Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-33-2018.pdf
PDF · 105.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci navrhovateľky: X. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XX, zastúpená JUDr. Lukášom Kožákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP č. 13, IČO: 45 018 375, proti odporcovi II/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. A., A. X. XXX/XX, zastúpený JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou, so sídlom Zvolen, Bystrický rad 453/77, IČO: 42 196 396, o určenie výživného pre maloleté dieťa P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. 38, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/195/2013-341 zo dňa 13. 10. 2017 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/195/2013-341 zo dňa 13. 10. 2017 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odporcu II ako otca maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- Eur mesačne od 04.09.2013, vždy do 30.-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (I. výrok). Zameškané výživné 1.760,- Eur od 04.09.2013 do 10.10.2017 odporcu II zaviazal splatiť v mesačných splátkach 50,- Eur mesačne, vždy do 30.-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh naraz (II. výrok).
2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 62 a § 75 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutiauviedol, že preskúmal príjmy a výdavky navrhovateľky na maloletého P. P.. Súd prvej inštancie zisťoval oprávnené možnosti a schopnosti odporcu II/ na platenie výživného. Z toho dôvodu si vyžiadal výpisy z bankového účtu od podania návrhu až do rozhodnutia súdu. Nezistil z nich, že by odporca II/ mal vyšší príjem. Oboznámil sa s príjmom odporcu II/ vo firme Preno, s.r.o. od roku 2013 do roku 2016. Oboznámil sa s príjmami navrhovateľky v rokoch 2015 - 2016. Súd prvej inštancie mal za to, že výživné 80,- Eur plne zodpovedá požiadavkám kladených na otca dieťaťa, je primerané veku maloletého dieťaťa a zodpovedá jeho príjmom. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca II/ má vyšší príjem navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala. O zameškanom výživnom rozhodol súd prvej inštancie tak, že od 04.09.2013 od podania návrhu do rozhodnutia vo veci vo výške 1.760,- Eur je odporca II/ povinný zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach 50,- Eur do 30.-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh naraz. Tvrdenie navrhovateľky, že je v silách odporcu II/ zaplatiť toto zameškané výživné jednorázovo sa nepreukázalo v konaní, naopak odporca II/ potvrdením o svojich príjmoch preukázal, že sú tak nízke, že má nárok na splátkový kalendár.
3. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania nebolo v tomto rozhodnutí rozhodované z dôvodu, že súd prvej inštancie pred zrušením veci odvolacím súdom rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Toto nebolo napadnuté odvolaním, stalo sa právoplatným a tým pádom súd rozhodne o trovách konania po 30-tich dňoch od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v celom rozsahu odvolanie navrhovateľka. Navrhovateľka mala za to, že súd prvej inštancie nesprávnym právnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces, ďalej z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhla, aby odvolací súd postupujúc podľa ust. § 390 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“) sám rozhodol vo veci tak, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v zmysle ust. § 388 CSP zmení tak, že vyhovie jej návrhu v celom rozsahu.
5. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľka konštatovala, že celé odôvodnenie vo vzťahu k výroku I. je prakticky obsiahnuté v niekoľkých jednoduchých a všeobecných vetách, resp. II. výrok dokonca nie je odôvodnený takmer vôbec. Z uvedeného odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, ako sa prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní vysporiadal so základnými zákonnými kritériami v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine - t.j. ako posúdil a vyhodnotil odôvodnené potreby mal. X. Podľa P. ako oprávneného a taktiež i schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu II/ ako povinného. V prípade II. výroku je podľa matky situácia dokonca ešte horšia, keďže uvedený výrok súd neodôvodnil takmer vôbec a obmedzil sa v tejto súvislosti len na strohé konštatovanie v tom zmysle, že odporca II/ má podľa súdu nárok na splátkový kalendár z dôvodu jeho nízkeho príjmu. Na základe uvedeného je preto toho názoru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vyslovene arbitrárne a prakticky nepreskúmateľné, čím nepochybne došlo jednak nesprávnemu procesnému postupu a zároveň i k porušeniu jej základného práva na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti zdôraznila predovšetkým tú skutočnosť, že prvoinštančný súd takto postupoval i napriek tomu, že jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené práve z dôvodu jeho arbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia.
