Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-6-2018.pdf
PDF · 102.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX, právne zastúpená JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov a B.. B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. XX, XXX XX H., právne zastúpený JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 3, 085 01, Bardejov, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4P141/2017-81 zo dňa 02.11. 2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje vo výroku o zamietnutí návrhu matky na udelenie súhlasu k zmene priezviska, vo výroku o úprave styku otca s mal. B. a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky na zmenu priezviska zamietol. Zveril mal. B. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého, pričom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. B. mesačne sumou vo výške 80.- eur za obdobie od 26.05.2017 do 31.10.2017 a vo výške 100.- eur od 01.11.2017 do budúcna, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci s tým, že sumu vo výške 80.- eur je otec povinný poukazovať k rukám matky maloletého a sumu vo výške 20.- eur je otec povinný poukazovať na osobitný účet maloletého, zriadený v peňažnom ústave, ktorý je matka povinná maloletému zriadiť v lehote do 15 dní ako tvorbu úspor maloletému. Dlžné výživné za obdobie od 26.05.2017 do 31.10.2017 súd neurčil. Upravil styk otca s maloletým B. tak, že je oprávnený sa s maloletým stretávať po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, každý párny týždeň v utorok, štvrtok a v sobotu od 13:00 hod do 15:00 hod a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a v piatok od 13:00 hod do 15:00 hod, vždy za prítomnosti matky maloletého. Od začatia 7. mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia do ukončenia 12. mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia, každý párny týždeň v utorok a v sobotu od 13:00 hod do 15:00 hod za prítomnosti matky maloletého a každý párny štvrtok od 13:00 hod do 15:00 hod bez prítomnosti matky maloletého, každý nepárny týždeň v pondelok a v piatok od 13:00 hod do 15:00 hod za prítomnosti matky maloletého, každú nepárnu stredu a nedeľu od 13:00 do 15:00 bez prítomnosti matky maloletého. Od začatia 13. mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia do budúcna, každý párny týždeň v utorok a v piatok od 14:00 hod do 17:00 hod a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a v nedeľu od 14:00 hod do 17:00 hod bez prítomnosti matky. Otec si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s ním v mieste bydliska maloletého, kde ho po uplynutí doby určenej pre styk s ním vráti. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.
Zrušil uznesenie Okresného súdu Bardejov č.k. 4P141/2017-37 zo dňa 06.07.2017. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených spisov Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P143/2017, sp. zn. 4P164/2017, citoval ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine) a uviedol, že maloletý B. pochádza z družského pomeru jeho rodičov, ktorý spolu nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2017, pričom spolu žili 4 roky v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti žije matka spolu s rodičmi, sestrou, starou mamou a maloletým dieťaťom. Matka nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Jej príjem tvorí súčet detských prídavkov a rodičovského príspevku. Mesačné náklady na maloletého predstavujú 50.- eur na stravu, 60.- eur oblečenie a obuv a 80.- eur na hygienu. Zdravotný stav maloletého B. je dobrý, v súčasnosti má kožné problémy z horúčavy. Otec maloletého žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrou. Vlastní byt v Bardejove a osobné motorové vozidlo značky Š. L., rok výroby 2011, ktoré kúpil v roku 2017. Mesačne spláca hypotéku vo výške 120.- eur, jeho mesačný príjem je 750.- eur netto. Mesačné náklady predstavujú 150.- eur strava, 50.- eur oblečenie a obuv, 20.- eur hygiena, 25.- eur mobil, 25.- eur poistka a 50.- eur záľuby. Platí inkaso za byt v osobnom vlastníctve vo výške 120.- eur mesačne a 20.- eur mesačne za internet a televíziu. Za osobné motorové vozidlo platí zákonnú poistku vo výške 108.