Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-22-2013.pdf
PDF · 81 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci žalobcu : J. W.. G. C., bytom Y. č. XX, J., proti žalovanému : Slovenská republika, v zastúpená Ministerstva spravodlivosti, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 14.11.2012, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu nemajetkovú ujmy 50.000 eur s príslušenstvom.
2. V žalobe tvrdil, že žalobou, podanou na súde dňa 17.10.1995 sa domáhal škody z poistnej udalosti vo výške 507.030 Sk. Tunajší súd rozhodol v konaní 8C/456/1995 rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2009. Má za to, že v tomto konaní došlo ku prieťahom a teda k nesprávnemu úradnému postupu súdu prvého stupňa a prieťahy v konaní boli konštatované aj podpredsedníčkou súdu dňa 10.12.2009 v odpovedi na sťažnosť zo dňa 11.11.2009.
3. Ako dôkazy označil odpoveď na sťažnosť zo dňa 10.12.2009.
4. Uznesením č.k. 11C/22/2013-23 zo dňa 26.02.2013 súd konanie zastavil, dôvodom bolo nezaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu. Odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil rozhodnutím zo dňa 31.10.2014. Dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave spis vrátil okresnému súdu s tým, že platná právna úprava neumožňuje rozhodnúť o podanom odvolaní a ku zrušeniu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa došlo zo zákona.
5. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril, žiadal ju v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca nepreukázal naplnenie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, nakoľko nepreukázal nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III v konaní sp.zn. 8C/456/1995, ako ani vznik prípadnej ujmy v príčinnej súvislosti s namietaným postupom súdu. Uviedol, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok a to, aby nastala udalosť, ktorá môže mať, respektíve má za následok vznik škody, vznik samotnej škody a predovšetkým príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. Žalovaný zastáva názor, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je orgánom príslušným na ustálenie zásahu do ústavou garantovaného práva na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov. Podľa neho mal žalobca právo obrátiť sa prostredníctvom ústavnej sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý ako súdny orgán ochrany ústavnosti, môže v prípade dôvodnosti sťažnosti konštatovať porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a až na základe takto ustáleného porušenia práva k príslušným orgánom je možné v samostatnom konaní o náhradu škody skúmať, či v dôsledku takéhoto pochybenia súdu vznikla účastníkovi konania škoda v podobe majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Žalovaný poukázal na to, že sťažnosť mal žalobca podať 11.11.2009 a konanie vo veci 8C/456/1995 bolo právoplatne skončené dňa 14.05.2009. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na náhradu škoda a to samotný vznik nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť namietanými prieťahmi v konaní spôsobená. Žaloba neobsahuje skutkové tvrdenia, ktorými by žalobca vznik takejto ujmy zdôvodňoval. Nepostačuje len poukázanie na celkovú dĺžku konania, žalobca znáša dôkazné bremeno preukázania vzniku ujmy, ktorá mala byť v dôsledku prieťahov spôsobená. K rovnakému záveru dospel vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (napríklad v uznesení zo dňa 29.05.2014 sp.zn. 2Cdo 273/2013).
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci okrem iného aj nesprávnym úradným postupom. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
7. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno zbaviť. Zodpovednosť predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
8. V prejednávanom prípade žalobca preukazoval dôvodnosť žaloby a existenciu nesprávneho úradného postupu odpoveďou podpredsedníčky súdu na žalobcom podanú sťažnosť v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá smerovala proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nesprávny úradný postup súd považoval v spore za preukázaný. Podpredsedníčka tunajšieho súdu v odpovedi na sťažnosť žalobcu zo dňa 11.11.2009 uviedla, že ju považuje za dôvodnú a konštatovala nečinnosť súdu v konkrétnom období.
9. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby skúmal splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a zaoberal sa aj vznikom tvrdenej ujmy a príčinnou súvislosťou s namietaným postupom súdu. Vznik zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2, 3 a 4 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
10. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady. Aby však úvahy súdu neboli ponechané na ľubovôľu súdu, musia vychádzať zo skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania.
11. Žalobca však v spore netvrdil aká škoda mu namietaným konaním súdu vznikla, netvrdil aká škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom súdu a nenavrhol ani žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval nemajetkovú ujmu. Bola to jeho povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi. To znamená, že je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stanu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu. Treba prisvedčiť argumentácii žalovaného, že nepostačuje len poukázanie na celkovú dĺžku konania, žalobca znáša dôkazné bremeno preukázania vzniku ujmy, ktorá mala byť v dôsledku prieťahov spôsobená.
12. Žalobca netvrdil a ani v spore nedokazoval vznik škody, prípadne nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Súd v tomto spore dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi deklarovanou nemajetkovou ujmou vo výške 50.000 eur, ktorá žalobcovi vraj vznikla nesprávnym úradným postupom. Pre nesplnenie zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, z dôvodu nepreukázania vzniku prípadnej ujmy v príčinnej súvislosti s namietaným postupom súdu, súd žalobu na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú zamietol.
13. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.