Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30S-92-2017.pdf
PDF · 107.42 KB
No categories available
30S/92/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Ing. R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, W. B. T., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom B. č. XX, Z., proti žalovanému: Mesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom Námestie Slobody č. 94, o žalobe opomenutého účastníka, takto
rozhodol:
Správny súd u k l a d á žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného číslo: Výst. 87/2/2015-Kn zo dňa 28.01.2015 v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu 10.07.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi, ako opomenutému účastníkovi v správnom konaní o umiestnení stavby č. Výst. 2765/2014-Kn a v správnom konaní o povolení stavby č. Výst. 87/2/2015-Kn, územné rozhodnutie č. Výst. 2765/2014-Kn zo dňa 04.12.2014, ktorým žalovaný rozhodol o umiestnení stavby „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46“ a stavebné povolenie č. Výst. 87/2/15-Kn zo dňa 28.01.2015 na stavbu „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46“. Žalobca uviedol, že žalovaný vyššie označené rozhodnutia žalobcovi nedoručil, hoci žalobcovi prináležal status účastníka územného aj stavebného konania, ako vlastníkovi susediacej stavby, ktorého práva môžu byť územným rozhodnutím a stavebným povolením priamo dotknuté. Žalobca je vlastníkom rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele KN registra „C“ č. 159/3 zapísané na LV č. XXX pre obec Kysucké Nové Mesto, katastrálne územie C.. Vzdialenosť medzi susednými stavbami je cca 4,5 m, čo z hľadiska vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, predstavuje tzv. stiesnené územné podmienky. Žalobca ďalej dôvodil, že dňa 09.08.2016 podal žalovanému písomné oznámenie o vykonávaní „čiernych stavebných prác“ na rodinnom dome č. 46 stavebníka Y. T. ml.. Žalobca mal vedomosť, že žalovaný zastavil spojené územné a stavebné konanie rozhodnutím č. j. Výst.2140/3/2014-Kn zo dňa 03.10.2014 na stavbu „Prístavba, nadstavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46 na pozemku register „C“ parc. č. 162 v katastrálnom území C., ktoré bolo začaté 07.07.2014 podaním žiadosti o stavebné povolenie stavebníka Y. T. ml., v ktorom konaní bol účastníkom konania aj žalobca, ako vlastník susediacej nehnuteľnosti. Uvedené konanie žalovaný zastavil dôvodiac, že stavebník v určenej lehote nedoplnil dokumentáciu, ktorá bola podkladom žiadosti o vydanie stavebného povolenia. V tomto konaní Výst. 2140/3/2014-Kn, ktoré bolo právoplatne zastavené, žalobca, ako účastník konania, na nariadenom ústnom pojednávaní 07.08.2014 uplatnil (okrem iného) aj tieto námietky: 1) Nie je vypracované porovnanie plochy strechy jestvujúceho RD a návrhu, požiadavka na dopracovanie rozdielu plôch z dôvodu likvidácie dažďových vôd, nakoľko v projektovej dokumentácii nie je uvedené, ako budú likvidované, uvádzajú, že tam majú trativody. Žalobca žiadal, aby tieto boli rekonštruované, aby mohli absorbovať množstvo vody, ktoré tam stečie + voda z dvora. 2) V projektovej dokumentácii nie je uvedené, k akému zatieneniu pri jestvujúcej ihlanovej streche a navrhovanej streche dôjde vzhľadom k žalobcovej susednej stavbe.
