Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/27/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci obžalovaného A. J., nar. XX. G. XXXX v U., trvale bytom A. XXX/XX, T. Q. K., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c), písm. e) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17. januára 2018, č. k. 18T/1/2017-122, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2018 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. J. zamieta.

odôvodnenie:

Okresný súd Dunajská Streda napadnutým rozsudkom zo dňa 17. januára 2018, č. k. 18T/1/2017-122 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. marca 2018, č. k. 18T/1/2017-141 uznal obžalovaného A. J. za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c), písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 27. septembra 2017 v čase okolo 6,30 hod. v obci T. Q. K., na adrese A. v rodinnom dome so súpisným číslom XXX/XX, okres Dunajská Streda svojmu bratovi N. J., nar. XX. K. XXXX povedal, že keď mu nedá peniaze, tak ho zabije, následne začal vykrikovať a N. J. ako aj svojmu otcovi S. J., nar. XX. H. XXXX, obaja trvale bytom T. Q. K., A. XXX/XX, povedal, že keď mu nedajú peniaze, tak oboch zabije, pričom N. J. udrel päsťou ľavej ruky do oblasti tváre.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 189 ods. 2 a § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bo obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vykonaného dokazovania považoval okresný súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za jednoznačne preukázanú v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie. Obžalovaný síce svoju vinu počas celého konania popieral a snažil sa postaviť samého seba do pozície poškodeného, avšak svedeckými výpoveďami N. J. a S. J. (brat a otec obžalovaného) bolo jednoznačne preukázané, že páchateľom žalovaného skutku je jedine obžalovaný.

Vzhľadom na prakticky takmer absolútnu zhodnosť a stálosť výpovedí oboch svedkov, okresný súd nenašiel žiaden dôvod domnievať sa, že by sa mohlo jednať o výpovede vymyslené, či účelové. Naopak, v osobách svedkov sa podľa názoru okresného súdu jedná o osoby riadne začlenené do spoločnosti, pracujúce, bez kriminálnej minulosti a bez prítomnosti akýchkoľvek závislostí. Ich výpovede okresný súd vyhodnotil ako preukázané, nepochybné a predovšetkým pravdivé. Obaja svedkovia zhodne potvrdili priebeh skutku - ako sa stal, ako sa pri ňom správal obžalovaný, ako sa správali oni, ako prebiehal útok obžalovaného a aké slová pri ňom obžalovaný opakovane použil. Svedkovia rovnako zhodne uvádzali, že obžalovaný je osobou bez príjmu, bez zamestnania, bez majetku a rovnako bez akejkoľvek vôle

riadne sa zamestnať a začleniť do spoločnosti, pričom dané skutočnosti mal súd overené i z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní a z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. Sociálnej poisťovne. Rovnako obaja svedkovia vyvrátili väčšinu tvrdení obžalovaného smerovaných na zníženie ich dôveryhodnosti, keď tieto tvrdenia obaja - bez toho, aby niekedy predtým o podobných mystifikáciách počuli - jednoznačne vyvrátili.

Z výpovedí svedkov tak podľa okresného súdu vyplynulo, že žalovaný skutok bol vyústením dlhodobých problémov s obžalovaným, ktorý po dobu 30 rokov nikdy nebol riadne zamestnaný a žiadnym spôsobom sa nesnažil pokrývať finančne (alebo inak) potreby domácnosti, v ktorej žil. Naopak, obžalovaný - podľa výpovedí svedkov - opakovane na svojich rodinných príslušníkov útočil slovne, či fyzicky. Neustále od nich žiadal peniaze, napriek tomu, že títo nemali žiadnu povinnosť dávať mu ich, ani mu nedlhovali žiadne peniaze. Tvrdenia obžalovaného o zdedení čohokoľvek (peňazí, či pozemkov) neboli potvrdené, rovnako neboli potvrdené tvrdenia obžalovaného, že by mu mal ktokoľvek vybrať peniaze z jeho bankového účtu, ktorého existenciu nevedel preukázať ani sám obžalovaný.

Ďalej okresný súd konštatoval, že obžalovaný je osobou s agresívnymi a násilnými sklonmi, z ktorej mali svedkovia strach. O tom, že útoky obžalovaného na svedkov - poškodených boli dlhodobého rázu, svedčí aj skutočnosť, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za predchádzajúci trestný čin nebezpečného vyhrážania (§ 360 Trestného zákona), ktorá mu mala uplynúť až 20. augusta 2020, pričom v danej trestnej veci vystupovali totožné poškodené osoby. Napriek trvajúcej skúšobnej dobe obžalovaný 5 týždňov po spáchaní predchádzajúcej trestnej činnosti nemal problém opätovne slovne a tento krát i preukázane násilím zaútočiť na poškodených, mimo iné svoje blízke osoby (resp. v osobe otca ide i o osobu vyššieho veku), opätovne pri tom od nich neoprávnene žiadať peniaze a navyše hroziť zabitím.

