Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/271/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou právnej veci žalobkyne: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., E. C., proti žalovaným: v 1. rade: N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., E. C. a v 2. rade: K.. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.W. E. XX, H. L., právne zastúpený: FORTITUDINE, s.r.o. advokátskou kanceláriou so sídlom ul. Sv. Alžbety 5772/19, Dunajská Streda, o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému v 1. rade nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyne.

III. Súd žalovanému v 2. rade priznáva nárok náhradu trov konania voči žalobkyne v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.05.2015 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by súd určil, že žalovaný v 1. rade N. X., rodné číslo: XXXXXX/XXXX bytom R., E. je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. územia R., registra parciel Z.-V. parc. č. XXXX/X ostatná plocha vo výmere XXX m2 v celosti. Následne právny zástupca žalobkyne podal návrh na zmenu petitu žaloby, ktorý súd pripustil uznesením sp. zn.: 9C/271/2015-50 zo dňa XX.XX.XXXX v nasledujúcom znení: „Súd určuje, že právny úkon (kúpna zmluva), ktorým žalovaný v 1. rade previedol vlastnícke práva na žalovaného v 2. rade k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX kat. územia R. na Okresnom úrade H. L., odbor katastrálny, pre Obec R., a to pozemok parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere XXX m2, registra parc. Z.-V., je neplatný, teda predmetom tohto konania je rozhodnutie, ktorým súd rozhodne a určí neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnila tým, že je manželkou žalovaného v 1. rade. Manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný v 1. rade uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným v 2. rade s K.. A. N. dňa XX.XX.XXXX a odpredal nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX kat. územia R., parc. č. XXXX/X ostatná plocha vo výmere XXX m2. Dohodnutá kúpna cena bola 1 Sk. Predmetná kúpna zmluva bola zapísaná na správe katastra Dunajská Streda a vklad bol povolený pod č. V:XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný v 1. rade počas manželstva nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, kat. územie R., parc. č. XXXX lesné pozemky vo výmere XX XXX m2. Z predmetnej nehnuteľnosti t.j. parcely č. XXXX bola vymeraná geometrickým plánom novovytvorená parc. č. XXXX/X lesný pozemok vo výmere XXX m2. Predmetná parcela bola horeuvedenou kúpnou zmluvou prevedená na žalovaného v 2. rade, ktorý bol následne zapísaný správou katastra v Dunajskej Strede ako výlučný vlastník nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, kat. územia R., parc. č. XXXX/X ostatná plocha vo výmere XXX m2. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade odpredal nehnuteľnosť žalovanému v 2. rade bez súhlasu žalobkyne - svojej manželky považuje predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú. Predmetná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) žalobkyne a žalovaného v 1.

rade, nakoľko žalovaný v 1. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe zámennej zmluvy, ktorú uzavrel so SR-Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetná zmluva a nehnuteľnosť boli zapísané do katastra na základe povoleného vkladu č. V:XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu, že táto zámenná zmluva bola uzatvorená počas trvania BSM mala byť žalobkyňa zapísaná taktiež ako vlastníčka nehnuteľnosti. Žalobkyňa taktiež mala byť účastníčkou kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný v 1. rade odpredal spornú nehnuteľnosť žalovanému v 2. rade. Okrem toho žalobkyňa uvádza, že žalovaný v 1. rade odpredal nehnuteľnosť žalovanému v 2. rade za neprimeranú cenu t.j. za 1 Sk, pričom hodnota tejto nehnuteľnosti bola mnohokrát vyššia.

2. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril k obsahu žaloby (čl. 24 - 30 v spise). Uviedol, že predmetná parcela, ktorú predal žalovaný v 1. rade žalovanému v 2. rade vznikla rozdelením parcely XXXX vedenej na LV číslo XXXX pre katastrálne územie R., druh pozemku lesné pozemky o výmere XX XXX m2 geometrickým plánom. Parcelu XXXX vedenú na LV číslo XXXX pre katastrálne územie R. získal žalovaný v 1. rade zámennou zmluvou č. j. X/XXXX/XXX uzavretú dňa XX.XX.XXXX so SR-Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako výlučný vlastník pozemkov parcely č. XXXX/X a parcely č. XXXX/X vedených na LV č. XXXX pre katastrálne územie Q. Y., zamenil a do zámeny za odovzdanú nehnuteľnosť prijal parcelu č. XXXX vedenú na LV č. XXXX pre katastrálne územie R., druh pozemku lesné pozemky o výmere XX XXX m2 do svojho vlastníctva. Žalovaný v 2. rade sa odvoláva na úst. § 145 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, z ktorého odvodzuje nárok na BSM k žalovanej parcele. Žalobkyňa poukazuje na tieto ustanovenia, avšak od roku 2005, kedy žalovaný v 1. rade nadobudol parcelu č. XXXX vedenú na LV č. XXXX pre katastrálne územie R. do svojho výlučného vlastníctva nenamietla od uvedeného roku, že nebola účastníčkou predmetnej zámennej zmluvy. Hoci žalobkyňa vedela o skutočnosti, žalovaný v 1. rade prevádzal nehnuteľnosti, ktoré podľa žalobkyne patria do BSM, mala sa dovolať na katastri nehnuteľností v katastrálnom konaní neplatnosti takéhoto právneho úkonu čo neurobila. Podľa názoru žalovaného v 2. rade, pokiaľ žalovaná namieta, že zo zámennej zmluvy uzavretej medzi SR-Lesy Slovenskej republiky mala byť účastná aj ona teda zamienená parcela č. XXXX mala patriť do BSM , v tom prípade je podľa názoru žalovaného v 2. rade aj zámenná zmluva neplatná, nakoľko chýbal jej súhlas s prevodom takejto nehnuteľnosti. V závere vzniesol námietku premlčania s poukazom na úst. § 101 Obč. zákonníka tvrdiac, že žalobkyňa sa od roku 2007 kedy došlo ku kúpe žalovanej parcely v trojročnej premlčacej dobe podľa úst. § 101 Obč. zákonníka neplatnosti právneho úkonu nedovolala a preto kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. a v 2. rade je platná. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.: 10Co/267/2010 zo dňa 14.09.2011 „vec ktorá bola získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov, sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal (R 42/1972,s.123). V bezpodielovom spoluvlastníctve nebude ani taká vec, ktorú niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva výmenou za vec alebo z výťažku takej veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve a kúpna cena zadováženej nehnuteľnosti bola zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, pričom on sám bol kupujúci a nebola prejavená vôľa nadobudnúť kupovanú vec do bezpodielového spoluvlastníctva, táto vec sa nestane predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov“.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že spornú nehnuteľnosť kúpil pred 10 rokmi od C., už sa nepamätal za akú cenu, kúpil lesy od 4-och spoluvlastníkov, zaplatil v hotovosti, avšak nevie akú cenu. Od svokry údajne mal peniaze 20 000 Sk. Následne sa vyjadroval k osobe žalovaného v 2. rade a pánovi F., ktorí mu ponúkli pomoc pri vybavovaní parciel za 200 000 Sk, neskôr si to rozmysleli a za pomoc pri vybavovaní žiadali pozemky.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, jednak výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to sobášnym listom, darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, zámennou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, LV č. XXXX pre kat. územie R., LV č. XXXX pre kat. územie R., písomnými vyjadreniami právnych zástupcov, žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, uznesením o pripustení zmeny žalobného petitu, faktúrou č. XXX/XXXX, katastrálnymi spismi V-XXXX/XX, V-XXXX/XX a ustálil nasledovný skutkový stav vecí.

5. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania, súd zistil nasledovný skutkový stav.

6. Zo sobášneho listu je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú manželia od XX.XX.XXXX a ich manželstvo trvá. Z kúpnej zmluvy z XX.XXXXXX je zrejmé, že žalovaný v 1. rade v podiele 1/1 predal pozemok v kat. území R. zapísanej na LV č. XXXX na parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 žalovanému v 2. rade za kúpnu cenu 1 Sk.

7. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie Jahodná je zrejmé, že pozemok na parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade na základe kúpnej zmluvy vkladom V-XXX/XX.

8. Z výpisu LV č. XXXX z XX.XX.XXXX kat. územie R. je zrejmé, že pozemok na parc. č. XXXX s výmerou XX XXX m2 bol vo vlastníctve žalovaného v 1. rade v podiele 1/1 na základe zámennej zmluvy, vkladom V-XXX/XX dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX, darovacia zmluva právoplatná dňa XX.XX.XXXX.