3) Návrh samotnej strechy nie je v súlade so zástavbou ulice ani architektúry. 4) Nie je v projektovej dokumentácii vypracovaný návrh kanalizácie a žumpy, stará nie je zakreslená v projektovej dokumentácii, jej steny a podlaha musia byť nepriepustné. O týchto námietkach žalobcu však v stavebnom konaní vedenom pod j. č. Výst. 2140/3/2014-Kn nebolo rozhodnuté, nakoľko dňa 03.10.2014 došlo k zastaveniu tohto konania z dôvodu nedoplnenia dokumentácie stavebníkom. Nakoľko žalobca mal vedomosť, že stavebné konanie bolo právoplatne zastavené, domnieval sa, že sused - stavebník vykonáva stavebné práce bez stavebného povolenia. Následne listom č. Výst. 1516/2016-Kn zo dňa 30.08.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že stavebné práce sa vykonávajú na základe stavebného povolenia zo dňa 28.01.2015 pod č. Výst. 87/2/2015- Kn. O vydanom územnom rozhodnutí Výst. 2765/2014-Kn, ktoré predchádzalo vydaniu stavebného povolenia, žalovaný žalobcu neinformoval. Žalobca však už v týchto konaniach v rozpore so zákonom nebol účastníkom konania. Predmetné rozhodnutia žalovaný žalobcovi nedoručoval. Na základe oznámenia žalovaného z 30.08.2016 žalobca doručil žalovanému podanie, ktoré označil ako odvolanie proti stavebnému povoleniu z 28.01.2015, na čo mu žalovaný oznámil, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.02.2015, preto jeho podanie nie je možné chápať ako odvolanie ale podľa obsahu ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý bol postúpený Okresnému úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky. Preskúmavací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri porovnaní pôvodnej projektovej dokumentácie v administratívnom konaní, ktorého účastníkom bol žalobca s projektovou dokumentáciou v administratívnom konaní, v ktorom sa žalobca domáha účastníctva, prieskumný orgán zistil, že existuje rozdiel v projektovej dokumentácii, ktorý bol dôvodom na rozdelenie, vymedzenie okruhu účastníkov konania. Podľa pôvodnej projektovej dokumentácie bolo v jeho západnej štítovej stene navrhovanej nadstavby rodinného domu Y. T. navrhnuté francúzske okno, ktoré smerovalo oproti jestvujúcemu strešnému oknu v severovýchodnej strešnej krytine domu žalobcu. Zjavne z tohto dôvodu vyhodnotil pôvodne stavebný úrad v prvom konaní, že práva žalobcu môžu byť dotknuté existenciou okna v protiľahlej stene, preto mu priznal postavenie účastníka konania. V novom konaní k návrhu na vydanie územného rozhodnutia i k žiadosti o stavebné povolenie predložil stavebník prepracovanú projektovú dokumentáciu, v ktorej už okno v štítovej stene nadstavby orientovanej k domu žalobcu navrhnuté nebolo. Bolo to zrejme z dôvodu nedostatočnej vzdialenosti na umiestnenie okna podľa požiadaviek vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Odstupová vzdialenosť medzi rodinnými domami Y. T. a žalobcu je 4,475 m až 4,830 m. Z uvedeného dôvodu nebola splnená podmienka, aby mohol stavebník realizovať v štítovej stene nadstavby okno z obytnej miestnosti. Keďže okno sa nebude realizovať, odpadol tak dôvod na to, aby bol vlastník susednej stavby účastníkom konania, keďže iba existenciou okna mohlo dôjsť k zásahu do jeho práv. Ostatné stavebné úpravy nemajú na jeho práva, ako vlastníka susednej stavby, žiaden reálny dosah. Preskúmavací orgán ďalej konštatoval, že námietky uplatnené žalobcom v podaní, ktoré bolo podľa obsahu vyhodnotené ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nemajú opodstatnenie a neovplyvnili by ani rozhodnutie stavebného úradu vo veci. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že z obsahu spisového materiálu, ktorý preskúmaval Okresný súd Žilina, je zrejmé, že žalovaný v konaní č. j. Výst. 2140/3/2014-Kn vyzval stavebníka na odstránenie nedostatkov predloženej dokumentácie, v ktorej absentovalo splnenie všeobecných požiadaviek na realizáciu stavieb v zmysle stavebného zákona a vykonávacích predpisov (vyzval stavebníka na doplnenie dokumentácie o situačný výkres osadenia žumpy vrátane odstupových vzdialeností, posúdenie kapacity jestvujúcej žumpy, spôsobu likvidácie dažďových vôd zo strechy rodinného domu, doplniť projektovú dokumentáciu o rozmiestnenie účinných snehových lapačov na