná, keďže musí platiť výživné, pričom táto je vedená pre pôžičky, ktoré mu ostali ešte z čias rozvodu, pričom potvrdil, že sa nejednalo o spoločné pôžičky oboch rodičov maloletého, ale len o jeho vlastné pôžičky.

11. Podľa zhodného tvrdenia oboch rodičov maloletého, otcovi maloletého zanikla vyživovacia povinnosť k ich spoločnej dcére M. v r. 2016. Z dokladov, ktoré otec prezentoval vyplynulo, že okrem nákladov na bývanie uhrádza tiež poplatok za služby poskytované spoločnosťou Antik TV mesačne v sume 21,- Eur.

12. Maloletý O. bol v čase podania návrhu žiakom 9. ročníka ZŠ, od septembra tohto školského roku je študentom 1. ročníka Strednej odbornej škole Jána Vocatia v Košiciach, na začiatku školského roka mal zvýšené výdavky spojené so zakúpením školských pomôcok v hodnote 70,- Eur, v čom boli poplatky za ZRPŠ, zošity, oblečenie na prax a školské pomôcky, poplatok za mesačník 10,- Eur, výdavky spojené s telefónom, ktoré matka vyčíslila na sumu 5,- Eur mesačne. Kým s matkou žili v Gelnici, syn cestoval do školy do Košíc zadarmo, v súčasnej dobe má syn zdravotné problémy, kedy matka musela mesačne vynakladať na lieky 20,- Eur, taktiež ležal v nemocnici. Matka poskytuje synovi vreckové vo výške 10,- Eur mesačne.

13. Podľa zhodného vyjadrenia oboch rodičov, otec na syna naďalej pravidelne uhrádza dosiaľ súdom určené výživné vo výške 50,- Eur mesačne a takto má uhradené výživné za obdobie od 01.04.2017 až do 22.05.2018, vrátane mesiaca máj 2018. Nad rámec tohto výživného otec ešte synovi prispel čiastkou 90,- Eur, čo potvrdili obaja rodičia vo svojich výpovediach.

14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

18. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

19. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

23. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

28. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

29. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

30. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

32. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

33. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

34. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k názoru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu.

35. Od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice I., sp.zn. 22P/132/2010 - 49 zo dňa 07.03.2011 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého syna, ktorý najprv nastúpil na druhý stupeň základnej školy a počnúc od septembra 2017 dokonca na štúdium na strednej škole, kým v čase poslednej úpravy výživného bol len žiakom 1. stupňa základnej školy.

36. S takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického,

kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích, či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

37. Náklady na maloletého O. objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na jeho bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na jeho vek.

38. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patria náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.

39. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup takéhoto oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov, či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka. na druhej stráne súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadal z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.

40. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti začiatku roku 2009, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloletého stúpli, a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.

41. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

42. K zmene pomerov došlo aj na strane otca mal. dieťaťa, ktorému poklesol príjem oproti príjmu, ktorý dosahoval v čase poslednej úpravy výživného, kedy ten bol vo výške 450,- až 500,- Eur mesačne a t.č. tento príjem predstavuje len invalidný dôchodok cca 286,- Eur mesačne. Ide o objektívny pokles príjmu na strane otca, ktorý je zapríčinený jeho zdravotnými komplikáciami, v dôsledku ktorých od r. 2017 sa jeho pracovná neschopnosť posudzuje v rozsahu 70 %. Na druhej strane však, na strane otca došlo k zmene aj z hľadiska jeho vyživovacích povinností, kedy od r. 2016 mu odpadla vyživovacia povinnosť vo vzťahu k t.č. dospelej dcére M., ktorej pôvodne uhrádzal výživné vo výške 70,- Eur mesačne.

