Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5S-6-2015.pdf
PDF · 112.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Ružička Csekes s. r. o., advokátska kancelária, Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava 212, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 30216/2014-1013-56868 zo dňa 15.12.2014, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Konanie na orgánoch verejnej správy
1. Žiadosťou zo dňa 13.06.2014 požiadal žiadateľ Ružička Csekes s. r. o. Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (ďalej SIEA) o sprístupnenie informácii a to hodnotiacich hárkov hodnotiteľov k žiadosti spoločnosti NAJPI a. s. o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej len NFP), dokumentácie k verejnému obstarávaniu vykonanému spoločnosťou NAJPI a. s. v súvislosti s poskytnutím NFP, monitorovacích správ a žiadosti o platby k projektu NAJPI a. s.
2. Slovenská inovačná a energetická agentúra rozhodnutím č. 18/2014 zo dňa 23.06.2014 nevyhovela žiadosti žiadateľa a požadované informácie nesprístupnila v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôvodom nesprístupnenia požadovaných informácii bola začatá kontrola riadiaceho orgánu Ministerstva hospodárstva SR dňa 20.06.2014. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žiadateľ odvolanie dňa 07.07.2014, v ktorom uviedol, že považuje predmetné rozhodnutie za nesprávne, nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatočné zdôvodnenie. O odvolaní žiadateľa rozhodol orgán verejnej správy druhého stupňa rozhodnutím č. 22589/2014-1013-35351 zo dňa 07.08.2014, ktorým zrušilo rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na nové konanie. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 18/2014 za nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.
3. Orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne prejednal vec a vydal rozhodnutie č. 29/2014 dňa 23.10.2014 a opätovne nevyhovel žiadosti žiadateľa a požadované informácie podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. nesprístupnil. SIEA v odôvodnení predmetného rozhodnutia poukázala na to, že na základe požiadavky riadiaceho orgánu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bol
dňa 20.06.2014 začatý výkon kontroly prijímateľa NFP, NAJPI a. s. odborom kontroly SIEA so zameraním na kontrolu dodržiavania zmluvy o poskytnutí NFP registračné číslo KaHR-111SP-1101/0561/37 a kontrolu stavu fyzickej realizácie projektu, pričom uvedená kontrola stále prebieha a predmetom kontroly sú aj dokumenty požadované žiadateľom. Proti tomuto rozhodnutiu podal žiadateľ odvolanie, o ktorom rozhodol orgán verejnej správy druhého stupňa a to Ministerstvo hospodárstva SR rozhodnutím č. 30216/2014-1013-56868 zo dňa 15.12.2014, ktorým zamietlo odvolanie žiadateľa a potvrdilo správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Keďže žiadateľ s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal na správny súd správnu žalobu.
II.
Žalobné dôvody
4. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 15.01.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 46/2014 zo dňa 15.12.2014, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28.10.2014 č. 29/2014, ktorým odmietol sprístupniť žalobcovi ním požadovanú informáciu. Žalobca má za to, že obe rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie nie sú v súlade s platnými právnymi predpismi a žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľné a nedostatočné zdôvodnenie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p.
5. Žalovaný nesprístupnil žalobcovi požadované informácie nakoľko tieto informácie sú takými informáciami, ktoré sa týkajú výkony kontroly, pretože súvisia s postupmi, ktoré sú kontrolované a ako také sú tiež predmetom kontroly. Podľa žalobcu samotný fakt, že bola začatá kontrola zo strany Ministerstva hospodárstva SR resp., že komisia koná o oprávnenosti poskytnutia štátnej pomoci Najpi nie je podľa názoru žalobcu dostatočným zákonným dôvodom na nesprístupnenie požadovaných informácií v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ zákona. Žalobcom požadované informácie podľa neho nemohli žiadnym spôsobom ohroziť výkon kontroly, nakoľko nežiadal akékoľvek informácie o priebehu kontroly resp. iných s ňou súvisiacich informácií, ale požadoval iba tie informácie, ktoré mala SIEA k dispozícii už pred začatím predmetnej kontroly a ktoré by SIEA bola povinná sprístupniť.
