Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/134/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: ZUKEP s.r.o., so sídlom Krušovská ulica 4776, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 536 008, zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282, proti žalovanému v 1. rade: W.. W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX I. a proti žalovanej v 2. rade: W.. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX I., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., so sídlom Námestie SNP 19, 811 01 Bratislava, IČO: 47 238 526, o zaplatenie 25 819,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/98/2010-836 zo dňa 02.06.2017 a o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti I. a III. výroku uvedeného rozsudku, takto

rozhodol:

Odvolací súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/98/2010-836 zo dňa 02.06.2017 tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 23 887,45 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 08.03.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 19,86 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18 785,16 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 08.03.2008 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšku súd žalobu zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 261 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2, § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 537 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 546 ods. 1, § 547 ods. 1 až ods. 6, § 548 ods. 1, § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka a v časti trov konania podľa § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že v prejednávanej veci už bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 8Cb/98/2010-645 zo dňa 04.07.2013, ktorým bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 23 009,22 eura s 9 % úrokom omeškania ročne zo sumy 23 009,22 eura od 01.03.2010. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá.

Konanie v časti istiny 15 281,97 eura bolo zastavené. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom zo znaleckého posudku č. 36/2012 znalca Ing. Víťazku zo dňa 13.07.2011 vyplýva presný rozsah prác vrátane dodaného materiálu, ktoré vykonal žalobca na diele podľa zmluvy o dielo č. 08/2005 zo dňa 05.09.2005. Znalec zistil, že dohodnutá cena je primeraná vykonaným prácam a vzhľadom na to, že išlo o cenu podľa rozpočtu, pričom dielo bolo vykonané s keramickým stropom a nie dreveným, znalec vyčíslil cenu diela na 166 398,75 eura podľa rozpočtu a chýbajúce položky dopočítal. Cena naviac prác bola znalcom stanovená na sumu 22 232,05 eura bez DPH + 19 % DPH vo výške 4 224,08 eura, t. j. celkom 26 456,14 eura a ide o práce dohodnuté ústne, ktoré nie sú obsahom písomnej zmluvy o dielo. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 05.09.2007 zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela špecifikovaného v článku II bod 2.1. zmluvy - rodinný dom I. (základy + zásypy + suterén, zvislé nosné murivo, krov + krytina) podľa projektovej dokumentácie stavby a výkazu - výmeru z mája 2005, ktorú vypracoval Ing. arch. Mirko Janček. Cena za zhotovenie diela bola dohodnutá na sumu 156 949,31 eura. Z dôvodu, že medzi stranami nedošlo k písomnej dohode o zvýšení ceny diela, súd vychádzal len z ceny diela dohodnutej účastníkmi konania v písomnej forme vo výške 156 949,31 eura. Cena naviac prác vykonaných na základe ústnej objednávky žalovaných v l. a 2. rade sa týkala prípojok vody, elektroinštalácie a plynoinštalácie v rodinnom dome žalovaných. Naviac práce boli žalovanými ústne objednané nad rámec zmluvy o dielo, išlo teda o samostatné práce, ktoré neboli obsahom