Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-43-2016.pdf
PDF · 118.52 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/43/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: H. K., narodený XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., zastúpený: Martina K., narodená XX. XX. XXXX, bytom X. - J. B. P., proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpený: De minimis, spol. s r.o., advokátska kancelária so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, v konaní o určenie, že poskytnuté spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bez poplatkov a zaplatenie sumy 2.035,76 eur, takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie o určenie, že spotrebiteľské úvery č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX a č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, sú bezúročné a bez poplatkov.
II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 153,28 eur.
III. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamieta.
IV. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,94 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 09. 08. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že spotrebiteľské úvery poskytnutý na základe zmlúv č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenie sumu 581,47 eur v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, sumu 379,88 eur v súvislosti s úverom č. XXXXXXXXX, sumu 624,41 eur v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX a titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 450 eur. Žalobca uvádzal tak v rámci zdôvodnenia žaloby, ako aj v priebehu konania prostredníctvom zástupkyne, že spolu s jednotlivými zmluvami o spotrebiteľských úveroch boli uzavreté aj doplnkové zmluvy, na základe ktorých bola dohodnutá doplnková služba preberania/zabezpečenia splátok úveru, ktorých dobrovoľnosť uzavretia z jeho strany spochybňoval. Zároveň poukazoval na nekvalitu poskytovania doplnkovej služby, ako aj na skutočnosť, že náklady na doplnkovú službu nezahrnul žalobca do RPMN poskytnutých úverov. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. zakazujúce veriteľovi dojednávať vzájomne závislé zmluvy, ak jej predmetom je plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Uvádzal tiež rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných veciach. Poukázal na absenciu náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku ktorej je tieto potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov (dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia).
2. Žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k požadovanému určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Uviedol, že rozsudky prvoinštančných súdov, na ktoré žalobca poukazuje, boli neskôr odvolacími súdmi zrušené. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v jednotlivých zmluvách o spotrebiteľských úveroch bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, resp. že by táto presahovala povolenú výšku, ani s tvrdením, že dohodnutá úroková sadzba v zmluvách mala neprimeranú výšku. Vo vzťahu k tvrdenej absencii obligatórnych náležitostí uviedol, že v jednotlivých zmluvách o spotrebiteľských úveroch je deň konečnej splatnosti uvedený dostatočne, pričom poukázal na znenie smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, pokiaľ ide o zloženie splátok úveru, mal za to, že žalobca si zákonné ustanovenie nesprávne § 9 ods. 2 písm. l) nesprávne vyložil, nakoľko v prípade medzi žalobcom a žalovaným uzavretých zmlúv nedošlo dohode na amortizácii istiny. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 9. 11. 2015 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., sp. zn. C-42/15. Pokiaľ ide o jednotlivé zmluvy o doplnkovej službe splátok úveru uviedol, že táto bola vždy dobrovoľná, a v žiadnom prípade nebola podmienkou získania úveru. Tiež uviedol, že aj s ohľadom na stanoviská Ministerstva financií SR, Slovenskej obchodnej inšpekcie a Národnej banky Slovenska sa odmena za doplnkovú službu nezarátava do ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru. Poukázal tiež na rozsudky všeobecných súdov, ktoré adhézne zmluvy žalovaného považovali za súladné s právnou úpravou. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie, tento považoval žalovaný za predčasný, nakoľko žalobca žiadne porušenie svojich práv, či povinností zo strany žalovaného voči svojej osobe v čase podania žaloby úspešne neuplatnil. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca je vo vzťahu k produktom žalovaného mimoriadne skúseným zákazníkom s viac ako desaťročnou praxou. Podaním doručeným 27. 03. 2017 zároveň žalovaný oznámil, že pohľadávku zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. XX. XXXX a zo zmluvy o poskytnutí služby KOMFORT zo dňa 21. 05. 2015 postúpil na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24785199.