6. Poukázal na § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., kde sa uvádza, že všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon ... Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné paušálne nesprístupnenie akejkoľvek informácie týkajúcej sa čo i len okrajovo kontroly poskytnutia NFP spoločnosti Najpi. Pokiaľ by naozaj mala byť zmarená prebiehajúca kontrola poskytnutím predmetných informácií bolo Ministerstvo hospodárstva SR povinné podrobne zvážiť a uviesť, ktorých informácií sa takéto obmedzenie týka a následne nesprístupniť iba tieto informácie. MH SR miesto toho odmietlo sprístupniť akékoľvek informácie týkajúce sa spoločnosti Najpi, bez toho, aby preukázalo ako sa tieto týkajú predmetnej kontroly, z akého dôvodu by ich sprístupnenie reálne ohrozilo priebeh kontroly. Uvedený záver MH SR, že samotný výkon kontroly vylučuje automaticky aj sprístupnenie všetkých informácií, ktorých sa kontrola týka označil za nepresvedčivý aj Ústavný súd SR vo svojom náleze II. ÚS 482/2013-13.
7. Žalovaný ďalej uviedol, že informácie nie je možné sprístupniť aj v zmysle článku 4 ods. 2 tretia odrážka Nariadenia ES č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, keďže schválenie NFP preveruje Komisia. Ministerstvo hospodárstva SR neuviedlo okrem tohto všeobecného odkazu na Nariadenie, zrozumiteľne žiadny argument, prečo a akým spôsobom by sprístupnenie požadovaných informácií ohrozilo prebiehajúci výkon kontroly zo strany komisie.
8. Žalovaný s prihliadnutím na osobu žiadateľa - žalobcu, ktorý je advokátskou kanceláriou a jeho doterajší postup sa domnieva, že žiadateľ neoprávnene využíva informácie poskytnuté na základe žiadosti podanej podľa § 14 zákona o slobode informácií spôsobom a na účely, ktoré zodpovedajú osobitným ustanoveniam o opakovanom použití informácií a teda postupe v rozpore so zákonom o slobode informácií.
Na túto argumentáciu žalovaného žalobca v žalobe uviedol, že zákon č. 211/2000 Z.z. nesplnomocňuje MH SR v žiadnom ustanovení, aby posudzovalo pri sprístupňovaní informácií kto takúto žiadosť podal, resp. za akým účelom sa žiada. Osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií, na ktoré iba všeobecne odkazuje MH SR boli zavedené novelou zákona č. 341/2012 Z.z., ktorá transponovala smernicu EÚ č. 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora. Tieto ustanovenia zákona však nezavádzajú nové dôvody nesprístupnenia požadovaných informácií zo strany povinnej osoby, ale práve naopak vytvárajú iba ďalšiu osobitnú možnosť efektívnejšieho sprístupňovania opakovane využívaných informácií na komerčné účely, ktorými disponuje verejný sektor a ktoré budú môcť žiadatelia jednoduchšie žiadať na vytváranie nových služieb s novou pridanou hodnotou.
9. Žalobca ďalej vytýka žalovanému nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nezrozumiteľné a nedostatočné zdôvodnenie v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. V jeho uvedenom rozhodnutí chýba jedna zo základných náležitostí rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku a síce zdôvodnenie výroku rozhodnutia. Z rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR (ani SIEA) nie je zrejmé na základe akej úvahy dospel žalovaný k záveru, že § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o informáciách sa netýka len informácií o kontrolnej činnosti, ale aj informácií, ktoré sú predmetom kontroly a ktorými SIEA disponovala už pred začatím kontroly. Rozhodnutia správnych orgánov neobsahujú detailnejšie informácie o začatej kontrole napr. akým spôsobom sa predmetná kontrola týka nimi požadovaných informácií. Žalovaný sa nevysporiadal s odvolacím dôvodom žalobcu, že SIEA sa nedržala vo svojom rozhodnutí právneho názoru, ktorým Ministerstvo hospodárstva SR ako odvolací orgán pôvodne uviedlo vo svojom rozhodnutí o odvolaní č. 31/2014 a ktorým bola SIEA v zmysle § 59 ods. 4 správneho poriadku viazaná. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.08.2015 uviedol, že z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. V danom prípade žiadateľ od SIEA požadoval sprístupnenie hodnotiacich hárkov hodnotiteľov k žiadosti spoločnosti Najpi, a.s. o poskytnutie NFP, dokumentácie k verejnému obstarávaniu vykonanému spoločnosťou Najpi, a.s. v súvislosti s poskytnutím NFP, monitorovacích správ a žiadostí o platby k projektu Najpi, a.s. Z uvedeného je zrejmé, že žiadateľ od SIEA požadoval informácie priamo súvisiace s poskytnutím NFP spoločnosti Najpi, a.s. v súvislosti s realizáciou projektu.
