Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-45-2016.pdf
PDF · 104.63 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/45/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť a.s. Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 1.332,79 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.332,79 EUR a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.332,79 EUR od 07.11.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaním doručeným na tunajší súd dňa 18.03.2016 domáhal vydať rozhodnutia ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.332,79 EUR s príslušenstvom a náhradu trov konania. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.07.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla R., prevádzkovateľ ktorého bol povinne zmluvne poistený u žalovaného, a to na komunikácií R4 Budimír
- Košice v km: 111,500. Predmetnou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčastí, pričom prišlo na majetku žalobcu ku škode vo výške 6.364,29 EUR. 3. Žalobca listom č. 10072/70467/40200/2014 zo dňa 03.09.2014 -uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2014, si u žalovaného uplatnil náhradu uvedenej škody v celkovej výške 6.364,29 EUR. Dňa 28.10.2014 žalovaný doručil žalobcovi list Oznámenie o poistnom plnení na základe ktorého poukázal žalobcovi náhradu škody v celkovej výške 4.908,12 EUR pričom v predmetnom oznámení o poistnom plnení žalovaný odôvodnil odpočítanie sumy 1.456,17 EUR - nepriznanie plného poistného plnenia za dopravné náklady a uplatnenie zhodnotenia materiálu (amortizácia). Žalobca si z nevyplatenej sumy odrátal sumu predstavujúcu zisk z odovzdania kovových zvyškov do zberu druhotných surovín. Odpočet zisku zo šrotu predstavoval čiastku 123,38 EUR, teda výsledné náklady, ktorých úhradu si žalobca uplatnil voči žalovanému predstavuje sumu 1.332,79 EUR. 4. Žalobca považuje krátenie žalovaného z dôvodu odpočtu dopravných nákladov a z dôvodu odpočtu amortizačnej zrážky za neoprávnené a neopodstatnené .Žalobca s preukázaním výkonu vozidiel predložil žalovanému Hlásenie o škode v ktorom boli dopravné náklady presne špecifikované. V predmetnom hlásení žalobca uviedol aký druh mechanizmu sa na odstraňovaní škody podieľal ,akú technologickú činnosť vykonával, koľko hodín bol mechanizmus v stave výkonu teda koľko hodín v rámci svojej prevádzky bol mechanizmus v stave výkonu, t.j. koľko pracoval alebo plnil svoju nevyhnutnú funkciu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný riadne nepreukázal, prečo znížil poistné plnenie za dopravné náklady o sumu vo výške 774,16 EUR ani na základe žiadosti žalobcu o vysvetlenie dôvodov krátenia. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal neopodstatnenosť, nadbytočnosť, nerentabilitu
alebo nepotrebnosť strojov a mechanizmov či zamestnancov na odstraňovaní nehody. Ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný znížil poistné plnenie o amortizáciu vo výške 682,01 EUR. 5. Žalobca v žalobe poukázal, že ust. §9 ods.6 cestného zákona predstavuje vo vzťahu k ustanoveniam §442 a §443 Občianskeho zákonníka lex specialis a preto sa bude postupovať podľa uvedeného ustanovenia z ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcej vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia t.j. bez uplatnenia akejkoľvek amortizácie. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.9.2017 uviedol, že prestoje neboli žalovaným priznané z dôvodu, že sa jedná o tzv. pracovný výkon pasívny, ktorý nebol žalovanému žiadnym spôsobom žalobcom vydokladovaný. Pracovný výkon pasívny tak, ako bol vyčíslený žalobcom vychádza z interných pravidiel resp. smerníc žalobcu, ktoré nemajú žiadny právny resp. záväzný význam pre žalovaného. Žalovaný nárok žalobcu na úhradu nevyplatenej amortizácie z dôvodu praxe súdov uznal. 7. Súd vykonal dokazovanie za prítomnosti povereného pracovníka žalobcu, žalovaného, ich prednesmi, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré označil žalobca a to: žalobou, Hlásením o škode zo dňa 26.08.2014, list č. 10072/70467/40200/2014 zo dňa 03.09.2014, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.10.2014, Smernica na údržbu diaľnic, rozsudky súdov, dôkaznými prostriedkami označenými žalovaným a to : vyjadrením k žalobe list žalovaného adresovaný škodcovi vyjadrenie škodcu, list adresovaný žalobcovi, Oznámenie o poistnom plnení, výpočet poistného plnenia a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu. 8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode následkom čoho prišlo k poškodeniu zvodidiel. 9. Spornými po uznaní amortizácie žalovaným boli žalobcom uplatnené prestoje, teda sporná je výška uplatnenej náhrady škody. 10. Žalobca sa pridržal svojho písomného vyjadrenia ohľadne prestojov mechanizmu uviedol, že prestoj predstavuje účasť dopravného mechanizmu na odstraňovaní vzniknutej škody a ide o dobu počas ktorej je účasť dopravného prostriedku aj mechanizmu nutná. Žalobca uviedol, že má presne dané ako má vyzerať zábrana, pričom pri výpočte a kalkulácií sa uplatňuje zásada, že pokaľ motor mechanizmu v čase opravy nie je zapnutý , do výkonu sa zarátava len mzda zamestnanca, ktorý mechanizmus doviezol a následne vykonáva ďalšie opravy spojené so škodou a náklady na majetok predstavuje účtovné náklady, ktoré žalobca vynakladá na tento mechanizmus tzn. majetkový náklad sa vynakladá konštantne až do vyradenia tohto mechanizmu. 11. Žalovaný sa pridržal svojho písomného vyjadrenia ,uviedol že žalovaný nemá za preukázané na základe čoho žalobca dospel k tejto uplatňovanej výške. 12. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh
Podľa ustanovenia § 182 CSP ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené."
