Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-97-2016.pdf
PDF · 145.47 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/97/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: VSH development a.s., Štúrova 27, Košice 040 01, IČO: 31 360 521 proti žalovanej: M.. W. G., D., D.. XX.X.XXXX, Z. Z. C. XX, XXX XX G.P.Š., L.: XX XXX XXX, právne zastúpená JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, o zaplatenie 12.264,99 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu, ktorých výška bude špecifikovaná samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.06.20156 upravenou písomným podaním doručeným súdu dňa 26.07. 2016 (čiastočné späťvzatie) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 12.264,99 EUR spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR). Zároveň žiadal náhradu trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že žalobca so žalovanou dňa 30.6.2006 uzavrel Nájomnú zmluvu na nebytové priestory, v zmysle ktorej špecifikované nebytové priestory boli dané do nájmu žalovanej a bola dohodnutá cena za nájom. Nájomný pomer do marca 2014 prebiehal bezproblémovo, kedy žalovaná doručila žalobcovi výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu tepelného prehrievania prenajatých priestorov. Žalobca vo svojej reakcii (list zo dňa 30.06.2014) na výpoveď žalovanej uviedol, že výpoveď považuje za nedôvodnú, nezákonnú a má za to, že nájomný pomer je naďalej platný a žalovanú požiadal o riadne plnenie si povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Žalobca ohľadom problematiky prehrievania prenajatých priestorov navrhol vykonať znalecké dokazovanie, čo žalovaná neprijala a trvala na skončení nájomného vzťahu a prestala uhrádzať dohodnuté nájomné počnúc júlom 2014. Žalobca, aby preukázal nedôvodnosť výpovede žalovanej, objednal meranie tepelno-vlhkostnej mikroklímy v predmete nájmu, ktoré bolo vykonané dňa 2.12.2014 a z výsledkoch ktorého vyplynulo, že teploty vzduchu sú v rozmedzí optimálne až prípustné. Výsledky merania boli doručené žalovanej, ktorá trvala na dôvodoch výpovede a nájomné od júla 2014 neuhrádzala. S ohľadom na neplnenie povinností žalovanej (neplatenie dohodnutého nájomného za prenajaté nebytové priestory) žalobca výpoveďou zo dňa 16.4.2015 s účinnosťou od 10.5.2015 ukončil nájomný pomer so žalovanou. Za obdobie od júla 2014 až apríl 2015 žiada zaplatenie nájomného vo výške 12.264,99 EUR (po zohľadnení vyúčtovaní), ktoré žalovaná počas „platného“ nájomného vzťahu neuhradila v lehotách splatnosti. K žalobe doložil listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok - Zmluvu o nájme č. 200602 uzavretú medzi žalobcom a žalovanou dňa 30.6.2006 spolu s Dodatkami (Dodatok č. 1 zo dňa 31.12.2010, Dodatok č. 2 zo dňa 1.4.2011, Dodatok č. 3 zo dňa 1.4.2011, Dodatok č. 4 zo dňa 29.3.2013); Splátkový kalendár na
rok 2014; Výpoveď zo Zmluvy o nájme uzatvorenej dňa 30.6.2006 žalovanej zo dňa 24.3.2014; Odpoveď žalobcu k Výpovedi zo zmluvy o nájme zo dňa 30.6.2014; Protokol o meraní č. 7880 zo dňa 17.12.2014; vzájomnú písomnú komunikáciu medzi žalobcom, a žalovanou.
3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.5.2017 (č.l.56) uviedla, že nárok žalobcu odmieta z toho dôvodu, že odporuje zásadám poctivého obchodného styku a považuje ho za nedôvodný. Poukázala na to, že nebytové priestory, ktoré mala od žalobcu prenajaté sa v určitom období stávali nespôsobilými na dohodnuté užívanie a to bez jej zavinenia. V prenajatých nebytových priestoroch dochádzalo opakovane k tepelnému prehrievaniu, tzv. skleníkovému efektu, najmä za slnečného počasia. Tento stav pretrvával a zhoršoval sa. Žalovaná na túto skutočnosť žalobcu upozorňovala a žiadala, aby došlo k odstráneniu vád prenajatých priestorov. K odstráneniu oznámených vád prenajatých priestorov zo strany žalobcu nedošlo, vady - tepelné prehrievanie pretrvávalo a bolo tomu tak aj ku dňu výpovede žalovanej zo dňa 24.3.2014. Žalovaná ďalej poukázala, že prenajaté priestory boli na deviatom poschodí v budove, pričom budova pozostáva z celopresklenného obvodového plášťa tvoreného hliníkovo-sklenenou fasádou, čo je priamou príčinou vzniku skleníkového efektu a následne prehriatia priestorov. Žalovaná mala prenajaté priestory s orientáciou na svetové strany mimo severnej svetovej strany a preto priestory boli v priamom dopade slnečných lúčov na celopresklenný obvodový plášť budovy po celý deň. Uviedla, že budova, v ktorej mala prenajaté priestory, mala minimum otváracích okien, čo obmedzovala prúdenie vzduchu a priame vetranie. Vyjadrila sa aj k Protokolu o meraní č. 7880 s poukazom na to, že merania boli vykonávané dňa 2.12.2014, teda v zimnom období a meranie sa uskutočnilo iba jeden jediný deň v čase do 11:30 hod. (nezohľadňuje orientáciu juhozápad, kedy prestup slnečných lúčov pokračuje a s plynutím času sa zvyšuje tento prestup a zvyšuje teplotu), pričom má za to, že na preukázanie vhodnosti mikroklimatických podmienok v prenajatých priestoroch je takéto meranie absolútne nedostatočné a nie je možné z neho vypočítať ani len priemernú teplotu v prenajatých priestoroch. Poukázala na to, že priestory v čase vykonávania merania boli uvoľnené, nezdržiavala sa v nich osoby, a to od júna 2014. Z uvedeného má za to, že priestory boli vychladnuté z toho dôvodu, že išlo o zimné obdobie, ktorému predchádza jeseň a v čase merania priestory neboli vôbec alebo minimálne vykurované, čo vyplýva z protokolu. Poukázala na to, že tieto teploty namerané v zmysle protokolu o meraní vyšli ako prípustné pre chladné obdobie roka. Optimálne teploty pre chladné obdobie roka sú od 20 - 24 °C prípustné do 26 °C. Uviedla, že žalobca opomenul uviesť, že prípustné teploty pre teplé obdobie roka sú ustanovené osobitne a sú len o dva stupne vyššie, čiže 28 °C. Podľa nej Protokol o meraní jasne preukázal, že v zimnom období pri zamračenej oblohe, ktorá eliminuje prestup slnečných lúčov pri vonkajšej teplote -1 až -2 °C, minimálne alebo vo vôbec nevykurovaných priestoroch, bez prítomnosti ľudí ako zdroja tepla, boli v dvoch z troch kancelárii prenajatých priestorov, namerané hodnoty prípustné. V jednej z kancelárii, ktoré tvorili predmet nájmu bola nameraná teplota nad prípustnú teplotu a to 27 °C a pritom v inej kancelárii bola nameraná teplota 25 °C.