3. Súd v konaní vykonal dokazovanie listinami, predžalobnými výzvami z č. l. 7-10 v spise, vyjadreniami žalovaného z č. l. 11-14 v spise, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z č. l. 16-21 v spise, zmluvou o poskytnutí služby komfort z č. l. 22-23 v spise; žiadosťou o predčasné splatenie úveru z č. l. 25 spolu s dohodou o započítaní pohľadávok z č. l. 26 v spise, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z č. l. 43-46 v spise, zmluvou o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru z č. l. 51-52 v spise; zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z č. l. 75-78 v spise zmluvou o poskytnutí služby komfort z č. l. 89-90 v spise; oznámením o postúpení pohľadávok z č. l. 239 v spise a zistil nasledovný skutkový stav: Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 5. 8. 2014 poskytol žalovaný žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 700 eur s úrokovou sadzbou 22 %, poplatkom za garantovanú službu vo výške 122,58 eur, výškou RPMN 63,42 % pri priemernej výške RPMN 49,67 %. Splatnosť bola dohodnutá v 60 týždenných splátkach vo výške 15,35 eur (posledná splátka vo výške 15,32 eur). Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. K zmluve č. 610091562 bola 5. 8. 2014 uzatvorená zmluva o doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať službu v prevzatí peňažnej sumy určenej na splátku úveru v mieste určenom žalobcom a žalobca sa zaviazal zaplatiť za túto službu odmenu vo výške 360,50 eur. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4. 12. 2014 poskytol žalovaný žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 440 eur s úrokovou sadzbou 26,50 %, poplatkom za garantovanú službu vo výške 74,64 eur, výškou RPMN 71,15 % pri priemernej výške RPMN 36,30 %. Splatnosť bola dohodnutá v 60 týždenných splátkach vo výške 9,89 eur (posledná splátka vo výške 9,32 eur). Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. K zmluve č. XXXXXXXXX bola 4. 12. 2014 uzatvorená zmluva o doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať službu v prevzatí peňažnej sumy určenej na splátku úveru v mieste určenom žalobcom a žalobca sa zaviazal zaplatiť za túto službu odmenu vo výške 226,60 eur. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 21. 05. 2015 poskytol žalovaný žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1220 eur s úrokovou sadzbou 24,30 %, poplatkom za garantovanú službu vo výške 198,49 eur, výškou RPMN 63,97 % pri priemernej výške RPMN 37,67 %. Splatnosť bola dohodnutá v 60 týždenných splátkach vo výške 26,80 eur (posledná splátka vo výške 26,80 eur). Úver
bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. K zmluve spotrebiteľskom úvere č. 611992677 bola dňa 21. 05. 2015 uzatvorená zmluva o poskytnutí služby Komfort, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal informovať žalobcu o prevedení sumy úveru v prospech žalobcu a tiež o prijatí úhrady splátky spotrebného úveru, pričom prevzatie peňažnej sumy zodpovedajúcej splátke úveru sa malo uskutočňovať v mieste určenom žalobcom. Žalobca sa za službu zaviazal zaplatiť žalovanému celkovú odmenu vo výške 687,35 eur. Žiadosťou o predčasné splatenie úveru požiadal žalobca dňa 21. 05. 2015 žalovaného o predčasné splatenie spotrebiteľského úveru vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 5. 8. 2014 ako aj odmeny za službu Komfort vyčíslené vo výške 539,35 eur. Predžalobnou výzvou z 26. 06. 2016 vo vzťahu k spotrebiteľským úverom č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX žiadal žalobca žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 961,35 eur (379,88 eur vo vzťahu k zmluve č. XXXXXXXXX a 581,47 eur vo vzťahu k zmluve č. XXXXXXXXX). Predžalobnou výzvou z 26. 