43. Samotný otec v rámci svojej účastníckej výpovede prehlásil, že sa pokúša hľadať si zamestnanie a dokáže byť aj pracovne činný, ako tomu bolo v priebehu r. 2017, kedy si dokázal privyrobiť 240,- Eur

na brigáde na Morave. Celkové výdavky otca na jeho domácnosť sú vyčíslené vo výške 150,- Eur bez položky, akou je strava, nákup liekov, či oblečenia. Súd však poznamenáva, že jednou z podstatných položiek týchto výdavkov je aj poplatok za televízne služby spoločnosti Antik vo výške 21,- Eur mesačne, čo je výrazná položka v porovnaní s príjmom otca. Súd tento výdavok otca neposudzuje ako výdavok nevyhnutný na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, keďže aj samotný otec v rámci svojej účastníckej výpovede priznal, že v prípade základného televízneho balíka pre príjem televíznych staníc by ho tento výdavok vyšiel na cca 9,70 Eur mesačne. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k názoru, že je možné, vzhľadom na potreby mal. syna O. uvažovať o zvýšení výživného zo strany otca na mal. syna, aj keď na strane otca nastal pokles príjmu z objektívnych hľadísk. Pokiaľ by totiž otec tento svoj výdavok, ktorý si uhrádza a aj pri úhrade ktorého dokáže fungovať, presmeroval na úhradu výživného na syna, je možné uvažovať o zvýšení výživného aspoň c tomto rozsahu a tak pomôcť matke vykryť výdavky na tohto sny aspoň čiastočne.

44. Súd aj vzhľadom na pomery na strane otca už následne nenavyšoval výživného z jeho strany na syna za obdobie od 01.09.2017 do budúcna, kedy na strane syna nástupom na strednú školu nastala objektívne ďalšia skutočnosť pre prípadné navýšenie výživného, a teda ponechal otcovi zvýšené výživné v takom rozsahu ako mu ho navýšil za čas, kedy maloletý už navštevoval druhý stupeň základnej školy. Bolo toho názoru, že súčasné majetkové a príjmové pomery a v neposlednom rade aj osobné pomery (zdravotný stav) otca tomuto neumožňuje navýšiť výživné z jeho strany nad sumu 70,- EUR, ako mu ju určil.

45. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec toho času už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť avšak je invalidným dôchodcom s mierou poklesu vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu 70% , súd ustálil výšku výživného na maloletého O. na sumu 70,- Eur mesačne za obdobie od 01.04.2017 t.j. od dátumu, od kedy to matka žiadala, na ktoré sumy súd otca zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a v časti prevyšujúcej uvedenú mesačnú sumu návrh matky.

46. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 01.04.2017, t.j. odo dňa, od ktorého to matka žiadala vo svojom návrhu doručenom súdu dňa 23.03.2017, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

47. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého syna za obdobie od 01.04.2017, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.04.2017 do 31.05.2018 a to v celkovej výške 190,- Eur, ktorý umožnil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 6,- EUR, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

48. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 70,- EUR mesačne za mesiace apríl 2017 až máj 2018 vrátane (t.j. 14 mesiace x 70,- EUR), čo predstavovalo čiastku 60,67 EUR (t.j. 70,- EUR / 30 dní x 26 dní). Celková suma novourčeného výživného na syna za uvedené obdobie tak predstavovala čiastku 980,- EUR (t.j. 70,- EUR x 14 mesiacov).

49. V konaní bolo preukázané že otec od podania návrhu, teda za obdobie od 23.03.2017 do dňa rozhodovania súdu, t.j. do 22.50.2018 nespochybniteľne uhradil na výživu syna sumu 14 x po 50,- EUR a tiež sumu 90,- EUR navyše, t.j. spolu 790,- EUR.

50. Uvedené otcom uhradené výživného súd odrátal od vyššie určenej čiastky zaostalého výživného v sume 980,- EUR. Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie (t.j. 980,- EUR - 790,- EUR = 190,- EUR).

51. Vyššie uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.05.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac máj 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

52. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať k rukám matky maloletého syna v mesačných splátkach po 6,- EUR, berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na syna a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy a predovšetkým jeho ďalšie vyživovacie povinnosti a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu syna nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo byť na syna uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto veci. V prípade, ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.

53. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

55. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

56. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.