4. Žalovaná ďalej uviedla, že v zmysle nariadenia vlády SR č. 544/2007 Z. z. sú stanovené smerné hodnoty teplôt pri dlhodobej záťaži teplom, ktorým sa rozumie práca vykonávaná viac ako 4 hodiny v daných podmienkach a hraničnou teplotou pre teplé obdobie je +30 °C. Poukázala na to, že v letných mesiacoch táto teplota bola v prenajatých priestoroch aj vyššia, opakovane a keďže výkon jej práce - výkon povolania notárky je vykonávaný ňou osobne ako aj jej zamestnancami (ľudia), musí prihliadať ako zamestnávateľ aj na ust. citovanej vyhlášky a musela pristúpiť k prerušeniu výkonu práce zamestnancov v teplých obdobiach, ak hodnoty dlhodobo presahovali 30 °C. Ďalej poukázala na to, že aj jej klienti, čiže osoby, ktoré využívajú služby notára sa viackrát sťažovali na prehriate priestory a odmietli vykonanie notárskeho úkonu v poobedňajších hodinách. Na doloženie svojich tvrdení žalovaná predložila mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že oznamovala žalobcovi ako prenajímateľovi nevhodnosť prenajatých priestorov ako aj spôsob ich riešenia (od roku 2010); inú písomnú dokumentáciu medzi žalobcom a žalovanou, z ktorej vyplýva, že dňa 14.5.2014 oznámila žalobcovi, že trvá na výpovedi v prípade, ak žalobca preukáže neaktuálnosť dôvodov kvôli, ktorým dala výpoveď z prenajatých priestorov a opätovne poukázala na to, že uplynutím dňa 30.6.2014 nájomný vzťah skončí; čestné prehlásenie viacerých osôb, z ktorých vyplýva, že ide o ľudí, ktoré využívali služby notárskeho úradu žalovanej, zamestnanci žalovanej a poukázali na to, že chladenie v miestnostiach bolo hlučné, nebolo dobre regulované a v kanceláriách prenajatých žalovanou, ktoré boli otočené na juh a západ bola teplota prekračujúca vhodnú primeranú teplotu a preto nebolo možné zotrvať v daných priestoroch Notárskeho úradu dlhšie ako polhodinu (dlhšie obdobie bolo únavné);
komunikáciu ohľadom nesúhlasu evidencie záväzkov jej a žalobcových (žalobca neoprávnene účtoval položku nájomného po júni 2014).
5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, v replike, doručenom súdu dňa 4.7.2017 poukázal na to, že medzi žalobcom a žalobkyňou dochádzalo k riešeniu viacerých situácii aj prostredníctvom mailovej komunikácie. Poukázal na to, že sťažnosti žalovanej ohľadom prenajatých priestorov riešili aj tak, že žalovanej boli poskytnuté vhodné priestory na nižších poschodiach budovy žalobcu. Uviedol, že žalovaná nepreukázala existenciu výpovedného dôvodu v zmysle ustanovení Zákona o nájme nebytových priestorov (§ 9 ods. 3 písm. b)) a teda, že prenajatý priestor nebol spôsobilý na dohodnuté užívanie a poukázal na to, že žalobca vykonal meranie teplôt v miestnostiach, ktoré mala prenajaté žalovaná, za účelom preukázanie, že prenajaté priestory nie sú/ neboli prehrievané. Z týchto meraní vyplýva, že najvyššia teplota bola zistená 24 °C ako aj to, že meranie sa uskutočnilo v čase od 18.6.2014 do 20.6.2014. K čestným prehláseniam tretích osôb doložených žalovanou uviedol, čestné prehlásenia obsahujú všeobecné konštatovanie, že týmto osobám bolo v predmete nájmu teplo, ide o ich subjektívny faktor, ktorý nie je dôkazom o nespôsobilosti predmetu nájmu. To či priestory boli/sú spôsobilé, preukazujú nimi vykonané merania a Protokol o meraní č. 7880.