06. 2016 vo vzťahu k spotrebiteľskému úveru č. XXXXXXXXX žiadal žalobca žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 624,41 eur. Žalovaný vo vyjadrení k vydaniu bezdôvodného obohatenie v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, že túto žiadosť nepovažuje za dôvodnú, nakoľko obe zmluvy obsahovali zákonné náležitosti a žalobca žalovanému plnil len na základe dohody a relevantnému právnemu titulu. Podobne argumentoval vo vyjadrení adresovanom žalobcovi vo vzťahu k žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti so zmluvou č. XXXXXXXXX. Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 oznamoval žalovaný žalobcovi, že pohľadávku zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. 05. 2015 a zo zmluvy o poskytnutí služby KOMFORT zo dňa 21. 05. 2015 postúpil na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24785199. 4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
5. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
6. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (a ďalších náležitostí podľa ustanovenia § 9 ods. 2 musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
16. Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
17. Podľa § 3 ods. 5, tretej vety, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
18. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 07. 02. 2018 vzal, prostredníctvom zástupkyne, späť žalobu v časti o určenie, že spotrebiteľské úvery z jednotlivých zmlúv č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný v podaní z 21. 02. 2018 na výzvu súdu uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa ďalej nekonalo a vo veci meritórne nerozhodlo s tým, že žalobcu rešpektuje ako dominus litis (pán sporu). Súd na základe tohto dispozitívneho právneho úkonu konanie o žalobe v tejto časti v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP, aj s ohľadom na súhlas žalovaného, zastavil.
19. Nárok uplatnený žalobcom vo vzťahu k zmluvám o spotrebiteľských úveroch č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX nepovažoval súd za dôvodný a preto žalobu v tejto časti zamietol. Privatívnou nováciou podľa § 570 Občianskeho zákonníka zanikol pôvodný záväzok žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXXXX (ako aj k nej uzavretej zmluvy o poskytnutí služby Komfort a bol nahradený novým záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy č. XXXXXXXXX. Svedčí o tom aj osobitná žiadosť o predčasné splatenie úveru a dohoda o započítaní pohľadávok z 21. 05. 2015 (č. l. 25,26 v spise). Postúpením pohľadávky zo žalovaného na tretiu osobu (spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.) boli postúpené aj prechádzajú na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, čo malo za následok skutočnosť, že vo vzťahu k tejto zmluve nie je žalovaný pasívne vecne legitimovaný v spore. Ak aj zástupkyňa žalobcu namietala, že žalobcovi nebolo postúpenie pohľadávky žalovaným oznámené, postúpenie pohľadávky mu bolo známe najneskôr od následného doručenia oznámenia žalovaného súdom dňa 03. 05. 2017.
20. Súd však považoval za dôvodnú žalobu vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Tu došlo k zmene oproti predbežnému právnemu posúdeniu, v rámci ktorého súd posúdil žalobu celú ako
nedôvodnú. Zmenou súd reagoval aj na to, akým spôsobom sa všeobecné súdy vyrovnali s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, keď opakovane judikovali, že tento rozsudok nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky pri posudzovaní otázky splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd mal za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 610617939 neboli dodržané ustanovenia zákona § 9 ods. 2, písm. f) a k).
