Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30S-61-2017.pdf
PDF · 110.9 KB
No categories available
30S/61/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Ing. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, A. Z. F., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná č. 10, Žilina, proti žalovanému: Mesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom Námestie Slobody č. 94, o žalobe opomenutého účastníka, takto
rozhodol:
Správny súd u k l a d á žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného číslo: Výst. 2765/2/2014-Kn zo dňa 04.12.2014 v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu 10.07.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi, ako opomenutému účastníkovi v správnom konaní o umiestnení stavby č. Výst. 2765/2014-Kn a v správnom konaní o povolení stavby č. Výst. 87/2/2015-Kn, územné rozhodnutie č. Výst. 2765/2014-Kn zo dňa 04.12.2014, ktorým žalovaný rozhodol o umiestnení stavby „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46“ a stavebné povolenie č. Výst. 87/2/15-Kn zo dňa 28.01.2015 na stavbu „Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46“. Žalobca uviedol, že žalovaný vyššie označené rozhodnutia žalobcovi nedoručil, hoci žalobcovi prináležal status účastníka územného aj stavebného konania, ako vlastníkovi susediacej stavby, ktorého práva môžu byť územným rozhodnutím a stavebným povolením priamo dotknuté. Žalobca je vlastníkom rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele KN registra „C“ č. 159/3 zapísané na LV č. XXX pre obec Kysucké Nové Mesto, katastrálne územie H.. Vzdialenosť medzi susednými stavbami je cca 4,5 m, čo z hľadiska vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, predstavuje tzv. stiesnené územné podmienky. Žalobca ďalej dôvodil, že dňa 09.08.2016 podal žalovanému písomné oznámenie o vykonávaní „čiernych stavebných prác“ na rodinnom dome č. 46 stavebníka P. F. ml.. Žalobca mal vedomosť, že žalovaný zastavil spojené územné a stavebné konanie rozhodnutím č. j. Výst.2140/3/2014-Kn zo dňa 03.10.2014 na stavbu „Prístavba, nadstavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46 na pozemku register „C“ parc. č. 162 v katastrálnom území H., ktoré bolo začaté 07.07.2014 podaním žiadosti o stavebné povolenie stavebníka P. F. ml., v ktorom konaní bol účastníkom konania aj žalobca, ako vlastník susediacej nehnuteľnosti. Uvedené konanie žalovaný zastavil dôvodiac, že stavebník v určenej lehote nedoplnil dokumentáciu, ktorá bola podkladom žiadosti o vydanie stavebného povolenia. V tomto konaní Výst. 2140/3/2014-Kn, ktoré bolo právoplatne zastavené, žalobca, ako účastník konania, na nariadenom ústnom pojednávaní 07.08.2014 uplatnil (okrem iného) aj tieto námietky: 1) Nie je vypracované porovnanie plochy strechy jestvujúceho RD a návrhu, požiadavka na dopracovanie rozdielu plôch z dôvodu likvidácie dažďových vôd, nakoľko v projektovej dokumentácii nie je uvedené, ako budú likvidované, uvádzajú, že tam majú trativody. Žalobca žiadal, aby tieto boli rekonštruované, aby mohli absorbovať množstvo vody, ktoré tam stečie + voda z dvora. 2) V projektovej dokumentácii nie je uvedené, k akému zatieneniu pri jestvujúcej ihlanovej streche a navrhovanej streche dôjde vzhľadom k žalobcovej susednej stavbe.