- eur ročne. Maloletému B. platí 80.- eur výživné a 40.- eur mu sporí. Iné výdavky nemá, ani žiadne pohľadávky a iný príjem. Súd prvej inštancie poukázal na odbornú správu vypracovanú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, pracoviskom Svidník, oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, z ktorej vyplýva, že rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave styku otca s maloletým dieťaťom, a preto o úprave styku bolo rozhodnuté neodkladným opatrením a to uznesením č.k. 4P141/2017-37 zo dňa 06.07.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2017 s tým, že maloletý B. bol zverený do osobnej starostlivosti matke, bolo určené výživné otcovi vo výške 80.- eur mesačne a upravený styk otca s maloletým dieťaťom na každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 11:00 hod do 14:00 hod a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a piatok od 11:00 hod do 14:00 hod. Kolízny opatrovník na základe vykonaných pohovorov dospel k záveru, že forma styku otca s maloletým dieťaťom je upravená v súlade s jeho záujmami v danom vývinovom období, v ktorom sa nachádza. Po prvom roku života sa primárna vzťahová väzba, ktorú má maloletý vytvorenú k matke rozširuje o sekundárnu vzťahovú väzbu s otcom, ktorá je dôležitá pre zdravý psychosociálny vývoj maloletého. Náhly prechod zo starostlivosti jedného rodiča do starostlivosti druhého by mohol u maloletého vyvolať neistotu a iné komplikácie, otec je dostatočne vnímavý a spôsobilý zaopatriť maloletého aj bez prítomnosti matky a bol poučený o špecifikách vývinového obdobia, ktorým maloletý B. prechádza. Za vhodné považovali upraviť styk otca s maloletým v čase od 12:00 hod do 15:00 hod, s tým že otec vie byť bez prítomnosti matky s maloletým v rozsahu 30-45 minút.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov zveril maloletého B. do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o neho od narodenia a celodenne stará. Zároveň upravil styk otca s maloletým a vytvoril mu tak priestor na to, aby v prípade, ak o to prejaví záujem, mohol sa s maloletým stretávať, pretože rodičia sa napriek ústnej deklarácii v skutočnosti nevedia na tom dohodnúť. Pri úprave styku súd zohľadnil vek maloletého dieťaťa, jeho súčasný vzťah k matke, a preto po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia upravil styk otca s maloletým za prítomnosti matky, a to na každý párny utorok, štvrtok a sobotu od 13:00 hod do 15:00 hod a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a piatok od 13:00 hod do 15:00 hod za prítomnosti matky tak, aby sa zabránilo separačnej úzkosti maloletého a aby si maloleté dieťa postupne zvykalo na svojho otca. Poukázal na stanovisko kolízneho opatrovníka, ako aj požiadavku matky stanoviť rozsah stretávania sa na 2 hodiny a zároveň 3-krát v týždni, aby mal otec kontakt s maloletým dostatočný v takom rozsahu, aby si maloleté dieťa na otca zvykalo. Následne po uplynutí doby 6 mesiacov súd určil iný režim styku otca s maloletým dieťaťom a to od začiatku 7. mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia do ukončenia 12. mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia, každý párny týždeň v utorok a v sobotu od 13:00 hod do 15:00 hod za prítomnosti matky a každý párny štvrtok od 13:00 hod do 15:00 hod bez prítomnosti matky maloletého, každý nepárny týždeň v pondelok a v piatok od 13:00 hod do 15:00 hod za prítomnosti matky maloletého, každú nepárnu stredu a nedeľu od 13:00 hod do 15:00 hod bez prítomnosti matky maloletého. Zohľadnil vek maloletého s tým, že prihliadal na to, že maloletý bude starší a bude vhodné, aby sa rola otca v jeho živote postupne zvýrazňovala, k čomu prispeje aj samostatný styk s ním v určené dni, pričom ten sa bude zároveň v ostatné určené dni realizovať za jeho prítomnosti tak, aby k postupnému osamostatňovaniu nedošlo naraz ale postupne. Následne od začiatku 13. mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia do budúcna súd upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom na