11. Z rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR č. 46/2014 je zrejmé, že v súvislosti s poskytnutím NFP spoločnosti Najpi, a.s. prebiehajú aktuálne dve kontroly a to kontrola dodržiavania Zmluvy o poskytnutí NFP registrácia č. KaHR-111SP-1101/0561/37 a kontrola stavu fyzickej realizácie projektu nariadená Ministerstvom hospodárstva SR ako riadiacim orgánom pre Operačný program Konkurencia schopnosť a hospodársky rast, na základe prílohy č. 1 č.l. 12 kontrola/audit všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí NFP, registračné číslo KaHR-111SP-1101/0561/37, ktorá prebieha v sídle SIEA. Konanie európskej komisie v otázke oprávnenosti poskytnutia štátnej pomoci Najpi, a.s. podľa Nariadenia Komisie č. 800/2008 zo dňa 06.08.2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa čl. 87 a 88 zmluvy. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že žalobcom požadované informácie sú nesporne informáciami týkajúcimi sa výkonu prebiehajúcej kontroly podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z.
12. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 482/2013-13, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti rozsudku NS SR sp.zn. 5Sži 6/2012 ako zjavne neopodstatnenú, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že argumentácia Najvyššieho súdu SR o tom, že v priebehu kontroly podliehajú kontrolované informácie výluke sa mu zdá nepresvedčivá. Z citovaného nálezu Ústavného súdu SR je však zrejmé, že predmetnou otázkou sa Ústavný súd SR širšie nezaoberá,
pričom je potrebné pripomenúť, že skutočnosť, že Ústavný súd SR skonštatoval, že predmetná úvaha súdu sa mu javí nepresvedčivá neznamená, žeby pri jej širšom skúmaní nutne dospel k záveru, že je nesprávna.
13. Vo vzťahu k námietke žalobcu voči argumentáciu žalovaného týkajúcej sa neoprávneného využívania informácií získaných žalobcom na základe žiadosti podanej podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. spôsobom a na účely, ktoré zodpovedajú osobitným ustanoveniam o opakovanom použití informácií podľa § 21 b/ a nasl. zákona č. 211/2000 Z.z. žalovaný uvádza, že v danom prípade mal s prihliadnutím na skutkové okolnosti predmetnej veci pochybnosť o tom, či žalobca nevyužíva informácie získané podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. spôsobom a na účely, ktoré zodpovedajú osobitným ustanoveniam o opakovanom použití informácií podľa § 21 b/ a nasl. zákona č. 211/2000 Z.z.
14. Sprístupňovanie informácií na opakované použitie predstavuje osobitný režim prístupu k informáciám. V zmysle § 21 h/ ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadateľ, ktorý žiada sprístupniť informácie podľa ustanovení o opakovanom použití informácií žiadosti okrem náležitostí podľa § 14 ods. 2 uvedie údaje o tom, či informácie žiada sprístupniť podľa ustanovení o opakovanom použití informácií alebo použije informácie na podnikateľský účel alebo nepodnikateľský účel.
15. V zmysle § 21 h/ ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v prípade ak žiadosť neobsahuje údaje podľa odseku 1 povinná osoba ju vybaví podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že vzhľadom na skutkové okolnosti v predmetnej veci existuje možnosť, že zámerom žalobcu je v danom prípade použiť informácie, ktoré žiada sprístupniť podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. na podnikateľský účel odlišný od pôvodného účelu, na ktorý bola informácia v rámci plnenia úloh povinnej osoby vytvorená t.j. na opakované použitie. Odhliadnuc od uvedeného je potrebné zdôrazniť, že uvedený poukaz žalovaného na možný nezákonný postup žalobcu nebol v predmetnom prípade dôvodom odmietnutia prístupu k informáciám.