3) Návrh samotnej strechy nie je v súlade so zástavbou ulice ani architektúry. 4) Nie je v projektovej dokumentácii vypracovaný návrh kanalizácie a žumpy, stará nie je zakreslená v projektovej dokumentácii, jej steny a podlaha musia byť nepriepustné. O týchto námietkach žalobcu však v stavebnom konaní vedenom pod j. č. Výst. 2140/3/2014-Kn nebolo rozhodnuté, nakoľko dňa 03.10.2014 došlo k zastaveniu tohto konania z dôvodu nedoplnenia dokumentácie stavebníkom. Nakoľko žalobca mal vedomosť, že stavebné konanie bolo právoplatne zastavené, domnieval sa, že sused - stavebník vykonáva stavebné práce bez stavebného povolenia. Následne listom č. Výst. 1516/2016-Kn zo dňa 30.08.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že stavebné práce sa vykonávajú na základe stavebného povolenia zo dňa 28.01.2015 pod č. Výst. 87/2/2015- Kn. O vydanom územnom rozhodnutí Výst. 2765/2014-Kn, ktoré predchádzalo vydaniu stavebného povolenia, žalovaný žalobcu neinformoval. Žalobca však už v týchto konaniach v rozpore so zákonom nebol účastníkom konania. Predmetné rozhodnutia žalovaný žalobcovi nedoručoval. Na základe oznámenia žalovaného z 30.08.2016 žalobca doručil žalovanému podanie, ktoré označil ako odvolanie proti stavebnému povoleniu z 28.01.2015, na čo mu žalovaný oznámil, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.02.2015, preto jeho podanie nie je možné chápať ako odvolanie ale podľa obsahu ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý bol postúpený Okresnému úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky. Preskúmavací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri porovnaní pôvodnej projektovej dokumentácie v administratívnom konaní, ktorého účastníkom bol žalobca s projektovou dokumentáciou v administratívnom konaní, v ktorom sa žalobca domáha účastníctva, prieskumný orgán zistil, že existuje rozdiel v projektovej dokumentácii, ktorý bol dôvodom na rozdelenie, vymedzenie okruhu účastníkov konania. Podľa pôvodnej projektovej dokumentácie bolo v jeho západnej štítovej stene navrhovanej nadstavby rodinného domu P. F. navrhnuté francúzske okno, ktoré smerovalo oproti jestvujúcemu strešnému oknu v severovýchodnej strešnej krytine domu žalobcu. Zjavne z tohto dôvodu vyhodnotil pôvodne stavebný úrad v prvom konaní, že práva žalobcu môžu byť dotknuté existenciou okna v protiľahlej stene, preto mu priznal postavenie účastníka konania. V novom konaní k návrhu na vydanie územného rozhodnutia i k žiadosti o stavebné povolenie predložil stavebník prepracovanú projektovú dokumentáciu, v ktorej už okno v štítovej stene nadstavby orientovanej k domu žalobcu navrhnuté nebolo. Bolo to zrejme z dôvodu nedostatočnej vzdialenosti na umiestnenie okna podľa požiadaviek vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Odstupová vzdialenosť medzi rodinnými domami P. F. a žalobcu je 4,475 m až 4,830 m. Z uvedeného dôvodu nebola splnená podmienka, aby mohol stavebník realizovať v štítovej stene nadstavby okno z obytnej miestnosti. Keďže okno sa nebude realizovať, odpadol tak dôvod na to, aby bol vlastník susednej stavby účastníkom konania, keďže iba existenciou okna mohlo dôjsť k zásahu do jeho práv. Ostatné stavebné úpravy nemajú na jeho práva, ako vlastníka susednej stavby, žiaden reálny dosah. Preskúmavací orgán ďalej konštatoval, že námietky uplatnené žalobcom v podaní, ktoré bolo podľa obsahu vyhodnotené ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nemajú opodstatnenie a neovplyvnili by ani rozhodnutie stavebného úradu vo veci. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že z obsahu spisového materiálu, ktorý preskúmaval Okresný súd Žilina, je zrejmé, že žalovaný v konaní č. j. Výst. 2140/3/2014-Kn vyzval stavebníka na odstránenie nedostatkov predloženej dokumentácie, v ktorej absentovalo splnenie všeobecných požiadaviek na realizáciu stavieb v zmysle stavebného zákona a vykonávacích predpisov (vyzval stavebníka na doplnenie dokumentácie o situačný výkres osadenia žumpy vrátane odstupových vzdialeností, posúdenie kapacity jestvujúcej žumpy, spôsobu likvidácie dažďových vôd zo strechy rodinného domu, doplniť projektovú dokumentáciu o rozmiestnenie účinných snehových lapačov na