Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného.: JUDr. Barbora Korenecová, advokát, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na doručovanie: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: S. N., W.. XX. XX.XXXX, trvale bytom Ž. W. Q., štátny občan SR, o zaplatenie 696,00 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 350,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 350,00 € od 26.02.2017 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 0,58 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 17.06.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 696,00 € s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 23.07.2009 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 350,00 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 346,00 €, t.j. spolu 696,00 € v 12-tich mesačných splátkach po 58,00 € počnúc dňom 14.08.2009. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok a porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere, stratil výhodu splátok a jeho dlh sa dňa 19.11.2009 stal splatným. Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom spis. zn. 2T 95/10 zo dňa 29.06.2010 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 2T 95/10 zo dňa 29.06.2010 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.08.2010. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.

3. Súd žalovaného uznesením č.k. 24C/39/2016-22 zo dňa 05.08.2016 vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 24C/39/2016-54 zo dňa 23.03.2017 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Proti tomuto rozsudku žalobca

podal odvolanie v celom rozsahu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/241/2017-75 zo dňa 31.01.2018 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody s tým, že prioritne sa okresný súd zameria na preskúmanie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 OZ, a to existencie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vzniku škody, príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

5. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 písomne podaním zo dňa 15.05.2018 ospravedlnil a požiadal, aby sa súdne konane uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 17.06.2016, Plnou mocou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.06.2016, trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 2T 95/10 zo dňa 29.06.2010, výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.07.2009, odpoveďou na lustráciu žalovaného v registri obyvateľov, odpoveďou na lustráciu žalovaného v Sociálnej poisťovni, odpoveďou na lustráciu žalovaného v ZVJS, obsahom spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn 2T 95/10, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/241/2017-75 zo dňa 31.01.2018 , podaním žalobcu zo dňa 15.05.2018, zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalovaný, ako dlžník, uzatvoril so žalobcom, ako veriteľom, dňa 23.07.2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,00 € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,00 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 696,00 € v 12 mesačných splátkach po 58,00 € počnúc dňom 14.08.2009. Trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 2T 95/10 zo dňa 29.06.2010 právoplatným a vykonateľným dňa 11.08.2010 súd uznal žalovaného za vinného zo spáchania trestného činu - prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu s škody na občianske súdne konanie.

8. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosť.

9. Žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.07.2009 uviedol žalobcu do omylu tým, že v žiadostiach o poskytnutie úveru uviedol nepravdivé údaje o výške svojich záväzkov. Trestným rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 2T 95/10 zo dňa 29.06.2010 právoplatným a vykonateľným dňa 11.08.2010 súd uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu, nakoľko vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke plnenia podmienok na poskytnutie úveru a splácanie úveru a tak mu spôsobil škodu malú. Súd súčasne žalobcu, ako poškodeného, odkázal podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.07.2009 spáchal úmyselný trestný čin a o jeho vine a treste bolo právoplatne rozhodnuté príslušným súdom, zodpovedá za škodu, ktorá tým žalobcovi vznikla.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., 258/2001Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právneho statusu žalovaného a účelu poskytnutého úveru, vzhľadom na protikladné označenie dlžníka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX. Preskúmaním Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX súd zistil, že v predmetnej zmluve o úvere došlo k vyplneniu údajov, v zmysle ktorých je dlžník označený ako fyzická osoba - podnikateľ aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľskú úver, nakoľko primárne je dlžník označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda žalovaného, ako veriteľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Keďže žalovaný svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a dostatočne nepreukázal, že žalobca, ako dlžník, pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vystupoval ako podnikateľ, súd skonštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v

danej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany žalovaného má rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Vzhľadom na uvedené, súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vznikol spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa aplikujú spotrebiteľské právne normy. Podľa obsahu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení uznesenia č.k. 16Co/241/2017-75 zo dňa 31.01.2018 pre úplnosť dodal, že odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k aplikácii ustanovení Obchodného resp. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné odkázať na ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, keď okresný súd dôvodne poukázal na to, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 23.07.2009 je zmluvou spotrebiteľskou, keď napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť dôvodne nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko primáme je dlžník označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Vhodne okresný súd doplnil, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda žalovaného ako veriteľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. To, že zmluva o úvere zo dňa 23.07.2009 je zmluvou spotrebiteľskou, je správnym záverom okresného súdu, ktorá skutočnosť má vplyv na posúdenie samotnej výšky škody, avšak len v prípade, ak okresný súd dospeje k tomu, že sú naplnené kumulatívne všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného.

12. Súd Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.07.2009 podrobil kontrole z hľadiska princípov absolútnej neplatnosti právnych úkonov. V zmysle tejto zmluvy sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok vo výške 346,00 €, t.j. 98,86 % istiny úveru, pričom tretina poplatku predstavovala dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňali náklady na vypracovania a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Dojednanie povinnosti žalovanej, dlžníka a spotrebiteľa, zaplatiť žalobcovi, ako veriteľovi, poplatok vo výške 230,67 € (t.j. 65,90 % istiny úveru) je dojednaním, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je vzhľadom na jeho neprimeranú výšku v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ustanovením neplatným. Rovnako aj dojednanie úrokov vo výške 115,33 €, t.j. 32,95 % ročne, t.j. vo výške niekoľkonásobne vyššej ako priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov bánk poskytnutých v roku 2009 (ktorá v roku 2009 činila pre spotrebiteľské úvery so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka 6,30 %) je v rozpore s dobrými mravmi a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Úrok je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty a úrokov, je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a v takomto prípade je neplatnou zmluva o spotrebiteľskom úvere ako celok. Navyše Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX ako zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala podstatné náležitosti vyžadované v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) zákona č. 258/2001 Z.z., a preto v prípade, ak by súd neskonštatoval jej absolútnu neplatnosť, by sa úver na základe nej poskytnutý žalovanej považoval v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že žalovaný mohol v súvislosti so spáchaním prečinu úverového podvodu spôsobiť žalobcovi škodu len vo výške istiny poskytnutého úveru zo strany žalobcu, t.j. vo výške 350,00 €.

14. Keďže mal súd v tomto prípade preukázané všetky zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a úmyselné zavinenie žalovaného) rozhodol súd o nároku žalobcu na náhradu škody tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 350,00 € a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže Občiansky zákonník pri nároku na vydanie náhradu škody nestanovuje splatnosť nároku veriteľa, vzťahuje na splatnosť tohto práva § 563 Občianskeho zákonníka a veriteľ je povinný v záujme determinovania splatnosti vlastnej pohľadávky požiadať dlžníka o plnenie. V deň nasledujúci po takejto žiadosti je dlžník povinný plniť a v prípade márneho uplynutia danej lehoty sa na ďalší deň dostáva do omeškania. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie náhrady škody žalovanému a teda za kvalifikované požiadanie žalovanému o zaplatenie náhrady škody je potrebné považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe je deň po doručení tejto žaloby žalovanému, t.j. 25.02.2017. Dňa 26.02.2017, t.j. v prvý deň omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila 0,0 %, a preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 350,00 € od 26.02.2017 do zaplatenia.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 696,00 € s príslušenstvom, priznaná mu bola suma 350,00 € s príslušenstvom. V konaní mal žalobca úspech v 50,29 %, jeho neúspech predstavuje 59,71 %. Žalobca teda vo veci dosiahol celkový úspech len vo výške 0,58 % (50,29 % - 49,71 %) a v takomto rozsahu mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.