Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-2712-2016.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/2712/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874 proti povinnému: Y. P. - BP, so sídlom v Q. - J., R. XXX/X, S.: XX XXX XXX, zastúpený J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q., R. X o vymoženie 115,95 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jánom Makitom
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.
Exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 01.06.2016 domáhal u súdneho exekútora Mgr. Jána Makitu vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 115,95 € s príslušenstvom na základe exekučných titulov, ktorými sú výkazy nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. v Košiciach č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa 06.06.2016 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 216439 zo dňa 08.06.2016. Dňa 08.08.2016 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii a trovám exekúcie. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že sa jedná o neoprávnenú a nezákonnú exekúciu, teda účelový podvod a tzv. účelové vydieranie. Povinný tiež vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie s odôvodnením, že sú účelovo nadsadené, vymyslené a neexistujú. Povinný vzniesol aj námietky voči chovaniu exekútora, ktorý účelovo zneužíva svoje postavenie a úmyselne povinného poškodil na jeho dobrej povesti - osobnosti, a to účelovo pre pár eur, teda 88,00 €, ktoré aj tak nie sú oprávnené. Súdny exekútor povinnému zablokoval všetky účty v bankách a inde, dokonca si v bankách nárokoval čiastku 306,87 €, čo je absolútna nehoráznosť a zneužívanie postavenia exekútora. Povinný ďalej uviedol, že uhradil sumu 88,24 €. Podľa povinného si súdny exekútor účelovo zvyšuje trovy exekúcie a dokonca v rozpore so zákonom si účtuje tzv. náklady - hotové výdavky. Odmena pre exekútora je zákonom stanovená a je vo výške 20% z tzv. oprávnenej pohľadávky (88,24 € = 20% = 17,64 €). Štát protizákonne určil tzv. minimálnu výšku trov exekúcie, a to 33,19 € a tak účelovo zvýhodnil určitých podnikateľov. Povinný požiadal súd o zhodnotenie odmeny súdneho exekútora, lebo odmena 33,19 € už vysoko prekračuje zákonnú odmenu 20% z vymáhanej pohľadávky. Povinný ďalej uviedol, že v období od 24.02.2014 do 30.12.2014 uhradil oprávnenému sumu 200,00 €. Na výzvu súdu zo dňa 14.09.2016 oprávnený k námietkam povinného uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na základe právoplatných a vykonateľných výkazov nedoplatkov: 1/ č. 1343643513 zo dňa 13.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.06.2013, na základe ktorého mal povinný uhradiť 63,43 € spolu s trovami vo výške 10,00 € a 2/ č. 1543703717 zo dňa 18.08.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2015 a vykonateľnosť dňa 06.11.2015, na základe ktorého mal povinný uhradiť 52,52 €, teda spolu sumu 125,95 €. Vzhľadom k tomu, že povinný splnil, čo
mu ukladal exekučný titul, len čiastočne, neviedlo sa konanie o zmene alebo zrušení exekučného titulu. Na neuhradenú sumu 88,24 € bol dňa 19.05.2016 spracovaný a následne podaný návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Po podaní návrhu na exekúciu povinný uhradil do pokladne oprávneného sumu 88,24 €, a to dňa 15.07.2016. Úhrada dlžnej sumy bola oznámená súdnemu exekútorovi. Pohľadávka oprávneného v tomto exekučnom konaní tým bola uhradená. Na základe vyššie uvedeného má oprávnený za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v súlade so zákonom. Oprávnený preto navrhol súdu, aby námietky povinného ako nedôvodné zamietol a uložil mu povinnosť nahradiť trovy konania. Podľa ust. § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti podania námietok povinným. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku /Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku/, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenia § 121 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Podľa ust. § 121 ods. 1 C. s. p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Podľa ust. § 121 ods. 2 C. s. p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa ust. § 121 ods. 3 C. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Podľa ust. § 121 ods. 4 C. s. p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa ust. § 121 ods. 5 C. s. p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 14.07.2016, pričom námietky proti exekúcii podal na poštovú prepravu dňa 25.07.2016 /súdnemu exekútorovi boli doručené dňa 26.07.2016/, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote. Ďalej sa súd zaoberal posudzovaním dôvodnosti námietok vznesených povinným. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že exekúcia je neoprávnená a nezákonná, nakoľko on už pohľadávku oprávneného uhradil. Vychádzajúc z uvedeného súd konaním vo veci a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučným titulom, ktorým je právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. v Košiciach č. 1343643513 zo dňa 13.05.2013 bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému neodvedený preddavok na poistnom vo výške 63,43 € a poplatok za vydanie výkazov nedoplatkov vo výške 10,00 €. Právoplatným a vykonateľným výkazom nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. v Košiciach č. 1543703717 zo dňa 18.08.2015 bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému nedoplatok vo výške 52,52 €. Celkom mal povinný uhradiť sumu 125,95 €. Z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 01.06.2016 vyplýva, že povinný pred podaní návrhu uhradil oprávnenému sumu 37,71 €, a teda zostatok vymáhanej pohľadávky je 88,24 €. Z listinných dôkazov založených v spise má súd za preukázané, že povinný uhradil oprávnenému:
- dňa 15.07.2016 sumu 25,72 €, pričom ako identifikačný znak úhrady uviedol dohodnutý variabilný symbol 1343643513,
- dňa 15.07.2016 sumu 52,52 €, pričom ako identifikačný znak úhrady uviedol dohodnutý variabilný symbol 1343643513,