streche rodinného domu). Na uvedené nedostatky poukázal v námietkach na ústnom pojednávaní 07.08.2014 samotný žalobca. Stavebník sa rozhodol, podľa názoru žalobcu, účelovo ignorovať požiadavku stavebného úradu na doplnenie dokumentácie, čím došlo k zastaveniu stavebného konania bez rozhodnutia o námietkach účastníkov, konkrétne žalobcu. Stavebník po 15 dňoch po zastavení konania podal nový návrh na územné konanie a dňa 13.01.2015 žiadosť o vydanie stavebného povolenia údajne s už doplnenou projektovou dokumentáciou. Podľa názoru žalobcu išlo o účelové obchádzanie zákona tak zo strany stavebníka, ako aj stavebného úradu. Žalobca je toho názoru, že mu prináležal status účastníka tak územného konania, ako aj stavebného konania. Umiestnenie okna nie je jedinou skutočnosťou, ktorú má stavebný úrad preskúmavať z hľadiska územného rozhodnutia o umiestnení stavby a technického riešenia stavby v súlade s právnymi predpismi. Absolútne neprípustné je vysvetľovanie vylúčenia žalobcu z účastníctva formou porovnávania dokumentácie predloženej stavebníkom v jednom konaní, kde žalobca bol účastníkom a mohol vykonávať všetky svoje práva, ale ktoré bolo už právoplatne skončené zastavením s novou dokumentáciou predloženou s novým návrhom a žiadosťou o vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia, v ktorom žalobca nebol účastníkom konania a nemal možnosť akokoľvek
reagovať na novú dokumentáciu predloženú stavebníkom. Žalobca zdôrazňuje, že je vlastníkom susednej stavby vo vzdialenosti cca 4,5 m od realizovanej stavby, čo samo o sebe je významným dôvodom na to, aby žalobca bol účastníkom tohto konania, v ktorom sa určujú podmienky na umiestnenie stavby, v tomto prípade na umiestnenie stavby v tzv. stiesnených územných podmienkach. Žalobca poukázal na skutočnosť, že je neprehliadnuteľné, že v novom územnom a zásadne aj stavebnom konaní stavebný úrad do okruhu účastníkov konania zahrnul všetkých vlastníkov okolitých nehnuteľností tak, ako v prv už zastavenom konaní, okrem žalobcu, ktorého rodinný dom stojí vo vzdialenosti 4,5 m od rodinného domu stavebníka, na ktorom sa mala realizovať nadstavba, prístavba a stavebné úpravy. V skoršom zastavenom konaní pri ústnom pojednávaní vzniesol námietky iba žalobca, ostatní účastníci konania (C., C., A., F. st., F. st., V., V.) žiadne námietky nemali, samozrejme že títo nemali námietky ani v novom územnom a stavebnom konaní... Je na mieste otázka, aké skutočnosti mohli predstavovať zásah do práv všetkých ostatných neopomenutých účastníkov nového konania, keď títo v skoršom zastavenom konaní nemali vôbec žiadne námietky. Napriek tomu správny orgán s nimi opätovne konal aj v novom územnom a stavebnom konaní. Na základe akej úvahy stavebný úrad nadobudol presvedčenie, že vlastnícke alebo iné práva neopomenutých účastníkov konania (F. st., C., V.) môžu byť predmetným stavebným povolením dotknuté a že vlastnícke alebo iné práva žalobcu, ako vlastníka susediacej stavby, nebudú stavebným povolením dotknuté. Žalobca zdôrazňuje, že je neprípustné, aby v kontexte určenia okruhu účastníkov územného a stavebného konania stavebný úrad rozhodoval o námietkach žalobcu bez toho, aby sa tento vôbec stal účastníkom konania, a to na základe jeho námietok uplatnených v inom stavebnom konaní hoc aj týkajúceho sa rovnakého stavebníka a rovnakej nehnuteľnosti, v ktorom žalobca vystupoval ako účastník konania. Argumenty obsiahnuté v oznámení nadriadeného správneho orgánu sú nezákonnými špekuláciami, ktorými majú byť konvalidované nezákonné a nekalé praktiky žalovaného, ktorý rozhodoval arbitrárne podporujúc v úmysle stavebníka zbaviť sa nepohodlného účastníka konania - žalobcu, ktorý si dovolil chrániť svoje práva a vyjadril svoje námietky a pripomienky v spojenom územnom a stavebnom konaní Výst. 2140/3/2014-KN, ktoré bolo napokon bez rozhodnutia zastavené. Žalovaný takýmto postupom flagrantne porušil základný princíp ústavného štatútu a princíp právnej istoty, na ktorý sa legitímne spoliehal aj žalobca. V ďalšej časti žaloby žalobca poukazuje na súvisiace nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a súdnu prax správnych súdov v otázke určovania okruhu účastníkov stavebného a územného konania.
