Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/39/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci navrhovateľky - manželky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom, so sídlom E. XX, XXX XX D., proti manželovi: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., prechodne bytom F., B. G. X, H. H., zastúpenému: JUDr. Martinom Benickým, advokátom, so sídlom I. J. XXXX, XXX XX I. J., v konaní o určenie výživného na manželku, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -114 zo dňa 23. novembra 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -114 zo dňa 23. novembra 2023 v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania zrušuje a v tejto časti vracia vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že výrokom I. návrh navrhovateľky zamietol. V poradí II. výrokom priznal odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, kde výška priznaných trov konania odporcovi pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia odporcu v celkovej výške 311,- Eur.

2. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a tvrdenia účastníkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, a preto tento v celom rozsahu zamietol. V konaní bolo preukázané, že obaja účastníci sú manželia, ohľadne ktorých prebieha rozvodové konanie a bolo tiež zistené, že návrh na rozvod podal odporca, pričom tento návrh odôvodnil viaznutím vzájomnej komunikácie spôsobnej najmä tým, že navrhovateľka sa mala vrhnúť do rôznych internetových obchodov v rámci sociálnych sietí a strácala záujem o akúkoľvek komunikáciu s ním. V konaní tiež bolo zistené, že po tom, ako odporca opustil spoločnú domácnosť v júni 2023, navrhovateľke prispieval na výdavky ako aj na výživu jej detí, pričom navrhovateľka na jeho výživu nebola bezprostredne odkázaná, keďže táto si dokázala zabezpečiť finančný príjem pre seba a svoje deti aj svojím pôsobením na sociálnych sieťach. Okresný súd tak mal za to, že priznanie výživného navrhovateľke za daných okolností by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže životnú úroveň navrhovateľky skrz jej aktivít nemožno považovať za nižšiu ako životnú úroveň odporcu, s ktorým vedie navyše rozvodové konanie. Na základe týchto skutočností okresný súd podaný návrh zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol postupom podľa tak, že odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 311,- Eur, keďže návrh navrhovateľky bol zamietnutý ako nedôvodný, ako aj z dôvodu, že jeho priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu, a to čo do výroku II. uvedeného rozsudku. Súdu prvej inštancie vytýkala, že nesprávne rozhodol, keď výrokom II. napadnutého rozhodnutia priznal odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a súčasne bez toho, aby uviedol prijímateľa náhrady trov konania. Navrhovateľka podala návrh na určenie výživného na manželku, keďže je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, sama zabezpečuje chod domácnosti, sústavne sa stará o dve maloleté deti, ktoré sú odkázané so základnými životnými potrebami na jej výlučnú starostlivosť. Svoje životné potreby a nevyhnutné potreby svojich detí dokáže plniť len vďaka pomoci svojej matky (starej matky detí). Jej životná úroveň je značne znížená v porovnaní so životnou úrovňou odporcu, ktorý z vlastného rozhodnutia opustil spoločnú domácnosť. Mala za to, že konanie o určenie výživného na manželku je mimosporovým konaním, v ktorom žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Preto súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď napadnutým rozhodnutím priznal odporcovi nárok na náhradu trov konania. Navyše, súd prvej inštancie ani vopred neupozornil na to, že mieni priznať nárok na náhradu trov konania odporcovi, a teda navrhovateľke nedal priestor na prezentovanie prípadných argumentov proti priznaniu nároku na náhradu trov konania odporcovi (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. ). V mimosporových konaniach nie je rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania ani úspech účastníka konania, teda ani úspech odporcu v tomto konaní, pričom súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podaný návrh bol zamietnutý aj z dôvodu, že by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ani osobné a majetkové pomery odporcu neodôvodňujú kritérium spravodlivosti priznať odporcovi nárok na náhradu trov konania, keďže okrem iného osobné a majetkové pomery odporcu sú na oveľa vyššej úrovni, čoho dôkazom je okrem iného aj rozhodnutie Centra právnej pomoci č.: KaTS-67419/13735/2023-76823/2023 zo dňa 07.07.2023. V danej veci tak nebolo ani s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, aby okresný súd odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania. S poukazom na to sa odvolacím návrhom domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, alebo aby odvolací súd podľa rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Manžel (odporca) vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s podaným odvolaním nesúhlasí a mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nárok navrhovateľky bol špekulatívny a účelový. Odporca po odchode zo spoločnej domácnosti navrhovateľke prispieval na výdavky, ako aj na výživu jej detí, pričom navrhovateľka na jeho výživu nebola bezprostredne odkázaná, keďže táto si dokázala zabezpečiť finančný príjem pre seba a svoje deti aj svojím pôsobením na sociálnych sieťach. V danom prípade má odporca právo na náhradu trov konania, ktoré si v konaní aj riadne uplatnil. Vzhľadom k tomu navrhoval, aby odvolací súd zamietol odvolanie navrhovateľky proti výroku II. napadnutého rozsudku ako nedôvodné a zaviazal navrhovateľku k náhrade trov odvolacieho konania.

