Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-72-2024.pdf
PDF · 105.12 KB
Case nature
Subarea
12CoP/72/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX a C. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, obe trvale bytom ako matka, obe zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, matky: D. B. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX, F., zastúpenej splnomocnencom: Mgr. Martin Gavuliak, advokát so sídlom Kašmírska 7, Bratislava a otca: B. B. B., nar. XX. XXXXX XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, F., zastúpeného splnomocnenkyňou: AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 36 854 930, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 73P/25/2024-105 zo 6. marca 2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia miesta prevzatia a odovzdania maloletých detí m e n í tak, že týmto miestom je bydlisko maloletých detí.
II. Vo zvyšnej napadnutej časti úpravy styku uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 73P/6/2024 upravuje styk otca s maloletým A. a maloletou C. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi:
- každý párny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý párny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených MŠVVaŠ SR od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od piatku od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase od 26.12. od 18.00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roku do 18.00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin 3. a 4. týždeň letných prázdnin v čase od pondelka od 9.00 hod. tretieho týždňa letných prázdnin do nedele 18.00 hod. štvrtého týždňa letných prázdnin, každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin 5. a 6. týždeň letných prázdnin v čase od pondelka od 9.00 hod. piateho týždňa letných prázdnin do nedele 18.00 hod. šiesteho týždňa letných prázdnin. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať maloleté deti otcovi v stanovených časoch. Matka je povinná umožniť otcovi telefonický kontakt s maloletými deťmi každý týždeň v utorok od 18.00 hod. do 18.30 hod. a každý štvrtok od 18.00 hod. do 18.30 hod. Miestom
prevzatia a odovzdania maloletých detí je bydlisko matky na adrese H. X, F.. Výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 2, § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 28 ods. 2, § 36 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že maloleté deti pochádzajú z manželského zväzku rodičov, ktorí spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Aktuálne na tamojšom súde prebieha rozvodové konanie rodičov, pričom otec nemá s maloletými deťmi pravidelný kontakt. Po preštudovaní spisu a priložených dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Vzhľadom na vzniknutú konfliktnú situáciu medzi rodičmi maloletých detí a skutočnosť, že rodičia toho času spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti, je v záujme maloletých detí, aby bol styk s otcom dočasne upravený a prebiehal v pravidelných intervaloch a deti tak nestratili citové väzby na otca. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie je prvoradý záujem rodičov a ich predstavy, ako dlho či ako často sa má stretávať s druhým rodičom, ale práve záujem maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie pri určovaní rozsahu styku prihliadal aj na nízky vek maloletej C.. Tomuto styku je nevyhnutné prispôsobiť čas začatia a skončenia stretnutí s otcom tak, aby neboli narušené zvyky maloletej. Otec navrhol upraviť bežný styk s maloletými deťmi každý druhý víkend (vrátane piatku) bez prespatia, čo je vzhľadom na vek maloletej C. vhodné. Určený styk s otcom tak zabezpečí maloletým deťom primeranú intenzitu ich spoločného kontaktu a poskytne priestor pre budovanie a upevňovanie ich vzťahu s možnosťou realizovania programu vhodného pre deti a súčasne dodržanie ich denného režimu. Určený rozsah styku tak zohľadňuje prvoradý záujem maloletých detí, ktoré pre svoj zdravý vývin potrebujú blízkosť matky, ale aj pravidelný kontakt s otcom. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Namietala, že v danej veci prvoinštančný súd nesprávne posúdil skutkové okolnosti a pri rozhodovaní neprihliadol na najlepší záujem maloletých, preto je napadnuté uznesenie nesprávne a nezákonné. Zároveň nie je dostatočne odôvodnené, nie je zrejmé, na základe akých skutočností mal súd prvej inštancie za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je v najlepšom záujem maloletých. Otec nie je objektívne schopný zabezpečiť vhodné podmienky pre maloletých v rozsahu styku určenom v uznesení. Toho času býva v podnikovej ubytovni, kde si hradí v zmysle už predloženej zmluvy len samostatné lôžko. Obaja maloletí sú vo veku, kedy potrebujú spánkový odpočinok aj počas dňa. Styk otca s maloletými navyše neprebieha podľa stanoveného rozsahu v uznesení. Otec pracuje ako vodič električky u zamestnávateľa I. J. F., K. na smeny (štyri dni poobedná smena, dva dni voľna a štyri dni doobedná smena). Počas párneho týždňa nemá po sebe tri dni (piatok, sobota, nedeľa) voľno, aby sa mohol venovať maloletým. Po vydaní neodkladného opatrenia 8. až 10. marca 2024 kedy mal mať styk s maloletými, nevyužil tento styk v plnom rozsahu. V sobotu jej doniesol maloletú počas dňa, aby mohla spať a hneď v nedeľu mal smenu v práci, maloletých si u matky neprevzal a v daný deň s nimi nebol. Je nelogické, aby súd prvej inštancie priznal otcovi právo styku v termínoch, keď otec pracuje. Pre maloleté deti je nevhodné, keď ich matka bude pripravovať na styk s otcom, ktorý ich potom nepríde vyzdvihnúť. Maloletý A. u otca nechce prespávať, v minulosti bol svedkom fyzického útoku otca na jej osobu, za čo bola otcovi uložená sankcia za priestupok. Otec je zároveň ľahostajný k názorom maloletého, ak ho maloletý o niečo prosí, otec maloletého zahriakne alebo sa mu vysmeje. Podľa jej vedomostí otec navštívil klinického psychológa, ktorý mu odporučil psychiatrické vyšetrenie a suportívnu psychoterapiu. O maloleté deti sa starala vo veľkej miere sama. Keď mala maloletá C. jeden rok, otec odišiel bývať do ubytovne, aby mal pokoj. Otec nevie zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o maloleté deti. Nikdy sa nezaujímal o ich zdravotný stav, záujmy a voľnočasové aktivity. Maloletá C. vzhľadom na svoj vek potrebuje odpočinok aj počas dňa, čo na ubytovni nemožno zabezpečiť. Maloletý A. má v piatok v čase určeného styku s otcom plavecký krúžok, na ktorom vyžaduje jej prítomnosť potom, čo mal nepríjemnú skúsenosť v bazéne. V najlepšom záujme maloletých detí je realizácia styku v jej prítomnosti, keďže otec nebol s maloletými deťmi nikdy dlhší čas, maloleté deti si navyše pri styku s otcom želajú jej prítomnosť. V ďalšom matka nesúhlasila s uvedením presnej adresy jej bydliska pri preberaní a odovzdávaní maloletých detí. Je bežnou praxou, že sa uvedie iba slovné spojenie „miesto bydliska rodiča“. Súd prvej inštancie jej nemôže prikázať, aby sa zdržiavala na súčasnej adrese, nakoľko zvažuje presťahovanie sa do menšieho bytu kvôli zlej finančnej situácie. Rovnako tiež zvykne s maloletými deťmi odcestovať na pár týždňov k jej rodičom. Súdom
prvej inštancie upravený styk nie je vhodný aj vzhľadom na konfliktnú povahu otca, ktorý nie je ochotný s ňou spolupracovať pri výchove maloletých detí. Zablokoval si ju na sociálnych sieťach a komunikovať chce iba formou sms. O zdravotnom stave maloletých sa chce informovať len u ich detskej lekárky. Súd prvej inštancie taktiež neodôvodnil úpravu styku počas prázdnin, ktorá navyše zahŕňa aj prespatie. Prvoinštančný súd sa v tejto súvislosti nezaoberal narušením zvykov maloletej C., maloletá C. nevie rozprávať, navštevuje logopedickú ambulanciu, pričom lekárka neodporúča dlhé odlúčenie maloletej od matky, najmä v noci. Maloletý A. je atopik, u ktorého stres môže zhoršovať prejavy atopického ekzému. Záverom odvolania navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie nasledovného znenia: „Súd dočasne do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 73P/6/2024 upravuje styk s maloletým deťmi A. a C. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi:
- každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý párny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených MŠVVaŠ SR od prvého dňa prázdnin do posledného dňa prázdnin v jednotlivé dni vždy od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov v pondelok od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin 3. a 4. týždeň letných prázdnin od pondelka tretieho týždňa letných prázdnin do nedele štvrtého týždňa letných prázdnin vždy v jednotlivé dni od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin 5. a 6. týždeň letných prázdnin od pondelka piateho týždňa letných prázdnin do nedele šiesteho týždňa letných prázdnin vždy v jednotlivé dni od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.00 hod. do 18.00 hod. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať maloleté deti otcovi v stanovených časoch. Matka je povinná umožniť otcovi telefonický kontakt s maloletými deťmi každý týždeň v utorok od 18.00 hod. do 18.30 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletých je bydlisko matky.“
3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí s tým, aby bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené a žiadnemu z účastníkov konanie nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Dôvody, pre ktoré sa matka rozhodla podať odvolanie nie sú aktuálne a skutočnosti uvádzané matkou sú vymyslené za účelom dehonestovať osobu otca a eliminovať jeho styk s maloletými deťmi. Maloleté deti s ním majú vybudované pevné citové puto, ktoré je potrebné aj naďalej rozvíjať, k čomu môže dôjsť iba za pomoci ingerencie súdu. K obnoveniu jeho styku s maloletými deťmi prišlo až po vydaní neodkladného opatrenia. Od 15. marca 2024 býva v prenajatom dvojizbovom byte v F., L. XX/X, v ktorom môže zabezpečovať plnohodnotnú starostlivosť o maloleté deti, vrátane poobedného spánku maloletej C.. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia mu bolo doručené deň predtým, ako sa mal prvýkrát realizovať styk s maloletými deťmi, nebolo preto možné, aby si u zamestnávateľa vybavil na nedeľu voľno, o čom ihneď informoval aj matku. Maloletú C. priviedol na obedný spánok k matke z dôvodu, že matka maloletú odovzdala na trojkolke, bez kočíka, v ktorom by mohla maloletá absolvovať obedný spánok, pričom matka trvala na tom, aby ju priviezol. So zamestnávateľom sa už dohodol, že každý párny víkend bude mať v práci voľno, a preto svoj styk s maloletými deťmi bude bezproblémovo realizovať. Nie je pravdou, že by maloleté deti nechceli u neho prespávať. Maloletý A. sa cíti v jeho prítomnosti dobre, je šťastný, spokojný a uvoľnený. Matka maloleté deti na styk nevhodne pripravuje, nakoľko na informatívnom stretnutí rodičov uviedla, že maloletý údajne nechce u neho prespávať, pričom na otázku koordinátorky kedy to bolo a či boli rodičia na prespatí dohodnutý, matka reagovala, že nie, iba chcela vedieť ako maloletý zareaguje. V minulosti to bola práve matka, ktorá na neho slovne a fyzicky útočila. Psychológa navštívil, aby sa uistil, že netrpí žiadnou psychickou poruchou, čo sa potvrdilo. Od narodenia maloletých detí zabezpečoval ich každodennú starostlivosť. Má vedomosť o tom, že maloletá C. navštevuje logopéda a maloletý A. je atopik, ktorému treba zabezpečiť vhodnú stravu a ošetrovať pokožku. Nakoľko komunikácia s matkou je komplikovaná, o zdravotnom stave maloletých sa pravidelne informuje u ich pediatričky. Maloletá C. vzhľadom na svoj vek nenavštevuje žiadne voľnočasové aktivity. V súvislosti s plaveckým krúžkom maloletého A. navrhol matke, že si maloletého prevezme už pred plávaním, krúžok s ním absolvuje a ďalej si spravia program. K prítomnosti matky na plávaní sa nevie vyjadriť, nakoľko ho matka o incidente odmietla informovať a v konaní nepredložila žiadne dôkazy.
V najlepšom záujme maloletých detí je, aby sa styk realizoval bez prítomnosti matky, pretože táto neprimeraným spôsobom zasahuje do jeho času a jej prítomnosť spôsobuje medzi rodičmi napätie a konflikty. Matku nemá v telefóne zablokovanú. S maloletými deťmi telefonuje a s matkou komunikujú prostredníctvom sms. Otec popísal priebeh styku s maloletými v dňoch 22. a 23. marca 2024. Uviedol, že na základne žiadosti matky súhlasil s tým, aby počas veľkonočných sviatkov matka s maloletými deťmi odcestovala za jej rodičmi do L. pod podmienkou telefonického kontaktu s maloletými deťmi počas Veľkej noci a poskytnutia dvoch náhradných víkendov.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je dôvodné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
5. Predmetom konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II. pod sp. zn. 73P/25/2024 vylúčeného z konania sp. zn. 73P/6/2024 je návrh otca maloletých detí, ktorým sa domáha neodkladného opatrenia.
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté matkou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým autoritatívne upravil rozsah styku otca s maloletými deťmi.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Odvolací súd preskúmal odvolaním matky maloletých detí napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a nezistil (s výnimkou nesprávne určeného miesta odovzdania a prevzatia maloletých detí otcom) žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia o styku otca s maloletými deťmi. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s týmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia dovolací súd považuje za potrebné doplniť nižšie uvedené:
9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenia.
11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení (správne citovaných s výnimkou čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa i súdom prvej inštancie) vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava pomerov účastníkov. Súd prvej inštancie správne v odsekoch 17 a 18 odôvodnenia napadnutého uznesenia vysvetlil účel a zmysel neodkladného opatrenia.
14. Odvolací súd len zdôrazňuje, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
15. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, na úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nedohodli, ich komunikácia je konfliktná. Nariadením napadnutého neodkladného opatrenia o styku otca s maloletými deťmi sa eliminujú konfliktné situácie medzi rodičmi, vytvorí sa pokojná atmosféra, zabezpečí sa pravidelný styk otca s maloletými.
16. Odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že sú osvedčené skutkové okolnosti, z ktorých plynie záver, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, záujmy maloletých detí sú zjavne ohrozené, keďže je v prioritnom záujme detí, aby boli vychovávané zásadne oboma rodičmi a mali s nimi pravidelný osobný styk. Súd prvej inštancie správne posúdil, že je dôvodné autoritatívne rozhodnúť o úprave styku maloletých detí s otcom, keď rodičia neboli spôsobilí uzavrieť riadnu dohodu, absencia dohody rodičov spôsobuje ohrozenie práv a záujmov maloletých detí a môže závažným spôsobom narušiť vzťah otca s maloletými deťmi, a preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil potrebu úpravy styku otca s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie správne určil i rozsah styku, ktorý je primeraný veku maloletých. Matkou v odvolaní uvádzané námietky o nevhodnom prostredí otca v podnikovej ubytovni a z toho plynúca nemožnosť zabezpečenia spánkového odpočinku maloletých detí boli vyvrátené vyjadrením otca o jeho bývaní v prenajatom dvojizbovom byte. Nedôvodnou je i námietka matky o nemožnosti realizácie styku v stanovených dňoch z dôvodu práce otca. Otec sa vo vyjadrení jednoznačne vyjadril, že u zamestnávateľa si pracovné smeny dohodol tak, aby sa styk s maloletými mohol realizovať. Ani odvolacia námietka matky o neschopnosti otca zabezpečiť počas styku plnohodnotnú starostlivosť o maloletých nebola preukázaná. V tejto súvislosti je opakovane potrebné zdôrazniť, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o deti starať a podieľať sa na ich výchove, s čím korešponduje aj právo samotných detí na starostlivosť oboch rodičov. Záujmom maloletých detí je vždy zachovanie väzieb s oboma rodičmi.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne s výnimkou nadbytočne presne určeného bydliska (nezohľadňujúc rozdiel medzi bydliskom a trvalým pobytom) matky a preto ho čiastočne potvrdil a čiastočne zmenil. Zo zaužívanej praxe vyplýva, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je spravidla bydlisko maloletých detí. Odvolací súd vzhľadom na matkou v odvolaní uvádzanú skutočnosť o plánovanej zmene bydliska z opatrnosti uvádza, že zmena bydliska maloletých detí je podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských práv a povinností na ktorej sa musia rodičia dohodnúť (najmä ak by išlo o zmenu bydliska výrazne vzdialenú od súčasného bydliska) a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže nejde o rozhodnutie, ktorý sa konanie končí.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).