2. Správny súd uznesením č. k. 30S/61/2017-25 zo dňa 24.08.2017 konanie vo veci uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. Výst. 87/2/15-Kn zo dňa 28.01.2015 vylúčil na samostatné konanie s poukazom na ust. § 66 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) vzhľadom na skutočnosť, že predmetom súdneho prieskumu bolo namietané doručovanie dvoch rozličných správnych rozhodnutí.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 18.12.2017 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú. V podrobnostiach poukázal na priebeh administratívneho konania. Stavebný úrad v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. č. Výst. 2140/2014-Kn priznal žalobcovi postavenie účastníka spojeného územného a stavebného konania o návrhu stavebníka z dôvodu, že pôvodne predložená projektová dokumentácia stavby k spisu č. Výst. 2140/2014-Kn okrem iného riešila i vybudovanie okna z obytnej miestnosti v jeho západnej štítovej stene, ktoré malo byť orientované oproti jestvujúcemu strešnému oknu osadeného v strešnej rovine sedlovej strechy rodinného domu žalobcu, čím by mohlo dôjsť k obmedzeniu užívania predmetnej stavby. Nakoľko však stavebník nedoplnil podklady požadované stavebným úradom v rozhodnutí z 15.08.2014 pod sp. zn. Výst. 2140/2/2014-Kn, stavebný úrad spojené územné a stavebné konanie zastavil. K novému návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia však stavebník predložil doplnenú a upravenú projektovú dokumentáciu stavby, kde už okno z obytnej miestnosti v štítovej stene orientovanej k rodinnému domu žalobcu navrhnuté nebolo. Z uvedeného dôvodu stavebný úrad v novom konaní nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania, keďže iba osadením nového okna by mohlo dôjsť k obmedzeniu užívania susednej stavby a zásahu do práv žalobcu. Navrhnutá nadstavba a stavebné úpravy nemajú žiaden vplyv na užívanie susednej stavby a vplyv na práva žalobcu, ako vlastníka susednej stavby. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný v podrobnostiach vyjadruje k jednotlivým námietkam žalobcu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu k likvidácii dažďovej vody, žalovaný uvádza, že odvodnenie strechy je navrhnuté odkvapovými žľabmi a zvodmi polkruhového tvaru a dažďovými žľabmi a zvodmi. Dažďová voda bude zaústená do vsakovacej nádrže a umiestnená na pozemku vo vlastníctve stavebníka. Spôsob likvidácie dažďovej vody bol zahrnutý do podmienok stavebného povolenia. K umiestneniu a posúdeniu žumpy: Odvedenie splaškových vôd z rodinného domu č. 46 je navrhnuté do jestvujúcej žumpy umiestnenej
