Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-255-2010.pdf
PDF · 74.53 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-11C/255/2010
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v spore žalobcu: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom V. X, Z. proti žalovanej: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X U. B., Q. Q. XXXX, F., M. F., o zaplatenie 25.898,28 Eur takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.11.2010 domáhal proti žalovanej zaplatenia 25.898,28 Eur titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu. Žalobca dňa 4.6.2007 uzatvoril kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol byt č. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu na O. XX O. Z.. Žalobca uvedený byt zrekonštruoval a celkové vyúčtované náklady mu predstavovali 780.211,50 Sk (25.898,28 Eur) k 28.7.2007. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. č.k. 7C/343/2009 bolo určené že výlučnou vlastníčkou vyššie uvedeného bytu je žalovaná, čím všetky kúpne zmluvy, ktorými bol predmetný byt prevádzaný súd neplatné vrátane kúpnej zmluvy, ktorou byt nadobudol žalobca.
2. Žalovaná v čase začatia konania mala bydlisko X U. B., Q. Q. XXXX, F., M. F..
3. V priebehu sporu bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz uznesením zo dňa vydaným 10.12.2012 Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 2K/41/2012. Dňa 01.06.2017 súd uznesením zrušil konkurz na majetok dlžníka pre nedostatok predpokladov na konkurz. . 4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 9 C.s.p., ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 7. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Táto podmienka musí byť splnená pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť a vzťahuje sa aj na súd Slovenskej republiky.
8. V danom prípade žalovaná má bydlisko v Austrálií. Uvedené vyplýva nielen zo žaloby, ale aj z príloh žaloby (rozsudok sp.zn. 7C/343/2009 - v spise na č.l. 9). Súd je preto povinný z úradnej povinnosti skúmať právomoc súdu Slovenskej republiky.
9. Súd najprv skúmal či medzi Slovenskom a Austráliou je uzavretá medzinárodná zmluva, v zmysle ktorej by bola upravená otázka právomoci. Existuje dvojstranná Zmluva medzi Republikou československou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Írska o právnej pomoci vo veciach občianskych (Londýn 11. 11. 1924, vyhl. č. 70/1926 Zb.), ktorá platí vo aj vo vzťahu k Austrálii. Uvedená zmluva upravuje otázky doručovania, výkonu dôkazu, obsahuje všeobecné ustanovenia, avšak neobsahuje úpravu právomoci.
10. Iná medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Austráliou nie je uzavretá. Vzhľadom na to súd skúmal právomoc na základe zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o MPSP“).
11. Podľa § 37 zákona o MPSP, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
12. Právomoc slovenského súdu by bola daná, ak by žalovaná mala na území Slovenskej republiky bydlisko. Z registra obyvateľov súd zistil, že žalovaná mala na Slovensku trvalý pobyt do 17.05.1983, t. j. pred začatím konania, odkedy tu evidovaný trvalý pobyt nemá. Súd tiež prihliadal na skutočnosť, že bydlisko je iná kategória ako trvalý pobyt, keď bydliskom sa rozumie miesto, kde sa fyzická osoba zdržuje s úmyslom zdržiavať sa ta trvalo. Žalovaná má bydlisko v Austrálií, mala ho i v čase, keď iniciovala spor pod sp. zn. 7C/343/2009. Z uvedeného je zrejmé, že tým miestom, kde sa žalovaná zdržuje s úmyslom zdržiavať sa trvalo nie je Slovenská republika. Podľa tohto kritéria nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky. Súd ďalej skúmal, či v predmetnom konaní ide o majetkové práva. Žalobca sa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia tzn., že sa nejedná o majetkové práva. Ani podľa toho kritéria súd nemá právomoc.
13. Následne súd zisťoval, či v zákone o MPSP je ustanovené inak.
14. Podľa § 37a zákona o MPSP, právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
15. Podľa § 37b zákona o MPSP, právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky, b) vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní, c) v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.
16. Podľa § 37c zákona o MPSP, právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom účastníka konania, a) ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, že je potrebné o nich konať spoločne, ak sa má predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí, b) ak ide o vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom má právomoc konať slovenský súd.
17. Súd skúmal právomoc aj v zmysle § 37d (výlučná právomoc), § 37e (voľba právomoci), § 38 a nasl. (právomoc v rodinných veciach), § 43 (právomoc vo veciach vyhlásenia za mŕtveho), § 44 (právomoc v dedičských veciach).
18. Súd dospel k záveru, že v zmysle zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nie je daná právomoc slovenského súdu na prejednanie tohto sporu.
19. Keďže spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd podľa § 9 C.s.p. konanie zastavil.
20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.. V danom prípade dôvodom zastavenia bolo absencia podmienok konania, keď žalobca podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc, čím procesne zavinil zastavenie konania, preto žalovanej patrí náhrada trov konania. Zo spisu vyplýva, že žalovanej žaloba dosiaľ doručená nebola, o spore nemá vedomosť a preto jej žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na to súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím aj na hospodárnosť konania (čl. 17 C.s.p.), keď by samostatným uznesením priznával výšku trov konania 0,-- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. zostal na súde. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.).