zmluvy o dielo ani pripojeného projektu, ktorý bol súčasťou zmluvy o dielo a je úplne nepredstaviteľné, aby zhotoviteľ tieto práce nevykonával so súhlasom a vedomím žalovaných na ich nehnuteľnosti, pričom vykonané práce sú ich vlastníctvom a zhodnocujú ich vlastnú nehnuteľnosť, preto tvrdenia žalovaných v tomto smere sú účelové a nepravdivé. Znalec tieto naviac práce vyčíslil vo výške primeraných cien na cenovú úroveň platnú v čase vykonania prác a bola to suma 15 655,97 eura bez DPH a v prípade faktúry č. 2008/006 na sumu 37 865,86 eura to bola suma 6 576,08 eura, teda 22 232,05 eura + 19 % DPH v sume 4 224,089 eura, čo predstavovalo spolu sumu 26 456,14 eura s DPH. Toto ocenenie bolo nevyhnutné z dôvodu, že strany sporu si dohodli len vykonanie týchto prác, ale cenu si nedohodli, preto súd vychádzal zo znaleckého ocenenia týchto prác. Cena diela v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania zo dňa 05.09.2005 bola dohodnutá pevným rozpočtom v sume 156 949,31 eura s DPH, od tejto sumy súd odpočítal započítanie prác uznaných žalobcom v rámci započítacej námietky vznesenej žalovanými v sume 14 037,67 eura v sume 142 911,64 eura ako hodnota diela, ku ktorej treba pripočítať hodnotu naviac prác 26 456,14 eura s DPH, čo je suma 169 367,78 eura s DPH mínus cena za dielo zaplatená žalovanými v sume 146 358,56 eura vrátane DPH, čo predstavovalo sumu 23 009,22 eura. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na základe odvolania podaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany podali odvolania obaja žalovaní a aj žalobca. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Cob/66/2014-748 zo dňa 29.05.2015 bol rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia č. k. 8Cb/98/2010-728 zo dňa 06.02.2014 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z uznesenia odvolacieho súdu vyplývalo, že medzi stranami sporu došlo dňa 05.09.2005 k uzavretiu zmluvy o dielo č. 08/2005 s tým, že zmluvne bol dohodnutý predmet a cena diela, pričom predmetnú zmluvu je možné považovať za platne uzavretú. Predmetom konania je zaplatenie zostatku ceny diela na základe faktúr vystavených žalobcom. Žalobou uplatnený nárok predstavoval sumu 39 857,49 eura spolu s príslušenstvom, pričom uzneseniami Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/98/2010-724 zo dňa 10.03.2011 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 244,30 eura zastavil a ďalším uznesením č. k. 8Cb/98/2010-726 zo dňa 30.05.2013 konanie zastavil aj v časti sumy 12 793,37 eura zastavil. Celkovo došlo k zastaveniu konania v sume 14 037,67 eura. Následne dňa 04.07.2013 súd opätovne rozhodol o zastavení konania v časti istiny 15 281,97 eura, pričom v záhlaví tohto rozhodnutia uviedol predmet konania 39 857,49 eura, čo zodpovedalo sume pôvodne uplatnenej v žalobe. Táto nesprávne uvedená suma bola opravným uznesením č. k. 8Cb/98/2010-728 zo dňa 06.02.2014 opravená na sumu 25 819,82 eura s príslušenstvom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie opätovne rozhodol o zastavení konania v časti istiny 15 281,97 eura, pričom táto suma nezodpovedá rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby a už čiastočne zastaveného konania, ktorého správna suma by mala byť vo výške 14 037,67 eura. Taktiež z odôvodnenia tohto rozsudku nevyplývalo, prečo súd opätovne v tejto časti konanie zastavil. Nepochybne teda výroky napadnutého rozsudku v časti uloženej povinnosti a rozsahu zastavenia konania nezodpovedali sume aktuálneho predmetu konania vo výške 25 819,82 eura. S poukazom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmätočné a nepreskúmateľné v tom, či žalovaným uložená povinnosť v sume 23 009,22 eura s príslušenstvom je dôvodná vo vzťahu k

