Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/60/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Beáty Schmidtovej a prísediacich Ing. Hany Gallovej a Ing. Ladislava Frohna takto

rozhodol:

podľa § 285 písm. a) Tr . poriadku sa obžalovaný L. U., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom V. L. č. XXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), c) Tr. zákona ktorého sa mal dopustiť tak, že

v nezistený deň mesiaca apríl 2014 v ranných hodinách v rodinnom dome č. XXX v V. L. počas sledovania televízie, v obývacej miestnosti vyzliekol svoju dcéru maloletú T.S. narodená XX.XX.XXXX, a následne jej bozkával pošvu aj za použitia jazyka, na čo ho maloletá T.S. odtláčala rukou a viackrát ho žiadala, aby prestal,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Dňa 14.05.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín obžalobu na obžalovaného pre skutok právne posúdený ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), c) Tr. zákona. Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní z vykonaných dôkazov zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný L. U. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku. Na svoju obhajobu uviedol, že nikdy by svojej dcére neublížil, že si to výmysly jeho bývalej manželky, s ktorou má zlé vzťahy. So svojimi deťmi sa naďalej stretáva, pričom ich vzťah je bezproblémový. Ohľadne skutku, ktorý je predmetom obžaloby sa nikdy s dcérou nerozprával, nakoľko to nepovažoval za vhodné na odporúčanie svojho obhajcu. Nikdy v živote by si nedovolil sexuálne obťažovať svoju dcéru T.S. a ani žiadne iné dieťa. Vzťah dcéry T. k matke popísal ako nie dobrý, nakoľko sa T. matky bojí, vždy musí robiť presne to, čo jej matka povie a nesmie robiť veci, ktoré jej matka zakáže, dokonca pri návšteve starých rodičov túto návštevu napríklad v nemocnici pred matkou zatajila, aby

jej matka nevynadala, že sa so starými rodičmi vôbec stýka. V prípravnom konaní ako aj pred súdom popísal bežný deň, akým spôsobom trávil voľný čas s deťmi, najmä s dcérou T. Podľa jeho názoru bola dcéra najšťastnejšia, keď bola u nich doma v L.. Podľa vyjadrenia obžalovaného manželka už počas ich spolužitia mala priateľa, dokonca, keď maloletá T. navštevovala škôlku, deťom povedala, že ona otca nemá a matka ju nútila, aby svojho nového priateľa volala otec. Poprel, že by počas návštev dcéry T. u jeho rodičov niekedy pil, vždy keď bola na návšteve, tak alkohol nepožíval. Od posledného návratu z výkonu trestu bola u nich na návšteve asi trikrát. Počas trestného stíhania v tejto predmetnej trestnej veci sa raz stretol so svojou dcérou T. a to v zariadení pre deti v Y. v O. v B.. Následne sa potom každý druhý týždeň stretával s oboma deťmi v B.. Vždy keď sa s nimi stretol, T. sa k nemu správala úplne normálne a bežne. Normálne spolu komunikovali, dcéra sa ho nebála. Pri stretnutiach bola vždy prítomná matka. On ako otec vždy chodieval s deťmi k lekárovi, manželka nechodievala. Naposledy, keď bola T. na operácii v Z., chodievali ju navštevovať ona jeho rodičia. Matka dieťaťa za T. vôbec nebola počas celej hospitalizácie. Je si vedomý, že manželke už dlhšie neplatí výživné, ktoré je ochotný doplatiť a počas celého trestného konania býval s manželkou v kontakte až do času, kedy sa nerozviedli. Manželka ho v súvislosti s vyšetrovaným trestným činom konfrontovala v začiatkoch prípravného konania, kedy manželka oznámila, že ona ho neudala, ale že detská lekárka jej povedala, že to musí oznámiť. Pred súdom zdôraznil, že v kritickej dobe, kedy sa mal stať skutok, nikdy nebýval s dcérou sám, pretože v dome býval aj brat s priateľkou. Od rozvodu mu bývalá manželka odmieta umožniť stretnutia so synom, on sa s bývalou manželkou vôbec nekontaktuje, býva s rodičmi.