každý párny týždeň v utorok a v piatok od 14:00 hod do 17:00 hod a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a v nedeľu od 14:00 hod do 17:00 hod bez prítomnosti matky s tým, že súd bol toho názoru, že maloletý vo veku najmenej 2 rokov bude schopný stretávať sa s otcom aj bez jej prítomnosti, čo bez pochyby prospeje k ich vzájomnému vzťahu medzi nimi a odstráni prípadne ďalšie nezhody, ktoré by mohli narúšať kontakt otca so synom. Vo vzťahu k určeniu výživného súd prvej inštancie určil výživné vo výške 80.- eur mesačne za obdobie od 26.05.2017 do 31.10.2017 s tým, že za uvedené obdobie na základe neodkladného opatrenia otec maloletému určenú výšku výživného 80.- eur mesačne platil. Pri stanovení výšky výživného zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, primerané náklady na maloleté dieťa vo výške 120-130.- eur mesačne, ako aj vyživovaciu povinnosť oboch rodičov len k maloletému dieťaťu. Od vyhlásenia rozhodnutia teda súd prvej inštancie do budúcna určil mesačné výživné vo výške 100.- eur mesačne, s tým že otec je povinný sumu 80.- eur poukazovať k rukám matky z titulu bežného výživného a sumu 20.- eur na tvorbu úspor maloletému dieťaťu. Súd zdôraznil, že otec do rozhodnutia súdu sporil pre maloletého mesačne sumu 40.- eur a tvorba úspor pre maloleté dieťa je len na jeho prospech. V konaní nebolo preukázané, že by otec sumu 100.- eur nebol schopný platiť. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 35 Zákona o rodine, § 11 ods. 3 písm. c.) zákona č. 300/1993 Zb. a uviedol, že zamietol návrh matky na udelenie súhlasu k zmene priezviska maloletého z R. na R.- V. z dôvodu, že na to neboli žiadne právne dôvody, ani dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup súdu v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 300/1993 Zb.. Priezvisko maloletého dieťaťa bolo určené dohodou jeho rodičov na R.. V konaní bolo preukázané, že otec sa o maloletého stará, zaujíma sa o neho, prispieva na jeho potreby a nedáva súdu žiaden dôvod pochybovať o tom, že má najlepší záujem na vývine svojho syna. V záujme maloletého dieťaťa zatiaľ nie je zmena priezviska a na jeho názor si budú musieť obaja rodičia niekoľko rokov počkať. Na rozdiel od matky, ktorá v návrhu poukázala na to, že o priezvisku maloletého sa musia rodičia dohodnúť, lebo sa nejedná o bežnú vec týkajúcu sa maloletého, súd konštatoval, že o tom sa rodičia maloletého B. dohodli už pred jeho narodením, resp. v čase jeho narodenia, a preto je v rodnom liste určené priezvisko R.. Inak by sa volal V.. Pohnútka, ktorú matka maloletého uvádza ako jej dôvod súhlasu, aby jej syn niesol priezvisko po otcovi (uzavretie manželstva) nie je právne podstatná, pretože rodičia sa na priezvisku maloletého syna dohodli. Navyše, ak by sa maloletý volal po oboch rodičoch R.-V., nemal by zhodné priezvisko ani s matkou ani s otcom a to by bolo v rozpore s jeho záujmom. Z tohto dôvodu návrh na zmenu priezviska maloletému dieťaťu zamietol ako nedôvodný.
2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku výroku o zamietnutí návrhu na udelenie súhlasu k zmene priezviska, o úprave styku otca s maloletým dieťaťom odvolanie matka. Napadnuté rozhodnutie považovala za nedostatočne odôvodnené a tým nepreskúmateľné. Podľa názoru právneho zástupcu matky maloletého dieťaťa, zamietnutím návrhu na zmenu priezviska súd postavil maloletého do neistej pozície, ktorá mu v budúcnosti môže spôsobiť zmätok a pocit neistoty a to najmä v súvislosti so sociálnou interakciou s tretími osobami. Podľa názoru matky práve priezvisko po oboch rodičoch pre maloletého by bolo prínosom, keďže obaja rodičia spolu nezdieľajú domácnosť, nehovoriac o tom, že rozhodnutím súdu bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého nielenže osobne stará, ale zároveň aj rieši všetky nevyhnutné záležitosti týkajúce sa maloletého mimo iného práve rôzne úradné záležitosti. Ďalej nesúhlasila s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom. Aj v tejto časti napadnuté rozhodnutie považovala za nedostatočne zdôvodnené a nepreskúmateľné. Poukázala na to, že upravená frekvencia stretávania sa otca s maloletým dieťaťom, vzhľadom na jeho vek a potreby, je neprimeraná a zaťažujúca. Súd sa obmedzil iba na konštatovanie, že matka navrhla stretnutia týždenne po 2 hodinách z dôvodu neprimeraného úsilia, ktoré