tomu, či mal súd za preukázané ďalšie späťvzatie v časti 15 281,97 eura, avšak súčet týchto súm nezodpovedal aktuálnemu predmetu konania v sume 25 819,82 eura. Naviac, výrok v zastavujúcej časti konania s poukazom na už vyhlásené uznesenia o čiastočných zastaveniach konania nebol bližšie odôvodnený. V ďalšom konaní bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa so skutkovým stavom so zameraním sa na aktuálny predmet konania a rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

5. Súd prvej inštancie v následne vydanom rozsudku konštatoval, že žaloba bola podaná z dôvodu, že v zmysle zmluvy o dielo č. 08/2005 na zhotovenie stavby vykonal žalobca všetky zmluvou dohodnuté práce na stavbe rodinného domu v I., ktoré žalovaným fakturoval, no k úplnej úhrade faktúr žalovanými nedošlo. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 05.09.2005 uzatvorili žalobca ako zhotoviteľ so žalovanými ako objednávateľmi zmluvu o dielo č. 08/2005, predmetom ktorej bola realizácia stavby rodinného domu v I. podľa dohodnutého rozpisu práce etáp: 1. Základy plus zásypy plus suterén, 2. Zvislé nosné murivo, 3. Krov plus krytina. Ukončenie prác bolo dohodnuté na deň 30.12.2005 a cena za vykonané dielo vo výške 156 949,31 eura. Za riadne ukončenie diela treba považovať také dielo, ktoré zodpovedá ustanoveniam zmluvy, resp. je v stave, ktorý vyhovuje dohodnutému alebo obvyklému účelu. V danom prípade to potvrdzuje kolaudačné rozhodnutie č. VYST.379/2008 vydané obcou I. dňa 05.06.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2008. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie ceny diela a žalovaným v 1. a 2. rade ako objednávateľom vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi za vykonané dielo dohodnutú cenu. Žalovaní uhradili žalobcovi sumu 146 358,56 eura. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že počas realizácie prác sa žalobca a žalovaní dohodli na vykonaní naviac prác a dochádzalo tak k uzatvoreniu zmluvy o dielo v ústnej forme, na základe ktorej žalobca akceptoval objednávky žalovaných na výkon konkrétnych prác naviac, a to kúrenárskych a plynárenských prác, prípojky vody, kanalizácie, omietky, tepelných izolácií, poterov a inžinierskych sietí, čo mal súd preukázané jednak z výpovede konateľa žalobcu, ale aj z výpovede svedka W.. S. T., ktorý pracoval u žalobcu do roku 2008 vo funkcii stavbyvedúceho a vo svojej výpovedi potvrdil, že boli realizované postupy nad rámec projektovej dokumentácie, čo bolo konzultované s projektantom, ktorý bol zároveň aj stavebným dozorom. V čase, keď odchádzal zo stavby, bola stavba v štádiu realizácie vnútorných omietok, hrubých rozvodov, elektriny, kanalizácie a sanity. Z výpovede svedka X. Y. mal súd preukázané, že po zhotovení hrubej stavby robil žalobca na rodinnom dome žalovaných rozvody, vnútorné a vonkajšie omietky, tepelné izolácie, potery, obloženie ríms, inžinierske siete, tzn. kanalizáciu, vodu, žumpu, plynové prípojky. Všetky tieto práce robil žalobca na základe ústnej objednávky a dohody so žalovanými. Už pri hrubej stavbe došlo k zmene, keď sa nerobil trámový drevený strop, ale keramický. Z výpovede svedka G. K. súd zistil, že u žalovaných vykonali práce ako zdravotechniku a ústredné kúrenie. Žalobca mal so žalovanými pôvodne uzatvorenú zmluvu na hrubú stavbu. Žalovaní ich požiadali o to, či vedia vykonať aj práce ako zdravotechniku a ústredné kúrenie, pričom jednali s konateľom žalobcu. Všetky práce boli realizované podľa stavebných technologických postupov, odovzdané boli všetky príslušné listiny potrebné ku kolaudácii a svedok sám vydával listiny o tlakových skúškach, prehliadke vnútorného vodovodu, prípojky, správy o odbornej skúške a prehliadke plynového zariadenia, skúšky zariadenia vykonaných prác podľa noriem, skúšky tesnosti, prevádzkové skúšky, zápis o prehliadke vodotesnosti, plynotesnosti a vnútornej kanalizácie. K plynovej prípojke žalobca robil výkop, vyústenie prípojky, jamu na prepojenie a ukončenie, vymurovanie pod skrinku a výkop prívodu plynu od hlavného uzáveru po dom. Práce naviac potvrdila aj žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi dňa 27.01.2011, keď uviedla, že cena naviac prác uvedených v spornej faktúre nebola s nimi dohodnutá, ale práce vykonané boli. Samotný žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedol, že sú ochotní zaplatiť len polovicu žalovanej sumy po odpočítaní položiek, ktoré hradili z vlastných finančných prostriedkov. Vykonané práce naviac boli predmetom znaleckého dokazovania. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že okrem realizovaných prác podľa zmluvy o dielo (hrubej stavby) boli realizované aj práce PSV (pomocnej stavebnej výroby - inštalácie, izolácie a podobne). Cenu týchto prác vyčíslil na sumu 22 232,05 eura. Súd mal preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná, keď na základe písomne uzavretej zmluvy žalobcovi ako zhotoviteľovi vzniklo právo na zaplatenie ceny za vykonané dielo podľa písomne uzavretej zmluvy o dielo, ktorá bola dohodnutá vo výške 156 949,31 eura. Cena naviac prác bola podľa znalca vyčíslená na sumu 22 232,05 eura, čo spolu predstavuje sumu 179 181,36 eura, ktorá prináleží žalobcovi ako cena za vykonané dielo. Zo strany žalovaných bola uhradená suma 146 358,53 eura, rozdiel medzi cenou za dielo a úhradou predstavuje sumu 32 822,83 eura, z ktorej bolo potrebné odpočítať sumu 14 037,67 eura, v ktorej časti bolo konanie zastavené. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie sumy 18 785,16 eura. O úroku z omeškania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď do omeškania sa žalovaní dostali nasledujúcim dňom po splatnosti