streche rodinného domu). Na uvedené nedostatky poukázal v námietkach na ústnom pojednávaní 07.08.2014 samotný žalobca. Stavebník sa rozhodol, podľa názoru žalobcu, účelovo ignorovať požiadavku stavebného úradu na doplnenie dokumentácie, čím došlo k zastaveniu stavebného konania bez rozhodnutia o námietkach účastníkov, konkrétne žalobcu. Stavebník po 15 dňoch po zastavení konania podal nový návrh na územné konanie a dňa 13.01.2015 žiadosť o vydanie stavebného povolenia údajne s už doplnenou projektovou dokumentáciou. Podľa názoru žalobcu išlo o účelové obchádzanie zákona tak zo strany stavebníka, ako aj stavebného úradu. Žalobca je toho názoru, že mu prináležal status účastníka tak územného konania, ako aj stavebného konania. Umiestnenie okna nie je jedinou skutočnosťou, ktorú má stavebný úrad preskúmavať z hľadiska územného rozhodnutia o umiestnení stavby a technického riešenia stavby v súlade s právnymi predpismi. Absolútne neprípustné je vysvetľovanie vylúčenia žalobcu z účastníctva formou porovnávania dokumentácie predloženej stavebníkom v jednom konaní, kde žalobca bol účastníkom a mohol vykonávať všetky svoje práva, ale ktoré bolo už právoplatne skončené zastavením s novou dokumentáciou predloženou s novým návrhom a žiadosťou o vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia, v ktorom žalobca nebol účastníkom konania a nemal možnosť akokoľvek
reagovať na novú dokumentáciu predloženú stavebníkom. Žalobca zdôrazňuje, že je vlastníkom susednej stavby vo vzdialenosti cca 4,5 m od realizovanej stavby, čo samo o sebe je významným dôvodom na to, aby žalobca bol účastníkom tohto konania, v ktorom sa určujú podmienky na umiestnenie stavby, v tomto prípade na umiestnenie stavby v tzv. stiesnených územných podmienkach. Žalobca poukázal na skutočnosť, že je neprehliadnuteľné, že v novom územnom a zásadne aj stavebnom konaní stavebný úrad do okruhu účastníkov konania zahrnul všetkých vlastníkov okolitých nehnuteľností tak, ako v prv už zastavenom konaní, okrem žalobcu, ktorého rodinný dom stojí vo vzdialenosti 4,5 m od rodinného domu stavebníka, na ktorom sa mala realizovať nadstavba, prístavba a stavebné úpravy. V skoršom zastavenom konaní pri ústnom pojednávaní vzniesol námietky iba žalobca, ostatní účastníci konania (S., S., W., T. st., T. st., P., P.) žiadne námietky nemali, samozrejme že títo nemali námietky ani v novom územnom a stavebnom konaní... Je na mieste otázka, aké skutočnosti mohli predstavovať zásah do práv všetkých ostatných neopomenutých účastníkov nového konania, keď títo v skoršom zastavenom konaní nemali vôbec žiadne námietky. Napriek tomu správny orgán s nimi opätovne konal aj v novom územnom a stavebnom konaní. Na základe akej úvahy stavebný úrad nadobudol presvedčenie, že vlastnícke alebo iné práva neopomenutých účastníkov konania (T. st., S., P.) môžu byť predmetným stavebným povolením dotknuté a že vlastnícke alebo iné práva žalobcu, ako vlastníka susediacej stavby, nebudú stavebným povolením dotknuté. Žalobca zdôrazňuje, že je neprípustné, aby v kontexte určenia okruhu účastníkov územného a stavebného konania stavebný úrad rozhodoval o námietkach žalobcu bez toho, aby sa tento vôbec stal účastníkom konania, a to na základe jeho námietok uplatnených v inom stavebnom konaní hoc aj týkajúceho sa rovnakého stavebníka a rovnakej nehnuteľnosti, v ktorom žalobca vystupoval ako účastník konania. Argumenty obsiahnuté v oznámení nadriadeného správneho orgánu sú nezákonnými špekuláciami, ktorými majú byť konvalidované nezákonné a nekalé praktiky žalovaného, ktorý rozhodoval arbitrárne podporujúc v úmysle stavebníka zbaviť sa nepohodlného účastníka konania - žalobcu, ktorý si dovolil chrániť svoje práva a vyjadril svoje námietky a pripomienky v spojenom územnom a stavebnom konaní Výst. 2140/3/2014-KN, ktoré bolo napokon bez rozhodnutia zastavené. Žalovaný takýmto postupom flagrantne porušil základný princíp ústavného štatútu a princíp právnej istoty, na ktorý sa legitímne spoliehal aj žalobca. V ďalšej časti žaloby žalobca poukazuje na súvisiace nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a súdnu prax správnych súdov v otázke určovania okruhu účastníkov stavebného a územného konania.