Podľa ustanovenia § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa ustanovenia § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
Podľa § 470 ods. 1CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Súd posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka(ďalej len ObZ). Podľa ust. § 1 ods.1 ObZ ,tento zákon upravuje postavenie podnikateľov ,obchodné záväzkové vzťahy ,ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ust. § 1 ods.2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniam tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení ,riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa zvyklostí ,a ak ich niet ,podľa zásad na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 261 ods. l ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi , ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ust.§ 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 6 veta prvá Obchodného zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 4l5 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku ,na prírode a životnom prostredí Podľa § 420 ods. 1, OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 OZ, organizácie vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa § 428 veta prvá OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo( ušlý zisk). Podľa ustanovenia § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ " Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ustanovania § 789 ods. 2 OZ Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu" Týmto právnym predpisom je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len PZP). Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o PZP cit: " Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,atď ." Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP cit: : " Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať." Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 PZP: " Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené."
Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 PZP: " Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 8 PZP: " Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu." Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní ak ide o omeškanie z plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovenie vykonávací predpis. Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 14. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 15. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané že dňa 02.07.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla R. vodičom S. ktorého vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. K dopravnej nehode došlo na komunikácií R4 km 111.500, Budimír - Košice. G. dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčastí, pričom prišlo na majetku žalobcu ku škode vo výške 6.364,29 EUR. 16. Súd má za to, že ohľadne aplikácie ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (tzv. Cestný zákon) vo vzťahu k ustanoveniam §442 a §443 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ide o vzťah právnej normy lex specialis a lex generalis. Lex specialis má v aplikácii prednosť pred úpravou lex generalis, ktorý zastrešuje právnu úpravu v určitom právnom odvetví - ako je v danom prípade náhrada škody, ku podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje špeciálne otázky ako v danom prípade náhrada škody pri poškodení diaľnice resp. komunikácií. Pokiaľ teda špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu,( rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/145/2008 ktorý uviedol :" Porovnávajúc citované ust.§442 a 443 OZ a ust. §9 ods.6 cestného zákona je lex specialis vo vzťahu k uvedeným ustanoveniam OZ ktorý predstavuje lex generalis.") Ďalej sa v predmetnom rozhodnutí uvádza:" z ust. §9 ods.6 cestného zákona pritom vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia." ..."predmetná oprava teda nemohla byť prevedená iným spôsobom , než za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie či nadštandardné ,ani diely ktoré by neboli nevyhnutné." Taktiež Krajský súd v Bratislave č.k. 14Co/70/2011 deklaroval vo svojom rozhodnutí, že špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou. 17. S poukazom na uvedené má súd zato, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie náhrady škody bez amortizácie použitej žalovaným pri likvidácií poistnej udalosti, nakoľko žalobca preukázal výšku vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu, čo nebolo možné inak, len za použitia nových dielov (zvodidiel),ktoré zodpovedajú aktuálnym normám, nakoľko v zmysle vyhl. č. 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon žalobca nemusí ani mať k dispozícii. Predmetná oprava teda nemohla byt' prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné, alebo diely ktoré by neboli nevyhnutné. Podľa názoru súdu nedošlo k tzv. "zhodnoteniu" zvodidiel, nakoľko toto bolo protiprávnym konaním poistenca žalovaného vnútené. Pretože odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné podľa názoru súdu prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a znevýhodňovať voči škodcovi, teda nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať aby on na nehodu doplácal. Uvedením zvodidiel do pôvodného stavu - teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcom ich charakteru nezískal žiadny prospech, nezväčšil a nezhodnotil svoj majetok a preto súd nepripustil zníženie tejto náhrady o amortizáciu. Napokon v otázke amortizácie súd nárok žalobcu uznal (viď vyjadrenie žalovaného k žalobe a prednes na pojednávaní) . 18. K spornej otázke prestojov má súd zato, že tieto sa vzťahujú na mechanizmy, ktoré boli nevyhnutnou súčasťou pri odstraňovaní následkov dopravnej nehody .Podľa názoru súdu dopravné náklady predstavujú náklady v zmysle ust. §9 ods. 6 cestného zákona, teda že sa jedná o náklady spojené s odstránením poškodenia uvedenia komunikácie do pôvodného stavu z čoho jednoznačne vyplýva aj príčinná súvislosť medzi poškodením a uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Cestný zákon