faktúry č. 2008/0006 s uvedeným dátumom splatnosti 07.03.2008, takže nasledujúcim dňom možno hovoriť o omeškaní na strane žalovaných. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia 0,05 % denného úroku z omeškania, táto výška je uvedená v predmetnej zmluve o dielo vyhotovenej písomne č. 08/2005 v bode 9.2, kde sa uvádza, že v prípade omeškania objednávateľa s platením faktúry uhradí objednávateľ zhotoviteľovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % z nezaplatenej sumy za každý deň omeškania. Tento úrok z omeškania bol dohodnutý síce písomne, ale nebolo preukázané, že takto bol dohodnutý aj v ústnej forme z hľadiska dojednania prác naviac. Preto bolo možné priznať iba úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne. Vzhľadom na uvedené čo do uplatneného nároku a úroku z omeškania vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k žalovanými vznesenej námietke premlčania súd uviedol, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) v znení jej uzavretia súd posudzoval námietku premlčania podľa Občianskeho zákonníka, ktorú nepovažoval za dôvodnú. Vychádzal z toho, kedy boli predmetné práce naviac vykonané, zhotovené a ukončené, čo bolo vo februári v roku 2008, pričom samotná žaloba bola podaná na súde dňa 01.03.2010, teda ešte pred uplynutím premlčacej doby. V konaní sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 39 857,49 eura s prísl., čiastočne zobral žalobný návrh späť čo do sumy 14 037,67 eura. Žalobcovi bola priznaná suma 18 785,16 eura, pričom možno hovoriť o čiastočnom úspechu v konaní v polovici na strane žalobcu, ale i na strane žalovaných. Preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a to pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