na pozemku stavebníka. Súčasťou projektovej dokumentácie stavby je i posúdenie kapacity existujúcej žumpy, ktoré spracoval Ing. Peter Kocúr. Z predloženého posúdenia vyplýva, že kapacita existujúcej žumpy je postačujúca. K osadeniu snehových lapačov: Z predloženej projektovej dokumentácie - výkres č. 14 strecha nový stav vyplýva, že nová sedlová strecha rodinného domu bude opatrená zachytávačmi snehu v dvoch radoch. Presné rozmiestnenie je zrejmé z predloženého výkresu č. 14. Rodinný dom Ing. U. V. nemôže byť v žiadnom prípade ohrozený zosuvom snehu z dôvodu, že sklon strešných rovín je orientovaný do pozemku stavebníka. Zatienenie rodinného domu žalobcu: rodinný dom stavebníka je voči rodinnému domu žalobcu orientovaný zo strany severnej. Z uvedeného dôvodu i pri zmene tvaru striech nie je možné, aby došlo k zatieneniu rodinného domu žalobcu. K orezaniu živého plota a ovocných drevín: Živý plot a ovocné dreviny rastú na pozemku vo vlastníctve P. F. a manželky K. a nemajú žiadnu súvislosť s predmetnou stavbou a vplyv na vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu. Vytýčenie hraníc pozemku: Stavba rodinného domu č. 46 je osadená na pozemku KN-C 162. Rodinný dom č. 47 je postavený na pozemku KN-C 159/3 a hraničí s pozemkom KN-C 163/2 a nie je pozemkom, na ktorom je umiestnená stavba stavebníka. Predmet hranice medzi pozemkami 159/3 a 163/2 nemal vplyv na vydanie predmetného stavebného povolenia, nakoľko pri stavbe nedošlo k zmenám odstupových vzdialeností od susedných pozemkov a stavieb. Žalobca má právo požiadať oprávnenú osobu o vytýčenie hraníc svojho pozemku. Likvidácia odpadu: Stavebník je povinný k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia priložiť doklady o druhoch, množstve a likvidácii stavebného odpadu. Záverom žalovaný konštatuje, že vyššie uvedené námietky žalobcu by nemali vplyv na vydanie stavebného povolenia stavebníkovi. Žalovaný je toho názoru, že v konkrétnom prípade je potrebné okruh účastníkov územného a stavebného konania posudzovať podľa špeciálneho predpisu, ktorým je stavebný poriadok. Správny poriadok pôsobí k stavebnému zákonu len subsidiárne a použije sa iba vtedy, ak nie je v stavebnom zákone výslovne uvedené inak. Žalovaný je toho názoru, že žalobcovi status účastníka v predmetnom územnom a stavebnom konaní neprináležal.
4. V replike doručenej správnemu súdu 31.01.2018 zotrval žalobca na skutkovom a právnom zdôvodnení žaloby. Zdôraznil, že z ust. § 59 stavebného zákona vyplýva, že nie je potrebné preukazovať ba ani len osvedčovať dotknutie práv vlastníka susediacej stavby stavebným povolením. Postačuje aj len prostá možnosť dotknutia. Žalobca zdôrazňuje, že nemal žiadnu možnosť nahliadnuť do novopredloženej dokumentácie stavebníka, nemal možnosť poznať projekt umiestnenia stavby - prístavby a nadstavby rodinného domu a vyjadriť svoje námietky a pripomienky v územnom konaní, hoci vzdialenosť medzi stavbou, ktorej sa konanie týka a jeho rodinným domom je len cca 4,5 m, čo predstavuje tzv. „stiesnené územné podmienky“.
5. V duplike doručenej správnemu súdu 19.02.2018 zotrval žalovaný na skutkových a právnych dôvodoch vyjadrenia doručeného správnemu súdu 18.12.2017. Na dôvažok poukázal na čl. 5 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v zmysle ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Žalovaný je toho názoru, že samotné podanie žaloby v tejto veci je svojvoľným a bezúspešným uplatňovaním a bránením práva žalobcu vo vzťahu k stavebníkovi.