Žalobca uviedol, že sa snažil zachovať dobré vzťahy so žalovanou a viackrát od roku 2010 pristúpil k riešeniu situácie - napr. v roku 2012 inštaloval okenné fólie na vlastné náklady. K skutočnosti, že merania, na základe ktorých bol spísaný Protokol o meraní č. 7880, boli vykonané až v decembri roku 2014 uviedol, že žalobca toto meranie objednal skôr (v septembri 2014), avšak v dôsledku zaneprázdnenia osloveného ústavu, k meraniu došlo až v decembri 2014. Poukázal na to, že žalovaná doručila výpoveď v mesiaci marec 2014, ale žiadnym spôsobom nepreukázala naplnenie výpovedného dôvodu spočívajúce v nespôsobilosti predmetu nájmu na dohovorené užívanie, preto má za to, že k skončeniu nájomného pomeru k 30.6.2014 nedošlo. Žalobca naďalej trvá na tom, že nájomný pomer od júla 2014 do apríla 2015 riadne trval, žalovaná mala prenajaté nebytové priestory zmysle Zmluvy o nájme a preto bola povinná uhrádzať nájomné. Žalobca poukázal na to, že žalovaná mala záujem o riešenie - zmenou prenajatých priestorov v menšej rozlohe, s týmto žalobca nesúhlasil a výpoveď žalovanej považuje ako reakciu na jeho nesúhlas.
6. Z písomného vyjadrenia, dupliky, žalovanej doručenej súdu dňa 17.10.2017 súd zistil, že žalovaná poukázala na skutočnosť, že nebytové priestory boli ňou uvoľnené k 30.6.2014 a merania boli uskutočnené 15.12.2014, čiže boli realizované v prázdnych priestoroch (vyplýva to aj z vyjadrenia žalobcu). Žalovaná poukázala, že nemá od uvoľnenia týchto nebytových priestorov k nim prístup, preto nevie/nevedela dať vypracovať odborné vyjadrenie, či súkromný znalecký posudok ohľadom prehrievania priestorov, merania teploty. Poukázala na to, že žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že prenajaté priestory sú nevhodné v určitých mesiacoch pre vysokú teplotu a nie sú spôsobilé na dohodnuté užívanie, čoho dôkazom je aj to, že namontoval fólie na okná v priestoroch žalovanej, pričom toto riešenie sa ukázalo ako neúčinné. K meraniam, ktoré žalobca vykonal 18.6.-20.06.2014 uviedla, že listiny doložené žalobcom do spisu by nemali byť zohľadnené ako dôkaz, pretože sú nepotvrdené a nepodpísané. Zotrvala na tom, že výpoveď Zmluvy o nájme nebytových priestorov bola daná zo zákonných dôvodov, a teda že nemohla prenajaté priestory riadne užívať, z dôvodu zdravia ohrozujúceho prehriatia prenajatých priestorov, čo bol stav dostatočne preukázaný.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi (žalobcom, žalovanou), výpoveďou žalovanej ako strany sporu a oboznámením sa s písomnými vyjadrenia strán sporu, ústnymi prednesmi strán sporu na pojednávaní. Na základe uvedeného zistil nasledujúci skutkový stav veci:
8. Zo Zmluvy o nájme č. NZ/2006/02 zo dňa 30.6.2006 uzavretej medzi prenajímateľom (žalobca) a nájomcom (žalovaná) súd zistil, že predmetom zmluvy je prenajatie nebytových priestorov so všetkými súčasťami, ktoré sú na deviatom poschodí (10.NP) administratívnej budove, ktorá je vo vlastníctve žalobcu o celkovej výmere 100,8 m2 za účelom výkonu administratívnej činnosti v súlade s predmetom podnikania nájomcu; za účelom činnosti notárskeho úradu (čl.II Zmluvy o nájme). Súd ďalej zistil, že zmluvné strany sa dohodli na cene a platobných podmienkach za prenajaté priestory (čl.III Zmluvy o nájme). Z čl.IV Zmluvy o nájme, Doba nájmu, súd zistil, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú s účinnosťou od 1.7.2006 do 1.7.2016, s možnosťou modifikácie doby nájmu. V bode 3. uvedeného čl. sú uvedené
spôsoby ukončenia nájomného vzťahu formou Dohody, uplynutím doby na ktorú bol nájom dohodnutý, prípadne uplynutím predĺženej doby nájmu; Výpoveďou (bod 4. čl. IV) jedného z účastníkov zmluvy z dôvodov uvedených v zákone č. 119/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (prenajímateľ môže vypovedať zmluvu z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a nájomca z dôvodov uvedených v § 9 ods. 3) s výpovednou dobou trojmesačnou, ktorá začína plynúť prvým dňom v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola doručená písomná výpoveď. Výpovedná doba z dôvodu výpovede pre omeškanie nájomcu s úhradou splatného nájomného je desať dní a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcom po doručení písomnej výpovede. Z čl. V, čl. VI. Zmluvy o nájme vyplývajú práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Súčasťou Zmluvy o nájme č. NZ/2006/02 zo dňa 30.06.2006 je situačný náčrt, prevádzkový poriadok budovy a platobný kalendár.
9. Z preberacieho protokolu a situačného plánu (č.l. 147,148) súd zistil, že dňa 1.7.2006 žalovaná prevzala od žalobcu do nájmu nebytové priestory o rozlohe 100,80 m2.
10. Súd zistil, že Zmluvy o nájme č. NZ/2006/02 zo dňa 30.06.2006 bola menená Dodatkami k Zmluve, zmyslom ktorých bola zmena v dohodnutej cene za nájom s upresnením či zahŕňa/nezahŕňa aj cenu za energie a ostatné služby spojené s nájmom; prenajatie podzemných parkovacích miest prislúchajúcim k prenajatým priestorom.
11. Zo Splátkového kalendára na rok 2014 súd zistil, že žalovaná mala ako nájomca mesačne uhradiť nájom vo výške 1.132,69 EUR a externé služby (teplo, vodné a stočné, odpad, energie) vo výške 308,46 EUR.