6. Podľa navrhovateľky je napadnutým rozhodnutím stanovená výška výživného vo výške 80,- € mesačne je evidentne neprimeraná - a to tak s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého, ako aj s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu II/ ako povinného. Súd prvej inštancie v tomto smere vôbec nezisťoval - aké má odporca II/ objektívne možnosti zamestnania, prečo vykonáva prácu, za ktorú podľa vlastných tvrdení poberá len minimálnu mzdu, či odporcom II/ uvádzaná mzda zodpovedá minimálnemu mzdovému nároku v závislosti od stupňa náročnosti vykonávanej práce podľa Zák. práce, atď. Prvoinštančný súd takto postupoval i napriek skutočnosti, že na pojednávaní navrhovateľka predložila súdu dôkaz o tom, že priemerná mzda vodiča nákladného vozidla (t.j. práce, ktorú odporca II/ vykonáva) sa v tzv. mimobratislavskom regióne pohybuje priemerne na úrovni 730,- €. Rovnako tak prvoinštančný súd celkom ignoroval aj jej argumentáciu, podľa ktorej by odporca II/ mal byť pre výkon práce vodiča nákladného vozidla (ktorú vykonáva) evidentne zaradený minimálne do 2. stupňa náročnosti práce podľa príl. č. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z.z.
7 Ďalej uviedla, že príjem deklarovaný zo strany odporcu II/ objektívne nemôže zodpovedať jeho skutočne dosahovanému príjmu - a teda, že skutočný príjem odporcu II/ je pravdepodobne omnoho vyšší. V tejto súvislosti je podľa nej potrebné predovšetkým podrobne analyzovať predložené výpisy z bankového účtu odporcu II/, porovnať údaje ktoré sú v nich uvedené so skutkovými tvrdeniami odporcu II/ a následne tieto skutočnosti vyhodnotiť tak, aby zistené závery zodpovedali zásadám logického uvažovania. Navrhovateľka je presvedčená, že pokiaľ by bol prvoinštančný súd takto postupoval, bol by nevyhnutne dospel k záveru, že príjem odporcu II/ je objektívne vyšší, než tento deklaruje. Podstatným a kľúčovým zistením je však v tejto súvislosti podľa navrhovateľky fakt, že v predložených výpisoch za obdobie viac než 3 rokov jednak úplne absentujú akékoľvek výbery hotovosti z uvedeného účtu, a zároveň rovnako takmer úplne absentujú i prípadné úhrady z účtu, ktoré by boli realizované prostredníctvom platobnej karty a ktoré by objektívne mohli predstavovať platby za tzv. bežné nákupy. Vyšší príjem odporcu II/ taktiež podľa navrhovateľky podporuje i fakt, že odporca II/ sa v roku 2016 zúčastnil spolu s priateľkou a maloletou dcérou zahraničnej dovolenky v Bulharsku - ktorá podľa jeho vyjadrenia mala stáť 720,- € a ktorú sumu preukázateľne opäť neuhrádzal zo svojho bankového účtu. Tvrdenie
odporcu II/, podľa ktorého mu túto dovolenku mali údajne zaplatiť ako „svadobnú cestu“ (a to až po troch rokoch spolužitia) jeho rodičia, ktorí sú obaja na invalidnom dôchodku (a ktorým paradoxne má údajne odporca II/ podľa vlastného tvrdenia prispievať sumou 100,- € mesačne na bývanie), je podľa navrhovateľky nanajvýš nedôveryhodné.
8. Ďalej podľa matky prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí celkom opomenul zohľadniť tú skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Čo sa týka povolenia splátok zameškaného výživného navrhovateľka uviedla, že pre aplikáciu uvedeného postupu musia v každom konkrétnom prípade existovať dôležité okolnosti najmä na strane povinného - pričom v tejto súvislosti je potrebné vždy dôsledne skúmať predovšetkým povahu veci, priznaný nárok a osobné pomery účastníkov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom nevyplýva, že by sa prvoinštančný súd vôbec skúmaním uvedených skutočností akokoľvek zaoberal, a už vôbec nie, že by v danom prípade súd považoval za preukázané akékoľvek skutočnosti, ktoré by takýto postup v teoretickej rovine mohli odôvodňovať. Navrhovateľka je presvedčená, že v danom prípade ani žiadne takéto skutočnosti objektívne neexistujú a na povolenie plnenia zameškaného výživného v splátkach v uvedenom prípade nie je žiadny objektívny dôvod.
