Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-163-2017.pdf
PDF · 98.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/163/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 6, Česká republika, IČO: 000 01 350 proti žalovanému: R. A., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. R.Č. XX, XXX XX Y. R., o zaplatenie 26 724,04 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26.724,04 CZK, so zmluvným úrokom vo výške 18,9 % ročne zo sumy 20.700 CZK od 31.8.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 20.000 CZK od 31.8.2017 do zaplatenia, a to v splátkach po 743 CZK mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 26 724,04 CZK spolu s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 20 700,00 CZK od 31.08.2017 do zaplatenia, spolu úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 20 000,00 CZK od 31.08.2017 do zaplatenia z titulu nesplateného povoleného prečerpania na osobnom účte a trovy konania.
2. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti a na podanej žalobe trval. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) CSP.
3. Súd v zmysle § 180 CSP konal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, nakoľko tí neboli na pojednávaní prítomní.
4. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o ČSOB osobnom konte plus zo dňa 13.03.2003, podmienkami vedenia bežného účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o prečerpaní zo dňa 21.04.2004, oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 13.03.2009, poslednou výzvou k zaplateniu dlhu zo dňa 04.10.2016, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 31.10.2016, predžalobnou upomienkou zo dňa 25.07.2017, výpisom z účtu žalovaného, doplnením žaloby zo dňa 20.09.2017, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 16.11.2017, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 18.12.2017, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
5. Žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku.
6. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady“) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
7. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Rady, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
8. Podľa čl. 3 ods. 1 prvá veta Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany.
9. Nakoľko žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.
10. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19.06.1980 (ďalej len „Dohovor“) ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom. 11. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
12. Podľa čl. 4 ods. 1 Dohovoru, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.
13. Sporové strany sa v predmetnej zmluve o úvere výslovne nedohodli, že ich právny vzťah sa spravuje českým právnym poriadkom, avšak zmluva je uzatvorená podľa českého Obchodného zákonníka a teda v zmysle čl. 4 ods. 1 Dohovoru má najužšiu väzbu s českým právnym poriadkom.
14. Na základe uvedeného súd pri posudzovaní záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vychádzal z českého právneho poriadku.
15. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 13.03.2003 Zmluvu o ČSOB osobnom konte plus v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. a § 708 a nasl. zák. č. 513/1991 Sb. Obchodný zákonník. V zmysle zmluvy sa žalobca zaviazal viesť pre majiteľa účtu (žalovaného) bežný účet Č.. XXXXXXXXX/XXXX v mene CZK.
16. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 21.04.2004 Zmluvu o prečerpaní v zmysle § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Sb. Obchodný zákonník. V zmysle zmluvy poskytol žalobca žalovanému úverový limit vo výške 20 000 CZK, ktorý bol poskytnutý formou napojenia úverového účtu na bežný účet žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX. Sporové strany sa v predmetnej zmluve dohodli na úrokovej sadzbe vo výške 13,90 % ročne, úroku z omeškania vo výške 15 % ročne a splatnosť povoleného prečerpania si stanovili k poslednému dňu posledného celého mesiaca predchádzajúceho dátumu uplynutia 1 roka od uzatvorenia zmluvy. Žalovaný sa zároveň zaviazal, že bude na úverový účet vkladať mesačne sumu vo výške 50 % poskytnutého úverového limitu.
17. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 31.10.2016, že k 27.10.2016 sa stali splatnými všetky pohľadávky z poskytnutého úveru a zároveň vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 22 287,10 CZK v lehote do 07.11.2016.
18. Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.07.2017 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 26 171,95 CZK v lehote do 15.08.2017.
19. Žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetných zmlúv neplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania so splácaním a ku dňu vyčíslenia pohľadávky (31.08.2017) bol dlh žalovaného vo výške 26 724,04 CZK a z toho suma 20 000 CZK predstavovala istinu, suma 4 754,40 CZK úroky, suma 1 269,64 CZK úroky z omeškania a suma 700 CZK poplatky.
20. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 31.10.2017 písomne vyjadril. Vo svojom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný nastúpiť do pracovného pomeru a v tejto súvislosti nemôže dodržať záväzky, ktoré má z minulosti. Ďalej uviedol, že má dve vyživovacie povinnosti, takže na živobytie mu neostáva takmer nič a momentálne je bez zamestnania a ďalšieho majetku, ktorým by mohol uspokojiť pohľadávky. Zároveň žiadal o splátky vo výške 100 CZK mesačne. K svojmu vyjadreniu doručil aj rozhodnutia vo veci vyživovacej povinnosti a to rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 24CoP/44/2009 - 90 zo dňa 07.10.2009, ktorým súd určil žalovanému výživné na mal. V. vo výške 90 eur mesačne a na mal. Q. vo výške 67 eur mesačne a rozsudok Okresního soudu Brno, č. k. p 377/2016 - 102 zo dňa 03.10.2016, ktorým bolo zrušené výživné na mal. V. vo výške 2 700 CZK mesačne. V rámci vyjadrenia doručil aj potvrdenie o platení výživného formou bankového prevodu a zdravotnú dokumentáciu preukazujúcu jeho zdravotní stav.
21. Dňa 27.12.2017 doručil žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá, keďže žalovaný vo svojom vyjadrení nepopiera oprávnenosť pohľadávky a zároveň sa vyjadril k navrhovanej splátke vo výške 100 CZK mesačne, ktorá je podľa žalobcu nízka. Požadoval, aby bola dlžná suma uhradená do 2 rokov a vzhľadom na výšku žalovanej sumy navrhol splátku 1 114 CZK mesačne.