12. Z listu žalovanej zo dňa 24.03.2014 súd zistil, že bol adresovaný žalobcovi a vecou bola Výpoveď zo zmluvy o nájme uzatvorenej 30.6.2006. Z obsahu listu súd zistil, že žalovaná ako notárka so sídlom v Košiciach a ako nájomca dáva výpoveď zo zmluvy o nájme, pričom výpovedná doba skončí dňa 30.6.2014. Dôvody výpovede žalovaná uviedla, že v zmysle vyhlášky MZ SR č. 544/2007 ako zamestnávateľ musí zabezpečiť na pracovisku pre zamestnancov optimálne mikroklimatické podmienky v teplom aj v chladnom období roka. Predpoklady na optimálne mikroklimatické podmienky má vytvoriť stavebné riešenie budovy a tam kde to neumožňuje stavebné riešenie budovy, treba tieto podmienky zabezpečiť technickým zariadením. Poukázala na to, že v budove, resp. v jej prenajatých priestoroch dochádza k tepelnému prehrievaniu, pričom daná situácia bola žalobcovi viackrát oznamovaná. Poukázala na to, že kritickým obdobím, v období jar až jeseň, je najkritickejšie letné obdobie, kedy teplota v miestnostiach, napriek klimatizácii, je nameraná vo výške 38 - 40 °C. Uviedla, že centrálne regulovanú klimatizáciu vzhľadom na zdravotné problémy svojich zamestnancov nemôže dostatočne používať a poukázala na to, že ani táto klimatizácia nebola nepostačujúca na zníženie tepelných hodnôt. Žalovaná poukázala na presklenú časť budovy, priestorov, ktoré síce boli opatrené protislnečnými fóliami, avšak ani tieto nezabránili vonkajším vplyvom tepelným výkyvom v kancelárii. Poukázala na to, že vykonáva prácu administratívneho charakteru, notársku činnosť a zamestnáva zamestnancov, ktorým v zmysle zákonníka práce musí vytvoriť ochranu práce aj v riešení týchto otázok.
13. Z listu zo dňa 14.5.2014 žalovanej adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaná má od 1.4.2014 vedomosť o tom, že žalobca považuje jej Výpoveď za neplatnú, nakoľko dôvody v nej uvádzané sú nepravdivé (vyjadrenie p. G. - zamestnanca žalobcu). Z obsahu listu súd zistil, že žalovaná na dôvodoch Výpovede trvá, pretože žalobca jej žiadnym spôsobom nepreukázal nepravdivosť ňou uvádzaných dôvodov jej výpovede ako aj to, že v prípade, ak žalobca nepreukáže relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil dôvody jej výpovede, bude mať žalovaná za to, že žalobca prejavil vôľu pristúpenia k dohode o ukončení nájmu. Súd z obsahu zistil, že žalovaná trvala na ukončení nájomného vzťahu ku dňu 30.6.2014 s tým, že do tohto času prenajaté priestory uvoľní, nájom + príslušné platby za mesiac jún 2014 uhradí a odovzdá žalobcovi kľúče a karty od vstupu do objektu.
14. Z listu žalobcu zo dňa 30.06.2014 súd zistil, že bol adresovaný žalovanej dňa 30.6.2014 a žalobca v ňom uviedol, že neuznáva dôvod výpovede žalovanej, pretože si nie je vedomý problému prehrievania nebytových priestorov, ktoré prenajíma. Poukázal na to, že ako prenajímateľ neeviduje žiadne iné oznámenia o prehrievaní prenajatých priestorov (od iných nájomcov); taktiež nemá vedomosť o nedostatočnosti klimatizačných zariadení v prenajatých priestoroch a ani o realizácii kontrolných meraní, ktoré by mali osvedčiť tepelné prehrievanie prenajatých priestorov. Žalobca v liste uviedol, že žalovaná
má prenajaté priestory k uvedenému dňu 8 rokov a má za to, že je s nimi spokojná, preto uviedol, že dôvod uvedený vo výpovedi považuje za irelevantný, výpoveď považuje za nezákonnú a Zmluvu o nájme zo dňa 30.6.2016 naďalej za platnú. Oboznámil žalovanú s tým, že v dňoch 18.6.-20.6.2014 uskutočnil kontrolné merania v priestoroch, ktoré má žalovaná prenajaté a ktoré preukázali priemernú teplotu vo výške do 20,2 °C. Ak žalovaná nemá záujem na trvaní nájomného vzťahu, žalobca jej navrhol, aby k predčasnému ukončeniu nájomného vzťahu došlo Dohodou za predpokladu, že žalovaná vyplatí odstupné vo výške 6 mesačného nájomného.
15. Z listu žalovanej zo dňa 30.7.2014 súd zistil, že je adresovaný žalobcovi a že žalovaná trvá na to, že výpoveď spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona o nájme nebytových priestorov, je zrozumiteľná, určitá a jej obsah je relevantne preukázaný a teda Výpoveď je platná a účinná. Zároveň v ňom uviedla, že nesúhlasí so započítaním pohľadávky. Súd zistil, že žalobca list prevzal dňa 31.7.2014 (č.l. 62).
16. Z Protokolu o meraní č. 7880 zo dňa 17.12.2014 Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach súd zistil, že dňa 2.12.2014 v čase od 9:15 do 14:30 hod. bolo v priestoroch, ktoré mala žalovaná v prenájme od žalobcu vykonané meranie na základe objednávky žalobcu. Účelom, resp. predmetom merania bola objektivizácia expozície zamestnancov mikroklimatickým podmienkam v kancelárskych priestoroch žalobcu na Štúrovej 27 v Košiciach. Z protokolu o meraní vyplýva, že meranie bolo vykonané v chladnom období roka, pri zamračenej oblohe, v kancelárskych priestoroch č. 920, 924, 925 na deviatom poschodí budovy A, objektu Biznis Centrum Košice. Z protokolu o meraní vyplýva, že vetranie a vykurovanie kancelárskych priestorov je realizované prostredníctvom klimatizácie s možnosťou individuálnej regulácie teploty zamestnancom, prostredníctvom nástenného termostatu inštalovanom v každej miestnosti v rozsahu od 10 - 30 °C a s trojstupňovou reguláciou prúdenia vzduchu do miestnosti; vetranie a vykurovanie je v oblasti vykurovania doplnené ústredným kúrením a vykurovacími jednotkami. Súd z protokolu o meraní zistil, že v čase merania, kancelárske priestory neboli obsadené zamestnancami a termostatom bolo nastavené prúdenie tepla do miestnosti na stupni kúrenia 2, resp. vykurovacie jednotky v kancelárskom priestore č. 925 neboli v prevádzke; vonkajšie prostredie bolo pri teplote od -2 do -1°C, so zamračenou oblohou a slabým snežením. Namerané hodnoty v kanceláriách boli od 24,7 do 25,9 °C, od 23,9 do 30,2 °C . Zo záverov Protokolu o meraní č. 7880 vyplýva, že optimálna teplota v kanceláriách 920, 924 v danom čase nie je v súlade so špecifikáciou, resp. nie je možné vyjadriť súlad, nesúlad. Taktiež nie je možno vyjadriť súlad so špecifikáciou pri relatívnej vlhkosti vzduchu.