9. Odporca II/ (ďalej len ,,otec“) sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu matky vyjadril. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie považoval za stručné, avšak výstižne objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a teda mal zato, že nijakým spôsobom nebolo porušené právo maloletého Martina na spravodlivý proces, a tobôž nie matky. Otec ďalej uviedol, že nemôže ovplyvniť, aký stupeň náročnosti práce pridelí jeho zamestnávateľ jeho pracovnej pozícii, a preto nemôže ovplyvniť ani svoje minimálne mzdové nároky. Tvrdenia matky o tom, že jeho príjem je omnoho vyšší ako ten preukázaný, resp. že podľa názoru matky určite dosahuje aj „neoficiálny príjem“ považuje za absurdné. Otec ďalej poukázal na skutočnosť, že pri svojom výsluchu na pojednávaní zo dňa 13. 10. 2017 uviedol, že bežné nákupy do domácnosti robieva väčšinou jeho priateľka, respektíve, že sa stravujú celá rodina u jeho rodičov. Otec uviedol, že zo svojho príjmu uhrádza náklady tak, ako to vyplýva aj z jeho bankových výpisov, pričom tieto obsiahnu v podstate takmer celý jeho príjem, a keďže nákupy do domácnosti robieva vo väčšine prípadov priateľka alebo sa stravujú u rodičov, nemá ani dôvod, aby robil výbery hotovosti, alebo platil tieto výdavky zo svojho príjmu. Navyše, nie je pravda, že sa na jeho bankových výpisoch nenachádzali nákupy v Tescu, Hypernove, CBA, v Mercury Markete a pod. Podľa otca nie je zrejmé, prečo podľa matky je „nanajvýš nepravdepodobné aj neprijateľné“, že by otec skutočne poberal minimálnu mzdu a nerobil do domácnosti žiadne bežné nákupy, a prečo by práve matkina verzia o tom, že otec určite poberá aj iný „neoficiálny príjem“ by mala byť tá správna a jediná. Žiaľ, existujú ľudia, ktorí zarábajú minimálnu mzdu a musia z takéhoto príjmu uživiť svoje rodiny. Otec ďalej uviedol, že pri svojom výsluchu na pojednávaní zo dňa 13. 10. 2017 uviedol, že dovolenku mu rodičia zaplatili v podstate namiesto svadby a taktiež uviedol, že jeho otec je na invalidnom dôchodku len pol roka. Nie je preto vôbec namieste, aby matka spochybňovala aj to z čoho by túto dovolenku rodičia otca zaplatili. Otec stručne pripomenul, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, súd nemusí odpovedať na všetky argumenty a námietky účastníkov konania, nemusí sa stotožniť s názormi a hodnotením dôkazov zo strany jednotlivých účastníkov konania, pričom uviedol, že súd prvej inštancie sa s argumentáciou matky učinenou prostredníctvom jej právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 13. 10. 2017 zaoberal. Otec ďalej poukázal na skutočnosť, že súd nemôže opomenúť prihliadať aj na odôvodnené potreby maloletého P.. Tieto však nie sú také, že by im malo zodpovedať výživné vo výške požadovanej matkou, keď sama vyčíslila jeho bežné mesačné výdavky cca vo výške 116 Eur mesačne. Otec podotkol, že nie všetky tvrdené výdavky na maloletého matka zdôvodnila a zdokladovala, a to napríklad poplatky špecializovaných ambulanciách. Taktiež je podľa otca potrebné brať ohľad aj na to, že má okrem maloletého P. aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére D.. Otec podotkol, že maloletý P. stále navštevuje predškolské zariadenie, že je v podstate zdravé dieťa s bežnými potrebami, ktoré bude ďalej rásť a aj jeho potreby sa budú meniť a zvyšovať, zatiaľ čo príjem otca pravdepodobne bude vždy len obmedzený a bude sa zvyšovať len minimálne. Súd prvej inštancie v podstate určil výživné vo výške predstavujúcej 20 % z príjmu, ktorý dosahuje, čo je aj v súlade s rozhodovacou praxou súdov. K tvrdeniu matky, že výlučne ona zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletému, že otec sa o neho vôbec nezaujíma resp. nestretáva sa s ním ani v zmysle rozhodnutia súdu. Otec uviedol, že matka nemá žiadnu skutočnú snahu o to, aby sa vytvorili a rozvíjali citové väzby medzi ním a maloletým P.. Podotkol, že sa s ním ani len nesnaží mať dobré vzťahy a v podstate ho ako otca považuje len na účely platenia výživného. Na záver otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