9. Zo zámennej zmluvy č.j. X/XXXX/XXX je zrejmé, že dňa XX.XX.XXXX SR-Lesy Slovenskej republiky, ktorý bol výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX s výmerou XX XXX m2 zamenil túto nehnuteľnosť s nehnuteľnosťami žalovaného v 1. rade v kat. území Q. Y., a to parc. č. XXXX/X s výmerou XX XXX m2 a parc. č. XXXX/X s výmerou X XXX m2, vedené na LV č. XXXX.

10. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že žalovaný v 1. rade nadobudol zámennou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX predmetnú nehnuteľnosť. Má za to, že už tam mala byť stranou zmluvy. Na pojednávaní dňa 14.06.2016 žalobkyňa vypovedala, že má vedomosť o tom, že sporná hnuteľnosť kúpila a potom sa riešila záležitosť s lesmi ohľadne zámeny. Pôvodne jej manžel žalovaný v 1. rade kúpil sporné nehnuteľnosti od C. za trvania manželstva, kedy dala súhlas na kúpu. Všetko bolo za trvania manželstva, už sa nepamätala presne, ale mala o tom vedomosť lebo suma bola vyplatená zo spoločných peňazí. Bolo to asi 2 000 €. Následne uviedla, že niekdajších 20 000 Sk dostali ako manželia dar od jej rodičov na kúpu spornej nehnuteľnosti od C. (čl.80 v spise). Následne vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 16.06.2017 (čl. 136 v spise) uviedla, že jej manžel, žalovaný v 1. rade, uzavrel darovaciu zmluvu, na základe ktorej bol obdarovaný nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX kat. územie Q. Y., parc. č. XXXX/X vo výmere XX XXX m2, parc. č. XXXX/X vo výmere X XXX m2 všetko lesné pozemky. Predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX. Ďalej uviedla, že je pravdou, že dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá zámenná zmluva, ktorej vklad bol povolený XX.XX.XXXX medzi SR- Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik E. N. X.. Žalovaný v 1. rade bol v predmetnej zmluve označený ako predávajúci a zároveň kupujúci, a taktiež Lesy Slovenskej republiky boli označené ako predávajúci a zároveň kupujúci. V predmetnej zámennej zmluve došlo k zámene pozemkov zapísaných na LV č. XXXX kat. územie Q. Y., parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X kde bol vlastníkom N. X. a nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXX kat. územie R., parc. č. XXXX vo výmere XX XXX m2. Zámenná zmluva zároveň konštatuje, že nehnuteľnosti, ktoré zamenil resp. predal N. X. mali hodnotu 800 000 Sk a nehnuteľnosti patriace SR-Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik mali hodnotu 730 000 Sk. Ďalej po prevode nehnuteľnosti došlo na základe geometrického plánu k zameraniu nehnuteľností, pričom jednou z parciel bola nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X ostatná plocha vo výmere XXX m2 kat. územie R., ktorá bola prevedená na žalovaného v 2. rade na základe kúpnej zmluvy. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný v 1. rade nadobudol síce sám sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva avšak ide o formálne vlastníctvo nakoľko ich vôľa bola taká, že sa jedná o spoločný majetok patriaci do BSM, nakoľko v tom čase dobre žili len žalobkyňa nemala čas na formálne právne úkony a preto hneď na začiatku z darovacej zmluvy ako obdarovaná vypadla. Súd poukazuje na rozporovosť vo výpovedi, jej pôvodnú výpoveď učinenú dňa 14.06.2016 (čl. 80 v spise) a na písomné vyjadrenie z 16.06.2017 (čl. 136 v spise) po ročnom časovom odstupe.

11. Z obsahu darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený dňa XX.XX.XXXX u správy katastra H. L. pod číslom V-XX/XX súd zistil, že darcami sú E. V., U. C., F. J., H.. C. K. E. N. C.. Obdarovaným je N. X. teda žalovaný v 1. rade. Predmetom darovania je sporná nehnuteľnosť v kat. území Q. Y., vedená na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X lesné pozemky vo výmere XX XXX m2 a parc. č. XXXX/X ostatné plochy vo výmere X XXX m2. Darcovia v 1. a v 4. rade podľa tejto darovacej zmluvy darovali v celosti a bez výhrad obdarovanému teda žalovanému v 1. rade ako svojmu blízkemu príbuznému svoje spoluvlastnícke podiely v celom rozsahu. V čl. III. tejto darovacej zmluvy je uvedené, že obdarovaný dar s vďakou prijíma a prevezme darovanej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva.