21. Súd uzavrel, že spôsob, ako bol v zmluve vymedzený termín konečnej splatnosti úveru („Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy.“), nie je naplnením dikcie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f). Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť vyjadrený konkrétnym dátumom (s uvedením dňa, mesiaca a roku), tak, aby spotrebiteľ mal jednoznačnú vedomosť o termíne, kedy má vykonať úhradu, bez toho, aby sa vystavil hrozbe sankcie v prípade nedodržania termínu, pričom v konkrétnom prípade takáto hrozba je z dôvodu, že žalovaný termín nevymedzil dostatočne určito. Súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove, zo dňa 14.07.2015, sp. zn. 17Co/2/2015, podľa ktorého údaj o termíne splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve uvedený výslovne nemožno ho vyvodzovať z ďalších náležitostí (napr. zo splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanoveniu počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. i), kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri citovanom ustanovení iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy. Taktiež napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 16Co/267/2015 z 18.02.2016, nie je povinnosťou spotrebiteľa, aby si sám vypočítal a vyhodnotil v zmluve uvedené údaje, ak túto povinnosť dodávateľovi ukladá zákon, pričom sa vyžaduje presná časová špecifikácia termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti celého úveru a je úlohou dodávateľa, aby vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétnych časových údajov, ktoré budú termíny splátok a konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ samotná zmluva tieto presné údaje neobsahuje, nemožno apelovať na aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami z iných dostupných údajov v zmluve. Otázku vymedzenia termínu konečnej splatnosti úveru obdobným spôsobom vymedzili súdy aj napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. 12. 2016, sp. zn. 19Co/142/2016, prípadne rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. 3. 2017. Súd sa stotožňuje s výkladom v citovaných rozhodnutiach, a nepovažoval za dôvodné sa od tohto výkladu odchyľovať, tento výklad je možné v spotrebiteľských úverových zmluvách považovať za ustálený. Ak by aj mala byť opodstatnenou argumentácia, že z vyjadrenia konečnej splatnosti spotrebiteľských úverov v jednotlivých zmluvách je možné dovodiť presný termín konečnej splatnosti, je potom na mieste otázka, prečo ho priamo konkrétne jednoznačne neuviedol žalovaný v úverovej zmluve, hoci táto povinnosť viazala jeho, ako dodávateľa.
22. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje ani presný údaj o výške, počte a termínoch splátok v rozdelení na istinu, úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedená len výška týždennej splátky (9,89 eur, resp. posledná vo výške 9,77 eur). Z tejto však nie je možné zistiť, koľko z nej predstavuje samotná istina, koľko úrok, a koľko iné poplatky. Zákonom stanovené členenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj také nároky, na ktoré nemá právo. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch pritom jednoznačne vyplýva, že tieto údaje musia byť obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (a nie iného dokumentu). Túto otázku je možné taktiež považovať v súdnej praxi za ustálenú, poukazujúc pri tom napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15. 05. 2013, sp. zn. 11Co/102/2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. 04. 2015, sp. zn. 15Co/203/2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. 01. 2016, sp. zn. 10Co/265/2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 25. 06. 2014, sp. zn. 6Co/523/2014, rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. 11. 2015, sp. zn. 10Co/265/2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 30. 01. 2018, sp. zn. 27Co/310/2017, prípadne aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 19. 04. 2017, sp. zn. 5Co/363/2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 7. 6. 2017, sp. zn. 7Co/95/2017. Súd pritom len príkladmo uvádza rozhodnutia odvolacích súdov, pričom mnoho ďalších obdobných rozhodnutí tak odvolacích ako aj prvoinštančných súdov je dostupných na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR (www.justice.gov.sk) v časti, v ktorej sú zverejňované súdne rozhodnutia.
Súd preto považoval aj vo vzťahu k tejto otázke rozhodovaciu činnosť súdov za ustálenú a nevidel dôvod sa od nej odchyľovať.
23. K rozsudku Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15 súd uvádza, že tento nemohol mať vplyv na rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Tento rozsudok nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky pri posudzovaní otázky splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdny dvor EÚ vykladá výlučne právo EÚ a nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva, v čom majú kompetenciu jedine vnútroštátne súdy. Aj v rozhodnutí C 42/15 Súdny dvor EÚ poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/28/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa ku konkrétnemu výkladu slovenského zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého súd konkrétnu vec posudzoval a aj rozhodol. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu Európskej únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, je povinnosťou súdu skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon vykladať eurokonformne. Takýto eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, lebo by sa jednalo o výklad contra legem. Otázka priameho účinku smernice vo všeobecnosti sa v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. 01. 2018, sp. zn. 4Co/55/2017).
24. Absencia náležitostí uvedených v ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a k) v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 6X0617939 má podľa § 11 ods. 1 písm. b), za následok, že úverovú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vo vzťahu k časti žaloby o zaplatenie 153,28 eur tak súd považoval nárok žalobcu za dôvodný. Ak aj žalovaný namietal, že nárok na túto sumu z tvrdení žalobcu nevyplýva (resp. nie je konkrétne vyčíslený), súd mal za to, že jednoznačne vyplýva tak zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ako aj z vyjadrenia žalovaného zasielaného žalobcovi dňa 13. 07. 2016 (č. l. 13-14 v spise).