sleduje verejný záujem, z ktorého vyplýva povinnosť: " závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia" Túto zákonnú povinnosť si splnil žalobca odstránením závady v zjazdnosti diaľnice, uvedením diaľnice - zvodidiel do pôvodného stavu a tým zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vzhľadom na charakter činností, ktoré zabezpečuje žalobca ako správca komunikácií je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej premávky. Z uvedeného následne vyplýva ,že žalobcovi ako správcovi komunikácie vznikne nárok na náhradu nákladov spojených s odstránením poškodenia a s vedením komunikácie do pôvodného stavu. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovi vznikli v súvislosti s odstránením poškodenia komunikácie náklady, ktoré si vyčíslil a uplatnil voči žalovanému. Súd zato, že tieto mechanizmy boli využívané v súlade s technickým predpisom č.02/2010,ktorý stanovuje označovanie a zabezpečovanie krátkodobého pracoviska na diaľnici a ostatných pozemných komunikáciách a v zmysle ktorého pri odstraňovaní tejto nehody musia všetky mechanizmy uvedené v hlásení o škode byť prítomné po celý čas ako tzv .pojazdná zábrana. Napokon otázku prestojov riešil Krajský súd v Bratislave a to v rozsudku č.k.2Cob 261/2014-108 kde uviedol, že prestoje možno považovať za náklady ,ktoré vznikli bezprostredne s odstraňovaním následkov vzniknutej škody pričom navrhovateľ tieto náklady riadne odporcovi zdôvodnil. Taktiež k otázke prestojov zaujal stanovisko KS v Bratislave vo svojom rozsudku č.k. 2 Cob/356/2016 kde uviedol: plné neuznanie nároku na uznanie prestojov by bolo podľa odvolacieho súdu v rozpore so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody .keďže prestoje možno považovať za náklady, ktoré vznikli bezprostredne s odstraňovaním následkov vzniknutej škody . Ďalej sa uvádza:" Tieto náklady nepredstavujú ušlý zisk žalobcu a tieto nároky si žalobca ako ušlý zisk ani neuplatňoval .Náklady za výkon stroja mechanizmu auta sú určené ako náklad žalobcu na prevádzku tohto stroja prepočítané na jednu hodinu jeho alokácie. Tieto náklady vychádzajú z účtovníctva žalobcu z obstarávacej hodnoty mechanizmu 19. NS SR ( č.k. 2Obdo 48/2O12) vo svojom rozsudku uviedol, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď' to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavného súladu výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.
20. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 21. V konaní bolo preukázané a nepochybné, že škoda, ktorá žalobcovi na jeho majetku vznikla bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného. Taktiež má súd za preukázané, že na odstránenie následkov poškodenia zvodidiel a ich dania do pôvodného stavu bolo potrebné vynaložiť s použitím dopravných mechanizmov.. 22. S poukazom na vyššie uvedené, táto suma predstavuje skutočnú škodu, ktorá žalobcovi na jeho majetku reálne vznikla a túto sumu musel vynaložiť zo svojho (t.j. došlo k úbytku jeho majetku v tejto výške) na opravu poškodených vecí tak, aby plnili svoju funkciu. Uvedenú sumu bol preto žalovaný podľa § 440 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný v celej výške uhradiť žalobcovi 23. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrhu v časti istiny v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. 24. Žalobca si teda popri istine uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5.05% z istiny ročne od 07.11.2014 .Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP bol poisťovateľ je povinný poskytnúť do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. V oznámení o poistnom plnení žalovaný uvádza, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 22.10.2014. Plnenie tak bol žalovaný povinný hradiť do 06.11.2014, pričom prvým pracovným dňom
nasledujúcim po dni vzniku platobnej povinnosti bolo 07.11.2014. Keďže do tohto momentu nebolo žalobcovi uhradené plnenie v celkovej výške 1.332,79 EUR, žalovaný sa tak dostal do omeškania s týmto plnením od 07.11.2014. 25. Žalobca si žalobou uplatnil príslušenstvo z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou peňažného záväzku ,pričom žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka S poukazom na uvedené súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5.05% ročne odo dňa 07.11.2014 kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako " CSP") o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a účastníkom priznal nárok v pomere podľa miery úspechu v konaní, nakoľko žalobe bolo úplne vyhovené.
27. Vzhľadom na citované ustanovenie (podľa pomeru úspechu )súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške 100% teda plnú náhradu trov konania.
28. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 29. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).