12. Podľa ust. § 153 ods. 1, 2, 3

1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, 2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, 3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľa ust. § 154 - Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14. V danom prípade súd riešil otázku preukázania naliehavého právneho záujmu. Podľa ust. § 137 - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobou v zmysle tohto zákonného ust. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce preukázať, že na určenie právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovanie súdu, má naliehavý právny záujem. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobkyňu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku v žalobe meritorne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovanie súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobkyňa v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, zámer súdu o existencii alebo neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jej práva a či sa spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežné otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp.zn.: 3Cdo/112/2004). Žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu v žalobe tým, že uvedené právne úkony majú za následok ohrozenie postavenia žalobkyne ako bezpodielového spoluvlastníka majetku manželov. Naliehavý právny záujem nie je daný, keďže žalobkyňa hodlá dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností má záujem na určovacom petite, pretože v prípade ak súd jej žalobe vyhovie, dôjde k zmene jej právneho postavenia a na základe rozhodnutia súdu príslušný kataster urobí zápis na liste vlastníctva ako bezpodielový spoluvlastník.

15. Podľa § 40a - Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, 140 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, § 145 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>, § 479 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, § 589 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, § 701 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701> a § 741b ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

16. V zmysle § 143 - V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec

vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa teda vzťahuje iba na veci nadobudnuté za trvania manželstva.

17. Podľa § 145 ods. 1) - Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

18. Podľa § 100 ods. 1) - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701.html>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania. Žalobkyňa však súdu uviedla, že o prevode nehnuteľnosti sa dozvedela až na jar XXXX, keď našla kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel jej manžel. Ihneď podnikla právne kroky a podala žalobu na súd. Z výpovede žalovaného v 1. rade je súdu tiež známe, že túto skutočnosť manželke neoznamoval avšak žalobkyňa vo svojom vyjadrení (čl. 136 v spise) zo dňa 16.06.2017 uviedla, že mala vedomosť už aj o darovacej zmluve z XX.XX.XXXX ako aj o zámennej zmluve zo dňa 09.06.2005 medzi výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností žalovaným v 1. rade a SR-Lesy Slovenskej republiky napriek tomu sa nedovolala neplatnosti týchto právnych úkonov. Následne po roku (účelovo) tvrdila, že žalovaný v 1. rade síce sám formálne bol vlastníkom pôvodných sporných nehnuteľností avšak skutočná vôľa ako manželov bola taká, že sa jedná o majetok patriaci do BSM, prejav vôle nepreukázala, svoju výpoveď účelovo menila. Žalobkyňa nevysvetlila súdu z akého dôvodu sa nedovolávala realitnej neplatnosti predchádzajúcich právnych úkonov, ktoré sa týkali spornej nehnuteľnosti.

21. Pri vyhodnotení dôkazov súd vychádzal z predložených dôkazov, preskúmal pôvod spornej nehnuteľnosti a to od čias kedy prvýkrát do výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný v 1. rade. Vklad bol vložený v správe katastra pod č. V-XX/XX. Následne ako výlučný vlastník disponujúci s nakladaním svojho vlastníctva uzatvoril zámennú zmluvu s Lesy SR dňa XX.XX.XXXX a zároveň po zámene sporných nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v kat. území Q. Y.M. za sporné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v kat. území R.. Na základe geometrického plánu, túto parcelu zameral a rozmeral a z ktorej vznikla parcela č. XXXX/X vo výmere XXX m2 v kat. území R., následne ako výlučný vlastník predal žalovanému v 2. rade.

22. Čo sa týka otázky premlčania súd zdieľa názor právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, že od podpísania zmluvy XX.XX.XXXX k podaniu návrhu žaloby uplynulo 8 rokov, čo je nelogické a nezrozumiteľné zo strany žalobkyne, ktorá pri prvom výsluchu dňa 14.06.2016 uviedla, že sporné nehnuteľnosti kúpili od C. teda mala o tom vedomosť, aj napriek tomu, že nešlo o kúpu, ale o darovaciu zmluvu. Neospravedlňuje ju správanie, na ktoré poukazuje v tom zmysle, že bola pracovne zaneprázdnená a nevenovala pozornosť záležitostiam týkajúcich sa vlastníckeho vzťahu, teda mala vedomosť o tom, že jej manžel, žalovaný v 1. rade, kupuje predáva nehnuteľnosti konkrétne aj túto spornú nehnuteľnosť. Vo svojom písomnom vyjadrení usmernila pozornosť súdu na skúmanie prejavu vôle manželov pri nadobudnutí vlastníckeho práva.

Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobkyne sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobkyňa v konaní jednoznačne nepreukáže nemôžu sa na základe skutkové stavu uvedeného v žalobe domáhať, zaplatenia požadovanej istiny s príslušenstvom. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú

opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia podľa § 150 a povinnosť dôkazná podľa ust. § 132 pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania o neunesení dôkazného bremena žalobkyne, bolo možné preto v prejednávanej veci vychádzať len zo vznesených, zhodných, skutkových tvrdení v zmysle ust. § 182 CSP, čo malo za následok, že uplatnený nárok žalobkyne, ktorým sa domáhala o určenie neplatnosti právneho úkonu nebolo možné považovať za preukázaný. Aj keď sa odvolávala na ust. § 39 Obč. zákonníka - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania prejavu vôle, ba nepoznala ani titul nadobudnutia vlastníckeho práva k pôvodnej spornej nehnuteľnosti, tvrdiac, že ju kúpili od spoluvlastníkov C. za kúpnu cenu niekdajších 20 000 Sk, neskôr na pojednávaní účelovo zmenila výpoveď, tvrdila, že pozemky dostal do daru len žalovaný v 1. rade. Vzhľadom na zmätok, rozpor jej výpovedí súd preskúmal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, ktorá nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade nadobudol spornú nehnuteľnosť titulom darovacej zmluvy, teda bol od počiatku nadobudnutia vlastníckeho práva výlučným vlastníkom. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, nie je nositeľom tohto hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Žalobkyňa v konaní preukázala, že so žalovaným v 1. rade sú manželia a že žalovaný v 1. rade nadobudol vlastníctvo spornej nehnuteľnosti za trvania manželstva avšak darovacou zmluvou, len do jeho výlučného vlastníctva. Žalobkyňa nepreukázala „ vôľu darcov“, žeby spornú nehnuteľnosť mali v roku 2005 v úmysle darovať aj jej, teda žeby vec patrila do BSM (§ 143 .

23. Z výpovede žalovaného v 2. rade (čl. 131 v spise) súd zistil, že v rokoch 2006 - 2007 navštívil spolu s pánom F. žalovaného v 1. rade za účelom poradiť o pozemkoch pri Y. H.. Stretli sa so žalovaným v 1. rade v reštaurácii E., jednalo sa o lesný porast okolo reštaurácii E. a počítali s určitým rozvojom, výstavbou rekreačných chát za účelom rybolovu a rekreácie. Žalovaný v 1. rade ponúkol pozemky, ukázal dokumentáciu súvisiacu s pozemkami a výmenou pozemkov. Vedľa reštaurácie E. sa vytváral jeden umelý ostrov a dohodli sa aj na sume, ktorá bola obvyklá pri takých zmluvách, v ktorých bolo započítané aj odborné poradenstvo zo strany žalovaného v 2. rade ako aj úprava terénu brehu s tým, že zabezpečenie pozemku - ohradenie bolo ohodnotené na 5 000 €. Zmluvu žalovaný nepripravoval, podpisoval ju na Obecnom úrade v H. F. u pána F.. Žalovaný ohľadne nízkej kúpnej ceny za pozemok uviedol, že pánovi X. robil určitú poradenskú službu, teda pozemok bol za poradenskú službu a preto bola nižšia suma. Pri podpísaní kúpnej zmluvy mu bola ponúknutá informácia s tým, že je to obvyklý postup. Žalobkyňa bola prítomná v reštaurácii, konkrétne nie pri jednaniach. Ďalej bolo dohodnuté medzi žalovanými, že sa spevní terén, aby sa umelo vytvorený ostrov alebo jeho časť eróziou nepodmyl, aby sa zabezpečili také terénne úpravy, ktoré sa týkajú ochrany brehov na predmetných pozemkoch. Na týchto pozemkoch bolo urobené spevnenie brehov, rekultivácia pozemku oboch pozemkov, bol ohradený pozemok, spevnený breh a rekultivácia terénu na tomto pozemku ešte v roku 2007. Bola objednaná mechanika, aj práce boli vykonávané na tomto pozemku v rokoch 2007, o čom predložil faktúru č. XXX/ XXXX. Teda neobstojí výpoveď žalobkyne v tom smere, že keď uvidela, že na pozemku robia stroje, vtedy sa začala spytovať od žalovaného v 1. rade, čo sa deje. Už v roku 2007 pri stavebno-pozemkových úpravách terénu bola informovaná o vlastníckom vzťahu k pozemku, resp. od uzavretia zámennej zmluvy (2005). Zo strany žalobkyne otvorenou ostala otázka preukázania prejavuje vôle manželov ohľadne nadobudnutia vlastníctva do bezpodielového vlastníctva manželov, najmä z dôvodu, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, kedy nadobudol pôvodné sporné nehnuteľnosti od štyroch darcov žalovaný v 1. rade do svojho výlučného vlastníctva, teda nejedná sa o žiadnu kúpnu zmluvu, tak ako to na prvom pojednávaní žalobkyňa ako aj žalovaný v 1. rade vypovedali, žiadnu kúpnu cenu neuhradili, preto súd poukazuje na ust. § 143 Obč. zákonníka - V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou okrem iného aj dar, ktorý nadobudol jeden z manželov do svojho výlučného vlastníctva. Podľa názoru súdu v bezpodielovom spoluvlastníctve nebude ani taká vec, ktorú niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva výmenou za vec alebo z výťažku z takej veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve a kúpna cena zadováženej nehnuteľnosti bola zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, pričom on sám