25. Vo vzťahu k zmluve o poskytnutí služby Komfort k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ako doplnkovej služby, súd sa stotožnil so žalovaným, že táto služba nebola podmienkou úveru a nebolo povinnosťou žalobcu túto zmluvu uzavrieť. Samotný žalobca priamo v odôvodnení žaloby uvádza, že následkom neuzavretia tejto zmluvy nemalo byť neposkytnutie úveru, mohlo dôjsť k predĺženiu procesu administrácie schvaľovacieho procesu žiadosti o úver zo strany žalované. Súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami zástupkyne žalobcu, že žalobca nemal možnosť uhrádzať splátky úveru iným spôsobom, nakoľko priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaje pre poukazovanie splátok úveru. V tomto je zároveň potrebné prisvedčiť aj žalovanému, ktorý tvrdil a žalobca ani jeho zástupkyňa to nerozporovali, že žalobca do právnych vzťahov vstupoval opakovane aj pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a v rámci týchto vzťahov uzatváral aj obdobné doplnkové služby. Ak aj žalobca, resp. jeho zástupkyňa argumentovali nespokojnosťou a výhradami k spôsobu poskytovania služby konkrétnou osobou zástupcu žalovaného, sama zástupkyňa žalobcu uviedla že v priebehu poskytovania služby došlo k výmene zástupcu spoločnosti a táto bola následne poskytovaná riadne. Súd preto žalobu v časti zodpovedajúcej odmene za službu Komfort uzavretej k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 610617939 nepovažoval za dôvodnú.
26. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 450 eur, čo odôvodnil ustanovením § 3 ods. 5, tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Súd nespochybňuje, že pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX žalovaný porušil zákon. Nakoniec práve porušenie zákonného ustanovenia bolo dôvodom, prečo súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd však podobne ako napr. Okresný súd Trenčín v rozsudku v konaní pod sp. zn. 20C/293/2014 uvádza, že samotná preukázaná skutočnosť nedodržania zákonných ustanovení nestačí pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Tento nárok nevyplýva automaticky zo zákona.
Má satisfakčnú povahu. Jeho účelom je vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby - spotrebiteľa (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 1397/2014zo dňa 22.02.2016). Súd zdôrazňuje, že týmto nárokom sa má reparovať ujma, ktorá nie je majetkovo nahraditeľná. Žalobkyňa mal povinnosť tvrdiť a preukázať, že porušenie uvedených povinností odporcom bolo spôsobilé žalobkyni ako spotrebiteľovi privodiť ujmu, resp. že jej ujmu spôsobilo a mala tvrdiť v čom spočívala táto ujma, do akých práv navrhovateľky imateriálnej povahy bolo zasiahnuté a v akej intenzite. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere žalobca neuniesol. Súd tak nemohol posúdiť či a v akej výške je dôvodné priznať navrhovateľke primerané finančné zadosťučinenie. Súd navyše uvádza, že žalovaného pokiaľ ide o jeho porušenia vo vzťahu k ustanoveniam § 9 ods. 2 písm. j) a k) sankcionuje priamo zákon bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
27. Podľa § 255 ods. 1 a 2, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konaní bol úspešnou stranou v konečnom dôsledku žalovaný. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 2.035,76. Súd však vyhodnotil nárok ako dôvodný vo výške 153,28 eur. Neúspech žalobcu v prevyšujúcej časti predstavuje úspech žalovaného (teda rozdiel medzi sumou celkového uplatneného nároku vo výške 2.035,76 (100 %) eur a sumou 153,28 eur (7,53 %) predstavujúci sumu 1.882,48 eur (92,47 %). Po odrátaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného tak výsledný úspech žalovaného predstavuje nárok na náhradu konania zodpovedajúci 84,94 %. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.