17. Z listu žalobcu zo dňa 16.2.2015 súd zistil, že bol adresovaný žalovanej a žalobca oboznámil žalovanú s Protokolom o meraní a uviedol, že z meraní vyplýva, že nedošlo k prehrievaniu a teploty vzduchu v kanceláriách, ktoré mala v nájme žalovaná, boli vyhodnotené v rozmedzí optimálne až prípustné. Žalobca žalovanej oznámil, ž e Výpoveď nájomného pomeru považuje za nedôvodnú a navrhol ukončenia nájomného pomeru k 31.12.2014.
18. Z listu žalobcu zo dňa 16.4.2015 súd zistil, že je adresovaný žalovanej a z jeho obsahu súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uviedol, že žalovaná ako nájomca si neplní povinnosti v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov, neuhrádza dohodnuté nájomné a odplatu za plnenie spojené s nájmom. Preto prenajímateľ (žalobca) vypovedá Zmluvu o nájme zo dňa 30.06.2006 v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb., pričom nájomný pomer s ohľadom na ustanovenia Zmluvy o nájme skončí 10.5.2015.
19. Z oznámenia o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 19.7.2016 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že si započítava pohľadávku vo výške 98,36 EUR, vzájomnými pohľadávkami je pohľadávka žalovanej voči žalobcovi vo výške 98,36 EUR titulom neuhradenia faktúry č. 160141 zo dňa 27.6.2016 s uvedením lehoty splatnosti 27.7.2016 a žalobca má voči žalovanej pohľadávku z faktúry č. 7140516 vyplývajúcej zo Zmluvy o nájme 2006/02 zo dňa 1.7.2014 vystavenej na sumu 1.441,15 EUR so splatnosťou 5.7.2014.
20. Z listu žalovanej (č.l. 84) adresovanej spoločnosti vykonávajúcich audit žalobcovi zo dňa 19.2.2016 súd zistil, že žalovaná nesúhlasí s evidenciou žalobcu ohľadom evidencie pohľadávok žalobcu voči žalovanej ako aj to, že žalovaná tieto pohľadávky neuznáva z dôvodu, že ukončila nájomný vzťah listom zo dňa 24.3.2014 s účinnosťou od 30.6.2016, čiže v uvedený deň nájomný vzťah bol ukončený.
21. Zo vzájomnej písomnej komunikácie (č.l.82,83), mailovej komunikácie ( č.l. 94-100) od roku 2010 súd zistil, že žalovaná upozorňovala žalobcu na dlhodobé tepelné prehrievanie prenajatých priestorov ako aj na to, že ona ako zamestnávateľ musí uvedený problém riešiť tak, že musí regulovať dĺžku pracovnej doby zamestnancov, čiže prerušiť výkon práce (list žalovanej z 23.9.2010, 23.8.2011, maily v roku 2012). Súd zistil, že už v danom období upozornila žalobcu o zvážení Výpovede. Zo vzájomnej komunikácie vyplýva, že strany sporu hľadali zhodné riešenie k spokojnosti oboch účastníkov Zmluvy o nájme (nalepenie vonkajších tieniacich fólii na náklady žalobcu, oslovenie spoločností zaoberajúcich sa danou problematikou) a taktiež bola zvažovaná možnosť výmeny nebytových priestorov za iné. Opatrenia, ktoré urobil žalobca (fólie) neboli účinné a žalobcom ponúknuté priestory na výmenu považovala žalovaná za nevhodné.
22. Z čestných prehlásení doložených žalovanou súd zistil, že ňou oslovené osoby (klienti žalovanej, zamestnanci žalovanej, štatutárny orgán žalobcu...) čestne prehlásili, že v letných mesiacoch bolo u žalovanej, v priestoroch prenajatých od žalobcom, neznesiteľne horúco, nebolo možné zotrvať v týchto priestoroch a zamestnanci žalovanej neboli prítomní na pracovisku z dôvodu neprijateľných pracovných podmienok, výkon ich práce bol prerušený a notársky úrad zatvorený. Niektoré osoby z uvedených dôvodov nevyužili služby žalovanej ako notárky, pretože v takto teplom prostredí nebolo možné sa sústrediť. Z čestného prehlásenie, p. L.. Ľ.. F. (štatutárny orgán žalobcu v danom čase), súd zistil, že o probléme (v letných mesiacoch bolo pri návšteve notárskeho úradu teplo, vysoké teploty vzduchu) vedel a žalovanej prisľúbil riešenie problému.
23. Z tabuľky meraní doloženej žalobcom pri replike (č.l. 102-104) a následne na pojednávaní konanom dňa 20.02.2018 (čl. 145) súd zistil, že žalobca v priestoroch prenajatých žalovanou vykonal merania v dňoch 18.6. - 20.6.2014 (izbová teplota) a zistil, že namerané hodnoty sú v priemere okolo 20,214 °C.
24. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 20.2.2018 doložil na preukázanie svojich tvrdení (tvrdenia, že prenajaté priestory boli vhodné a iní nájomcovia sa nesťažovali na prehrievanie miestností) Zmluvy o nájme s inými nájomcami spolu s prílohami. Zároveň poukázal na to, že títo nájomcovia, žalobcu neupozorňovali na prehrievanie prenajatých priestorov.
25. Z predložených Zmlúv o nájme súd zistil, že boli uzavreté medzi prenajímateľom (žalobcom) a nájomcami (iné osoby ako žalovaná) a to aké nebytové priestory boli predmetom Zmluvy. Súd zo situačných plánov zistil, že išlo o priestory, ktoré boli obdobné s priestormi prenajatými žalovanou (orientácia priestorov, v rovnakom bloku), ale boli na iných podlažiach, resp. išlo o priestory na 9 NP vedľa žalovanej . Súd zároveň zistil, že aj keď došlo k ukončeniu týchto Zmlúv o nájme s inými osobami- nájomcami, k ukončeniu nájomného vzťahu došlo bez uvedenia dôvodu, resp. po uplynutí dohodnutej doby nájmu.
26. Zo Zmluvy o nájme č. 2014152 a jej Dodatku zo dňa 14.4.2015, súd zistil, že nájomca si od žalobcu prenajal nebytové priestory, ktoré mala predtým v nájme žalovaná, od 14.4.2014 a dňa 15.4.2014 bol vyhotovený preberací protokol. Tento nájomca vypovedal nájomnú zmluvu Výpoveďou zo dňa 25.9.2017, doručenou žalobcovi dňa 28.9.2017, bez uvedenia dôvodu.
27. Žalobca na pojednávaniach uvádzal, že výpoveď z marca 2014 žalovanej považoval za nedôvodnú, neprihliadal na jej prejav vôle a mal za to, že nájomný vzťah naďalej trvá a trval až do 15.4.2015, čiže dovtedy, kým priestory po žalovanej neboli prenajaté inej osobe; resp. do dňa Výpovede Zmluvy o nájme zo stany prenajímateľa (žalobcu). Do tohto dátumu mal žalobca za to, že ich má prenajaté žalovaná.
28. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 20.2.2018 vypovedala akú činnosť vykonáva - výkon povolania notárky, čiže vykonáva administratívne činnosti; vedie Notársky úrad a zamestnáva zamestnancov. Objasnila za akých okolností vznikol nájomný vzťah medzi stranami sporu; čo predchádzalo jeho ukončeniu (upozornenia na nevhodnosť priestorov, z dôvodu ich prehrievania od roku 2010) a taktiež doložila súdu listinný dôkaz, že žalobca vedel o uvoľnení prenajatých priestorov.
29. Z listu žalovanej zo dňa 20.06.2014 a doručenky, súd zistil, že bol adresovaný žalobcovi, ktorý ho prevzal dňa 20.06.2014, Z obsahu listu súd zistil, že žalovaná toto zásielkou doručila žalobcovi kľúče a
čipové karty od prenajatých priestorov (odovzdané v zmysle preberacieho protokolu a Zmluvy o nájme) a oznámila mu, že výpoveď z prenajatých priestorov končí ku dňu 30.6.2014. Zároveň žalobcovi uviedla, že v prenajatých priestoroch sa nenachádza žiadny jej inventár, priestor riadne vysťahovala a o stave drobného hmotného investičného majetku nachádzajúcom sa v prenajatých priestoroch.
30. Žalovaná sa písomne vyjadrila k dôkazom doloženým žalobcom na pojednávaní 20.2.2018, písomným podaním doručeným súdu dňa 16.3.2018. Žalovaná poukázala, že cena za predmet nájmu (Zmluvy o nájme uzavreté žalobcom z inými nájomcami) bola oveľa nižšia a teda má za to, že žalobca ako prenajímateľ sám uznal, že tieto priestory trpia určitou vadou. Uviedla, že zamestnanci žalobcu osobne navštívili notársky úrad v letnom období, zistili, že je tam horúco; v roku 2011, 2012 robili meranie podľa izbového teplomeru, ale žalovanej odmietli uviesť namerané údaje a tieto namerané údaje žalobca na pojednávaní ani nedoložil. Poukázala na to, že vykonané teplotné merania v dňoch 18.6.-20.6.2014 boli do spisu prvotne doložené bez podpisov, pričom podpis bol zrealizovaný až v roku 2017, tak ako to vyplýva z dátumu na listine doručenej súdu priamo na pojednávaní.
31. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 11.5.2018 poukázal na to, že čestné prehlásenia doložené žalovanou nie sú hodnoverné, pretože osoby, ktoré ich spísali neuviedli kedy navštívili Notársky úrad žalovanej, neuviedli, či bola zapnutá klimatizácia u žalovanej. Vyjadril sa aj k podaniu žalovanej zo dňa 16.3.2018 a uviedol, že pre spor nie je podstatná skutočnosť ceny za predmet Zmluvy o nájme. Doložil čestné prehlásenia svojich zamestnancov, z ktorých vyplýva, že iba žalovaná sa sťažovala na tepelné prehrievanie priestorov, pričom žiaden iný nájomca sa nesťažoval. Poukázal aj na to, že z čestných prehlásení ním doložených vyplýva skutočnosť, že žalovaná v letných mesiacoch nezapínala klimatizačné zariadenie zo zdravotných dôvodov ako aj to, že stropné klimatizačné jednotky sa na desiatom poschodí nenachádzajú.