6. Navrhovateľka v písomnej reakcii na vyjadrenie odporcu uviedla, že tvrdenia odporcu považuje za nepravdivé a zavádzajúce. V obsahu podaného vyjadrenia opätovne poukázala na skutočnosti, ktoré uviedla v podanom odvolaní a zdôraznila, že v danej veci nebolo ani s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, aby okresný súd odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( v spojení s ) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania ( a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania podľa v spojení s , zrušil vo výroku II. a podľa v spojení s vec vrátil v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Vo vzťahu k podanému odvolaniu považuje krajský súd za potrebné predovšetkým zdôrazniť, že odvolanie smeruje výlučne voči výroku II. rozhodnutia okresného súdu, ktorým okresný súd rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania odporcovi voči navrhovateľke v rozsahu 100 %. Podaným odvolaním tak nebol napadnutý výrok I. rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd

návrh navrhovateľky zamietol. Týmto rozsahom odvolania sú tak dané medze prieskumnej právomoci krajského súdu ako súdu odvolacieho.

9. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

11. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že okresný súd pri svojom rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vychádzal zo znenia . Po zohľadnení skutočnosti, že návrh navrhovateľky bol zamietnutý ako nedôvodný, ako aj s poukazom na to, že priznanie uplatňovaného nároku navrhovateľke by bolo v rozpore s dobrými mravmi, rozhodol okresný súd tak, že odporcovi priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania. S týmto postupom a záverom súdu prvej inštancie sa krajský súd ako súd odvolací nestotožnil.

12. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v mimosporových konaniach upravených platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení , zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Ak súd vyhodnotí, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, môže priznať nárok na náhradu trov konania v akomkoľvek konaní podľa , t.j. nielen v konaniach vymedzených v . Možno preto konštatovať, že aplikácia ustanovenia a priznanie náhrady trov konania tak predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť takáto výnimka náležite odôvodnená.

13. Primárnym argumentom uvedeným v navrhovateľkou podanom opravnom prostriedku bolo tvrdenie, že „konanie o určenie výživného na manželku je mimosporovým konaním, v ktorom žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, preto súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď napadnutým rozhodnutím odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Mám za to, že v danej veci nebolo ani s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, aby odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania a navyše, súd prvej inštancie ma ani vopred neupozornil, že vyhodnocuje priznať nárok na náhradu trov konania odporcovi, teda nedal mi priestor na prezentovanie prípadných argumentov proti priznaniu nároku na náhradu trov konania odporcovi“. Odvolací súd po zohľadnení uplatnenej odvolacej argumentácie udáva, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom hodnoverne a dostatočne neodôvodnil postup, ktorým sa odklonil od všeobecného pravidla, že v konaniach podľa sa náhrada trov konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov konania. Postup podľa na priznanie nároku na náhradu trov konania je potrebné chápať ako výnimočný, čo podporuje aj samotné znenie tohto ustanovenia, ktoré prichádza do úvahy len za splnenia predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pre odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, vyhodnotenie akých konkrétnych skutočnosti viedlo súd prvej inštancie ku konštatovaniu naplnenia tohto predpokladu. Strohá argumentácia súdu prvej inštancie, že návrh navrhovateľky bol zamietnutý ako nedôvodný a s poukazom na to, že by priznanie uplatňovaného nároku bolo v rozpore s dobrými mravmi, bez dostatočného odôvodnenia, nemôže byť podľa odvolacieho súdu vyhodnotená ako dostatočná na riadne preukázanie dôvodnosti aplikácie .

14. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. , či sp. zn. ). Podľa Ústavného súdu SR: „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania.

15. Preskúmaním odvolaním napadnutého výroku o náhrade trov konania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nie je dostatočne odôvodnené a z toho dôvodu aj preskúmateľné, pretože je veľmi všeobecné vo svojich záveroch. Treba poukázať na to, že vyslovená právna veta súdu musí vyplývať z konkrétnych dostatočne ozrejmených skutočností, ktoré musia byť v odôvodnení rozhodnutia konkrétne odôvodnené a musia obsahovať zrozumiteľne vysvetlené úvahy súdu, ku ktorým dospel. V danom prípade podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa v spojení s , teda, že súd prvej inštancie vo veci nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností odvolacím súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku zodpovedajúca výroku II., ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred súdom. V dôsledku tohto potom odvolací súd už bez ďalšieho podľa v spojení s rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. zrušil a podľa CSP v spojení s vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

18. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti keďže pristúpil krajský súd k zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v jeho výroku II., ktorým okresný súd rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania odporcovi voči navrhovateľke a vrátení veci v tejto časti na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, tak okresný súd v ďalšom konaní odstráni nedostatky vyššie uvedené odvolacím súdom v odôvodnení tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.

19. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.