10. Navrhovateľka sa k vyjadreniu otca písomne nevyjadrila.
11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“), bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 veta prvá, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“):
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa ma životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
16. Cieľom právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je založená na princípe solidarity, teda zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného (dieťaťa) a výživou povinného (rodiča). Preto má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). V konaní o výživnom sa potom miera životnej úrovne objektívne zisťuje prostredníctvom vykonávania dôkazov. Základnými zákonnými kritériami pre určenie výšky výživného sú (na strane povinnej osoby) miera schopností, možností a majetkových pomerov rodiča a (na strane oprávnenej osoby) odôvodnené potreby dieťaťa.
17. Komplexným zhodnotením osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca a matky maloletého dieťaťa odvolací súd dospel k záveru, že výživné vo výške 80 eur mesačne za obdobie od 04. 09. 2013 zodpovedá zákonným kritériám pre určenie výšky výživného, a to vzhľadom na schopnosti a možnosti osôb povinných, ako i vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého.
18. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdu, náležite doplnil dokazovanie a prihliadol na všetky relevantné okolnosti prípadu.
19. Odvolací súd uvádza, že nezistil, že by sa maloletý P. nepodieľal na životnej úrovni svojich rodičov. Za súčasného stavu, pokiaľ súd vychádzal z preukázateľnej výšky príjmu matky a otca cca vo výške minimálenej mzdy mesačne, pričom otec má dve vyživovacie povinnosti je výživného vo výške 80,- Eur primerané tak, ako to uviedol a odôvodnil prvoinštančný súd, teda zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého a súčasným možnostiach a schopnostiam povinného rodiča. Okresný súd teda správne poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že pri určení výživného
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca dieťaťa). Okresný súd správne skúmal na strane oprávneného jeho skutočne odôvodnené potreby (vzhľadom na spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti, na jej primeranosť, životnú úroveň dieťaťa, nevyhnutnosť nákladov. Výživné na maloleté dieťa musí byť primerané veku maloletého dieťaťa, ako aj jeho odôvodneným potrebám. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia, preto výška výživného nemôže byť určená v takom rozsahu, aby pokryla všetky výdavky dieťaťa. Časť potrieb maloletého je pokrytá aj jeho nárokom na štátnu sociálnu dávku, prídavkom na dieťa. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia, preto výška výživného zo strany len niektorej z osôb povinných výživou nemôže byť spravidla určená v takom rozsahu, aby pokryla všetky výdavky dieťaťa. Okresný súd správne poukázal na schopnosti a možnosti oboch rodičov, aj s prihliadnutím na ich mesačný príjem a majetkové pomery. V konaní nebol zistený vyšší príjem otca. Z tohto hľadiska preto rozhodnutie okresného súdu je potrebné považovať za vecne správne. Odvolací súd v tejto súvislosti nemohol tiež nevziať do úvahy tú skutočnosť, že k určeniu výživného došlo ešte počas nenavštevovania maloletého dieťaťa základnej školy, pričom je potrebné vziať do úvahy predpoklad, že s prestupom maloletého dieťaťa na základnú školu, môže dôjsť k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa.
20. Čo sa týka napadnutého II. výroku, týkajúceho sa zameškaného výživného, ktoré súd prvej inštancie povolil otcovi splatiť v splátkach, odvolací súd uvádza, že rozsudok nemôže voči otcovi pôsobiť likvidačne a preto odvolací súd aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
21. Pokiaľ navrhovateľka ďalej v odvolaní tvrdila, že rozsudok nie je riadne odôvodnený odvolací súd uvádza, že nie je potrebné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Strana sporu má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Týmto kritériám zodpovedá rozhodnutie súdu prvej inštancie v súdenej veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie obsahuje stručné a výstižné prednesy strán sporu, ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, s ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia dáva odpoveď na tie otázky, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu pre otázky, ktoré zostali sporné, okresný súd neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil a aj náležite vyhodnotil.
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil majúc za to, že dôvody uvedené v odvolaní navrhovateľky neovplyvnili správnosť záverov súdu prvej inštancie založených na náležitom zistení skutkového stavu a správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania.
23. Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).