Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-59-2017.pdf
PDF · 81.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/59/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. T. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, IČO: 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C 313/2014-24 zo dňa 31. mája 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3 798,39 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach v zmluve číslo XXXXXXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX článok V. bod V. 5 v znení - „T. je oprávnený účtovať klientovi úrok z omeškania 0,08 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania a aj v prípade márneho uplynutia splatnosti akejkoľvek mesačnej splátky (mesačných splátok)“, j e n e p r i j a t e ľ n á z m l u v n á p o d m i e n k a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 717,11 € na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený vo K. Z., O.. U. K., číslo účtu: S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, I.: S..XXXXX do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 až 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 3 odsek 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“); čl. 2 písm. a/, čl. 3 odsek 1 a 2, čl. 6 odsek 6 smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993.
3. Mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 30.10.2007 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobkyňa čerpala úver vo výške 9.958,18 Eur. Žalovanému splatila sumu vo výške 13.756,57 Eur. Z prehľadu úhrad ale nie je zrejmé, aká čiastka tej ktorej splátky bola pripísaná na istinu, aká na úroky, poistenie, poplatky, úroky z omeškania, sankcie a iné. Stotožnil sa s tvrdeniami
uvedenými v žalobe, že v predmetnej zmluve ide o neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania a poplatkov. Hrubú nerovnováhu vyvolávajú úroky z omeškania a poplatky pre ich netransparentnosť. Tieto sa v zmluve priamo nenachádzajú. Hrubú nerovnováhu umocňuje naviac aj jednostranná možnosť veriteľa meniť RPMN a úverové podmienky. Veriteľ si môže meniť podmienky bez súhlasu spotrebiteľa, čím je hrubá nerovnováha ešte viac umocnená. V súvislosti s neprijateľnými úrokmi a poplatkami, vzniklo ich zinkasovaním na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie o sumu 3.798,39 Eur. K určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok uviedol, že na tom má žalobkyňa naliehavý právny záujem, pretože, ako uviedla, mieni uplatniť aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v súdnom konaní.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že nie je pravda, že žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Vyjadrenie žalovaného bolo preukázateľne odoslané a doručené, no súd prvej inštancie naň neprihliadol. Taktiež nie je pravda, že sa žalovaný napriek riadne vykázanému doručeniu nedostavil na pojednávanie, nakoľko žalovaný nedisponuje žiadnym predvolaním na pojednávanie v tejto veci. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že hrubú nerovnováhu umocňuje jednostranná možnosť veriteľa meniť RPMN, no prvoinštančný súd neidentifikoval konkrétne ustanovenie zmluvy o úvere, ktoré by takéto konanie žalovanému umožňovalo. Súd prvej inštancie sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že v posudzovanom prípade aplikoval 10 ročnú premlčaciu dobu bez toho, aby skúmal, či na strane žalovaného existoval úmysel sa bezdôvodne obohatiť.
5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Poukázala na zmluvné dojednanie uvedené v článku V, bod V.5. všeobecných obchodných podmienok, ktoré oprávňuje žalovaného požadovať od spotrebiteľa úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy, za každý začatý deň omeškania. Úroky z omeškania v tejto výške (v prepočte 29,2 % p.a.) sú v rozpore so zákonom. V súvislosti s neprijateľnými úrokmi a poplatkami došlo na strane veriteľa k bezdôvodnému obohateniu žalovaného vo výške 3.798,39 Eur. K vznesenej námietke premlčania uviedla, že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.10.2014 sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.798,39 Eur a aby určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach k zmluve č. XXXXXXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, v článku V bod V.5 je neprijateľná zmluvná podmienka. Žaloba bola spolu s výzvou na vyjadrenie doručená žalovanému dňa 02.11.2015. Z prílohy k odvolaniu vyplýva, že žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe zo dňa 12.02.2016. Doručenie žalovaný preukázal kópiou podacieho hárka ako aj doručenky, z ktorých vyplýva, že uvedené vyjadrenie bolo podané na poštovú prepravu dňa 12.02.2016 a doručené súdu prvej inštancie bolo dňa 15.02.2016. Okrem vyjadrenia k žalobe žalovaný súdu doručil aj splnomocnenie pre právneho zástupcu. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 31.05.2016, pričom predvolanie na toto pojednávanie doručoval priamo žalovanému (dňa 27.04.2016) a nie jeho splnomocnenému zástupcovi. Na uvedená pojednávanie (na ktorom aj došlo k vyhláseniu rozsudku) sa žalovaný a ani jeho právny zástupca nedostavil.
8. Podľa ustanovenia § 220 odsek 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9. Treba prisvedčiť žalovanému v tom smere, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, žeby sa súd prvej inštancie zaoberal vyjadrením žalovaného k veci samej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v podstate obsahuje odkaz na žalobu, s ktorou sa prvoinštančný súd stotožnil. Takéto odôvodnenie je však podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné, nakoľko sa nijakým spôsobom nevypriadava s procesnou obranou žalovaného. Z obsahu napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyplýva, na základe akých skutočností dospel prvoinštančný súd k záveru, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v konkrétnej výške. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia kombinuje „neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania a poplatkov“, dôvody ktorej však bližšie nevysvetľuje, a hrubú nerovnováhu spočívajúcu v „jednostrannej možnosti veriteľa meniť RPMN a úverové podmienky“, pričom ani tento záver nijako nevysvetľuje (či už odkazom na právne predpisy, či na konkrétne ustanovenie zmluvy). Takéto odôvodnenie podľa názoru odvolacieho súdu nevykazuje znaky uvedené v ustanovení § 220 odsek 2 C.s.p..
10. Súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil ani výrok o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tomto smere len poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o povinnosti súdu zaoberať sa nekalými podmienkami a na naliehavý právny záujem žalobkyne. V čom však spočíva neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky (po skutkovej a právnej stránke) však prvoinštančný súd neuvádza.
11. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
12. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.
13. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
14. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
15. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).
16. Po vrátení veci bude potrebné sa riadne vysporiadať s nárokom žalobkyne ako aj s procesnou obranou žalovaného a prijaté rozhodnutie náležite odôvodniť.
17. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).