6. Proti tomuto rozsudku v časti II. a III. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 39 857,49 eura s príslušenstvom, pričom plnenie pozostávalo z úhrady za cenu diela vykonaného na základe zmluvy o dielo č. 08/2005 v časti hrubej stavby rodinného domu žalovaných v I. a na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo na vykonanie ďalších prác na tomto rodinnom dome po zhotovení hrubej stavby. Súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že mal za preukázané, že cena za vykonané dielo podľa Zmluvy o dielo číslo 08/2005 bola dohodnutá vo výške 156 949,31 eura a súčasne mal za preukázané, že toto dielo bolo vykonané riadne, pretože bolo riadne skolaudované ako stavba bez závad a žalovaní ako objednávatelia ani žiadne vady nereklamovali ani netvrdili, že by vady diela alebo jeho oneskorené dodanie boli reklamovali. Súd potom pri rozhodovaní vychádzal z rozdielu dohodnutej ceny vo výške 156 949,31 eura a zo žalovanými uhradenej sumy 146 358,56 eura. V rozsudku súd prvej inštancie vychádzal z celkovej ceny diela (čiastočne dohodnutej zmluvne, čiastočne vyčíslenej znalcom v sume 22 232,05 eura), čo spolu predstavovalo sumu 179 181,36 eura, ktorá žalobcovi prináležala ako cena za vykonané dielo. Opomenul však pripočítať DPH k sume 22 232,05 eura, kedy výsledná suma predstavuje 183 405,45 eura. Po odpočítaní sumy zaplatenej žalovanými vo výške 146 358,53 eura rozdiel predstavoval podľa odôvodnenia súdu sumu 32 822,83 eura, z ktorej však odpočítal sumu 14 037,67 eura, pretože v tejto časti súd konanie zastavil. Podľa takéhoto výpočtu súdu žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 18 785,16 eura. Naviac, súd vzal do úvahy znalcom vyčíslenú sumu 22 232,05 eura ako cenu bez DPH, avšak vzhľadom na to, že žalobca je platcom DPH, bolo treba k tejto sume pripočítať v tom čase platnú sadzbu DPH 19 %, čo predstavuje 4 224,09 eura a potom obvyklou cenou s DPH je suma 26 456,14 eura, ktorá dokonca presahuje zostávajúci predmet žaloby. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil správne, správne vyhodnotil aj vykonané dôkazy, avšak jeho rozhodnutie nevychádzalo zo zisteného skutkového a právneho stavu, pretože nesprávne z rozdielu medzi stanovenou cenou diela a uhradenou sumou žalovanými odpočítal sumu 14 037,67 eura v časti, v ktorej bolo konanie zastavené. Napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby zostalo predmetom žaloby uhradenie sumy 25 819,82 eura, pričom v konaní vzal súd za preukázané, že skutočný rozdiel medzi cenou diela a uhradenými sumami je 32 822,83 eura (v skutočnosti 37 046,89 eura vrátane DPH), teda suma vyššia ako suma, ktorá zostala po úpravách žaloby ako predmet konania. Z tohto dôvodu považoval žalobca zamietnutie časti žaloby za nesprávne a nedôvodné a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi prizná sumu 25 819,82 eura spolu s úrokmi z omeškania. V prípade takéhoto rozhodnutia potom bude prevažujúci úspech na strane žalobcu, ktorý preto žiadal priznať aj náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti I. a III. výroku podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie. Vo vzťahu k prácam naviac opätovne poukázali na skutočnosť, že cena za zhotovenie diela rodinného domu bola dohodnutá ako pevná cena stanovená podľa rozpočtu zaručujúceho jeho úplnosť. Zmena ceny nebola formou písomného dodatku dojednaná, a preto bola záväzná. Okrem toho podľa zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, boli vykonané ďalšie práce a dodávky, ktoré sú označované ako práce naviac. Tieto podľa právnych záverov súdu prvej inštancie