Súd vykonal pred súdom dokazovanie výsluchom svedkov matky dieťaťa T. U., svedkyne Z. U. (matky obžalovaného) W. W. (matky T. U.), T.. Y. L., zástupkyne E. T.. P., T. U. (brata obžalovaného), J. U. (otca obžalovaného), súdnej znalkyne k vypracovanému znaleckému posudku v odbore zdravotníctvo odvetvie klinická psychológia detí.

Svedkyňa T. U., v prípravnom konaní vypovedala, že v apríly 2014 jej dcéra T. povedala, že keď bol na návštev svojho otca L. U. v V. L., tak ju tato bozkávala „dole“ jazykom, že jej vyzliekol pyžamko a že ju bozkával na cikulku. Ona spočiatku tomu neverila a pýtala sa jej teda či sa hrali, alebo sa bláznili spolu, tiež jej otec mal povedať, aby o tomto nikomu nerozprával a sľuboval jej za to čokoládu. T. ju však utvrdzovala že je to pravda a následne to povedala aj jej matke, W. W.. Asi o dva dni na to, šla babka W. W. s malou T. k lekárke, kde to vtedy babka spolu s T. povedali detskej lekárke T.. Y. L., a lekárka babke odporučila, aby to oznámili na „sociálke“. Následne potom išla ako matka dieťaťa podať trestné oznámenie na políciu. Po rozvode manželstva 17.09.2014 bolo dieťa zverené do starostlivosti matky, nakoľko s otcom dieťaťa spolu nežijú od mája 2013, pretože tento bol vo výkone trestu. Vzťah maloletej T. k otcovi po apríly 2014 svedkyňa popísala ako odmerané, nechce sa sním rozprávať, potom keď sa aj rozhodne že sa chce sním hrať, následne otec neprejavuje o ňu záujem. Svedkyňa pripustila, že na gynekologické vyšetrenie s dieťaťom nešla, napriek tomu, že jej to na „sociálke“ kázali, ale potom na polícii jej uviedli, že to zatiaľ nie je potrebné. Svedkyňa spočiatku neverila, že sa to stalo, ale ako matka je na strane T., lebo ona je taká, že čo nevie, to nepovie, ale odôvodňovala si, že sa to mohlo stať, pretože v manželstve bol L. U. sexuálne chtivý. Ešte keď spolu žili v spoločnej domácnosti nikdy si nevšimla že by bol maloletú T. pohladil alebo bozkával. Keď bol otec T. triezvy, tak ich vzťah bol dobrý, keď bol opitý, tak zvykol nadávať aj T. a hádali sa. S maloletým J. nemá otec dobrý vzťah, udržiava skôr kontakt s maloletou T. Matka maloletej T., popísala súžitie s obžalovaným ako problémové, pretože jej bývalý manžel L. U. požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, hrával automaty, bijával ju, a preto sa rozhodla podať návrh na rozvod dňa 22.02.2014. po podaní návrhu na rozvod v apríly 2014 jej T. povedala, čo sa stalo medzi ňou a otcom. Začala to riešiť po návštev babky s maloletou T. u detskej lekárky. Maloletá T. S. mala pred detskou lekárkou povedať, že ju otec bozkávala „tam dole“. Pripadalo jej, že sa s tým viac menej chvály, avšak nemala pocit, že by z tohto zážitku mala T. traumu. T. S. jej popísala udalosť tak, že keď sa s tatinom bláznili, tak on ju potom bozkávala „tam dolu“, a keď mu povedala aby prestal, lebo sa jej neľúbi takéto konanie, tak to už nerobil. Ona sama nepodávala trestné oznámenie na bývalého manžela, toto podávala detská lekárka. Ona ako matka to vôbec nechcela riešiť, a rozhodla sa zamedziť styku otca s deťmi, nie len z toho dôvodu, že býval často opitý. So svojou matkou W. W. a ani so svokrovcami nemal a nikdy dobrý vzťah, často sa nestretávali. V závere svojej výpovede pred súdom uviedla, že 22.05.2014 predsa len podala trestné oznámenie na polícii.

