Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/59/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. T. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, IČO: 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C 313/2014-24 zo dňa 31. mája 2016, takto jednohlasne

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3 798,39 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach v zmluve číslo XXXXXXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX článok V. bod V. 5 v znení - „T. je oprávnený účtovať klientovi úrok z omeškania 0,08 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania a aj v prípade márneho uplynutia splatnosti akejkoľvek mesačnej splátky (mesačných splátok)“, j e n e p r i j a t e ľ n á z m l u v n á p o d m i e n k a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 717,11 € na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený vo K. Z., O.. U. K., číslo účtu: S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, I.: S..XXXXX do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 až 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 3 odsek 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“); čl. 2 písm. a/, čl. 3 odsek 1 a 2, čl. 6 odsek 6 smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993.

3. Mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 30.10.2007 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobkyňa čerpala úver vo výške 9.958,18 Eur. Žalovanému splatila sumu vo výške 13.756,57 Eur. Z prehľadu úhrad ale nie je zrejmé, aká čiastka tej ktorej splátky bola pripísaná na istinu, aká na úroky, poistenie, poplatky, úroky z omeškania, sankcie a iné. Stotožnil sa s tvrdeniami

uvedenými v žalobe, že v predmetnej zmluve ide o neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania a poplatkov. Hrubú nerovnováhu vyvolávajú úroky z omeškania a poplatky pre ich netransparentnosť. Tieto sa v zmluve priamo nenachádzajú. Hrubú nerovnováhu umocňuje naviac aj jednostranná možnosť veriteľa meniť RPMN a úverové podmienky. Veriteľ si môže meniť podmienky bez súhlasu spotrebiteľa, čím je hrubá nerovnováha ešte viac umocnená. V súvislosti s neprijateľnými úrokmi a poplatkami, vzniklo ich zinkasovaním na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie o sumu 3.798,39 Eur. K určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok uviedol, že na tom má žalobkyňa naliehavý právny záujem, pretože, ako uviedla, mieni uplatniť aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v súdnom konaní.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že nie je pravda, že žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Vyjadrenie žalovaného bolo preukázateľne odoslané a doručené, no súd prvej inštancie naň neprihliadol. Taktiež nie je pravda, že sa žalovaný napriek riadne vykázanému doručeniu nedostavil na pojednávanie, nakoľko žalovaný nedisponuje žiadnym predvolaním na pojednávanie v tejto veci. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že hrubú nerovnováhu umocňuje jednostranná možnosť veriteľa meniť RPMN, no prvoinštančný súd neidentifikoval konkrétne ustanovenie zmluvy o úvere, ktoré by takéto konanie žalovanému umožňovalo. Súd prvej inštancie sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že v posudzovanom prípade aplikoval 10 ročnú premlčaciu dobu bez toho, aby skúmal, či na strane žalovaného existoval úmysel sa bezdôvodne obohatiť.

5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Poukázala na zmluvné dojednanie uvedené v článku V, bod V.5. všeobecných obchodných podmienok, ktoré oprávňuje žalovaného požadovať od spotrebiteľa úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy, za každý začatý deň omeškania. Úroky z omeškania v tejto výške (v prepočte 29,2 % p.a.) sú v rozpore so zákonom. V súvislosti s neprijateľnými úrokmi a poplatkami došlo na strane veriteľa k bezdôvodnému obohateniu žalovaného vo výške 3.798,39 Eur. K vznesenej námietke premlčania uviedla, že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.10.2014 sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.798,39 Eur a aby určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach k zmluve č. XXXXXXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, v článku V bod V.5 je neprijateľná zmluvná podmienka. Žaloba bola spolu s výzvou na vyjadrenie doručená žalovanému dňa 02.11.2015. Z prílohy k odvolaniu vyplýva, že žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe zo dňa 12.02.2016. Doručenie žalovaný preukázal kópiou podacieho hárka ako aj doručenky, z ktorých vyplýva, že uvedené vyjadrenie bolo podané na poštovú prepravu dňa 12.02.2016 a doručené súdu prvej inštancie bolo dňa 15.02.2016. Okrem vyjadrenia k žalobe žalovaný súdu doručil aj splnomocnenie pre právneho zástupcu. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 31.05.2016, pričom predvolanie na toto pojednávanie doručoval priamo žalovanému (dňa 27.04.2016) a nie jeho splnomocnenému zástupcovi. Na uvedená pojednávanie (na ktorom aj došlo k vyhláseniu rozsudku) sa žalovaný a ani jeho právny zástupca nedostavil.

8. Podľa ustanovenia § 220 odsek 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Treba prisvedčiť žalovanému v tom smere, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, žeby sa súd prvej inštancie zaoberal vyjadrením žalovaného k veci samej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v podstate obsahuje odkaz na žalobu, s ktorou sa prvoinštančný súd stotožnil. Takéto odôvodnenie je však podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné, nakoľko sa nijakým spôsobom nevypriadava s procesnou obranou žalovaného. Z obsahu napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyplýva, na základe akých skutočností dospel prvoinštančný súd k záveru, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v konkrétnej výške. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia kombinuje „neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania a poplatkov“, dôvody ktorej však bližšie nevysvetľuje, a hrubú nerovnováhu spočívajúcu v „jednostrannej možnosti veriteľa meniť RPMN a úverové podmienky“, pričom ani tento záver nijako nevysvetľuje (či už odkazom na právne predpisy, či na konkrétne ustanovenie zmluvy). Takéto odôvodnenie podľa názoru odvolacieho súdu nevykazuje znaky uvedené v ustanovení § 220 odsek 2 C.s.p..

10. Súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil ani výrok o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tomto smere len poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o povinnosti súdu zaoberať sa nekalými podmienkami a na naliehavý právny záujem žalobkyne. V čom však spočíva neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky (po skutkovej a právnej stránke) však prvoinštančný súd neuvádza.

11. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

12. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.

13. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

14. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

15. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).

16. Po vrátení veci bude potrebné sa riadne vysporiadať s nárokom žalobkyne ako aj s procesnou obranou žalovaného a prijaté rozhodnutie náležite odôvodniť.

17. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).