2. Správny súd uznesením č. k. 30S/61/2017-25 zo dňa 24.08.2017 konanie vo veci uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. Výst. 87/2/15-Kn zo dňa 28.01.2015 vylúčil na samostatné konanie s poukazom na ust. § 66 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) vzhľadom na skutočnosť, že predmetom súdneho prieskumu bolo namietané doručovanie dvoch rozličných správnych rozhodnutí.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 18.12.2017 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú. V podrobnostiach poukázal na priebeh administratívneho konania. Stavebný úrad v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. č. Výst. 2140/2014-Kn priznal žalobcovi postavenie účastníka spojeného územného a stavebného konania o návrhu stavebníka z dôvodu, že pôvodne predložená projektová dokumentácia stavby k spisu č. Výst. 2140/2014-Kn okrem iného riešila i vybudovanie okna z obytnej miestnosti v jeho západnej štítovej stene, ktoré malo byť orientované oproti jestvujúcemu strešnému oknu osadeného v strešnej rovine sedlovej strechy rodinného domu žalobcu, čím by mohlo dôjsť k obmedzeniu užívania predmetnej stavby. Nakoľko však stavebník nedoplnil podklady požadované stavebným úradom v rozhodnutí z 15.08.2014 pod sp. zn. Výst. 2140/2/2014-Kn, stavebný úrad spojené územné a stavebné konanie zastavil. K novému návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia však stavebník predložil doplnenú a upravenú projektovú dokumentáciu stavby, kde už okno z obytnej miestnosti v štítovej stene orientovanej k rodinnému domu žalobcu navrhnuté nebolo. Z uvedeného dôvodu stavebný úrad v novom konaní nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania, keďže iba osadením nového okna by mohlo dôjsť k obmedzeniu užívania susednej stavby a zásahu do práv žalobcu. Navrhnutá nadstavba a stavebné úpravy nemajú žiaden vplyv na užívanie susednej stavby a vplyv na práva žalobcu, ako vlastníka susednej stavby. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný v podrobnostiach vyjadruje k jednotlivým námietkam žalobcu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu k likvidácii dažďovej vody, žalovaný uvádza, že odvodnenie strechy je navrhnuté odkvapovými žľabmi a zvodmi polkruhového tvaru a dažďovými žľabmi a zvodmi. Dažďová voda bude zaústená do vsakovacej nádrže a umiestnená na pozemku vo vlastníctve stavebníka. Spôsob likvidácie dažďovej vody bol zahrnutý do podmienok stavebného povolenia. K umiestneniu a posúdeniu žumpy: Odvedenie splaškových vôd z rodinného domu č. 46 je navrhnuté do jestvujúcej žumpy umiestnenej
na pozemku stavebníka. Súčasťou projektovej dokumentácie stavby je i posúdenie kapacity existujúcej žumpy, ktoré spracoval Ing. L. W.. Z predloženého posúdenia vyplýva, že kapacita existujúcej žumpy je postačujúca. K osadeniu snehových lapačov: Z predloženej projektovej dokumentácie - výkres č. 14 strecha nový stav vyplýva, že nová sedlová strecha rodinného domu bude opatrená zachytávačmi snehu v dvoch radoch. Presné rozmiestnenie je zrejmé z predloženého výkresu č. 14. Rodinný dom Ing. R. P. nemôže byť v žiadnom prípade ohrozený zosuvom snehu z dôvodu, že sklon strešných rovín je orientovaný do pozemku stavebníka. Zatienenie rodinného domu žalobcu: rodinný dom stavebníka je voči rodinnému domu žalobcu orientovaný zo strany severnej. Z uvedeného dôvodu i pri zmene tvaru striech nie je možné, aby došlo k zatieneniu rodinného domu žalobcu. K orezaniu živého plota a ovocných drevín: Živý plot a ovocné dreviny rastú na pozemku vo vlastníctve Y. T. a manželky O. a nemajú žiadnu súvislosť s predmetnou stavbou a vplyv na vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu. Vytýčenie hraníc pozemku: Stavba rodinného domu č. 46 je osadená na pozemku KN-C 162. Rodinný dom č. 47 je postavený na pozemku KN-C 159/3 a hraničí s pozemkom KN-C 163/2 a nie je pozemkom, na ktorom je umiestnená stavba stavebníka. Predmet hranice medzi pozemkami 159/3 a 163/2 nemal vplyv na vydanie predmetného stavebného povolenia, nakoľko pri stavbe nedošlo k zmenám odstupových vzdialeností od susedných pozemkov a stavieb. Žalobca má právo požiadať oprávnenú osobu o vytýčenie hraníc svojho pozemku. Likvidácia odpadu: Stavebník je povinný k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia priložiť doklady o druhoch, množstve a likvidácii stavebného odpadu. Záverom žalovaný konštatuje, že vyššie uvedené námietky žalobcu by nemali vplyv na vydanie stavebného povolenia stavebníkovi. Žalovaný je toho názoru, že v konkrétnom prípade je potrebné okruh účastníkov územného a stavebného konania posudzovať podľa špeciálneho predpisu, ktorým je stavebný poriadok. Správny poriadok pôsobí k stavebnému zákonu len subsidiárne a použije sa iba vtedy, ak nie je v stavebnom zákone výslovne uvedené inak. Žalovaný je toho názoru, že žalobcovi status účastníka v predmetnom územnom a stavebnom konaní neprináležal.
4. V replike doručenej správnemu súdu 31.01.2018 zotrval žalobca na skutkovom a právnom zdôvodnení žaloby. Zdôraznil, že z ust. § 59 stavebného zákona vyplýva, že nie je potrebné preukazovať ba ani len osvedčovať dotknutie práv vlastníka susediacej stavby stavebným povolením. Postačuje aj len prostá možnosť dotknutia. Žalobca zdôrazňuje, že nemal žiadnu možnosť nahliadnuť do novopredloženej dokumentácie stavebníka, nemal možnosť poznať projekt umiestnenia stavby - prístavby a nadstavby rodinného domu a vyjadriť svoje námietky a pripomienky v územnom konaní, hoci vzdialenosť medzi stavbou, ktorej sa konanie týka a jeho rodinným domom je len cca 4,5 m, čo predstavuje tzv. „stiesnené územné podmienky“.