32. Z čestných prehlásení doložených žalobcom súd zistil, že ich napísali zamestnanci žalobcu, resp. členovia štatutárnych orgánov žalobcu, a uviedli v nich, že v priestoroch na 9 NP sa nenachádzajú stropné klimatizačné jednotky, počas návštev u žalovanej si nevšimli, že by žalovaná používala klimatizáciu (práve naopak mala ju deaktivovanú) a nespomínajú si na pocit tepelnej nepohody. Zamestnanec, ktorý vykonával merania, vo svojom čestnom prehlásení uviedol, uviedol, že vykonal v priestoroch u žalovanej merania v roku 2010, 2011 s výsledkom priemerne okolo 20 °C a vykonal merania aj v roku 2014 (tabuľka meraní - odsek 22. odôvodnenia).
33. V zmysle ust. § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“), Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Uvedené právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, obchodného zákonníka. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
34. V zmysle ust. § 261 ods. 1, ods. 8 a ods. 9 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pri použití tejto časti zákona je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi týmito osobami, ktoré nie sú upravené v tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
35. V zmysle § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne v dojednanej dobe užíval, alebo z nej bral aj úžitky.
36. V zmysle ust. § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
37. V zmysle § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
38. V zmysle ust. § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
39. V zmysle ust. § 677 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote.
40. V zmysle ust. § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy sa nemožno vopred vzdať.
41. V zmysle ust. § 720 Občianskeho zákonníka, Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
42. V zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení, sa tento zákon vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; s týmito priestormi nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len "prenajímateľ").
43. V zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme a to na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva o nájme musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
44. V zmysle ustanovení § 5 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení, je prenajímateľ povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
45. V zmysle ust. § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení v ods. 1 - Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný; v ods. 2 - Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou; nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom; nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas; nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok; nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľ. V ods. 3 - Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal; nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie; prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti.
46. V zmysle ust. § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení, Ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
47. V zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 544/2007 Z.z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, účinnej od 01.12.2007 do 29.02.2016, vyplýva, že touto vyhláškou sa ustanovujú triedy práce podľa celkového priemerného energetického výdaja a im prislúchajúce prípustné hodnoty ukazovateľov tepelno-vlhkostnej mikroklímy (ďalej len „mikroklimatické podmienky“),
smerné hodnoty dlhodobo únosnej záťaže teplom a krátkodobo únosnej záťaže teplom pri aklimatizovaných a neaklimatizovaných zamestnancoch, únosný čas práce pri zvýšenej záťaži teplom, ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom a chladom, prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca, pitný režim zamestnancov. V zmysle Tabuliek, ktoré tvoria prílohu tejto vyhlášky č. 577/2007 Z.z. vyplýva, že tabuľka č. 1 určuje triedy práce, tabuľka č. 2 Rozsah optimálnych a prípustných hodnôt mikroklimatických podmienok pre teplé obdobie roka a tabuľka č. 3 Rozsah optimálnych a prípustných hodnôt mikroklimatických podmienok pre chladné obdobie roka.
48. V zmysle Tabuľky č. 1 pod kategóriu 1a možno zaradiť prácu vykonávanú posediačky s minimálnou pohybovou aktivitou (administratívne práce, kontrolná činnosť v dozorniach a velínoch), práca posediačky spojená s ľahkou manuálnou prácou s rukami a ramenami (písanie na stroji, práca s PC, jednoduché šitie, laboratórne práce, zostavovanie alebo triedenie drobných ľahkých predmetov). V zmysle Tabuľky č. 2 (teplé obdobie roka) je stanovená Operatívna teplota pre kategóriou práce 1a v rozsahu optimálnej teploty optimálna 23-27 °C a prípustnej 20-28 °C. V zmysle Tabuľky č. 3 (chladné obdobie roka) je stanovená Operatívna teplota pre kategóriou práce 1a v rozsahu optimálnej teploty optimálna 20-24 °C a prípustnej 18-26 °C.
49. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že žalobca a žalovaná sú podnikatelia, medzi ktorými vznikol záväzkový vzťah, ktorý súd posudzuje v zmysle ustanovení občianskeho práva, vzhľadom na skutočnosť, že medzi nimi bola uzavretá písomná Zmluva o nájme zo dňa 30.06.2006 a predmetom nájmu boli nebytové priestory.
50. Súd za nespornú považuje skutočnosť, že žalovaná vykonáva podnikateľskú činnosť v zmysle zákona č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v platnom znení ako aj to, že pri výkone svojho povolania vystupuje aj ako zamestnávateľ a zamestnáva osoby, zamestnancov ako aj to, že vykonáva najmä administratívnu činnosť.
51. Súd za nesporné považoval skutočnosti, ktoré ani jedna strana sporu nespochybnila, nenamietala týkajúce sa vzniku nájomného vzťahu (od 1.7.2006) a doby nájmu (do 30.06.2016 s modifikáciou v zmysle čl. IV bod 2 Zmluvy o nájme na dobu neurčitú po 30.06.2016), rozlohu prenajatých priestorov a dohodu o cene za predmet nájmu.
52. Súd za nespornú považuje aj tú skutočnosť, že žalovaná uvoľnila predmet nájmu v júni 2014 (list žalobcovi zo dňa 20.06.2014 - odsek 28. odôvodnenia) ako aj to, že žalobca mal vedomosť o tom, že nebytový priestor (predmet nájmu) je voľný a má možnosť ho prenajať inému záujemcovi.
53. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola otázka, či došlo k platnému ukončeniu nájomného vzťahu.