bol kupujúcim a nebola prejavená vôľa nadobudnúť kupovanú vec do bezpodielového spoluvlastníctva, táto vec sa nestane predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd nemal preukázanú prejav vôle nadobudnutia vec do bezpodielového spoluvlastníctva. Ide o vec, ktorú nadobudol žalovaný v 1. rade darovacou zmluvou zo dňa 15.07.2005 do svojho výlučného vlastníctva. Preto sa správal ako jediný výlučný vlastník veci a preto s ňou sám naložil, predal, disponoval bez výhrad a bez súhlasu manželky - žalobkyne. Sám disponoval, uzatváral zmluvy v rôznych časových intervaloch bez súhlasu žalobkyne, lebo si bol vedomí (boli vedomí), že ide o jeho výlučné vlastníctvo. Žiada si pripomenúť, že absencia súhlasu výslovne spája len relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a v spojení s § 145 ods. 1 OZ. V danom prípade nie je možné, aby takýto úkon bol neplatný absolútne, tak ako navrhla žalobkyňa pripustenom zmenenom petite žaloby. Žalobu oprela o ust. § 3, § 39, § 143, § 145, § 40a uvádzajúc, že kúpna zmluva zo dňa 23.01.2007 je neplatná nakoľko k tejto dohode nedala svoj súhlas. Po rozsiahlom dokazovaní od počiatku nadobudnutia vlastníckeho práva - darovacou zmluvou (2004) do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade má súd preukázané, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM, bol preukázaný opak spočívajúci v preukázaní výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade a preto ako dar iba žalovanému v 1. rade vec sa vylučuje z BSM. Súd žalobu zamietol jednak z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, nepreukázala, že je nositeľkou hmotno-právneho vzťahu (nebola obdarovaná spornou nehnuteľnosťou) a jednak z dôvodu premlčania nároku (§ 101 . Žalobkyňa minimálne od uzavretia zámennej zmluvy (2005), prípadne od vykonávania v stavebno-pozemkových terénnych úprav (2007) mala vedomosť o prevodových zmluvách, ktoré sa týkali pôvodnej parcely č. 1039 v kat. území R. bez jej písomného súhlasu, avšak žiadne právne kroky v tomto smere nepodnikla. Žiadúce je pripomenúť, že v prípade vyhovenia žaloby by sa postavenie žalobkyne nezmenilo, lebo opäť by bol výlučným vlastníkom iba žalovaný v 1. rade, nedošlo by k určeniu, že sporná nehnuteľnosť „patrí do BSM “ v podiele 1/1-tin.

Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa úst. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.