Z odôvodenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že protiprávnym konaním popísaným vo výroku napadnutého rozsudku, obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, nakoľko iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, pričom uvedený skutok spáchal na chránenej osobe (resp. dvoch). Obžalovaný bol v čase spáchania skutku osobou s plnou trestnoprávnou zodpovednosťou. Obžalovaný konal úmyselne a chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je v tomto prípade sloboda iného, resp. slobodné rozhodovanie iného. Svoj zámer získať peniaze síce nedosiahol, avšak v danom prípade je irelevantné naplnenie, či nenaplnenie jeho zámeru.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol okresný súd najmä na spôsob spáchania trestného činu obžalovaným, na jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Za prejednávanú trestnú činnosť mu uložil trest odňatia slobody podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na daný trestný čin, t. j. podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona. U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Naopak, bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní trestu vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, preto platila trestná sadzba 6 až 10 rokov. Obžalovanému okresný súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby 6 rokov, ktorú výmeru považoval vzhľadom na osobu obžalovaného i s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu za zákonnú, primeranú, dôvodnú a najmä spravodlivú. Pre výkon tohto trestu zaradil okresný súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona), keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný a to do výroku o vine ako aj výroku o treste.

Svoje odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí, nakoľko tu stále existujú dôvodné pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov. Od začiatku trestného stíhania popiera vinu, pretože všetko bolo inak. Bol to jeho brat, ktorý ho napadol a on sa mu vyhrážal zabitím. Ublížil mu na zdraví, dvakrát ho udrel do nosa, bol celý krvavý od úderov svojho brata. Poprel tiež akékoľvek hádky vyvolávané ním a peniaze od rodinných

príslušníkov nepýtal. Jeho obrana nebola preverená a rozpory medzi tvrdeniami poškodených a ním neboli odstránené. Má za to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd neuveril jeho tvrdeniam. On vypovedal vždy zhodne. Celý skutok bol podľa neho vykonštruovaný voči nemu, aby ho jeho otec a jeho brat odstránili z domu. Toto je podporené podľa neho aj výpoveďou jeho brata, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že „nechcem sa s obžalovaným konfrontovať, lebo som s ním prežil už toľko, že ho nechcem ani vidieť“. Upozornil, že tvrdenia svedkov, že pije a užíva drogy neboli podložené žiadnym dôkazom.

Odvolateľ navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a uviedol, že má za to, že okresný súd riadne zistil skutkový stav a obrana obžalovaného bola vyvrátená v plnej miere.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný, obhajca ako i poškodení. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca ako i obžalovaný predniesli záverečný návrh v súlade s písomnými dôvodmi odvolania. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného A. J., svedkov N. J. a S. J. a čítaním listinných dôkazov.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. augusta 2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).

Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutok uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 04. decembra 2017, sp. zn. 1 Pv 576/17/2201-21 sa stal a tento spáchal obžalovaný A. J..

Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčujú priami svedkovia, ktorými sú poškodení, ktorí spáchanie skutku popísali v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Svedecké

výpovede sú presvedčivé a ani odvolací súd nemá rozumné pochybnosti o tom, že by k spáchaniu trestného činu mohlo dôjsť inak resp. inou osobou než obžalovaným.

Obžalovaný je osobou s násilnými sklonmi (čo vyplýva z odpisu registra trestov ako i výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky), ktorý sa dopustil predmetného skutku v skúšobnej dome podmienečného odsúdenia za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (voči svojmu bratovi ako i otcovi).

Nie je možné sa stotožniť s názorom obžalovaného, že jeho obrana nebola preverená. Práve naopak jeho účelové tvrdenia boli vyvrátené svedeckými výpoveďami poškodených ako i záznamom o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 27. septembra 2017 a vyjadrením všeobecného lekára, z ktorých listinných dôkazov nevyplývajú žiadne skutočnosti, žeby obžalovaný mal mať zlomený nos od fyzického útoku svojho brata.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako okresný súd správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť v súlade s § 37 písm. m) Trestného zákona, ktorá bola dôvodom úpravy trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí 6 rokov až 10 rokov. Okresný súd nepochybil ani tým postupom, keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.