16. Po dodatočnom preskúmaní skutkového stavu veci žalovaný zistil, že kontrola dodržiavania zmluvy o poskytnutí NFP registrácia č. KaHR-111SP-1101/0561/37 a kontrola stavu fyzickej realizácie projektu nariadená MH SR ako riadiacim orgánom pre Operačný program Konkurencie schopnosť a hospodársky rast na základe prílohy č. 1 článku 12 kontrola/audit Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí NFP bola ukončená dňa 12.01.2015 čím v tejto časti odpadol dôvod odmietnutia prístupu k informáciám požadovaným žalobcom. Žalovaný následne opätovne preskúmal aktuálny stav konania európskej komisie v otázke oprávnenosti poskytnutia štátnej pomoci Najpi, a.s., pričom zistil, že predmetné konanie stále prebieha a dôvod odmietnutia prístupu k informáciám požadovaným žiadateľom v tejto časti pretrváva.
17. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že predmetná žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií sa vzťahuje na administratívny spis, ktorý sa týka predmetného konania Európskej komisie t.j. ide o informácie týkajúce sa výkonu prebiehajúcej kontroly Európskej komisie podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. Vzhľadom na uvedené bol žalobcovi odmietnutý prístup k požadovaným informáciám v zmysle zákona o informáciách, nakoľko žalovaný dospel v danom prípade k záveru, že žalobcom požadované informácie nemožno počas prebiehajúcej kontroly Európskej komisie sprístupniť ani čiastočne, nakoľko ich sprístupnenie by mohlo vážne narušiť účel prebiehajúceho kontrolného konania zo strany európskej komisie a narušiť tak rozhodovací proces EK.
18. K argumentácii žalobcu, že rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa je nedostatočne zdôvodnené žalovaný uvádza, že má za to, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne vysporiadali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia a dostatočne vysvetlili dôvody, pre ktoré bolo v danom prípade sprístupnenie informácií žiadateľovi odmietnuté. Žalovaný má zároveň za to, že druhostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí podrobne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu a náležite vysvetlil a zdôvodnil svoju úvahu pri rozhodovaní veci. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Právne posúdenie krajského súdu
19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.02.2016 o 10,30 hod. Rozsudkom č. k. 5S 6/2015-42 zo dňa 02.02.2016 súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
20. Proti uvedenému rozsudku podal včas žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sži/8/2016 zo dňa 29.11.2017 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 6/2015-42 zo dňa 02.02.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 5S 6/2015-64 zo dňa 18.08.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd SR uviedol, že vlastné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je vo vzťahu k vyriešeniu kľúčovej otázky, (ktorou je určenie, či žalobcom požadované informácie sa týkajú výkonu kontroly a preto podliehajú pod režim ďalšieho obmedzenia prístupu k informáciám podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácii a teda povinná osoba je povinná obmedziť ich sprístupnenie, resp. nesprístupniť ich) nedostatočné s tým, že právny názor súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v naznačenom smere úplne absentuje, čo nezodpovedá zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP.
21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.05.2018 o 10.00 hod.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
24. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 30216/2014-1013-56868 zo dňa 15.12.2014 a rozhodnutie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry č. 29/2014 zo dňa 23.10.2014.
25. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.
26. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť v preskúmavanej veci je určenie, či žalobcom požadované informácie sa týkajú výkonu kontroly a preto podliehajú pod režim ďalšieho obmedzenia prístupu k informáciám podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácii, a teda povinná osoba je povinná obmedziť ich sprístupnenie, resp. nesprístupniť ich.
27. Súd má za preukázané, že dňa 20.06.2014 bol začatý výkon kontroly prijímateľa poskytnutia nenávratného finančného príspevku spoločnosti Najpi a. s. odborom kontroly Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry so zameraním na kontrolu dodržiavania Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku reg. č. KaHR-111SP-1101/0561/37 a kontrolu stavu fyzickej realizácie projektu. Uvedená kontrola prebiehala v čase, kedy sa rozhodovalo o poskytnutí, resp. neposkytnutí uvedených
informácii a predmetom kontroly boli aj dokumenty požadované žalobcom. Išlo o dokumenty hodnotiace hárky hodnotiteľov k žiadosti spoločnosti Najpi a. s. o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, dokumentácia k verejnému obstarávaniu vykonanému spoločnosťou Najpi a. s. v súvislosti s poskytnutím nenávratného finančného príspevku, monitorovacích správ a žiadosti o platby k projektu Najpi a. s.
28. Slovenská inovačná a energetická agentúra je právnická osoba zriadená rozhodnutím Ministra hospodárstva SR č. 63/1999 s účinnosťou od 01.05.1999 v znení nadväzujúcich rozhodnutí a v rámci svojich úloh v oblasti štrukturálnych fondov Európskej únie vystupuje ako Implementačná agentúra Ministerstva hospodárstva SR administrujúca výzvy na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie, ktoré sú určené pre podnikateľov a verejný sektor.