Svedkyňa Z. U., matka obžalovaného bola vypočutá aj prípravnom konaní, aj pred súdom, pričom v oboch prípadoch uvádzala, že o skutku sa dozvedela od svojho syna L. U.. To, že sa mal skutok stať, neverí, pretože jej syn L. ako otec T. mal s T. S. veľmi dobrý vzťah, rada k nim chodievala a keď sa syna pýtala, či je to naozaj pravda, tento uvádza, že to nespravil. V dobe keď začalo trestné stíhanie sa snažila s T. nestretávať, ale keď bola maloletá T. S. hospitalizovaná v Z. nemocnici a navštívili T. spolu s manželom, nedalo jej to , že sa nespýtala, či je to skutočne pravda. Vtedy jej T. uviedla, že ona si to vymyslela, ale nástojila, aby toto nehovorili mame, a ani nehovorili mame, že sa spolu stretli na návšteve v nemocnici. Svedkyňa pripustila, že ich syn L. U. vo zvýšenej miere požíva alkohol, avšak po poslednej dopravnej nehode už pije menej. Vzťah matky T. U. k dcére T. popísala ako zvláštny, podľa jej názoru sa T. jej matky bojí a má z nej strach. Keď bol au nich v apríly 2014 na prázdninách, nebadala na dieťati žiadne zmeny alebo nejakú traumu, zabávala sa s deťmi ako vždy a pripadala jej šťastná. Uviedla, že pokiaľ bola u nich O. na návšteve alebo na prázdninách , nikdy neboli spolu samy (obžalovaný a T. S.), pretože ona vždy bola doma, pretože varila, alebo bol doma ich syn T., ktorý s nimi býva. Pred súdom svedkyňa dodala, že pokiaľ dieťa u nich bývalo na návšteve alebo na prázdninách, nechcela ísť k matke domov, povedala, že chce radšej bývať s babkou a často plakávala, že nechce ísť domov. Návštevu v nemocnici, keď bola T. operovaná, naplánovali tajne, pretože matka T. U. im bránila ako starým rodičom stýkať sa s deťmi, a preto sa s T- stretávali tajne, aby mama o tom nevedela. Na návšteve T. v Nemocnici boli aj so synom (otcom T. S.), pričom maloletá ich žiadala, aby nehovorili mame, že sa spolu stretli, alebo aby nehovorili mame, že za ňou chodili na návštevy.