5. Podľa § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len stavebný zákon) účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
Podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona ak sa v tomto zákone používa pojem "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
6. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím číslo: Výst. 87/2/2015-Kn zo dňa 28.01.2015 žalovaný, ako stavebný úrad, v zmysle § 117 stavebného zákona vydal s poukazom na ust. § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, stavebníkovi Y. T. ml., bytom C. XX stavebné povolenie na stavbu „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46“ na pozemku registra „C“ parc. č. 162 v katastrálnom území C.. Vo výroku rozhodnutia definoval obsah stavby nasledovne: Búracie práce, ktoré budú spočívať v odstránení klampiarskych výrobkov, strešnej krytiny, latovania a samotného krovu. Odstránenie jestvujúcich drevených okien a dverí. Na prízemí dôjde k odstráneniu časti priečky (vytvorenie dverného otvoru) medzi miestnosťami č. 106 a č. 107. Na druhom nadzemnom podlaží dôjde k vytvoreniu novej kúpeľne a WC a nových drevených otvorov medzi priečkami. V úrovni druhého nadzemného podlažia zo strany juhovýchodnej bude vytvorený nový balkón o rozmere 3,6 m x 2,72 m. Balkón bude podopretý novým železobetónovým stĺpom. Realizáciou balkóna dôjde k vytvoreniu krytého vstupu do rodinného domu. Celá stavba sa zastreší novou sedlovou strechou, maximálna výška hrebeňa strechy + 9,305 m od +0,000, pričom +0,000 je totožná s úrovňou podlahy prízemia. Orientácia štítových stien severovýchod - juhozápad. V podkroví vzniknú dve obytné miestnosti, chodby a šatník. Vstup do rodinného domu zostáva nezmenený zo strany JZ. Podkrovné priestory budú presvetlené pomocou strešných okien, okná umiestnené v štíte strechy (SV strana) a pomocou vikiera orientovaného zo strany SZ. Stavba sa v styku s vonkajším prostredím zateplí polystyrénom hrúbky 120 mm. Ďalej žalovaný konštatuje, že odstupové vzdialenosti zostávajú nezmenené (prístavbou dôjde k vyplneniu pôdorysu rodinného domu v tvare písmena L na úroveň súčasných obvodových stien). Vo výroku rozhodnutia žalovaný ďalej v bodoch 1 - 17 definoval podmienky uskutočnenia stavby. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že stavebné povolenie vydal v nadväznosti na žiadosť stavebníka zo dňa 13.01.2015, ktorým dňom bolo začaté stavebné konanie. Uvedenému konaniu predchádzalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 04.12.2014 pod č. Výst. 2765/2014-Kn. Žalovaný ďalej konštatuje, že oznámil začatie stavebného konania všetkým známym účastníkom konania, dotknutým orgánom a organizáciám, pričom upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. V stanovenej lehote 7 pracovných dní účastníci konania (Y. T. ml., T. S., Ing. O. W., O. T., Y. T. st., Y. P., T. P.) nevzniesli žiadne námietky. Z obsahu administratívneho spisu správny súd nemal preukázané, že by žalovaný v označenom konaní konal so žalobcom, ako účastníkom. Rozhodnutie č. Výst. 87/2/2015-Kn zo dňa 28.01.2015 nebolo žalobcovi doručované. Správny súd ďalej z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, že žalobca je vlastníkom rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele KN registra „C“ č. 159/3 zapísaného na LV č. XXX pre obec Kysucké Nové Mesto katastrálne územie C.. V konaní nebolo sporu o tom, že parc. KN registra „C“ č. 159/3 nemá spoločnú hranicu s parc. KN registra „C“ č. 162, na ktorom bola stavebníkovi povolená stavba, delí ich parc. č. 159/2. Nebolo však sporu ani o tom, že vzdialenosť stavieb stavebníka a žalobcu je cca 4,5 m.
7. V konaní bola spornou otázka, či žalobca bol opomenutým účastníkom stavebného konania o povolenie stavby stavebníka Y. T. ml., C. č. XX: „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46 na pozemku parcela registra „C“ č. 162 v katastrálnom území C., ukončeného právoplatným rozhodnutím č. Výst. 87/2/2015-Kn zo dňa 28.01.2015. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd nepochybne preukázané, že stavba žalobcu napĺňa v zmysle citovaného ust. § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona legálnu definíciu susednej stavby, t.j. je stavbou na pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté (stavba stavebníka a stavba žalobcu sa nachádzajú v stiesnených územných pomeroch so vzájomným odstupom cca 4,5 m).