22. Podľa § 2 písm. a) veta prvá, b), c) zákona č. 321/2001 Sb. v znení neskorších predpisov (o niektorých podmienkach dojednávania spotrebiteľského úveru a o zmene zákona č. 64/1986 Sb), sa rozumie spotrebiteľským úverom poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť.
23. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 321/2001 Sb. v znení neskorších predpisov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v ktorej prospech je spotrebiteľský úver dojednávaný.
24. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 321/2001 Sb. v znení neskorších predpisov, veriteľom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo združenie takýchto osôb.
25. Podľa § 1969 z. č. 89/2012 Sb. občianskeho zákonníka, od dlžníka, ktorý je v omeškaní, môže veriteľ vymáhať splnenie dlhu alebo môže od zmluvy odstúpiť za podmienok dohodnutých v zmluve alebo stanovených zákonom.
26. Podľa § 1802 z. č. 89/2012 Sb. občianskeho zákonníka, pokiaľ majú byť plnené úroky a ich výška nie je dohodnutá, platí dlžník úroky vo výške stanovenej právnym predpisom. Pokiaľ nie sú takto úroky stanovené, platí dlžník obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste bydliska alebo sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
27. Podľa § 2395 z. č. 89/2012 Sb. občianskeho zákonníka, zmluvou o úvere sa úverujúci zaväzuje, že úverovanému poskytne na požiadanie a v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a úverovaný sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 2399 ods. 1 z. č. 89/2012 Sb. občianskeho zákonníka, úverovaný vráti úverujúcemu poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej dobe, inak do mesiaca odo dňa, kedy bol o vrátenie požiadaný.
29. Podľa § 1968 prvá veta z. č. 89/2012 Sb. občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
30. Podľa § 1970 z. č. 89/2012 Sb. občianskeho zákonníka, od dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, žiadať zaplatenie úrokov z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškania zodpovedný. Výšku úrokov z omeškania stanoví vláda nariadení; pokiaľ strany nedohodnú výšku úrokov z omeškania, považuje sa za dohodnutá takto výška stanovená.
31. Podľa § 262 ods. 4 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených obchodnému zákonníku dohodou podľa odseku 1 sa použijú, ak nevyplýva z tohto zákona nebo zo zvláštnych právnych predpisov niečo iné, ustanovenia tejto časti na obe strany; ustanovenia občianskeho zákonníka alebo zvláštnych právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, znáša zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa občianskeho zákonníka a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia občianskeho zákonníka.
32. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
33. Podľa § 503 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Pokiaľ lehota pre vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V dobe, kedy má byť vrátený zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné i úroky, ktoré sa ho týkajú.
34. Podľa § 504 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie veriteľom požiadaný.
35. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
36. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy jedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
37. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania.
38. Podľa § 565 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
39. Podľa § 111 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá na plynutie premlčacej doby vplyv.
40. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb., výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov.
42. Predmetom konania je zaplatenie sumy 26 724,04 CZK s príslušenstvom z titulu nesplateného povoleného prečerpania na osobnom účte.
43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o osobnom konte plus a zmluva o povolenom prečerpaní, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie formou úverového limitu vo výške 20 000 CZK a žalovaný sa zaviazal, že bude na úverový účet vkladať mesačne sumu vo výške 50 % poskytnutého úverového limitu. Žalovaný nedodržal zmluvné podmienky a svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetných zmlúv neplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania so splácaním pohľadávky vo výške 26 724,04 CZK, ktorú ku dňu 31.08.2017 žalobca vyčíslil a ktorá pozostávala z istiny vo výške 20 000 CZK, úrokov vo výške 4 754,40 CZK, úrokov z omeškania vo výške 1 269,64 CZK a poplatkov vo výške 700 CZK. Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi sumu vo výške 26 724,04 CZK, nakoľko má za to, že žalovaná suma bola vyčíslená v správnej výške a žalobca postupoval podľa predmetných zmlúv a riadil sa zároveň aj obchodnými podmienkami, ktoré boli súčasťou tak zmluvy o osobnom konte plus, ako aj zmluvy o povolenom prečerpaní.
44. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní a žalobca má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády ČR č. 33/2010 Sb., tak súd ich žalobcovi priznal, nakoľko ten ich vyčíslil v správnej výške a v súlade s citovaným nariadením vlády. 45. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
46. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
47. Súd povolil žalovanému pohľadávku (t. j. sumu 26 724,04 eur s príslušenstvom podľa výroku tohto rozsudku) splácať vzhľadom na jeho aktuálne majetkové a zárobkové pomery. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nie momentálne zamestnaný a má dve vyživovacie povinnosti, ktorých existenciu preukázal rozhodnutiami súdov a aj potvrdením o úhrade výživného. Súd zároveň zobral do úvahy aj nepriaznivý zdravotný stav žalovaného. Súd pri určovaní samotnej mesačnej splátky vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe povoliť dlh splácať maximálne na dobu 36 mesiacov a pri určovaní výšky prihliadol na vyjadrenie žalobcu, ktorý žiadal, aby bol dlh splatený do dvoch rokov. Na základe uvedeného súd určil splátku vo výške 743 CZK mesačne. Podstatou výsledku sporu je, aby žalovaný dlh splatil hoci aj v splátkach, a nie uložiť povinnosť zaplatiť dlh jednorázovo, čo by bolo vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu nereálne.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
51. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania, t. j. 100 %.
52. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).