Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52Ek/158/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: Q. Y., V.. XX. XX. XXXX, P. J. XXXX/XX, XXX XX L. V. B., o vymoženie 7 187,70 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radovan Ferenc, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov, rozhodujúc o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radovan Ferenc, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov pod sp. zn. 317 EX 38/18 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnej n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 306,91 Eur.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 06. 02. 2018 súdneho exekútora JUDr. Radovan Ferenc, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov, IČO: 35 512 636 (ďalej len ,,súdny exekútor“) vykonaním exekúcie na vymoženie sumy vo výške 7 187,70 Eur s prísl. a trov exekúcie oprávneného, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava IV pod č.k. 1 Zm 393/2014-27 zo dňa 20. 05. 2015.

2. Povinná sa návrhom na zastavenie zo dňa 28. 02. 2018 domáhala zastavenia exekúcie podľa §61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. 317 EX 38/17 - 17 MJ z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Predmetný návrh povinná odôvodnila nasledovne: v prvom rade poukázala na to, že pri uzatváraní zmluvy s oprávneným nekonala ako podnikateľka, ale ako fyzická osoba - spotrebiteľka. V tom čase mala otvorenú živnosť v Rakúsku len pre účely opatrovania starých ľudí. Bez živnosti túto prácu vykonávať nemohla. Povinná ďalej spochybnila legitímnosť exekučného titulu, ktorý bol vydaný na jej meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko. Už v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu chýbalo pri označení odporcu IČO. Okresný súd Bratislava V teda vydal zmenkový platobný rozkaz proti jej osobe napriek tomu, že odporca bol v návrhu označený zmätočnými a nedostatočnými údajmi. Svojvoľne si dovolil bez ďalšieho uviesť v záhlaví zmenkového platobného rozkazu dátum narodenia a adresu, napriek tomu, že ju oprávnený označil ako miesto podnikania. Povinná taktiež poukázala na uznesenie KS Prešov, sp. zn. 19CoE/27/2014. Okresný súd Bratislava V pri rozhodovaní o návrhu nepostupoval tak, aby neboli porušené jej práva. Zmenku musel oprávnený povinnej podstrčiť na podpis popri podpisovaní zmluvy o úvere a iných dokumentov, inak si jej existenciu vysvetliť nevie. Zároveň jej nebola pred podaním návrhu na súd predložená, preto sa o jej existencii nemohla dozvedieť. Povinná poukázala tiež na to, že oprávnený vo svojom návrhu ani netvrdil, že jej zmenku na platenie predložil. Oprávnený sa v návrhu taktiež nezmienil o existencii dohody o vyplňovacom práve. V dôsledku

uvedeného sa povinná domnieva, že súd mohol v čase rozhodovania o návrhu postupovať podľa poslednej vety § 175 ods.1 OSP a nevyhovieť návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Okresný súd Bratislava V vôbec neskúmal nárok oprávneného na uplatnený zmluvný úrok, ktorý je súdnou praxou považovaný za tak vysoký, že je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Povinná ďalej uviedla, že súd rozhodujúci o návrhu na vykonanie exekúcie a vydaní poverenia je povinný skúmať dôvodnosť a zákonnosť exekúcie. Keďže zmenkový platobný rozkaz znie na fyzickú osobu identifikovanú dátumom narodenia a bytom, mal sa Okresný súd Banská Bystrica zaoberať faktom, ako mohol byť pri dodržaní zákonov na ochranu spotrebiteľa a zmenkového a šekového zákona vydaný zmenkový platobný rozkaz proti fyzickej osobe. Ďalej zdôraznila, že na Slovensku podávala nulové daňové priznanie a tento úver nikde nefiguruje ako podnikateľský príjem, pretože podnikateľka nie je. Povinná taktiež poukázala na ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku. Listom zo dňa 06. 05. 2016 povinnej oprávnený oznámil, že voči nej eviduje dlh vo výške 10 075,30 Eur pozostávajúci z nesplatených splátok 1 482,00 Eur, penalizačných faktúr 5.705,70 Eur, súdneho poplatku, trov právneho zastúpenia a úroku z omeškania. Povinná upozornila, že poskytnutý úver od oprávneného bol vo výške 5 000,00 Eur s enormne vysokými splátkami 247,00 Eur mesačne. Oprávnený požadoval aj nejaké ,,Penalizačné faktúry“ vo výške 5 705,70 Eur, teda raz toľko a ešte viac, ako jej požičal. Na tento list reagovala povinnej vtedajšia právna zástupkyňa, ktorá oprávnenému oznámila, že povinná viac platiť nebude a uviedla konkrétne dôvody prečo sa povinná tak rozhodla. Povinná úver potrebovala na podporu rodiny, jej študujúcich detí a splácanie predošlých úverov. Vzhľadom na uvedené povinná žiadala o zastavenie exekúcie, ktorá by mala byť vykonávaná na základe nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V a žiadala súd o dodržanie najmä ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku. K návrhu na zastavenie exekúcie povinná predložila výpis z účtu - potvrdenie o výške poskytnutého úveru, zmluvu o revolvingovom úvere, list oprávneného, oznámenie oprávnenému spolu s doručenkou.

3. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu svojím podaním označeným ako ,,vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ zo dňa 03. 04. 2018 k podaniu povinného vyjadril nasledovne. Ohľadne tvrdení povinnej uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, uplatnenia zmenky a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu). Povinná však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužila. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinná by nemala mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenula a neuplatnila v základom konaní. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozhodnutie KS Trenčín pod sp. zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015 a rozhodnutie Okresného súd Bratislava IV pod sp. zn. 16Er/5381/2014 zo dňa 01.12.2015. Povinnou tvrdené skutočnosti o priebehu konania na súde v základnom konaní, o kauzálnom vzťahu a iných skutočnostiach sú neprípustné a nie je možné zaradiť ani pod jeden z prípadov uvedených v § 61 k Exekučného poriadku. Ak uvedené ustanovenie v písm. a) hovorí, že skutočnosti týkajúce sa vymáhaného nároku možno uplatniť len ak nastali po vzniku exekučného titulu, potom pochopiteľne nemožno toto ustanovenie obchádzať tvrdením, že takéto skutočnosti patria pod písm. d). Oprávnený ďalej uviedol, že charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe prejavenej vôle oboch zmluvných strán pred a pri uzavretí zmluvy. V tomto smere sú rozhodujúce obsah žiadosti o úver a zmluvy o úvere. Oprávnený považuje za nereálne, aby povinná vstupovala do zmluvného vzťahu s oprávneným, s ktorého obsahom by nesúhlasila a nebola stotožnená. Povinný nepodnikal na základe zákona o živnostenskom podnikaní, ale na základe rakúskeho živnostenského zákona v zmysle § 340 ods. 1 (Gewerbeordnung 1994) a teda ani v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a v zmluve o revolvingovom úvere jej nemohlo byť pridelené IČO. To, že je niekto podnikateľ ani nevyplýva z toho, či mu bolo pridelené IČO, ale zo skutočností, ktoré definuje v § 2 živnostenský zákon. Pred uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere povinná predložila daňové

priznanie typu ,,B“ za rok 2011, 2012, v oddiele VI bod 2. uviedla svoj jediný príjem ako príjem zo živnosti. Uvedené jednoznačne preukazuje skutočnosť, že povinnej bol poskytnutý úver na výkon podnikateľskej činnosti aj keď nemala pridelené IČO v zmysle slovenského právneho poriadku. Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o poskytnutie PROFI úveru určenej pre podnikateľov, kde sa v bode V. povinná identifikovala ako podnikateľský subjekt. Povinná ďalej v žiadosti uviedla ako účel čerpania úveru rozvoj prevádzky. K žiadosti povinná predložila rakúske oprávnenie na podnikanie zo dňa 05.06.2008 číslo 107235F16. Oprávnený ďalej poukázal na ustanovenia článku 1.1, 14.1 písm. a), b), 14.2, 17.1 písm. b) zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený uviedol, že povinná vo vzťahu k oprávnenému vystupovala ako podnikateľský subjekt. Keby povinná mala záujem uzatvoriť zmluvu ako spotrebiteľ, zmluva by mala inú formu, aj obsah so všetkými náležitosťami podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahy vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť s odstupom času, že povinná uzatvorila zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu a je irelevantné) alebo pre účely tohto konania. Oprávnený v tejto súvislosti taktiež poukázal napr. na rozhodnutie vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG, ESD C-464/01 alebo rozhodnutie Budesgerichtshoft, SRN, 22. 12. 2004, VII ZR 91/04. Konanie povinnej pri uzatváraní zmluvy je potrebné posudzovať z hľadiska príslušných zákonných ustanovení, ktoré určujú ako sa má vykladať písomný právny úkon, teda najmä ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s výkladom právneho úkonu oprávnený poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 81/2011. Čo sa týka tvrdenia povinnej o predložení zmenky oprávnený uvádza, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, čo okrem iného znamená v zmysle § 42 ods. 2 zmenkového a šekového zákona, že oprávnený držiteľ zmenky nemusí nechať urobiť protest pre nezaplatenie zmenky. Z uvedeného vyplýva aj tá skutočnosť, že dôkazné bremeno o tom, či bola predložená na platenie v deň platnosti prináleží povinnej nestačí len tvrdenie. Za ďalšie predloženie zmenky na platenie je považované aj doručenie zmenkového platobného rozkazu, toto povinná žiadnym spôsobom nespochybnila. Oprávnený taktiež uviedol, že rozdiel v sume poskytnutého úveru a sumy vyplatenej na účet spočíva v tom, že povinná ako dlžník bola povinná zaplatiť za poskytnutie úveru zmluvnú odmenu splatnú ku dňu poskytnutia úveru, pričom sa zmluvné strany dohodli na uhradení tejto odmeny započítaním vzájomných pohľadávok. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. Obdo V 47/2001. Oprávnený k vyjadreniu priložil ako dôkaz zmluvu o revolvingovom úvere, žiadosť o úver, osvedčenie o živnostenskom podnikaní, daňové priznanie za rok 2011, 2012. Vzhľadom na uvedené, oprávnený je toho názoru, že povinná nepreukázala žiaden dôvod na zastavenie exekúcie uvedený v § 61 k Exekučného poriadku, a žiadal súd aby návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Zároveň navrhol, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

4. Súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61k ods. 5 Exekučného poriadku v podaní označenom ako ,,predloženie návrhu na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením súdneho exekútora“ zo dňa 05. 04. 2018, doplneným dňa 21. 05. 2018 uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie a spôsobe výkonu exekúcie bolo povinnej doručené dňa 23. 02. 2018, oprávnenému doručené dňa 23. 02. 2018. Výzva na poskytnutie súčinnosti bola povinnej doručená spolu s upovedomením dňa 23. 02. 2018. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 28. 02. 2018 bol tunajšiemu exekútorskému úradu doručený dňa 13. 03. 2018. Výzva na vyjadrenie oprávneného bola oprávnenému doručená dňa 15. 03. 2018. Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie doručené tunajšiemu exekútorskému dňa 03. 04. 2018.

5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

9. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

10. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

11. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

12. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

13. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

14. Súd mal za preukázané, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote, čím bola splnená zákonná podmienka na posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinnej, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jej návrhu na zastavenie exekúcie. Súd na základe zistených skutočností konštatuje, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného titulu) - zmenkového platobného rozkazu. Súd mal za to, že povinnou uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, o ktorých bola povinná riadne poučená, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. V tejto súvislosti možno konštatovať, že povinná mohla využiť aj iné zákonné prostriedky. Bolo teda v plnej kompetencii povinnej zvážiť, či svoje právo na podanie námietok využije alebo nie. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v

jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo 07. 09. 2016. Exekučné konanie je vedené na vymoženie plnenia z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia súdu, ktoré nebolo právoplatné zrušené resp. ani nebolo napadnuté návrhom na obnovu konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Povinná sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená.

15. Súd nad rámec uvádza, že povinná v žiadosti o poskytnutie PROFI úveru uviedla konkrétne ako účel čerpania rozvoj prevádzky, k žiadosti predložila rakúske oprávnenie na podnikanie zo dňa 05. 06. 2008 číslo 107235F16 vrátane daňového priznania typu „B“ za rok 2011 a 2012, v zmluve o revolvingovom úvere (ďalej iba ,,zmluva“) je v článku 1. 1. uvedené že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 10 374,00 Eur. Povinná v zmluve vyhlásila, že si ju prečítala, jej obsahu porozumela, že ju uzatvára na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie pod nátlakom, v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok a na dôkaz súhlasu so všetkými ustanoveniami tejto zmluvy pripojili zmluvné strany svoje vlastnoručné podpisy. Povinná mala možnosť voľby v zmysle zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu túto zmluvu neprijať a nepodpísať. Pokiaľ povinná odstupom času začala tvrdiť niečo iné, uvedené mala namietať v základnom konaní, nie až v exekučnom konaní. Súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje napr. na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Johan Gruber proti Bay Wa AG (ESD C - 464/01) ,,nie je potrebné zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely“. Súd v súvislosti s tvrdením povinnej, že ide v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba spotrebiteľka poukazuje aj na to, že ani pri spotrebiteľoch osobitná právna ochrana nenadobúda bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa potrebnej miery obozretnosti a jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojím podpisom a ku ktorým pristúpil a tak zasahovať do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu.

16. Súd na záver uvádza, že pokiaľ povinná je toho názoru, že sa oprávnený bezdôvodne obohatil, má iné právne možnosti ako zjednať nápravu.

17. Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a preto ho v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

18. Právny zástupca oprávneného si vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia súvisiace s vyjadrením oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 306,91 Eur vrátane DPH, t.j. dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 118,67 EUR + 20 % DPH a 2x režijný paušál vo výške 9,21 Eur + 20% DPH. Nakoľko súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal povinnú, aby nahradila oprávnenému výdavky na zastupovanie v súvislosti vyjadrením oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 306,91 Eur. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.