- dňa 15.07.2016 sumu 10,00 €, pričom ako identifikačný znak úhrady uviedol dohodnutý variabilný symbol 1343643599, teda spolu uhradil sumu 88,64 €, čo potvrdil aj oprávnený. Konanie o námietkach proti exekúcii je konaním o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, resp. či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Námietky v exekučnom konaní však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Exekučný súd môže námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť len za predpokladu, že tento vo svojich námietkach preukáže existenciu takých okolností, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, avšak ešte pred začatím samotného exekučného konania a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo takých dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Nakoľko k úhrade vymáhanej pohľadávky došlo až po začatí exekučného konania, možno konštatovať, že návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne. Povinný dosiaľ nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy a ani žiadnym spôsobom nepreukázal že by nároky oprávneného z exekučného titulu neboli dôvodné a oprávnené, resp. nepreukázal, že by bol exekučný titul zmenený alebo zrušený. Preto súd nemal inú možnosť, ako námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť. Povinný tiež vzniesol námietky proti trovám exekúcie, ktoré odôvodnil tým, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v rozpore so zákonom a že sú neprimerane vysoké. Podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd najskôr posudzoval včasnosť podania námietok povinného proti trovám exekúcie. Po nahliadnutí do spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených zistil, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 12.07.2016, pričom námietky proti trovám exekúcie podal na poštovú prepravu dňa 25.07.2016, teda v zákonom stanovenej lehote 14 dní. Ďalej súd preskúmal súdnym exekútorom predložené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 07.07.2016 a zistil, že súdny exekútor si v ňom vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo výške 33,19 € (odmena) + 49,75 € (náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času) + DPH vo výške 16,59 €. Zároveň povinného poučil, že v prípade neuhradenia pohľadávky budú trovy exekúcie zvýšené predbežne na 306,87 €, pričom táto suma pozostáva z odmeny vo výške 33,19 €, náhrady hotových výdavkov vo výške 149,00 € a 20% DPH vo výške 36,44 €. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Podľa ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Podľa ust. § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti. Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa ust. § 5 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Podľa ust. § 5 ods. 3 vyhlášky ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa ust. § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ust. § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu. Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Základom pre výpočet odmeny súdneho exekútora, v prípade vymoženia pohľadávky, je v danom prípade 88,24 €. Z tejto sumy 20% je 17,65 €, no v zmysle ust. § 5 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena minimálne vo výške 33,19 €. Ak by súdny exekútor upustil od vykonávania exekúcie, odmenu súdneho exekútora predstavuje 50% z odmeny vypočítanej podľa § 5 ods. 1 vyhlášky. Pokiaľ si teda súdny exekútor vyčíslil v upovedomení o začatí exekúcie odmenu vo výške 33,19 €, podľa názoru súdu nekonal nad rámec zákona a odmenu si vyčíslil v súlade s vyhláškou. Exekučný súd je pri svojom rozhodovaní viazaný Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie. Do kompetencie súdu nespadá posudzovanie správnosti uvedených právnych predpisov, pri svojom rozhodovaní ich len vykladá. Pokiaľ teda vyhláška stanovuje odmenu súdneho exekútora v minimálnej výške 33,19 €, súdny exekútor si môže takúto odmenu uplatniť a súd nemá dôvod nepriznať mu ju, nakoľko mu vyplýva zo zákona. Pokiaľ ide o súdnym exekútorom vyčíslenú náhradu hotových výdavkov, k tomu súd uvádza, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou, ktorá zabezpečuje nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Za týmto účelom vykonáva množstvo úkonov exekučnej činnosti, ktoré smerujú najmä k zisteniu majetkových pomerov povinného, čo si vyžaduje nemalé finančné prostriedky spojené s doručovaním písomností, lustráciami a pod.. Nakoľko súdny exekútor v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie nemôže vedieť, ako dlho bude exekúcia trvať, resp. či sa mu podarí vymôcť pohľadávku oprávneného, zistiť majetok povinného a pod., aj trovy exekúcie, teda výdavky, ktoré bude na výkon exekúcie potrebovať, si určuje len predbežne, pričom vychádza najmä zo svojich skúseností a doterajšej praxe. Výška trov exekúcie sa môže v závislosti od náročnosti a dĺžky exekučného konania zmeniť, teda súdnemu exekútorovi môžu vzniknúť ďalšie trovy exekúcie, ktoré sa rovnako považujú len za predbežné. V záverečných fázach exekučného konania má súdny exekútor nárok za výkon exekučnej činnosti požadovať odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov a náhrady za stratu času, ktorá sa vyčísľuje spravidla až pri ukončení exekučného konania a podlieha schváleniu súdom. Od povinného sú potom vymáhané len reálne vynaložené náklady súdneho exekútora. Prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný povinnému vrátiť. Vychádzajúc z uvedeného súd rozhodol tak, že námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol. Zároveň súd nemohol opomenúť tú skutočnosť, že povinný po začatí exekučného konania uhradil oprávnenému celý zostatok vymáhanej pohľadávky, čo oprávnený potvrdil. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Nakoľko povinný uhradil pohľadávku oprávneného v plnom rozsahu, súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti výrokom tohto rozhodnutia, ktorými súd námietky povinného proti exekúcii a trovám exekúcie zamietol, odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 357 C. s. p.).
Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd exekúciu zastavil, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.