8. Z citovaného ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona vyplýva, že k priznaniu statusu účastníka stavebného konania v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, a to existencia vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb a súčasne možnosť, že tieto práva budú stavebným povolením priamo dotknuté.
9. Správny sú po preskúmaní veci na rozdiel od žalovaného dospel k záveru, že zo skutkových okolností samotného prípadu pri aplikácii citovaného ust. § 59 ods. 1 písm. b) v spojení s citovaným ust. § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona plynie nepochybný právny záver o existencii účastníctva žalobcu v stavebnom konaní o povolení stavby: Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46 na pozemku register parcela C-KN 162 v katastrálnom území C.. Status účastníka konania žalobcovu náleží ako vlastníkovi susednej stavby, ktorého vlastnícke právo (a jeho súčasť právo na pohodu bývania) môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Je potrebné zdôrazniť, že k priznaniu statusu účastníka stavebného konania nie je potrebné skúmať (ani urobiť predmetom dokazovania) skutočnosť, či povolením stavby dôjde k reálnemu zásahu do týchto práv. Pokiaľ stavebný úrad pri zvažovaní okruhu účastníkov stavebného konania vychádzal z úvahy, že vlastnícke práva žalobcu povolením stavby nemôžu byť priamo dotknuté, keďže na povoľovanej stavbe nenachádza sa okno orientované smerom k stavbe žalobcu, konal v rozpore s citovaným ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, z ktorého je zrejmé, že k vzniku statusu účastníka konania postačuje potencialita - možnosť ovplyvnenia vlastníckych a iných práv k susednej nehnuteľnosti, nie je teda potrebné skúmať a zaťažovať účastníka konania povinnosťou preukázať aj existenciu reálneho faktického zásahu do týchto práv (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžp/20/2012).
10. V danom prípade potencialita zásahu do vlastníckych a iných práv žalobcu plynie zo samotných skutkových okolností prípadu - vzdialenosti susednej stavby od dodatočne povoľovanej stavby (stiesnené územné pomery) a charakteru dodatočne povoľovanej stavby (nadstavba, prístavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46), ktorou sa vytvoril priestor pre zväčšenie úžitkovej plochy stavby stavebníka, vytvorenia nového balkónu, krytého vstupu do rodinného domu, zmenu zastrešenia rodinného domu. Je potrebné zdôrazniť, že vzájomný odstup susedných stavieb nespadá do režimu štandardných podmienok ale do režimu stiesnených územných podmienok, pričom samotná táto skutočnosť predpokladá možnosť priameho dotknutia vlastníckych práv žalobcu povoľovanou stavbou.
11. Ak niekto tvrdí, že je účastníkom stavebného konania, je potrebné mať za to, že zaň bude považovaný až do doby, než bude preukázaný opak. Uvedené plynie priamo z citovaného ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, z ktorého je zrejmé, že k vzniku statusu účastníka konania dochádza priamo zo zákona. Úvahy žalovaného, podľa ktorých žalobcovi neprináleží status účastníka stavebného konania z dôvodu stavebníkom vypusteného okenného otvoru smerujúceho k stavbe žalobcu, tak nie sú v súlade so zmyslom a účelom zákona, ktorým je priznať status účastníka konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona pre to, aby mohol hájiť svoje práva k pozemku alebo stavbe, najmä výkon práva vlastníckeho a zabezpečiť jeho reálnu ochranu, napr. návrhom možných opatrení ako súčasti stavebného povolenia pre zabezpečenie ďalšieho nerušeného užívania svojej nehnuteľnosti po vydaní stavebného povolenia.
12. Z uvedených dôvodov správny súd s poukazom na citované ust. § 179 ods. 1 Správneho súdneho poriadku uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie č. Výst. 87/2/2015-Kn zo dňa 28.01.2015.
13. O náhrade trov konania správny súd rozhodne v konečnom rozhodnutí podľa § 179 ods. 4 SSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.