Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_16Co-19-2018.pdf
PDF · 103.83 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu L. G., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XX, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, IČO: 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp 135/2017-41 zo dňa 24. novembra 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení zmluvnej podmienky uvedenej v Žiadosti/Zmluve o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2009 čas C) Kreditná karta za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti/Zmluve o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2009 časť C) Kreditná karta v znení: „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 700 eur (21.088,20 Sk) a vydala kreditnú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie kreditnej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a v priebehu jeho splácania, a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ňom stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedeným v časti C1). Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C1) dohodnuté inak a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B)“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 až 54, § 100, § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 2 až 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s.) a žalobcom bola uzatvorená Zmluva č. XXXXXXX XXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver vo výške 629,10 Eur. Podľa predložených pokladničných dokladov žalobca uhradil celkovo 10 splátok po 69,90 Eur a jednu poslednú splátku dňa 10.05.2010 vo výške 69,90 Eur. Právny vzťah strán posúdil ako právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou. Nakoľko sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Mal za preukázané, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil dozvedel dňa 10.05.2010, kedy uhradil poslednú splátku úveru. Žalobca už v čase uzatvorenia zmluvy musel mať vedomosť o tom, ktoré náležitosti sú v Zmluve uvedené a ktoré chýbajú. Vzhľadom na zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ (ignorantia legis non excusat), nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel až od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci apríl 2017, o čom predložil prehlásenie. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo sa mal o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť až skoro po 7 rokoch. Dospel k záveru, že žaloba teda bola podaná na súd po uplynutí 2 - ročnej subjektívnej premlčacej doby, ako aj po uplynutí aj 3 - ročnej objektívnej premlčacej doby, nakoľko v konaní nebol žiadnym spôsobom preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodné sa obohatiť. Z uvedených dôvodov žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, zamietol. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, prvoinštančný súd sa v prvom rade zaoberal namietaným naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorý s poukazom na ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa mal za daný. Zmluva v časti C) Kreditná karta obsahuje ustanovenie, podľa ktorého žalobca okrem zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvára aj zmluvu o revolvingovom úvere, a to spôsobom, že prejav vôle žalobcu ako zmluvnej strany k uzatvoreniu zmluvy o revolvingového úveru, ako ďalšej zmluvy sa už nevyžadoval. Celková forma zmluvy budí dojem, že spotrebiteľ uzatvára s dodávateľom iba zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie aj zmluvu o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednanie (pod písm. C) neumožňovalo spotrebiteľovi uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez toho, aby súčasne nebola prejavená vôľa k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednanie nebolo obsiahnuté v zmluve ani ako alternatíva, umožňujúca spotrebiteľovi výber, že si neželá uzavrieť zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Zmluvné dojednanie týkajúce sa revolvingového úveru napĺňa pojmové znaky neprijateľnej podmienky definovanej v ustanovení § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka a toto dojednanie je tak v zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Preto uvedenú zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú.
4. Proti výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že zmluva o úvere bola žalobcovi predložená ako návrh na uzatvorenie zmluvy, pričom žalobca mal možnosť si návrh na uzatvorenie zmluvy prečítať a posúdiť jej vhodnosť. Pokiaľ žalobca nesúhlasil podmienkami poskytnutých úverov, mohol návrh na uzatvorenie odmietnuť a zaujímať sa o poskytnutie úveru od iného subjektu pôsobiaceho na trhu. Žalobca podpisom zmluvy prejavil svoj slobodný súhlas s uzatvorením predmetnej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že predmetná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Žalovaný zahrnul uvedenú zmluvnú podmienku priamo do zmluvy o úvere a nie do úverových zmluvných podmienok.
5. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Za nelogické považuje úvahy súdu prvej inštancie o právnej fikcii „neznalosť zákona neospravedlňuje“, nakoľko pri posudzovaní aplikácie desaťročnej premlčacej doby, tie isté požiadavky o znalosti zákona, ktoré kladie súd na spotrebiteľa, na dodávateľa nekladie. Pri bezdôvodnom obohatení, spočívajúcom v splátkach úveru, ktoré získava dodávateľ na úkor spotrebiteľa, nikdy nenastáva začatie plynutia objektívnej premlčacej doby súčasne so subjektívnou, iba ak by sme vychádzali z predpokladu, že státisíce úverových
dlžníkov, splácajú dodávateľom splátky, nad rámec skutočného dlhu dobrovoľne. Uviedol, že sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Až od združenia na ochranu spotrebiteľov sa dozvedel, že žalovaný od neho prijal platby, v rozpore so zákonom a že mu predložil na podpis formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že na platby, na ktoré podľa zákona právo nemal, právo má. Až získaním vedomosti o týchto skutočnostiach, prichádzalo do úvahy podanie žaloby, a až od tohto momentu mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba.
6. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu o bezdôvodnom obohatení a o použití 10 - ročnej objektívnej premlčacej doby. Úmysel nie je možné v prípade nadobudnutia bezdôvodného obohatenia prezumovať.