6. Podľa § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len stavebný zákon) v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Podľa 39a ods. 1 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona ak sa v tomto zákone používa pojem "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
7. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu správny súd zistil, že územným rozhodnutím č. Výst. 2765/2/2014-Kn zo dňa 04.12.2014 žalovaný, ako príslušný stavebný úrad, v zmysle § 117 stavebného zákona podľa § 39 a § 39a stavebného zákona a § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, rozhodol o umiestnení stavby stavebníka P. F. ml., H. XX s názvom: Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46 na pozemku register „C“ parc. č. 162 v katastrálnom území H.. Vo výroku rozhodnutia definoval popis stavby nasledovne: Búracie práce spočívajúce v odstránení klampiarskych výrobkov, strešnej krytiny, latovania a samotného krovu. Odstránenie jestvujúcich drevených okien a dverí. Odstránenie časti priečky, vytvorenie drevného otvoru medzi miestnosťami č. 106 a č. 107. Na druhom nadzemnom podlaží dôjde k vytvoreniu novej kúpeľne a WC a nových dverných otvorov medzi priečkami. V úrovni druhého nadzemného podlažia zo strany juhovýchodnej bude vytvorený nový balkón o rozmeroch 3,6 m x 2,72 m, balkón bude podopretý novým železobetónovým stĺpom. Celá stavba bude zastrešená novou sedlovou strechou, maximálna výška hrebeňa strechy + 9,305 m od + 0,000, pričom + 0,000 je totožná s úrovňou podlahy prízemia. Orientácia štítových stien severovýchod - juhozápad. V podkroví vzniknú dve obytné miestnosti, chodby a šatník. Vstup do rodinného domu zostáva nezmenený - zo strany JZ. Podkrovné priestory budú presvetlené pomocou strešných okien, okna umiestneného v štíte strechy (SV strana) a pomocou vikiera orientovaného zo strany SZ. Stavba sa v styku s vonkajším prostredím zateplí polystyrénom hrúbky 120 mm. Odstupové vzdialenosti stavby zostávajú nezmenené. Ďalej v územnom rozhodnutí definoval pod bodmi 1 - 3 podmienky pre umiestnenie stavby. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný konštatoval, že P. F. ml. podal dňa 12.11.2014 návrh na územné rozhodnutie na umiestnenie vyššie označenej stavby. Stavebný úrad oznámil začatie územného konania všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom. Vzhľadom k tomu, že pre územie, v ktorom sa nachádzajú pozemky navrhnuté na zastavanie predmetnou stavbou, je spracovaná a schválená územnoplánovacia dokumentácia a pomery v území sú jednoznačné, žalovaný upustil v zmysle § 36 ods. 2 stavebného zákona od ústneho pojednávania a stanovil lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia možnosť účastníkom uplatniť námietky a pripomienky a dotknutým orgánom a organizáciám svoje stanoviská. Žalovaný konštatoval, že umiestnenie stavby je v súlade so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou, vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z.z., pričom účastníci konania P. F. ml., F. C., K. F., P. F. st., P. V., F. V. nevzniesli v konaní žiadne námietky. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca nebol účastníkom uvedeného územného konania, ani mu nebolo rozhodnutie č. Výst. 2765/2/2014-Kn zo dňa 04.12.2014 doručované. Správny súd ďalej z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, že žalobca je vlastníkom rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele KN registra „C“ č. 159/3 zapísaného na LV č. XXX pre obec Kysucké Nové Mesto katastrálne územie H.. V konaní nebolo sporu o tom, že parc. KN registra „C“ č. 159/3 nemá spoločnú hranicu s parc. KN registra „C“ č. 162, na ktorom bola stavebníkovi povolená stavba, delí ich parc. č. 159/2. Nebolo však sporu ani o tom, že vzdialenosť umiestňovanej stavieb stavebníka a žalobcu je cca 4,5 m.
8. V konaní bola spornou otázka, či žalobca bol opomenutým účastníkom územného konania o umiestnení stavby: Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46 na pozemku register „C“ parc. č. 162 - zastavaná plocha a nádvorie v katastrálnom území H., ukončeného právoplatným rozhodnutím číslo: Výst. 2765/2/2014-Kn zo dňa 04.12.2014.
9. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza až na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní), vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Rozhodnutie o umiestnení stavby nemôže spôsobiť priame porušenie vlastníckeho práva. Podmienky realizácie stavebných prác sa určujú až v stavebnom povolení. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa stavba iba právne umiestňuje na pozemku a umiestnením stavby môžu byť na právach potenciálne dotknutí iba vlastníci susedných pozemkov, resp. susedných stavieb.
10. Správny súd po preskúmaní veci, na rozdiel od žalovaného, dospel k záveru, že zo skutkových okolností samotného prípadu pri aplikácii citovaného ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona v spojení s citovaným ust. § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona plynie nepochybný právny záver o existencii účastníctva žalobcu v územnom konaní o umiestnení stavby: Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46 na pozemku register „C“ parcela č. 162 v katastrálnom území H.. Status účastníka konania žalobcovi náleží ako vlastníkovi susednej stavby, ktorého vlastnícke právo môžu byť územným rozhodnutím priamo dotknuté. Je potrebné zdôrazniť, že k priznaniu statusu účastníka územného konania nie je potrebné skúmať (ani urobiť predmetom dokazovania) skutočnosť, či umiestnením stavby dôjde k reálnemu zásahu do vlastníckych práv. K vzniku statusu účastníka konania postačuje potencialita, možnosť ovplyvnenia vlastníckych a iných práv k susednej nehnuteľnosti, nie je teda potrebné skúmať a zaťažovať účastníka konania povinnosťou preukázať aj existenciu reálneho faktického zásahu do týchto práv (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžp/20/2012).