Svedkyňa W. W., matka T. U., teda babka z matkinej strany maloletej T. S., v prípravnom konaní ako aj pred súdom, uviedla, že si nemyslí, že by sa žalovaný skutok stal, a nemyslí si, že by zať (obžalovaný) robil vnučke niečo zlé. V prípravnom konaní vypovedala, že niekedy na jar 2014 sa dozvedela o tom, že zať je obvinený z nejakého neprístojného správania s a k dcére (T.S.). Maloletá T. S., keď sa vrátila z návštevy od svojho otca, sa vyjadrila, že ju otec bozkával na „cikulku“. Ona ako stará matka tomu nechcela veriť, a preto sa maloletej T. viackrát na to pýtala, ale ona si stále tvrdila svoje. O pár dní na to šli s T. k detskej lekárske MUDr. L., kde T. začala do nej drgať, aby povedala pani doktorke, čo jej robil tatino. Vtedy povedala lekárke, čo uviedla T. o skutku. MUDr. L. reagovala tak, že je to potrebné riešiť, že aby šli na „sociálku“ aj na políciu. Viackrát sa maloletej T. pýtala, či je naozaj pravda to, čo tvrdí, pričom T. trvala na tom, že áno, že je to pravda, a že si to nevymýšľa. Keď boli na návšteve za T. spolu so starými rodičmi zo strany otca, dedko sa jej pýtal, či je to naozaj pravda, čo tvrdí, a vtedy mu T. odpovedala, že to nie je pravda. Keď však všetci odišli z nemocnice a zostala s T. sama, T. jej povedala, že všetko je pravda, ale dedkovi to nechcela povedať preto, že sa bojí, aby dedo nezbil jej tatina. Počas návštevy, ktorej sa zúčastnil aj otec T., si nevšimla, že by mala k otcovi nejaký odpor, správali sa k sebe úplne normálne a keď prišli T. pozrieť, so všetkými sa objala a nevidela na nej, že by sa k otcovi správala inak, ako k ostatným. Nevšimla si nič nezvyčajné, bolo to skôr vrúcne stretnutie. Svedkyňa bola na vážkach, či tomu všetkému veriť, alebo nie a nevie sa skutočne vyjadriť k tomu, či sa to stalo alebo nestalo. Keď sa ona osobne pýtala obžalovaného, či to pravda je, poprel to. Svedkyňa uviedla, a následne aj pred súdom, že vzťahy medzi ňou a jej dcérou T., nie sú dobré, že jej dcéra T. je niekedy zákerná. Keď spolu žili a bolo dosť peňazí, všetko bolo dobré, keď peňazí nebolo, boli hádky. Podľa jej názoru na klamstvá o celej udalosti, dieťa nahovorila jej dcéra, alebo si to vnučka vymyslela a bola nahovorená je dcérou T.. Dôvodom nie dobrého vzťahu s dcérou svedkyňa uviedla, že každého uráža, všetkým nadáva a nevie prečo sa nestýka so svokrovcami, pretože s tými vychádzala dobre a nemajú sa prečo na seba hnevať. Ku vzťahu T. S. - otec (obžalovaný) uvádzala, že vzťah medzi nimi bol dobrý, ako medzi rodičom a dieťaťom. Čo sa stalo medzi nimi dvomi považuje za nepravdepodobné, pretože maloletá T., keď o tejto veci pred ňou rozprávala, skôr sa s tým chválila, a jej ako starej matke sa nezdalo, že by to brala ako niečo hrozné, skôr to každému rozprávala a chválila sa s tým. Čo sa týka návštevy dieťaťa na gynekológii, na ktorú mala ísť matka (jej dcéra T.) s malou T. sa nevie vyjadriť, či tam bola, pretože ona sama ešte stále pracuje viac sa o túto záležitosť nestarala, lebo vedela, že je to asi hlúposť a ako sa to doriešilo nevie.

Svedkyňa T.. Y. L., lekárka maloletej T. S. ku skutku uviedla v prípravnom konaní aj pred súdom, že dňa 15.05.2014 po príchode do ambulancie maloletej T. so svojou starou matkou W. W. sa dozvedela, od pani W., že T. nechce ísť k otcovi, lebo ju hladká na rôznych intímnych miestach a dáva jej tam pusinky. Dieťa to potvrdilo. Po vyšetrení T. nezistila žiadne známky fyzického násilia, a následne odporučila pani W. oznámiť skutočnosť na oddelení sociálno-právnej ochrany detí na ÚPSVaR O. a k údajnému sexuálnemu

zneužívaniu, že sa musí vyjadriť detský gynekológ. Opakovane sa stará matka v prítomnosti svedkyne pýtala maloletej, či si to nevymyslela, pričom T. svoje tvrdenia opakovala. Po odchode z ambulancie túto skutočnosť svedkyňa oznámila na ÚPSVaR O., a tieto informácie tiež zapísala do karty maloletej. Pri oznámení týchto udalostí sa maloletá správala úplne normálne, pričom je správanie oblo bežné, neplakala, a keď o tom rozprávala sa správala úplne bežne. Popísala priebeh oznámenia tejto udalosti tak, že sa stará matka pýtala, či ju otec hladkal v spodných častiach pod bruškom, pričom T. odpovedala „áno, hladkal ma“. Na vyšetrenie s maloletou prišla stará matka dieťaťa asi z toho dôvodu, že matka O. sa v tej dobe starala o maloletého súrodenca T.. Lekárka nemala vedomosť, či bola maloletá vyšetrená gynekologicky a svedkyňa uvádzala, že návštevy u lekára vždy absolvovali rodičia spolu, nebol žiadny problém ohľadne starostlivosti o deti.