7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného a ani k jeho vyjadreniu k odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolanie žalobcu dôvodné je.
9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 10.07.2009 bola medzi právnym predchodcom žalovaného navrhovateľa ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená Žiadosť / Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva o úvere“). V bode C) Zmluvy o úvere bolo malým písmom uvedené, cit.: „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 700 eur (21.088,20 Sk) a vydala kreditnú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie kreditnej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a v priebehu jeho splácania, a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ňom stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedeným v časti C1). Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C1) dohodnuté inak a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B)“.
11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa ustanovenia § 3 odsek 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
13. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
14. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
19. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobca a jej majetková sféra je v ohrození, a preto žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ustanovenia § 3 odsek 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie revolvingového úveru je v rozpore s ustanovením § 4 odsek 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko viaže poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie vecí na žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorý spotrebiteľ pri takomto type zmluvy nemá možnosť ho odmietnuť. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje následky, že ak by spotrebiteľ nechcel uzatvoriť Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, nemohol by uzatvoriť ani Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lebo predtlačené ustanovenie tejto zmluvnej podmienky, ktorou žiada spotrebiteľ o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie revolvingového úveru, nemôže spotrebiteľ vylúčiť. Nie je podstatné, či dodávateľ mu poskytne alebo neposkytne revolvingový úver, keďže to
závisí vyslovene od jeho rozhodnutia, ani či dôjde k jeho čerpaniu, lebo fakticky schválením žiadosti o poskytnutie úverovej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver, o ktorý nežiadal. Podmienky takéhoto revolvingového úveru nie sú v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Samotná táto zmluvná podmienka je formulovaná tak, že vnucuje spotrebiteľovi ďalší produkt doručením platobnej úverovej karty ho napadá k jej použitiu, pričom pôvodne spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie dodávateľa je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a spotrebiteľ je takto zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov inými poskytovateľmi. Takáto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ale je súčasťou vopred pripraveného formulára, ktorý spotrebiteľ môže len prijať alebo neprijať ako celok. Uvedené v konečnom dôsledku potvrdzuje aj samotný žalovaný v podanom odvolaní. Žalovaný si zjavne zabezpečoval rozvíjanie jeho ďalšej podnikateľskej činnosti formulárovou zmluvou, keď samotný návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere formuloval on sám a fakticky ho aj on sám prijal. Takýto postup vyvoláva dojem o jeho cielenej stratégii, kedy spotrebiteľovi vnútil nepožadovanú službu a podmienky úveru „skryl“ na základe neprehľadných ustanovení zmluvy. Vyššie uvedený postup spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto takáto zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 odsek 1 a 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z tohto dôvodu neplatnou.
21. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
22. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako vecne správny potvrdzuje (§ 387 C.s.p.).
23. K odvolaniu žalobcu voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti uvádza odvolací súd nasledovné:
24. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že spoločnosť CETELEM SLOVESKO, a.s., zneužívala svoje právo ako veriteľ, nakoľko viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov. Úmysly spoločnosti obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.
26. Čo sa týka otázky premlčania, odvolací súd má zato, že v danom prípade je objektívna premlčacia lehota 10 - ročná. Bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje odvolací súd za úmyselné. Ak žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku (zakomponovanie neprijateľnej zmluvnej podmienky do Zmluvy o úvere, či prípadné neuvedenie podstatných zákonných náležitostí v Zmluve o úvere), možno takúto praktiku a konanie považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.
27. Preto nemožno prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Objektívna 10 - ročná lehota od poskytnutia úveru neuplynula.
28. Podľa názoru odvolacieho súdu nemal prvoinštančný súd dôvod nestotožniť sa s tvrdením žalobcu o skutočnosti, kedy sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Z tvrdenia žalobcu, ktoré bolo podporené listinným dôkazom - prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 24.04.2017 vyplýva, že žalobca v mesiaci apríl 2017 kontaktoval Združenia, v úmysle poradiť sa ohľadom uzatvorených úverových zmlúv. Po oboznámení sa so Zmluvou o úvere Združenie žalobcu informovalo o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách, či o rozhodnutiach slovenských súdov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv.
29. V súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť, že žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a vopred pripravená zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným Zákonom o spotrebiteľských úveroch. V čase úhrady poslednej splátky žalobca ako priemerný spotrebiteľ bez právnického alebo ekonomického vzdelania nemohol ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzal aj peňažné plnenia, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až v apríly 2015 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Teda žaloba bola podľa názoru odvolacieho súdu podaná aj v rámci 2 - ročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
31. Úlohou prvoinštančného súdu bude, vzhľadom na odvolacím súdom prijatý právny záver o plynutí premlčacej doby, zaoberať sa náležitosťami Zmluvy o úvere v zmysle relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa na zmluvy o spotrebiteľských úveroch, či na ochranu spotrebiteľa a posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
32. Súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ustanovenie § 391 odsek 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (ustanovenie § 396 odsek 3 C.s.p.).
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).