29. Podľa § 9 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe, kontrolnou činnosťou sa zisťuje a.) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a s uzneseniami Vlády Slovenskej republiky, b.) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou c.) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy, d.) splnenie opatrení prijatých na odstránení zistených nedostatkov a ich účinnosť
30. Zo zákonného znenia ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, okrem informácie o rozhodnutí, alebo o inom výsledku kontroly, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. To znamená, že z kontroly ako takej môže sprístupniť iba informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Z uvedeného vyplýva, že poskytnutie informácii v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa môže týkať len ukončenej kontroly a teda z ešte neukončenej kontroly nesprístupní žiadne informácie.
31. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (článok 2 odsek 2 Ústavy SR). Ak zákon umožňuje sprístupniť len informáciu o výsledku kontroly, správny orgán nemôže sprístupniť jednotlivé vyjadrenia a listiny týkajúce sa priebehu výkony kontroly alebo súvisiace s výkonom kontroly.
32. Ústava Slovenskej republiky v článku 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácii (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I.ÚS 236/06-59 zo dňa 28.07.2007)) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v odseku 5 citovaného článku ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácii ustanoví zákon.
33. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (článok 26 odsek 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie článku 13 odsek 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.
34. Žalobca žiadal od Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry sprístupnenie dokumentov, ktoré priamo súviseli s poskytnutím nenávratného finančného príspevku spoločnosti Najpi a. s. v súvislosti s realizáciou projektu. Súd mal za preukázané, že v čase požadovania sprístupnenia informácii prebiehala kontrola dodržiavania Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku, reg. č. KaHR-111SP-1101/0561/37 a kontrola stavu fyzickej realizácie projektu a konanie Európskej komisie k otázke oprávnenosti poskytnutia štátnej pomoci Najpi a. s. podľa nariadenia komisie (ES) č. 800/2008 zo dňa 06.08.2008, ktorej súčasťou boli aj požadované dokumenty na žalobcom, tieto nebolo možné predložiť, nakoľko boli súčasťou prebiehajúcej kontroly a preto spadali pod ust. § 11 ods. 1 písm.
h/ zákona č. 211/2000 Z.z. Dokumenty, ktoré požadoval predložiť žalobca boli v rozhodnom čase predmetom výkonu kontroly, stali sa informáciami vylúčenými zo sprístupnenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácii.
35. Súd má za to, že žalovaný rozhodol zákonným a vecne správnym spôsobom a v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Obmedzenie práva na prístup k týmto druhom informácii je daná ochrana jednak verejného záujmu na vykonávanie kontroly, dohľadu alebo dozoru, tak aby predčasným únikom informácii nedošlo k zmareniu týchto procesov a zároveň je tak chránený aj individuálny záujem subjektov, ktorých sa výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru týka. V procese prebiehajúcej kontroly by totiž mohlo dôjsť k negatívnemu zásahu do práv kontrolovaných subjektov tým, že medzi sprístupňovanými dokumentmi sa môžu nachádzať také informácie, na ktorých nezverejnením majú účastníci konania legitímny záujem.
36. Podľa názoru súdu požadované informácie žalobcom sa týkajú výkonu kontroly a preto podliehajú pod režim ďalšieho obmedzenia prístupu k informáciám podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácii, tak ako to bolo vyššie uvedené, a teda povinná osoba je povinná obmedziť ich sprístupnenie.
37. Konajúci súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu i Ústavného súdu SR, v ktorej viackrát zaujali stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácii nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 10/99, II. ÚS 184/03, II. ÚS 514/2010).
38. Tak ako už bolo spomenuté Ústava SR v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Účelom ust. § 11 zák. č. 211/2000 Z.z. je chrániť informácie týkajúce sa výkonu kontroly orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Vychádzajúc z uvedeného súd má za to, že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý nedovoľuje žalovanému ako orgánu kontroly, ktorý je viazaný článkom 2 odsek 2 Ústavy SR, zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly než tie, ktoré ustanovuje zákon a ktoré tvoria výsledok kontrolnej činnosti.
39. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, tak že žalovanému, hoci mal v danej veci úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal.
41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.