Svedkyňa T.. P. za E. O. bola ustanovená ako opatrovník v predmetnej trestnej veci maloletej T. S., pričom v prípravnom konaní ako aj pred súdom vypovedala k spisovej dokumentácii ohľadom rodiny U., nakoľko 16.05.2014 sa na ÚPSVaR O. dostavila matka maloletej, T. U., za účelom oznámenia skutočností, ktoré boli súbežne vyšetrované na odbore KP O.. Matke maloletej T. S. bolo odporučené, aby podala trestné oznámenie, následne kontaktovala pediatričku T.. L. ohľadne výsluchu o okolnostiach ohľadne maloletej T.. Čo sa týka gynekologického vyšetrenia maloletej T., nebolo robené podľa jej vedomostí, alebo bolo to matke odporučené, či ho však absolvoval uviesť svedkyňa nevedela.

Svedok T. U., brat obžalovaného nebol vypočúvaný v prípravnom konaní, vo svojej výpovedi pred súdom sa vyjadroval k vzťahu v rodine svojho brata L. U., ktorý popísal ako klasický rodinný vzťah , ktorý bol harmonický až po dobu, kedy začali dochádzať peniaze. V tomto čase začali hádky medzi jeho bratom a jeho manželkou T., a skutočnosť, že vzťah už nefunguje normálne si všimli, keď k nim v poslednej dobe chodili na návštevy. Vzťah medzi maloletou T. a jej otcom popisoval svedok ako dobrý, pokiaľ dieťa chodievalo k nim na návštevu (brat T. býva v dome so svojimi rodičmi J. U. a Z. U.), pravidelne sa stávalo, že nechcela ísť domov k matke, chcela bývať u nich, aká bola príčina uviesť nevie takéhoto správania sa dieťaťa. Poprel, že by bol brat pod vplyvom alkoholu, pokiaľ bolo dieťa u nich na návšteve, vždy bol triezvy. Skutočnosť, že by brat mohol byť pod vplyvom alkoholu počas návštevy dieťaťa nepripúšťa z toho dôvodu, že brat L. po dopravnej nehode bral silné lieky, takže na ne vôbec nemohol piť alkohol a svedok ho osobne opitého v tomto čase určite nevidel. Pokiaľ bolo dieťa na návšteve u nich doma, vždy bol doma on so svojou priateľkou alebo matka Z. U., jeho brat s dieťaťom nebol nikdy doma sám.

Svedok J. U., otec obžalovaného, nebol vypočutý v prípravnom konaní, k veci uvádzal, že vzťah otec

- dcéra, teda obžalovaný L. U. a maloletá T. S. bol vždy bezproblémový a dobrý. Popisoval spolužitie svojho syna a nevesty, kedy po svadbe obaja bývali u nich v dome, nakoľko matka dieťaťa T. pochádza z rozvrátenej rodiny, jej vlastná matka ju vyhodila z domu a keď bola T. mladšia tak ich vychovával stará matka. Bol viackrát svedkom toho, že pokiaľ maloletá T. S. bola u nich na návšteve, plakala, nechcela od nich odísť, nechcela sa z návštevy vracať k matke, problémy boli viackrát z tohto dôvodu, že sa maloletá nechcela vrátiť domov. Od doby, kedy si matka dieťaťa našla priateľa, robila problémy, odmietala im ako starým rodičom styk s maloletými deťmi, prestala s nimi komunikovať, a preto sa maloletá T. bála ako so starými rodičmi komunikovať, pretože matka jej to zakazovala, dokonca sa bála im aj zakývať, keď ich stretla na ulici, alebo sa bála aby ich niekto nevidel, že sa spolu s T. rozprávajú. Vo svojej výpovedi potvrdil okolnosti ohľadne návštevy T. v nemocnici, potvrdil, že v ich dome býva vždy minimálne 5 ľudí, teda oni s manželkou, ich syn T. s priateľkou a ich syn L. (obžalovaný), ktorý s nimi býva dlhšiu dobu od doby, kedy začali nezhody medzi ním a manželkou T.. Vôbec nepripustil možnosť, že by mohol byť niekedy ich syn L. s maloletou v ich dome sám, nakoľko vždy bol niekto doma, či už manželka alebo jeho druhý syn s priateľkou. Tak isto nepripúšťa, že by jeho syn v období kedy sa mal skutok stať, mohol byť pod vplyvom alkoholu, pretože po vážnom úraze hlavy, jeho syn L. vôbec nepije, berie lieky , takže absolútne vylučuje, že by mohol byť, či už v ranných alebo poobedných hodinách pod vplyvom alkoholu. Potvrdil, že manželstvo jeho syna L. s matkou maloletej T. S. bolo bezproblémové až do doby, kedy sa jeho syn L. zadĺžil a nezhody vznikali hlavne kvôli peniazom.