boli vykonané na základe ústne dojednanej zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka, teda nie podľa Obchodného zákonníka, ktorého režim bol dojednaný v písomnej zmluve o dielo na samotnú hrubú stavbu rodinného domu. Žalovaní kategoricky odmietajú, že by medzi nimi a žalobcom k podobnej ústnej dohode kedykoľvek došlo a žalobca takúto skutočnosť v konaní nepreukázal. Svedok Y. uviedol, že pri zhotovovaní diela boli viaceré druhy prác, resp. dodávok, ktoré si zabezpečovali žalovaní, a to strešná krytina, klampiarske výrobky a drevená konštrukcia krovu a 50 % betónu. Tieto položky súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil a neakceptoval ani zníženie ceny diela o tieto položky, ktoré neboli fakturované, ale mali byť odrátané z rozpočtu a tento mal byť primerane znížený s dopadom na konečnú cenu diela, ktorú si mohol žalobca nárokovať. Žalovaní sú tak povinní zaplatiť žalobcovi za zhotovenie diela len cenu zníženú o hodnotu týchto dodávok. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke, že toto zníženie vykonal. Vo vzťahu k plateniu a fakturácii za dielo podľa zmluvy uviedli, že ak dielo nebolo žalobcom ku dňu podania odvolania riadne protokolárne odovzdané, majú za to, že súd prvej inštancie mal túto skutočnosť zohľadniť (čo však nespravil) a pri výpočte žalobcom uplatňovaného nároku by tento, s prihliadnutím na vyššie uvedenú okolnosť, mal znížiť v rozsahu 5 % (5 % zo sumy 156 949,31 eura je 7 847,46 eura), teda žalobca si podľa zmluvy mohol uplatňovať iba nárok na plnenie vo výške 149 101,85 eura. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie minimálne sčasti nesprávne určil úroky z omeškania, nakoľko nie je zrejmé, od akého dátumu je možné počítať prípadný úrok z omeškania. Ak by súd prvej inštancie pri správnom výpočte zohľadnil všetky dôkazmi podložené a preukázané skutočnosti, musel by dospieť k záveru, že žalovaní majú preplatok vo výške 49 055,08 eura. Napriek tomu si žalovaní žiadne finančné vyrovnanie od žalobcu neuplatňujú. Je však nemysliteľné, aby si žalobca uplatňoval akýkoľvek nárok od žalovaných, resp. aby bol akýkoľvek nárok žalobcu súdom uznaný. Žiadali preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že v ňom žalobca nikde neuvádza, z akých dôvodov považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny (odvolacie dôvody). Uvedenie konkrétneho odvolacieho dôvodu je podstatnou náležitosťou odvolania, ktorú žalobcovo odvolanie nespĺňa, a preto by malo byť odmietnuté. Žalovaní súhlasia jedine s tvrdením žalobcu o nesprávnosti výpočtu sumy, ktorú by mali žalobcovi zaplatiť. Žalobcove tvrdenia o riadnom vykonaní diela pôsobia podľa ich názoru komicky, keďže dielo nebolo riadne protokolárne odovzdané. Žalobcovo tvrdenie o nutnosti pripočítania platnej sadzby DPH 19 % je neopodstatnené už len z toho dôvodu, že žalovaní majú u neho preplatok vo výške 49 055,08 eura. Napriek tomu si od žalobcu žiadne finančné vyrovnanie neuplatňujú. Teda aj v prípade, ak by žalobca mal pravdu ohľadne nutnosti pripočítania platnej sadzby DPH 19 % (čo žalovaní v žiadnom prípade neuznávajú), znamenalo by to, že žalovaní majú u žalobcu preplatok vo výške 44 830,99 eura.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu odvolania podaného žalobcom a žalovanými (§ 379, § 380 a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 . Rozsudok bol vyhlásený dňa 22.05.2018.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 39 857,49 eura s príslušenstvom. Dňa 04.05.2010 vydal súd prvej inštancie platobný rozkaz č. k. 5RO/122/2010-33, proti ktorému podala žalovaná v 2. rade v zákonnej lehote odpor. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 8Cb/98/2010-724 zo dňa 10.03.2011 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 244,30 eura zastavil. Uznesením č. k. 8Cb/98/2010-726 zo dňa 30.05.2013 súd prvej inštancie zastavil konanie aj v časti sumy 12 793,37 eura. Celkovo tak došlo k zastaveniu konania v sume 14 037,67 eura. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 8Cb/98/2010-645 zo dňa 04.07.2013 v znení opravného uznesenia č. k. 8Cb/98/2010-728 zo dňa 06.02.2014. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obe strany sporu. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/66/2014-748 zo dňa 29.05.2015 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Dňa 02.06.2017 súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