54. Súd sa najprv zaoberal aj otázkou či sa predmet nájmu stal bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie. Z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, či sa predmet nájmu tepelne prehrieval nad prípustné hodnoty a tým sa stal nespôsobilým na dohovorené užívanie, ale vzhľadom na to, že nebytové priestory žalobcu, ktoré prenajal žalovanej sa nachádzajú v budove (Business Centre Košice, Štúrova 27, Košice), ktorá je tvorená komplexom troch budov a jej obvodový plášť je celopresklenný tvorený hliníkovou sklenenom fasádou (bod 7. v Protokole o meraní) súd má za to, že v teplom období roka (letné mesiace) v takýchto podmienkach môže dôjsť k tzv. skleníkovému efektu a prehriatiu miestností a mikroklimatické podmienky vždy nespĺňajú rozsah optimálnych teplôt v zmysle tabuliek vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
55. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalovaná na daný problém (nespôsobilosť nebytového priestoru na dohovorené užívanie) žalobcu upozorňovala od roku 2010 ako aj a to, že žalobca o danom probléme vedel a snažil sa ho odstrániť .
56. Súd vychádzajúc z dokladov o meraní teploty v predmete nájmu (prenajaté priestory žalovanou) vykonaných v dňoch 18.6.-20.6.2014 a Protokolu o meraní č. 7880 z 2.12.2014 má za to, že nie sú hodnovernými dôkazmi preukazujúcimi vhodné/nevhodné mikroklimatické podmienky, pretože v doklade o meraní teploty zo dňa 18.6.-20.06.2014 chýba napr. údaj o tom, aké bolo vonkajšie počasie, či v miestnosti bolo/neboli ľudia, nábytok. Nepreukazuje či sa merania zúčastnila aj osoby za nájomcu. Protokol o meraní č. 7880 bol zase vyhotovený v čase, kedy nebolo možné hodnoverne preukázať, či teplota v teplom období roka (letné mesiace) bola/nebola v rozsahu optimálnej a prípustnej teploty.
57. Súd má preukázané, že z čestných prehlásení osôb oslovených žalovanou tieto skutočnosti (prehrievanie miestností) sú potvrdené a z čestných prehlásení osôb oslovených žalobcom sú odmietané. Súd poukazuje na to, že čestné prehlásenia doložené žalobcom nemôže považovať za dôkazy nezaujaté, pretože boli predložené žalobcom až ako reakcia na skutočnosti a tvrdenia žalovanej počas konania. Na základe toho, súd k týmto predloženým dôkazom uvádza, že v zmysle procesných predpisov nie je povinnosťou súdu vykonať každý z navrhnutých dôkazov a preto čestné prehlásenia doložené žalovanou a žalobcom nebude pri svojom hodnotení brať do úvahy.
58. Súd z vykonaného dokazovania má nepochybne preukázané, že nebytové priestory v zmysle Zmluvy o nájme boli miestnosti prenajaté na administratívnu činnosť, čiže ide o priestory prenajaté na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia a preto na vzťahy z nich vyplývajúce okrem lex specialis (zákon č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov) sa vzťahujú aj ustanovenia lex generalis (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka). 59. Na základe vykonaného dokazovania súd má za to, že žalovaná na problém závadnosti (zdraviu závadné v zmysle vyhlášky o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci) predmetu nájmu a jeho nespôsobilosti na dohodnuté užívanie pravidelne upozorňovala (od roku 2010) tak ako to vyplýva z predloženej vzájomnej komunikácie a čestných prehlásení (doložené žalobcom) ako aj to, že k náprave zo strany žalobcu nedošlo. Preto žalovaná v zmysle citovaných zákonných ustanovení mala možnosť uzavretú Zmluvu o nájme ukončiť Výpoveďou alebo možnosť Odstúpenia od uzavretej Zmluvy o nájme.
60. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná dňa 24.3.2014 zaslala žalobcovi list, z ktorého obsahu vyplýva jej vôľa vypovedať nájomný vzťah uzavretý Zmluvou o nájme zo dňa 30.06.2006 a jej Dodatkov. Súd mal preukázané, že žalobca vedel o uvoľnení predmetu nájmu žalovanou a o tom, že z prejavenej vôle žalovanej dôjde k ukončeniu nájomného vzťahu dňom 30.06.2014. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca mal od júla 2014 vedomosť o tom, že žalovaná neplní povinnosti nájomcu v zmysle Zmluvy o nájme zo dňa 30.06.2006, neuplatnil si právo vypovedať uzavretú Zmluvu o nájme zo dňa 30.6.2006 v zmysle čl. IV. bod. 4 a nebytové priestory uvoľnené žalovanou prenajal až dňom 15.04.2015, pričom svoje právo vypovedať zmluvu využil až 16.4.2015 (odsek 17. odôvodnenia).
61. V zmysle vykonaného dokazovania a názoru súdu, že nebytový priestor sa stal bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie (§ 9 ods. 3 písm b) zákona č . 116/1990 Zb.) a nájomca má právo dať Výpoveď s výpovednou dobou tri mesiace (dohodnutá výpovedná doba v zmysle Zmluvy o nájme aj zákonom stanovená výpovedná doba) ako aj s názorom súdu, že miestnosti boli prenajaté na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia a stali sa zdraviu závadné, má nájomca právo Odstúpiť od zmluvy (tohto práva sa nemožno dopredu vzdať), aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Z uvedeného mal súd preukázané, že žalovaná platne vypovedala Zmluvu o nájme uzavretú dňa 30.6.2006 a dňom 30.6.2014 došlo v zmysle Zmluvy o nájme ako aj citovaných zákonných predpisov k ukončeniu nájomného vzťahu.
62. Súd mal preukázané, že do dňa ukončenia nájomného vzťahu si žalovaná voči žalobcovi splnila všetky povinnosti nájomcu (platila nájomné a cenu za služby spojené s nájmom), predmet nájmu vypratala a odovzdala a preto súd žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú. Na základe uvedeného, o žalobnom návrhu žalobcu rozhodol súd tak, ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.
63. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
65. Z dôvodu, že žalovaná mala vo veci plný úspech, priznal jej súd náhradu účelne vynaložených trov konania v plnej výške tak, ako je uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré bude povinný nahradiť neúspešný žalobca. Výšku priznaných trov konania súd stanoví samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia , na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.