musí vynaložiť pri príprave maloletého na styk. Tento argument matka rezolútne odmietla s tým, že uviedla, že poukazovala na neadekvátne správanie sa otca t.j. realizáciu styku s maloletým mimo bydliska matky aj keď je uvedené, že v čase horúčav realizovanie styku nebolo v záujme maloletého dieťaťa. Podľa jej názoru, styk má byť upravený tak, že bude zohľadňovať režim maloletého dieťaťa. Otec zo subjektívnych dôvodov odmieta stretávanie sa s dieťaťom v bydlisku matky. Poukázala na stanovisko kolízneho opatrovníka, aj psychológa, ktorí odporúčali nižšiu frekvenciu stretávania sa otca s maloletým ako vhodné pre dojčené dieťa v predmetnom veku. Tieto odporúčania súd prvej inštancie zohľadnil len čiastočne. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Právny zástupca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
3. Právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny s tým, že sa stotožnila s jeho odôvodnením v celom rozsahu. Poukázala na
písomné vyjadrenie otca maloletého dieťaťa, ktoré bolo súčasťou podaného vyjadrenia. Otec maloletého dieťaťa vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na zmenu priezviska uviedol, že v tejto časti súhlasí s rozsudkom. Poukázal na to, že po narodení maloletého B. sa dohodli na tom, že maloletý bude mať meno a priezvisko po jeho otcovi. Bolo to v čase keď neplánovali svadbu. Spoločnú svadbu začali plánovať až neskôr a to pod nátlakom rodičov matky maloletého dieťaťa, ktorých nátlak vo vysokej miere ovplyvnil ich rozpad. Podľa jeho názoru, dvojité priezvisko, teda po oboch rodičoch by mohlo maloletého postaviť do neistej pozície, ktorá mu môže spôsobiť zmätok a pocit neistoty, najmä v súvislosti so sociálnou interakciou s tretími osobami v predškolskom a školskom zariadení. Návrh na zmenu priezviska považoval za irelevantný, lebo nebol splnený ani jeden zákonný dôvod na jeho zmenu. Vo vzťahu k úprave styku poukázal na to, že voči maloletému si od jeho narodenia plní všetky svoje povinnosti. Dobrovoľne mu začal prispievať na výživu mesačne sumou 80.- eur a z vlastnej iniciatívy uhrádzať ešte pred tým ako matka podala návrh na úpravu výživného. Vo vzťahu k realizácii styku poukázal na to, že v deň úpravy styku sa prispôsobuje potrebám maloletého dieťaťa a to takým spôsobom, že čas styku mu matka maloletého dieťaťa posúva podľa toho, do kedy maloletý spí, kedy vstane a potom počas výkonu podľa vlastného rozhodnutia matka maloletého dieťaťa realizáciu styku ukončí s odôvodnením, že musí ísť maloleté dieťa spať. Ďalej poukázal na to, že stanovený čas je kratší z dôvodu predchádzajúcej prípravy matky na styk, nielen v súvislosti s prípravou maloletého dieťaťa, ale aj s jej prípravou samotnou. Bol toho názoru, že by bolo vhodné určiť styk bez prítomnosti matky. Poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z uznesenia vydaného Okresným súdom Bardejov č.k. 4P141/2017-37 zo dňa 06.07.2007, ktorá úprava styku funguje s tým, že po dovŕšení 18 mesiacov fyzického veku života dieťaťa od právoplatnosti rozhodnutia navrhol upraviť styk na každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 11:00 hod do 14:00 hod a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a piatok od 11:00 hod do 14:00 hod za prítomnosti matky maloletého. Od začiatku 19. mesiaca fyzického veku dieťaťa od právoplatnosti rozhodnutia každý párny týždeň v utorok, štvrtok a v sobotu od 10:00 hod do 14:00 hod a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a v piatok od 11:00 hod do 15:00 hod bez prítomnosti matky. Od začatia 24. mesiaca fyzického veku dieťaťa od právoplatnosti rozhodnutia do budúcna, každý párny týždeň v utorok, štvrtok a v sobotu od 9:00 hod do 14:00 hod a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a v piatok od 11:00 hod do 16:00 hod bez prítomnosti matky. Zároveň žiadal aby súd určil matke povinnosť 2-krát denne poobede a večer pred spaním informovať otca o zdravotnom stave maloletého. Poukázal na to, že dieťa má v súčasnosti fyzický vek už takmer 14 mesiacov a podľa odborného vyjadrenia kolízneho pracovníka, resp. psychologičky zo dňa 31.10.2017 nastupuje po dovŕšení 1. roku života u dieťaťa vytváranie sekundárnej vzťahovej väzby s druhým najdôležitejším človekom v živote, čiže otcom. Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril, ani k vyjadreniu otca k odvolaniu. Právny zástupca matky maloletého dieťaťa sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu otca k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) v spojení s § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CMP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 15.05.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky mal. dieťaťa nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym posúdením súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
5. K odvolaniu právneho zástupcu matky mal. dieťaťa uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vrátane jeho nepreskúmateľnosti nepovažoval za dôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu, napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP. Je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. Súd prvej inštancie náležite odôvodnil jednotlivé výroky týkajúce sa návrhu matky na udelenie súhlasu k zmene priezviska mal. dieťaťa, ako aj práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie náležite odôvodnil, na základe akých rozhodných skutkových zistení vo veci samej rozhodol, na ktoré skutkové
okolnosti prihliadal s tým, že vo vzťahu k návrhu na udelenie súhlasu k zmene priezviska náležite poukázal na to, že navrhovaná zmena priezviska z R. na R. V., t.j. s uvedením aj priezviska matky, nie je v záujme mal. dieťaťa vzhľadom na jeho vek, nepreukázané zákonné podmienky pre zmenu priezviska, lebo otec mal. dieťaťa sa o dieťa zaujíma, priezvisko maloletého bolo určené dohodou rodičov pred jeho narodením a iné skutkové okolnosti, na ktoré poukázala matka v konaní pred súdom prvej inštancie aj v podanom odvolaní neodôvodňujú návrhu na zmenu priezviska mal. B. vyhovieť. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne návrh matky na udelenie súhlasu k zmene priezviska zamietol. Akékoľvek iné úvahy spojené s odlišným priezviskom mal. dieťaťa od priezviska matky v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neboli opodstatnené vzhľadom na vek mal. dieťaťa a rozhodný skutkový stav v čase rozhodovania vo veci samej. Ani skutočnosť, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky neodôvodňuje udelenie súhlasu na miesto otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa. Táto odvolacia námietka preto bola nedôvodná.
6. Vo vzťahu k úprave styku odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa náležite zaoberal zákonnými podmienkami pre zachovanie v rovnakej miere rodičovských práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, ako aj zohľadňoval jeho denný režim a vek, ako aj plnenie si pracovných povinností na strane otca mal. dieťaťa a jeho eminentný záujem o stretávanie sa s mal. dieťaťom čo najčastejšie. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie zohľadnil náležite všetky okolnosti s tým, že vychádzal nielen zo stanoviska kolízneho opatrovníka, ale aj psychológa sčasti, ktorá sporná skutočnosť nebola spochybnená. Odvolací súd sa preto stotožnil s úpravou styku uvedenou súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. V rámci odvolacieho konania nepovažoval za potrebné rozsah styku otca s mal. dieťaťom meniť. Úprava styku stanovená súdom prvej inštancie je výsledkom jeho voľnej úvahy, zistených skutkových okolností potrebných pre stanovenie vhodnej úpravy a rozsahu styku otca s mal. dieťaťom, s ktorým rozhodnutím sa odvolací súd stotožnil. Ani v tejto časti preto odvolanie matky nepovažoval za dôvodné. Navyše poukazuje na to, že je v záujme oboch rodičov mal. dieťaťa, aby pri realizovaní stretávania sa otca s mal. dieťaťom prihliadali na jeho záujem, jeho denný režim, ako aj odôvodnené potreby vzhľadom na vek mal. dieťaťa.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie matky za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku o zamietnutí návrhu matky na udelenie súhlasu k zmene priezviska, vo výroku o úprave styku otca s mat. B. a vo výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 57 v spojení s § 52 a § 49 ods. 1 CMP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.