14. Úlohou odvolacieho súdu s prihliadnutím na námietky žalovaných uvedených v podanom odvolaní bolo posúdiť, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v ústnej forme alebo k rozšíreniu pôvodnej zmluvy o dielo č. 8/2005. Žalovaní totiž v odvolaní kategoricky odmietali, že by medzi nimi a žalobcom k ústnej dohode došlo a že žalobca jej existenciu v konaní nepreukázal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po dokončení hrubej stavby na základe písomnej zmluvy o dielo boli žalobcom realizované aj ďalšie práce, ktoré vykonával na základe objednávok žalovaného v 1. rade dohodnutých ústnou formou. Išlo o kúrenárske a plynárenské práce, prípojky vody, kanalizácie, omietky, tepelné izolácie, potery, všetky inžinierske siete a iné, čo mal súd prvej inštancie preukázané jednak z výpovede konateľa žalobcu, ale aj z výpovede svedka W.. S. T.. Vykonanie naviac prác vyplynulo aj z výpovede žalovanej v 2. rade, ktorá na pojednávaní dňa 27.01.2011 uviedla, že práce naviac vykonané boli, ale ich cena dohodnutá nebola. Vykonanie prác bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním a zo znaleckého posudku č. 36/2012 znalca Ing. Víťazku zo dňa 13.07.2011 vyplýva nielen presný rozsah prác vrátane dodaného materiálu, ktoré vykonal žalobca podľa zmluvy o dielo č. 08/2005 zo dňa 05.09.2005, ale aj rozsah prác dohodnutých ústne. Súd prvej inštancie ustálil, že po uzavretí písomnej zmluvy o dielo došlo k dohodám o ďalších prácach, a to ústnou formou, pričom tieto dohody neboli dodatkom k pôvodnej zmluve o dielo, a preto sa na ne nevzťahujú ustanovenia písomnej zmluvy o dielo. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. IV., bod 4.2 druhá veta písomnej zmluvy o dielo, kde je uvedené, že všetky naviac práce a zmeny sa môžu vykonať len na základe písomnej požiadavky objednávateľa, a to zápisom v stavebnom denníku. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie posúdil práce naviac správne, keď tieto nepovažoval za ústnou formou dohodnuté rozšírenie predmetu diela dohodnutého v písomnej zmluve o dielo. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že naviac práce v zmysle ústnej dohody sporových strán žalobca vykonal a tieto tvorili samostatný predmet objednaného diela.

15. Žalovaní v podanom odvolaní ďalej namietali, že pri zhotovovaní diela si viaceré druhy prác, resp. dodávok zabezpečovali sami, čo súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čiastočné späťvzatie žaloby v celkovej sume 14 037,67 eura v rámci uplatnenej kompenzačnej námietky týkajúcej sa položiek, ktoré žalobca sám zohľadnil a v prospech žalovaných uznal ako sumu, ktorú si od nich ďalej neuplatňoval. Údajný preplatok vo výške 49 055,08 eura, na ktorý žalovaní v podanom odvolaní poukázali a ktorého podstatnou časťou má byť práve cena nimi zabezpečených prác a dodávok, však z vykonaného dokazovania nevyplýva, v dôsledku čoho nemožno ich tvrdenie považovať za opodstatnené a preukázané.

16. Vo vzťahu k plateniu a fakturácii za dielo podľa písomnej zmluvy žalovaní namietali, že dielo nebolo žalobcom riadne protokolárne odovzdané, a preto majú za to, že súd prvej inštancie mal túto skutočnosť zohľadniť a znížiť cenu diela v rozsahu 5 % o tzv. zádržné. Podľa písomnej zmluvy o dielo mala byť cena zádržného v rozsahu 5 % uhradená až po zápisničnom odovzdaní diela. Podľa zmluvy o dielo sa objednávateľ zaviazal, že dokončené dielo prevezme a zaplatí za jeho zhotovenie dohodnutú cenu. Dielo je vykonané vtedy, ak ho zhotoviteľ riadne ukončí a odovzdá objednávateľovi. Za riadne ukončenie diela sa považuje také, ktoré je bez vád. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že existencia vád na riadne ukončenom, ale zápisnične neodovzdanom diele v rozsahu dohodnutom písomnou zmluvou o dielo nebola preukázaná. Dohoda o zadržaní určitej sumy z ceny diela sa viaže na zistené vady a nedorobky pri odovzdávaní diela zhotoviteľom objednávateľovi a je akousi poistkou objednávateľa, ktorá v prípade vád diela zaisťuje ich odstránenie a vytvára tlak na zhotoviteľa, aby vady diela odstránil včas. Odvolací súd konštatuje, že po dokončení hrubej stavby žalovaní vady a nedorobky nenamietali, nereklamovali a žiadny dôkaz o nesplnení povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo riadne v konaní predložený nebol. Žalobca teda má nárok na plnú cenu diela dohodnutú v písomnej zmluve o dielo v sume 156 949,31 eura, pretože všetky dohodnuté práce riadne vykonal a žalovaní ich bez výhrad fakticky prevzali.