11. V danom prípade existencia potenciality právneho zásahu do vlastníckych a iných práv žalobcu plynie zo samotných skutkových okolností prípadu - vzdialenosti susednej stavby od dodatočne povoľovanej stavby, ktorá nie je štandardnou vzdialenosťou, ale ide o tzv. stiesnené územné pomery, kedy vzdialenosť umiestňovanej stavby stavebníka a žalobcu predstavuje cca 4,5 m, ako aj charakteru dodatočne povoľovanej stavby (nadstavba, prístavba a stavebné úpravy rodinného domu č. 46), ktorou sa vytvoril priestor pre zvýšenie celkovej výšky stavby (nadstavbou). Podľa názoru správneho súdu zo samotnej skutočnosti - danosti stiesnených územných pomerov, kedy stavby susedia s rozpätím 4,5 m, môže byť žalobca priamo dotknutý na svojom vlastníckom práve, najmä pokiaľ ide o jeho zložku - pohodu bývania. Podľa názoru správneho súdu práve uvedený skutkový stav poskytuje dostatočný základ pre aplikáciu citovaného ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona bez nutnosti ďalšieho dokazovania. V tejto súvislosti je potrebné ozrejmiť, že pohodou bývania v zhode s ústavnou a súdnou praxou je potrebné rozumieť súhrn činiteľov a vplyvov, ktoré prispievajú k tomu, aby bývanie bolo zdravé a vhodné pre všetky kategórie užívateľov, resp. aby bola vytvorená vhodná atmosféra pokojného bývania; pohoda bývania je v tomto ponímaní daná najmä kvalitou jednotlivých zložiek životného prostredia, napr. nízkou hladinou hluku, čistotou ovzdušia, primeraným množstvom zelene, nízkymi emisiami pachov a prachu, oslnením, ale aj charakterom okolitých stavieb vrátane ich výšky. Pre zabezpečenie pohody bývania sa potom skúma intenzita narušenia jednotlivých činiteľov a jeho dôsledky, teda objektívne existujúci súhrn činiteľov a vplyvov, ktoré sa posudzujú každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 02.02.2006 č. j. 2As 44/2005-116).
12. Ak niekto tvrdí, že je účastníkom územného konania, je potrebné mať za to, že zaň bude považovaný až do doby, než bude preukázaný opak. Uvedené plynie priamo z citovaného ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona, z ktorého je zrejmé, že k vzniku statusu účastníka konania dochádza priamo zo zákona. Správne orgány dospeli k záveru, že vypustenie okenného otvoru na nadstavbe, ktorý mal smerovať k stavbe žalobcu, pri zachovaní existujúcich odstupov stavieb, tvoria základ pre nepriznania účastníctva žalobcu v územnom konaní. V intenciách vyššie uvedených úvah správneho súdu však takéto závery správnych orgánov neboli v súlade so zmyslom a účelom zákona, ktorým je priznať status účastníka konania v zmysle citovaného ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona preto, aby mohol hájiť svoje práva k pozemku alebo stavbe, najmä výkon práva vlastníckeho a zabezpečiť jeho reálnu ochranu napr. návrhom možných opatrení ako súčasti rozhodnutia o umiestnení stavby, ku ktorým patrí nepochybne
aj možnosť účastníka územného konania (ako vlastníka susednej stavby) vyjadriť sa napríklad k výške umiestňovanej nadstavby a prístavby, ktorá otázka je relevantná práve v konaní o umiestnení stavby.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd s poukazom na ust. § 179 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, majúc za to, že žalobca bol opomenutým účastníkom územného konania, uložil žalovanému povinnosť doručiť vo veci vydané rozhodnutie č. Výst. 2765/2/2014-Kn zo dňa 04.12.2014.
14. O náhrade trov konania správny súd rozhodne v konečnom rozhodnutí podľa § 179 ods. 4 SSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.