V konaní pred súdom bola vypočutá znalkyňa T.. L. T., L.., ktorá spracovala znalecký posudok z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí číslo 16/2017 na maloletú T. S., nar. XX.XX.XXXX, pričom pred súdom znalkyňa ozrejmila súdu priebeh celého vyšetrenia maloletej, akým spôsobom

viedla klinicko-psychologické a psychodiagnostické vyšetrenie. Po oboznámení sa s celým spisovým materiálom ako aj celým priebehom konania pred súdom znalkyňa popísala maloleté dieťa T. S. ako dieťa so spontánnym rečovým plynulým prejavom. Do kontaktu so znalkyňou vstupuje nesmelo, po adaptácii sa neistota redukovala, bola prítomná situačná intrapsychická tenzia. Očnú diádu udržiavala , inštrukciám rozumie, kooperovala s ochotou. Rečový prejav bol plynulý , bez sporu, zárazov, nárečovo akcentovaný. Dieťa spontánne verbalizuje, bola zhovorčivá. Slovná zásoba dieťaťa obsahovo chudobnejšia. Ku koncu vyšetrenia pri zmene výpovede maloletej, tenzné prežívanie sprevádzané vegetatívnym doprovodom emócii, lakri mozitov. Vnímanie a myslenie dieťaťa je intaktné, pozornosť dostatočná, primeraná aj koncentrácia, percepčno - kognitívne procesy bez porúch. Psychomotorické tempo dieťaťa pri práci primerané, pracuje pedantne, zbrklá len pri neistote. Motoricky stabilná, emočne reaguje priliehavo situácii. Detská osobnosť vo vývine s primeraným psychosociálnym vývinom. Je ľaváčka, hygienicky štandard primeraný, adekvátny k sociálnemu statusu. Spoločenské konvencie dodržiava, je ústretová a má slušný prejav. V závere znaleckého posudku charakterizuje znalkyňa maloletú ako osobnosť detskú, ktorá sa vyvíja dostatočne diferencovane, bez signifikantných odchýlok vo vývinovej úrovni, vnímanie a myslenie intaktné. Vnímanie reality je ešte prirodzene detsky nezrelé, infantilné. Správanie sa javí motivované logickým úsudkom, avšak sociálna a emocionálna sféra je u nej ešte menej zrelá, z čoho môže prameniť konanie bez uváženia dôsledkov a viesť k maladaptívnym vzorcom správania (klamstvo). Znaleckou expertízou nebola zistená prítomnosť patologických rysov osobnosti maloletej. Aktuálna úroveň rozumových schopností maloletej spadá do stredného pásma populačného priemeru, verbálne schopnosti dosahujú stredné pásmo priemeru a prirodzené - názorové schopnosti dosahujú horné pásmo priemeru. Úroveň všeobecných vedomostí na primeranej úrovni, orientácia v bežných sociálnych situáciách a sociálny úsudok podpriemerný. Analyticko - syntetická činnosť, logické uvažovanie a numerické posudzovanie je v strednom až hornom pásme priemeru. Pamäťové schopnosti zodpovedajú úrovni intelektu, schopnosť vnímania, zapamätania a reprodukcia udalostí, ktorých sa zúčastnila priamo alebo nepriamo je zachovaná - neoslabená. Do procesu reprodukcie poznanej skutočnosti, interpretovanie reality vstupuje tendencia motivačne si dokresľovať skutočnosť. Celková vývinová úroveň maloletej zodpovedá fyzickému veku, psychický, fyzický a sociálny vývin bez zaostávania. Má sklony fantazijne nahrádza realitu, nejedná sa však o patologický rys, ale o prirodzenú detskú predstavivosť a obrazotvornosť. Na základe analýzy vierohodnosti znalkyňa nachádza znaky oprávňujúce znížiť všeobecnú aj špecifickú vierohodnosť výpovede vo vzťahu k priamo sa zúčastneným a popísaným udalostiam. Všeobecnú vierohodnosť z hľadiska posúdenia veku, psychickej vyspelosti, emotivity, menej zrelých sociálnych zručností a špecifických motivačných rysov možno u maloletej považovať za čiastočne zníženú. Analýza znakov špeciálnej vierohodnosti a prítomnosť zásadne (protipólne) sa meniacich konkrétnych výpovedí maloletej vo vzťahu k predmetnému prípadu a skutočností smerujúcich k úvahe o fabulácií vo vzťahu k takýmto údajom, oprávňuje znalkyňu považovať špecifickú vierohodnosť za zníženú. Teda všeobecná vierohodnosť, ako aj špecifická vzhľadom k uvedeným faktom vyplývajúcim z komplexného psychologického vyšetrenia je znížená, a tým sa znižuje spoľahlivosť výpovede maloletej. Aktuálne, na základe výpovede maloletej, klinického obrazu, ako aj z psychodiagnocistkých zistení možno usudzovať, že táto nevykazuje známky emocionálnej nevyrovnanosti alebo prežitého psychického utrpenia (v súvislosti s údajne prežitou udalosťou - konaním jej otca). Vzhľadom k predmetnému prípadu možno predpokladať, že nebude ohrozená vyváženosť jej celkového vývinu v súčasnosti ani budúcnosti. Pred súdom znalkyňa popísala spôsoby vyšetrenia maloletej, pričom rôznymi metódami vyšetrenia bolo zistené, že napríklad pri kresbe rodiny nakreslila seba, hneď vedľa otca (obžalovaného), čím je vyjadrená pozitívna interakcia, postavy majú usmievavý výraz tváre, vedľa nich dvoch sú jej súrodenci, a v pravo je znázornená matka s novým partnerom, ktorí sa držia za ruku. Grafické prevedenie zodpovedá vekovej úrovni, mentálnym schopnostiam a bez vyjadrených konfliktových momentov. Pri kresbe začarovanej rodiny nakreslila rodinu tak isto v plnom zložení, v jednom segmente a nakreslila ich ako rôzne zvieratká. Pri ďalších testoch bolo preukázané prevedenie znázorňujúce prirodzené detské sebavedomie, zameranosť na vlastné prežívanie, pri ďalších testoch nie je prítomné neurotické zlyhanie, nevyskytli sa pocity neistoty alebo nestability, respektíve nenaplnených potrieb, ktoré by viedli k neurotizácii alebo k neúčelnému maladaptívnemu správaniu. Pohotovosť otvorenému agresívnemu správaniu sa nevyskytuje. Znalkyňa poukázala v zvere svojej prezentácie znaleckého posudku pred súdom, že po ukončení testovacej časti vyšetrenia sa maloletá v rozhovore vrátila k predmetnej téme, či niekoho zavrú do väzenia, že keby zavrú mamu, či ona ostane s X. (nový partner matky) a zamýšľala sa nad tým, u koho bude, veď má ešte tetu. Keď sa znalkyňa pýtala, či chce niečo doplniť k celému vyšetreniu, maloletá zmenila výpoveď s tým, že „iba hento bola pravda, že mamu bil, naháňal ju s nožíkom a pištoľou, takou čiernou, on ju máva vždy nachystanú na poličke, a keď pozerala rozprávku, babka bola v obchode, prišiel za ňou otec,

dal jej nejakého maca plyšového, že to bolo macko, že to mal on ešte keď bol malý, nechala si ho, on ju neboškával, tam vtedy babke nič nepovedala.“ Na otázku znalca, či vie povedať, prečo to o otcovi povedala a ako ju to napadlo, odpovedala „raz čítala taký časopis , bol tatov, boli tam také modelky, nevie prečo ju to napadlo, vtedy sa na neho nahnevala, lebo im robil zle, chcela, aby išiel do väzenia, naháňal mamu s nožíkom a pištoľou, ona sa na tatu stále nejako hnevala“, a pýtala sa či nebude mať mama z toho zle, a trvala na tom, že ju nebozkával. Vie si predstaviť, že by sa zase začala stretávať s otcom, nemá ho moc rada, ale nebála by sa sním teraz stretnúť, a ani pred tým sa ho nebála.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností s poukazom najmä na znalecký psychologický posudok číslo 16/2017 podporne s prihliadnutím na výsluchy svedkov predmetnej trestnej veci musel súd skonštatovať, že skutok, pre ktorý je obžalovaný L. U. stíhaný, sa nestal, a preto ho podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. a), c) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe obžaloby.

Súd pri hodnotení dôkazov nemohol v žiadnom prípade prihliadnuť na neprocesné úkony vykonané v predmetnej trestnej veci, a to najmä na výsluch maloletej T. S. zo dňa 08.09.2014, ktorý bol vykonaný v rozpore so zákonom, nakoľko uvedeného výsluchu maloletej T. S., teda osoby mladšej ako 15 rokov, sa okrem vyšetrovateľa, prítomnej osoby, súdneho znalca L.. H. X., pracovníčky ÚPSVaRu O., ktorá bola ustanovená maloletej T. S. za opatrovníka, sa zúčastnila aj matka maloletej T. U., čo je absolútne v takýchto prípadoch zo zákona neprípustné. Na základe tohto nezákonného výsluchu, ktorého sa zúčastnil aj súdny znalec z oboru zdravotníctvo, odvetvie klinická psychológia detí L.. H. X., tento spracoval znalecký posudok číslo 72/2014, kde predovšetkým vychádzal okrem iného z nezákonnej výpovede maloletej T. S.. Súd po zistení týchto nezákonných postupov a procesne nepoužiteľných úkonov pred súdom, súd vyzval tohto znalca, aby sa zúčastnil výsluchu maloletej T. S. pred súdom, aby sa tieto nezákonnosti mohli odstrániť, a bolo mu uložené, aby dopracoval znalecký posudok aktuálne ku dňu pojednávania, ktoré nasledovalo po výsluchu maloletej T. S.. Súdny znalec L.. H. X. nielen, že sa viackrát nezúčastnil pojednávania, a súd musel odročovať pre nespracovanie tzv. doplnku k nezákonnému posudku, ale pri svojom výsluchu pred súdom zotrvával na pôvodne zistených skutočnostiach, ktoré spracoval na základe nezákonného výsluchu maloletej T. S. v prípravnom konaní. Z tohto dôvodu senát pri záverečnej porade, vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav, v zmysle § 276 ods. 1 Tr. poriadku pribral do konania novú znalkyňu T.. L. T., L., na spracovanie zákonného aktuálneho znaleckého posudku, aby tým zamedzil možnému nezákonnému rozhodnutiu súdu s poukazom na procesné pochybenie z prípravného konania. Preto súd na podklade týchto právnych záverov skonštatoval, že v prípade nemožnosti použitia základného dôkazu v tomto trestnom konaní - výpovede maloletej T. S. zo dňa 08.09.2014, na ktorú nie je vôbec možné prihliadať z dôvodov vyššie uvedených, je nutné vysloviť záver (najmä s poukazom na nový znalecký posudok znalkyne), že sa skutok vôbec nestal a nemožno povedať, že ho obžalovaný vôbec spáchal. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že výpoveď maloletej ako neopakovateľný úkon, bol urobený neprocesným spôsobom, a preto súd musel do konania pribrať nového znalca, a sprocesniť najdôležitejší úkon, aký je možno len vykonať v konaní o trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.