17. Žalovaní ďalej namietali, že súd prvej inštancie minimálne sčasti nesprávne určil úroky z omeškania, nakoľko nie je zrejmé od akého dátumu je možné ich počítať. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie, že splatnosť ceny vykonaných prác naviac nebola medzi sporovými stranami dohodnutá, a preto bolo potrebné postupovať v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Ak totiž nie je doba plnenia dohodnutá, určí ju veriteľ tým, že dlžníka o plnenie požiada. Žalobca preukázateľne vyzval žalovaných na úhradu ceny prác faktúrou č. 2007/0027 a faktúrou č. 2008/2006. Dátum splatnosti

faktúry č. 2008/2006 bol dňa 07.03.2008 a jej márnym uplynutím sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou ceny za vykonané práce naviac.

18. Odvolací súd po oboznámení sa s odvolaním žalobcu zistil, že skutočnosti v ňom namietané sú sčasti dôvodné. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie pri cene ďalších prác vykonaných žalobcom na základe ústnych objednávok vychádzal zo znalcom vyčíslenej sumy 22 232,05 eura, ale túto cenu bral ako cenu bez DPH. Vzhľadom na to, že žalobca je platcom DPH, bolo treba k znalcom vyčíslenej cene pripočítať v tom čase platnú sadzbu DPH 19 %, čo predstavuje sumu 4 224,09 eura. Táto námietka žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná a má za následok zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pôvodne sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 39 857,49 eura s príslušenstvom. Faktúrou č. 2007/0027 zo dňa 12.04.2007 si uplatňoval od žalovaného za kúrenárske a plynárenské práce (naviac práce) sumu 20 599,18 eura, z ktorej žalovaní uhradili 18 607,56 eura čiastkovými úhradami zo dňa 15.06.2007 vo výške 9 958,18 eura, zo dňa 19.12.2007 vo výške 4 002,22 eura, zo dňa 23.04.2008 vo výške 3 319,40 eura a zo dňa 26.09.2008 vo výške 1 327,76 eura. Rozdiel tak predstavuje sumu 1 991,62 eura. Faktúrou č. 2008/0006 zo dňa 26.02.2008 si žalobca uplatňoval za stavebné práce sumu 37 865,86 eura, ktorú žalovaní ani len sčasti neuhradili. Počas konania vzal žalobca podanú žalobu späť najskôr v časti o zaplatenie sumy 1 244,30 eura a následne v časti o zaplatenie sumy 12 793,37 eura. Konanie tak bolo zastavené v časti 14 037,67 eura a jeho predmetom zostalo už len zaplatenie sumy 25 819,82 eura s príslušenstvom. Znaleckým posudkom bola stanovená hodnota naviac prác dohodnutých ústne (práce, ktoré neboli obsiahnuté v zmluve o dielo) na sumu 22 970,03 eura (691.995,05 Sk) bez DPH. Cena naviac prác v sume 22 970,03 eura spolu s 19 % DPH vo výške 4 364,31 eura tak predstavuje sumu 27 334,34 eura s DPH. Žalobca na stavbe rodinného domu žalovaných vykonal práce na základe písomnej zmluvy o dielo v sume 156 949,31 eura a práce na základe ústnych dohôd (naviac práce) v sume 27 334,34 eura. Všetky žalobcom vykonané práce predstavujú sumu 184 283,65 eura. Od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu 146 358,53 eura, ktorá bola žalovanými uhradená a sumu 14 037,67 eura, ktorá predstavuje späťvzatú časť žalobcom uplatňovaného nároku. Výsledkom je suma 23 887,45 eura, ktorá spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 08.03.2008 do zaplatenia predstavuje dôvodne uplatnený nárok žalobcu.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 23 887,45 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 08.03.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti odvolací súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

24. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 CSP. Z pôvodného predmetu konania 39 857,49 eura, ktorý predstavuje hodnotu 100 % bolo žalobcovi priznaných 23 887,45 eura, čo predstavuje 59,93 % úspech žalobcu, od ktorého treba odpočítať 40,07 % úspech žalovaných (zamietnutá časť vo výške 1 932,37 eura + zavinením žalobcu zastavená časť vo výške 14 037,67 eura), čo predstavuje čistý úspech žalobcu v konaní v rozsahu 19,86 %. Odvolací súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 19,86 %.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .