Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6T-22-2020.pdf
PDF · 141.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému G. O., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.04.2022 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný G. O., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom G. XX, okres B., živnostník, ženatý, na slobode
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 01.03.2019 v čase okolo 22.30 hod. v obci Beňadovo, na miestnej komunikácii pred rodinným domom č. 171, fyzicky napadol L. W., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho niekoľkokrát udrel päsťami do oblasti tváre a jedenkrát ho udrel nohou do oblasti pravého kolena a hneď aj sotil ku kraju cesty, kde spadol na zem, čím mu spôsobil roztrhnutie predného skríženého väzu pravého kolenného kĺbu, čiastočné roztrhnutie vnútorného postranného väzu pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie zadného rohu vnútorného menisku pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie prednej a vnútornej časti kĺbového puzdra pravého kolenného kĺbu, nalomenie vonkajšieho kondylu pravej píšťaly a pomliaždenie pravého predkolenia, s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 4 až 5 týždňov,
t e d a
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
t ý m s p á c h a l
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 17.03.2020 tunajšiemu súdu obžalobu na G. O. pre prečin výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný G. O. podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že L. W. (ďalej len poškodený) mal s jeho manželkou asi trojročný milenecký vzťah, počas ktorého si vymenili nejaké fotky, videá. Dňa 01.03.2019 manželka poškodenému napísala správu, že prídu za ním ohľadom videí a fotiek. On pred areálom, kde pracuje manželka na ňu počkal, kým skončí v práci a asi okolo 22.10 hod. išli spolu vozidlom do Beňadova, kde býva poškodený. Pred domom poškodeného prišli skôr, poškodený po príchode domov zaparkoval vozidlo do garáže, vyšiel z garáže a manželka ho pozdravila “ahoj“ on jej odpovedal „pochválen“. Potom mu manželka povedala, prečo prišli a poškodený začal arogantne reagovať, manželke vulgárne vynadal, vzájomne sa hašterili, on do incidentu medzi nimi nezasahoval. Manželka povedala poškodenému, že je klamár a on ju na to posotil, na čo poškodeného odsotil od manželky, poškodený ho udrel niekoľkokrát do oblasti hlavy, manželka sa postavila medzi nich a vtedy počul výstrel. Ostal v šoku, zľakol sa, manželka vtedy povedala poškodenému, že či sa nehanbí, vyťahovať na nich zbraň. Poškodený mával zbraňou v ruke s tým, že teraz keby chcel, tak ich môže obidvoch kľukne zabiť. Keď sa poškodený nepozeral, vystihol ten moment a urobil výpad proti nemu, zvalil ho na zem, v tom šoku a strachu si neuvedomuje, že by ho udrel. Ako na poškodeného skočil, tak pri páde na zem zaznel druhý výstrel, poškodený sa prevalil najskôr na chrbát a kopol ho do brucha, keď sa snažil otočiť, hneď na neho skočil a snažil sa ho spacifikovať v takej polohe, aby mu nemohol ublížiť zbraňou. Ako ho držal na zemi, trvalo to pár sekúnd, prišiel nevlastný syn poškodeného svedok W. a požiadal ho, že ujo nechajte to tak, čo on aj urobil. Poškodený ako sa staval na nohy, tak vykrikoval, že za to vás pozabíjam, opakoval to niekoľkokrát a ešte tam urážal jeho ženu. Poškodeného udrel raz alebo dvakrát pravou rukou, bolo to v šoku, keď ho chcel na zemi spacifikovať. S poškodeným sa udierali navzájom. Nevie či poškodeného kopol nohou, bol v šoku, nepamätá si na to, keď urobil ten výpad a zvalil ho vlastným telom, bola to otázka sekúnd. Poškodený po výpade spadol na asfaltku a následne sa skotúľal ku plotu, možno jedna alebo dve otočky. Prvý výstrel poškodeného smeroval niekde pri jeho uchu a ten druhý výstrel zaznel v páde, boli to výstrely na slepo, predtým nemieril, možno ho chcel aj trafiť. Pred incidentom poškodenému napísal nejaké SMS, aj že mu verejne natiahne, to bolo všetko. Manželka sa fyzicky nezapájala do incidentu, len čo sa vtedy postavila medzi nich. Po incidente mal opuch na ľavom oku, prasklinu pri koreni nosa a takmer vôbec nevidel na ľavé oko, manželka s ním musela všade chodiť, keďže na pravé oko oslepol už predtým. Od poškodeného je nižší asi o 13-15 cm. Zbraň zbadal prvýkrát vtedy, keď ňou poškodený vystrelil. Poškodený zbraňou mával po prvom výstrele, akoby mieril na nich a hovoril, že teraz vás môžem obidvoch kľudne pozabíjať. Keby poškodený chcel, mohol sa im vyhnúť. Po incidente si nevšimol, že by poškodený kríval na nohu, prvýkrát si krívanie všimol až na polícii v Zákamennom.
Svedok poškodený L. W. vypovedal, že predmetného večera sa vracal z práce domov a cestou domov si všimol, že za ním ide vozidlo, ktoré poznal a vedel, že ide o vozidlo obžalovaného. Vo svojom vozidle viezol z práce domov aj kolegov, keď kolegova cestou vystúpili, obžalovaný ho vozidlom predbehol a keď prišiel k domu, vozidlo obžalovaného stálo pred bránou, znemožnilo mu vstup do dvora. Svojim vozidlom preto vošiel do garáže. Keďže sa mu obžalovaný telefonicky vyhrážal zabitím a on nevedel, za akým účelom prišiel s manželkou za ním, tak si z garáže zobral so sebou zbraň. Zbraň si dal do vrecka, bola v puzdre, do vrecka si ju dal aj s puzdrom. Potom sa s obžalovaným stretli zoči voči, niekde za jeho vozidlom. Manželka obžalovaného tiež vystúpila z vozidla, stála opretá o bránu a začala vykrikovať, že ju obťažuje jeho manželka, že jej vyvoláva a vypisuje. Obžalovaný na neho zaútočil, dvakrát ho udrel päsťou do tváre, niekde do sánky na ľavej strane. On ho tiež dvakrát udrel niekde do ľavej sánky. Potom ako ho udrel tak od neho odstúpil, obžalovaný sa s rukou v mikine rozbehol k nemu, vytiahol ruku a kričal, že ho zabije. Keďže nevedel, čo obžalovaný drží v ruke, bola tma, on odistil puzdro vo vrecku a vytiahol zbraň a zbraňou vystrelil v uhle 60-90 stupňov smerom do zeme. Po výstrele obžalovaný zostal stáť, prestal útočiť a on vložil zbraň do puzdra, ktoré mal vo vrecku a puzdro zapol. Následne sa manželka obžalovaného postavila medzi nich, obžalovaný začal ponad ňu útočiť, chcel ho udrieť, on sa začal brániť, obžalovaný svoju ženu odsotil s tým, že ho zabije, on odstúpil smerom dozadu, opäť vybral zbraň z vrecka a znova vystrelil približne pod tým istým uhlom opäť do zeme. Po výstrele ostali stáť oproti sebe, obžalovaný niečo hovoril a on vtedy počul plakať svoju dcéru, chcel to ukončiť, schoval zbraň do puzdra, puzdro zapol a chcel odísť domov, na čo k nemu priskočil obžalovaný, kopol ho do kolena a sotil ho na zem. Keď spadol na zem, obžalovaný ho kopal do chrbta, on sa chytil o plot, nejako sa mu podarilo urobiť sviečku, rukami sa odrazil od plota, podarilo sa mu otočiť a kopol obžalovaného do
oblasti hrude. Obžalovaného odhodilo, on sa pokúsil vstať, ale nepodarilo sa mu to, obžalovaný ho ľavou rukou chytil okolo krku, urobil páku a pravou rukou ho udieral do hlavy. Vzhľadom k tomu, že ho škrtil, tak mu chytil jeho ruku a bránil sa a vtedy prišiel jeho nevlastný syn a obžalovaný od ďalšieho konania upustil. Potom zavolal policajtov a počul ako obžalovaný povedal manželke, že keď volá policajtov on, aby zavolala policajtov aj ona. Bolestivosť v kolene pocítil pri pokuse sa postaviť, bol to asi prvý moment, keď si začal uvedomovať bolesť. Ako ho obžalovaný kopol a sotil, tak on spadol k plotu a keď sa snažil postaviť zistil, že má vyskočené koleno. Potom sa postavil a odkríval. Ostatné zranenia neboli závažnejšie. Od kopancov ho bolel chrbát, ale s týmto zranením k lekárovi nechodil. Na pohotovosť išiel ešte v tú noc do Dolného Kubína. So zranením kolena asi 16.08. absolvoval operáciu, dovtedy chodil na ošetrenia, z kolena mu ťahali vodu, na ošetrenia s kolenom chodil aj po operácii. Práceneschopný bol 15 dní, do práce sa dal vypísať na vlastnú žiadosť, keď bol na operácii, zobral si dovolenku. Po operácii bol týždeň na dovolenke, potom nastúpil do práce, keďže robí majstra, nemusel veľa chodiť. Do práce pred operáciou chodil o barlách, mal nasadenú ortézu, ktorú mal nasadenú aj po operácii. Obžalovaný ho kopol priamo do kolena z boku, z vonkajšej strany, pri tom kope bolesť nepocítil, iba sa mu podlomili nohy a obžalovaný ho do toho ešte sotil. Držiteľom strelnej zbrane je možno aj 15 rokov. Zraň má uloženú v zamknutej plechovej skrini v garáži. Keď si zobral zbraň, zobral si aj náboje. Manželka obžalovaného mu písala, že má čakať v blízkej dobe návštevu, domáhala sa fotografii, na ktorých bola nahá, nevie čo jej vadilo, asi sa bála, že by ich použil. Kedysi ho žiadala, aby si ich vymazal, aj ich začal vymazávať, ale potom počul ako povedala manželovi, že keď ich vymaže, podajú na neho trestné oznámenie za sexuálne obťažovanie, a preto ich všetky nevymazal. Obžalovaný s manželkou vedeli, že jeho manželka toho večera nie je doma, po incidente sa dozvedel, že si spolu písali. V minulosti bol 19 rokov profesionálnym vojakom, ako vojak neabsolvoval výcvik na boj z blízka, ani kurz sebaobrany, pôsobil ako technik roty, veliteľ mužstva. Incident pred domom trval asi 5 -10 min. Keď ho obžalovaný kopol do kolena, stáli čelom oproti sebe asi na vzdialenosť max. 1 až 1,5 metra, on bol natočený trošku pravým bokom k obžalovanému, zbraň už mal odloženú vo vrecku, nevie ktorou časťou dolnej končatiny ho obžalovaný kopol do kolena. Zo zeme sa postavil sám tak, že použil plot ako oporu.
Svedkyňa W. O. vypovedala, že poškodenému poslala sms, že príde aj s manželom, aby si z mobilného telefónu vymazal jej fotky a videá. Uvedeného večera mala poobednú, večer pre ňu prišiel manžel, boli dohodnutí, že pôjdu za poškodeným k nemu domov. Vedela, kde poškodený býva, pretože už u neho doma bola. Poškodený zaparkoval vozidlo do garáže, z garáže išiel smerom k nim, s manželom stáli pri bráničke. Poškodeného pozdravila, že „ahoj“, on jej odpovedal „pochválen“. Potom mu povedala, že za ním prišli, aby si vymazal z mobilu fotky a videá. Poškodený jej začal vulgárne nadávať, že spáva s každým. Postavila sa pred neho, povedala mu, že klame a on ju sotil. Manžel ju začal brániť. Poškodený ho napadol, udieral ho do oblasti oka a potom počula vystrel a poškodený povedal, že kľudne vás tu môžem oboch zabiť. To sa už mlátili obaja, obžalovaný chcel poškodeného spacifikovať, pretože boli v ohrození života. Poškodený obžalovaného držal pri plote za ruku, v ktorej poškodený držal celú dobu zbraň. Obžalovaný chcel poškodeného spacifikovať pri plote na zemi a keď poškodený padal na zem, tak vtedy vystrelil aj druhýkrát. Obžalovaný poškodeného držal pri plote, držal ho pod krkom a držal mu ruku, aby poškodený nemohol strieľať. V tom prišiel W. ktorý upokojoval celú situáciu. Obžalovaný poškodeného pustil, poškodený hneď vytočil číslo na políciu a aj ona volala na políciu. Kým prišli policajti poškodený jej stále nadával, vyhrážal sa, že ich mohol obidvoch zabiť, keby chcel. Poškodený mal celú dobu až do príchodu polície zbraň v ruke. Všetko sa to udialo preto, lebo mala s poškodeným vzťah, dozvedela sa to jeho žena, ktorá jej telefonovala, tiež za ňou prišla do práce, kde ju pred poškodeným posotila, on to videl, bol vtedy jej majstrom a neriešil to. Pokiaľ uvádzala, že sa vzájomne mlátili, oni sa vzájomne napádali rukami, udierali sa päsťami do tváre, nevidela, že by sa boli kopali. Ešte pred incidentom jej poškodený povedal, že mal problémy s nohami, že sa učil znova chodiť, že mal problémy s kĺbmi, tiež že mal nehodu na motorke a sťažoval sa, že ho bolia kolená. Manžel po incidente nevidel na oko, mal ho opuchnuté. Keby sa poškodený s nimi stretnúť nechcel, mal možnosť vojsť do domu tak, aby sa s nimi nestretol. Počas toho incidentu bol poškodený na zemi a na ňom bol obžalovaný, držal ho jednou rukou pod krkom a druhou rukou za ruku, kde mal zbraň. Jej manžel sa iba bránil, poškodený po nich strieľal.
Svedok P. W. vypovedal, že predmetného večera bol doma so svojou priateľkou a sestrou. Zvonka počuli nejaký krik, najskôr si myslel, že sa hádajú susedia. Keď sa s priateľkou pozrel z okna, zbadal poškodeného a obžalovaného, ktorí sa hádali a tiež tam bola manželka obžalovaného. Keď vyšiel z domu, videl ako sa obžalovaný a poškodený bijú. Obžalovaný bol nad poškodeným, poškodený bol na zemi a obžalovaný bol nad ním a bili sa. On požiadal obžalovaného, aby to nechal tak, obžalovaný
poslúchol a poškodený sa pozbieral so zeme, všimol si, že poškodený kríva na nohu. Poškodený následne zavolal políciu a keďže v dome plakala sestra, tak on odišiel za sestrou.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď svedkyne O. ktorá v prípravnom konaní vypovedala že v čase incidentu bola doma u svojho priateľa P. W., doma bola priateľova sestra B.. S priateľom boli v izba a zvonka počuli nejaké hlasy, potom začal kričať B., že ocko, ocko, že jej zabili ocka, nevie či to bolo pred výstrelom, alebo po výstrele, B. hystericky kričala, ona ju upokojovala, nevie čo sa dialo von. Počula určite jeden výstrel, potom tam bol ešte nejaký rachot, ale či išlo o výstrel nevie.
Znalec MUDr. Marián Nosáľ, znalec z oboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 40/2019, z ktorého vyplynulo, že poškodený pri fyzickom napadnutí dňa 01.03.2019 utrpel zranenia: roztrhnutie predného skríženého väzu pravého kolenného kĺbu, čiastočne vnútorného postranného väzu pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie zadného rohu menisku pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie prednej a vnútornej časti kĺbového puzdra pravého kolenného kĺbu, nalomenie vonkajšieho kondylu pravej píšťaly, pomliaždenie pravého predkolenia. Jedná sa o združené poranenie pravého kolenného kĺbu. Vzhľadom na charakter zranenia a okolnosti fyzického napadnutia s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k poraneniu pravého kolenného kĺbu poškodeného pri fyzickom napadnutí. Fyzické násilie pôsobilo na vonkajšej strane hornej časti pravého predkolenia, kde neskôr vznikla krvná podliatina. Poškodený pravdepodobne v čase útoku stál na pravej dolnej končatine. Pri náraze (kopnutí) do pravého predkolenia vzniklo nadmerné bočné ohnutie pravého kolenného kĺbu. Na vonkajšej strane kolenného kĺbu došlo k priblíženiu stehnovej kosti a píšťaly s ich stlačením (kompresia), na odvrátenej, vnútornej strane kolena došlo k násilnému oddialeniu stehnovej kosti a píšťaly čo spôsobilo roztrhnutie väzov a kĺbového puzdra. Vzhľadom na typické poranenie kolenného kĺbu, ktoré vzniká vyššie uvedeným mechanizmom je takmer nemožné, aby vzniklo iba pri páde poškodeného. Na hlavnom pojednávaní doplnil závery znaleckého posudku ohľadom mechanizmu vzniku zranenia poškodeného, že podľa výpovedí obžalovaného a poškodeného na hlavnom pojednávaní, priklonil by sa skôr k záveru, že v prípade zranenia poškodeného sa zrejme nejednalo o priame kopnutie do kolena, ako to zobrazil na strane 15 znaleckého posudku, kde je znázornené kopnutie chodidlom priamo do kolena, ale mohlo sa skôr jednať o kopnutie oblasťou kolena útočníka proti kolenu poškodeného v behu, keď sa proti nemu obžalovaný rozbehol, a vtedy ho mohol kopnúť vlastným kolenom. Je logickejším, že ako sa útočník snažil poškodeného zhodiť na zem, zasiahol ho vlastným kolenom pri náraze do neho, pretože keby ho chcel kopnúť chodidlom, musel by urobiť zo záklonu svojho tela, pretože v predklone sa nedá kopnúť narovnanou dolnou končatinou. Mechanizmus je ten istý, násilie pôsobilo na vonkajšiu stranu kolenného kĺbu poškodeného, pričom najpravdepodobnejšie v čase úderu poškodený stál na pravej dolnej končatine, a preto nemohlo dôjsť k posunu chodila proti podložke, pretože noha bola zaťažená, a preto došlo k poškodeniu väzov na vnútornej strane kolena, takisto kĺbového puzdra na vnútornej strane, predného skríženého väzu a k poškodenú vnútorného menisku. V magnetických rezonanciách je popisovaná aj trhlina alebo nalomenie holennej kosti (píšťaly) v jej vonkajšej časti kĺbovej plochy. Výpoveď poškodeného zodpovedá mechanizmu vzniku tohto zranenia, poškodený uvádzal, že stál mierne natočený pravou stranou k útočiacemu a útok smeroval z vonkajšej pravej strany. Vzhľadom na výpovede je veľmi nepravdepodobné, že by toto zranenie poškodeného vzniklo pri páde. Ak by sa uvažovalo, že zranenie by vzniklo pri páde, skôr by došlo k poškodeniu ľavej končatiny, pri útoku z pravej strany. Pokiaľ ide o dobu liečenia, predstavuje 3 až 4 mesiace, už vrátane aj rehabilitácii. V prípade bežnej pracujúcej osoby už po 2-3 týždňoch sa znížia bolesti pri takomto zranení na takú mieru, že to zranenému umožňuje dostupovať na zranenú končatinu a používať ju. Poškodený má v súvislosti s týmto zranením trvalé následky, a to nestabilitu vnútorného postranného väzu a nestabilitu predného skríženého väzu, ktorú je možné zmierniť operáciou, a to plastickou náhradou predného skríženého väzu. Pokiaľ sa poškodený vyjadroval, že má ešte ísť na vyberanie vody z kolena, hodnotil by to ako následok, nie ako liečbu zranenia. V prípade poškodeného, pri lepšom manažovaní liečby mohol poškodený operáciu absolvovať aj skôr ako v auguste, mohol ju už absolvovať v marci, po magnetickej rezonancii, teda doba liečenia by u neho prebiehala kontinuálne a znížila by sa tak doba liečenia. Takže doba liečenia je primeraná 3 až 4 mesiace, nie tak ako to bolo v prípade poškodeného. Poškodený mal dve liečby, jedna bola akútna hneď po úraze, kde PN trvala 14 dní, ale aj po tomto čase nosil na kolene ortézu a mal odporúčané odľahčovanie končatiny pomocou bariel. V liečbe nastala väčšia pauza, kedy bol poškodený na magnetickej rezonancii 16.03. a na kontrole bol 23.04., vtedy mu bola odporúčaná operácia, dovtedy trvala prvá fáza, t.j. do 23.04. Keby bola operácia vykonaná následne, liečba by pokračovala ďalej po operácii a trvala by asi 2-3 týždne. Tým, že operácia sa u poškodeného posunula až na august, doba
liečenia sa tiež predĺžila. Pokiaľ by poškodený v čase útoku nestál na nohe, noha by nebola zaťažená, nevzniklo by takéto poranenie, pretože končatina by sa mala možnosť uhnúť. Pri vzniku tohto zranenia nezáleží až tak na intenzite, ako na rýchlosti nárazu a tiež ma na vznik zranenia vplyv, ako je končatina otočená a podobne.
Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané listinné dôkazy, a to najmä lekárske správy k zraneniam poškodeného, ktoré boli zároveň podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku z oboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia č. 40/2019, S oboznámených lekárskych správ súd zistil, že poškodený vyhľadal ošetrenie hneď po incidente, pri prvotnom lekárskom ošetrení uviedol, že bol obžalovaným kopnutý do kolena, obžalovaný ho mal kopať aj na zemi. Následne sú obsahom lekárske správy o priebehu liečenia, správy z absolvovaných kontrolných vyšetrení, vrátane správy o jeho hospitalizácii od 15.08.2019 do 17.08.2019 a operačný protokol. Tiež boli oboznámené lekárske správy z ktorých vyplynulo, že obžalovaný G. O. vyhľadal dňa 03.03.2019 lekárske ošetrenie, uviedol, že bod dňa 01.03.2019 o 22. 45 hod. napadnutý druhou osobou, udretý do oka, sťažoval sa, že na oko slabo vidí a tiež bola zistená pod okom krvná podliatina. následne bol ošetrený v očnej ambulancii. Zranenie oblasti oka obžalovaného bolo fotograficky zdokumentované na č. 225. Súd sa ďalej oboznámil s odborným vyjadrením k zraneniam obžalovaného, ktoré bolo vypracované v inej trestnej veci, v ktorej bolo vykonávané trestné konanie na podklade trestného oznámenia na L. W., ktoré podal G. O. v súvislosti so zranením, ktoré mu malo byť spôsobené pri prejednávanom incidente. V tomto odbornom vyjadrení, ktoré súd prečítal ako listinný dôkaz, za účelom preverenia obrany obžalovaného bolo konštatované, že G. O. absolvoval očné vyšetrenie dňa 03.03.2019, na základe ktorého bolo zistené, že dňa 01.03.2019 utrpel pomliaždenie ľavej očnej gule, konkrétne hematóm mihalníc, pravdepodobne toto zranenie vzniklo v dôsledku úderu alebo úderov do oblasti ľavej očnice. Zároveň súd oboznámil fotodokumentáciu k zbrani, ktorú má poškodený v legálnej držbe.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona sa dopustí, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a spôsobí mu ťažkú ujmu na zdraví. Podľa tohto ustanovenia sa kvalifikuje konanie páchateľa v prípade, ak jeho úmysel smeruje k ublíženiu na zdraví, ale následkom je spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. Tento ťažší následok musí byť spôsobený iba z nedbanlivosti (§ 16 Tr. zákona), inak by išlo o trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 tr. zákona.
Objektom trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.
Ublížením na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona sa rozumie poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa dopustí, kto fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí výtržnosti tým, že napadne iného. Objektom tohto trestného činu je občianske spolužitie.
Pod výtržnosťou treba rozumieť konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje pokoj a verejný poriadok, jeho charakteristickou črtou je neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia, spravidla ide fyzické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam, alebo prejavy vzbudzujúce obavy o bezpečnosť ľudí alebo majetku.
Podľa § 122 ods. 2 Tr. zákona je trestný čin spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Na hlavnom pojednávaní dňa 24.03.2021 okresný súd sumarizujúc všetky vyššie uvedené vykonané dôkazy, vyhlásil rozsudok, ktorým obž. G. O. uznal vinným pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný a prokurátor. Na podklade odvolania Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 1To/44/2021 zo dňa 11.01.2022 rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6T/22/2020 zo dňa 24.03.2021 zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolanie prokurátora považoval za dôvodné, odvolanie obžalovaného ako predčasné s tým, že je potrebné dokazovanie doplniť. Odvolací súd uviedol, že okresný súd správne uviedol úvahy, ktorými sa spravoval, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu výtržníctva, nestotožnil s avšak s právnymi úvahami týkajúcimi sa nemožnosti právne kvalifikovať skutok aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, z dôvodu že zranenie poškodeného bolo spôsobené nedbanlivostným konaním obžalovaného. V ďalšom konaní bude potrebné dopočuť znalca, aby sa vyjadril, akým konkrétnym spôsobom bol poškodený v obvyklom spôsobe života počas celej doby liečenia. Tiež bude potrebné zistiť, aká bola intenzita obmedzenia a ako intenzita postupom času klesala. Dôležité bude zistiť, či počas celých 42 dní po celý čas bol závažným spôsobom ovplyvnený obvyklý spôsob života poškodeného. Dopočutím znalca sa zodpovie otázka, či bude skutok potrebné kvalifikovať aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.
V zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca MUD. Mariána Nosáľa, ktorý vypovedal, že v tomto konkrétnom prípade bola poškodenému bezprostredne po úraze naložená fixná ortéza, ako keby mal koleno v sadre. To znamená, že bol obmedzený pri bežnej chôdzi, pri bežných životných funkciách. Po operácii v druhej fáze liečenia mu bola nasadená už pohyblivá ortéza, tzn. že nebol obmedzený v obvyklom spôsobe života, mohol sa pohybovať. Nebola mu odporúčaná ani chôdza o barlách, mohol chodiť a dostupovať na končatinu, mal odporúčaný iba šetriaci režim po dobu 10-14 dní. Pokiaľ ide o prvú fázu liečenia predoperačnú, poškodený mal fixnú ortézu nasadenú po dobu 3 týždňov a v tomto období možno hovoriť, že bol závažnejším spôsobom obmedzený na obvyklom spôsobe života. Poškodený nastúpil do zamestnania po 14 dňoch od úrazu, avšak musel dodržiavať predpísaný režim - chodiť o barlách a odľahčovať predmetnú končatinu. Po troch týždňoch už mohol na končatinu došľapovať, mal už naloženú pohyblivú ortézu. Po operácii bol závažnejším spôsobom obmedzený po dobu 10 až 14 dňoch. Následne možno hovoriť, že obmedzený bol ale nie závažným spôsobom. V tej prvej fáze po troch týždňoch po zložení ortézy, musel rozcvičiť koleno, ktoré bolo po trojtýždňovej fixácii stuhnuté, v tomto období sa mohol pohybovať bez barle. Keďže poškodený mal koleno fixované ortézou a nie sadrou, stuhnutosť kolena je nižšia ako pri zložení sadry. Keby v čase nárazu končatina poškodeného nebola zaťažená, tak rozsah zranení by bol menší. Toto zranenie je v literatúra definované ako nešťastná triáda, z pohľadu laika určite nie je predvídateľné spôsobenie takéhoto zranenia. Skôr išlo o určitú zhodu okolností, a to čo sa týka postavenia končatiny poškodeného, zaťaženia a smeru pôsobiaceho násilia. Ak by napr. násilie smerovalo len o 30 - 40 stupňov viac zozadu, došlo by iba k podlomeniu, koleno by sa ohlo a násilia by sa tak neprenieslo na väzy kolena.
Súd sumarizujúc vyššie uvedené výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že vina obžalovaného bola preukázaná tak jeho čiastočným priznaním, ako aj výpoveďami poškodeného L. W. a očitých svedkov W. O. a P. W.. Súd výpovede svedkov hodnotil aj v kontexte s obsahom a závermi lekárskych správ, znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a výpovede znalca. Z lekárskych správ a záverov znaleckého dokazovania bolo bez
akýchkoľvek pochybností zistené a preukázané, že v dobe a na mieste verejne prístupnom, pred rodinným domom poškodeného došlo k incidentu medzi obžalovaným a poškodeným, pri ktorom došlo k vzájomnému fyzickému napádaniu. Že došlo k fyzickému napádaniu bolo preukázané okrem výpovedi obžalovaného a svedkov tiež závermi znaleckého posudku a lekárskych správ, z ktorých vyplynulo, že poškodený bezprostredne po incidente vyhľadal lekárke ošetrenie, pri prvotnom ošetrení uviedol, že bol fyzicky napadnutý obžalovaným, u poškodeného boli objektívne zistené zranenia pravého kolena, odporúčané mu bolo nosenie ortézy, tiež analgetiká, ľadovanie, kľudový režim, kompresia, chôdza o nemeckých barlách. Fyzické napádanie nepopieral ani obžalovaný, ani svedkovia. Obžalovaný vypovedal, že poškodeného iba odsotil od manželky, vtedy ho poškodený ako prvý udrel niekoľkokrát do oblasti hlavy, on počul výstrel, bol v šoku, poškodený mával zbraňou v ruke a keď sa nepozeral, urobil výpad a zvalil ho na zem, neuvedomuje si, že by ho bol udrel, udrel ho až keď zaznel druhý výstrel, vtedy skočil na neho a snažil sa ho spacifikovať v takej polohe, aby mu nemohol ublížiť zbraňou. Poškodeného udrel raz alebo dvakrát pravou rukou, bolo to v šoku, keď ho chcel na zemi spacifikovať, udierali sa vzájomne. Nevie či poškodeného kopol nohou, bol v šoku, bola to otázka sekúnd. Poškodený po výpade spadol na asfaltku a následne sa skotúľal ku plotu, možno jedna alebo dve otočky. Obžalovaný sa k fyzickému útoku vo svojej podstate priznal, bránil sa však, že konal v sebaobrane, nakoľko poškodený jeho ako aj jeho manželku ohrozoval zbraňou, z ktorej aj dvakrát vystrelil. Obžalovaného však okrem výpovede poškodeného usvedčovala aj svedkyňa W. O. (manželka obžalovaného), ktorá síce potvrdila výpoveď obžalovaného, že poškodený jej manžela napadol ako prvý, ale zároveň na rozdiel od obžalovaného potvrdila výpoveď poškodeného, že už po prvom výstrele sa obaja „mlátili“, čo vysvetlila, že sa vzájomne udierali sa päsťami do tváre, obžalovaný chcel poškodeného spacifikovať a ako poškodený padal na zem, tak vtedy vystrelil aj druhýkrát. Z popisu udalostí svedkyňou vyplynulo, že obžalovaný sa s poškodeným mali udierať päsťami ešte predtým ako zaznel druhý výstrel, čo korešpondovalo s tvrdením poškodeného, že bol fyzicky napadnutý hneď po prvom výstrele, potom sa proti nemu obžalovaný rozbehol, on vtedy vystrelil druhý krát a obžalovaný na neho opätovne fyzicky zaútočil, to už spadol na zem, kde už na neho útočil obžalovaný, načo prišiel jeho nevlastný syn a vtedy obžalovaný na neho prestal útočiť, čo aj zodpovedalo tvrdeniu svedka P. W., že videl ako obžalovaný bol nad poškodeným, poškodený bol na zemi a obžalovaný bol nad ním a bili sa. Vtedy požiadal obžalovaného, aby to nechal tak a obžalovaný od konania upustil. Z výpovede poškodeného, ako aj z výpovede svedkyne O. vyplynulo, že obžalovaný po prvom výstrele, mal možnosť aj s manželkou odísť, obžalovaný sa však rozhodol inak, a to i napriek tomu, že poškodený mal pri sebe zbraň a on tvrdil, že z neho mal strach. O pohnútke a úmysle obžalovaného svedčí neskorá nočná hodina a aj dôvod, pre ktorý sa dostavil obžalovaný s manželkou pred rodinný dom poškodeného, pričom ani obžalovaný ani svedkovia nepopierali, že dôvodom tejto neskorej nočnej „návštevy“ bolo presvedčiť poškodeného, aby odstránil kompromitujúce fotografie a videá, ktoré pochádzali z obdobia mileneckého vzťahu medzi poškodeným a manželkou obžalovaného, čo poškodený predtým odmietal urobiť. Predovšetkým je nutné poukázať na to, že podľa výsledkov dokazovania (dôvod, pre ktorý sa rozhodol poškodeného vyhľadať doma, v neskorej nočnej hodine, a to napriek predchádzajúcim vyhrážajúcim sa správam) mal obžalovaný s dostatočným predstihom informáciu, že môže dôjsť ku konfliktu s poškodeným. Preukázateľne neurobil nič preto, aby sa tomuto konfliktu vyhol, a to dokonca ani vtedy nie, keď videl, že poškodený má zbraň. Obžalovaný sa s manželkou vždy mohli otočiť a odísť domov a nie je tak možné akceptovať obranu obžalovaného, že by konal v rámci nutnej obrany. Bolo preukázané, že obžalovaný konal v úmysle a s vedomím, že ubližuje poškodenému, keď ho fyzicky napadol opakovanými údermi päsťou do tváre (k čomu sa aj priznal) a bol si vedomý, že sa takéhoto konania dopúšťa na mieste, na ktoré má prístup široká verejnosť. Vina obžalovaného je tak založená na výpovediach poškodeného a ďalších vyššie menovaných svedkov, ktoré nevzbudzujú žiadne relevantné pochybnosti, vo významnej miere sa dopĺňajú, a to v kontexte vykonaných dôkazných prostriedkov na hlavnom pojednávaní, najmä správa z prvotného ošetrenia poškodeného, či vo veci podaného znaleckého posudku a výsluchu znalca.
Vzhľadom na miesto, kde došlo k fyzickému incidentu, keďže bez akýchkoľvek pochybností išlo o miesto verejnosti prístupné, obžalovaný tým, že fyzicky napadol poškodeného, svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, konania sa dopustil v priamom úmysle, čím došlo aj k naplneniu subjektívnej stránky tohto prečinu.
Konanie obžalovaného oproti obžalobe však nekvalifikoval súd ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona, pretože vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že následok na zdraví poškodeného - združené poranenie pravého kolenného kĺbu, nemal povahu ťažkej ujmy na zdraví. Obžaloba zranenie poškodeného posudzovala ako ťažkú ujma na zdraví podľa § 123 ods. 3
písm. i/ Tr. zákona t.j. vážnu porucha zdravia trvajúcu dlhší čas. Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Obžaloba uvádzala, že zranenie poškodeného - roztrhnutie predného skríženého väzu pravého kolenného kĺbu, čiastočné roztrhnutie vnútorného postranného väzu pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie zadného rohu vnútorného menisku pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie prednej a vnútornej časti kĺbového puzdra pravého kolenného kĺbu, nalomenie vonkajšieho kondylu pravej píšťaly má povahu ťažkej ujmy, pretože doba liečenia trvala 3 až 4 mesiace. Z výsluchu znalca však vyplynulo, že pokiaľ ide o dobu liečenia združeného poranenia pravého kolenného kĺbu 3 až 4 mesiace, bolo by tomu tak v prípade, ak by išlo o vrcholového športovca. V prípade bežnej pracujúcej osoby už po 2-3 týždňoch sa znížia bolesti pri takomto zranení na takú mieru, že to zranenému umožňuje dostupovať na zranenú končatinu a používať ju. Ďalej znalec uviedol, že v prípade poškodeného, pri lepšom manažovaní liečby, liečenie u poškodeného neprebiehalo kontinuálne, mohol poškodený operáciu absolvovať už v marci, po magnetickej rezonancii, ktorú poškodený absolvoval dňa 16.03.2019 a keby bola operácia vykonaná následne, liečba by pokračovala ďalej po operácii a trvala by asi 2-3 týždne. To znamená, že liečenie poškodeného by trvalo maximálne 5 týždňov. Znalec ďalej uviedol, že v prípade bežnej pracujúcej osoby už po 2-3 týždňoch sa znížia bolesti na takú mieru, že to zranenému umožňuje dostupovať na zranenú končatinu a používať ju, tomuto zodpovedá aj výpoveď poškodeného, ktorý vypovedal, že práceneschopný bol iba 15 dní, po 15. dňoch nastúpil do zamestnania a tiež do zamestnania nastúpil rovnako aj týždeň po operácii. Vzhľadom aj na výpoveď poškodeného možno tak konštatovať, že v súvislosti s utrpeným zranením bol závažne obmedzený v obvyklom spôsobe života celkom cca tri týždne a následne riadne pokračoval v bežnom spôsobe života. Znalec vo svojej doplnenej výpovedi uviedol, že poškodený mal v predoperačnej fáze fixnú ortézu, ktorú mal nasadenú po dobu 3 týždňov, v tomto období možno hovoriť, že bol závažnejším spôsobom obmedzený na obvyklom spôsobe života. Po troch týždňoch už mohol na končatinu došľapovať, mal už naloženú pohyblivú ortézu. Po operácii bol závažnejším spôsobom obmedzený po dobu 10 až 14 dňoch. Následne možno hovoriť, že obmedzený bol ale nie závažným spôsobom. Dĺžka pracovnej neschopnosti, resp. doba liečenia je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní pojmu ublíženia na zdraví, nie je však kritériom jediným, ani rozhodujúcim. Závery o tom, či zranenia, ktoré utrpel poškodený majú charakter ťažkej ujmy podľa § 123 ods. 3 písm. i/, ods. 4 Tr. zákona sú otázkou právnou, pričom riešenie právnych otázok nespadá do kompetencii znalca, ale je vecou dokazovania, na základe ktorého právne otázky potom rieši súd. Prokurátor neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu skutkovej okolnosti, že zranenia, ktoré utrpel poškodený majú povahu ťažkej ujmy, pretože pre posúdenie, či zranenia majú charakter ťažkej ujmy v zmysle vyvodenia trestnej zodpovednosti, nemožno vychádzať len z dĺžky doby liečenia, prípadne práceneschopnosti. Zároveň znalec uviedol že najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku tohto zranenia bolo kopnutie kolenom útočníka proti kolenu poškodeného v behu, k zraneniu najpravdepodobnejšie došlo v okamihu, ako sa obžalovaný rozbehol proti poškodenému, vtedy ho mohol obžalovaný kopnúť vlastným kolenom, pretože keby chcel obžalovaný poškodeného kopnúť chodidlom, podľa výpovede znalca by tak musel urobiť zo záklonu svojho tela (v predklone sa nedá kopnúť narovnanou dolnou končatinou) a takýto mechanizmus vzniku zranenia nepopísal ani poškodený. Keby v čase nárazu končatina poškodeného nebola zaťažená, tak by nevznikol ani rozsah takéhoto zrnenia. Toto zranenie je v literatúra definované ako nešťastná triáda a z pohľadu laika, nie je vznik takéhoto zranenia predvídateľný. Znalec sa vyjadril, že skôr išlo o určitú zhodu okolností, a to čo sa týka postavenia končatiny poškodeného, zaťaženia a smeru pôsobiaceho násilia. Ak by napr. násilie smerovalo len o 30 - 40 stupňov viac zozadu, došlo by iba k podlomeniu, koleno by sa ohlo a násilie by sa tak neprenieslo na väzy kolena.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Závažnosť činu tak predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú znaky prečinov, ktorý má napomôcť odlíšiť priestupky od prečinov. Hranicou medzi priestupkom a prečinom je tzv. materiálny korektív. Materiálny korektív je špecifikom trestného práva, ktoré má zabezpečiť dodržiavanie zásady „ultima ratio“ (trestné právo a jeho sankcie majú byť až posledným možným spôsobom šetrenia a trestania, ak vzhľadom na okolnosti iné mechanizmy nemôžu byť použité). Súd v tomto prípade skúmal či boli naplnené formálne znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 10 ods. 2 Tr. zákona. Aby skutok bol trestným činom, v danom prípade prečinom, je potrebné, aby boli naplnené tak formálne ako i materiálne podmienky trestného činu. O prečine možno hovoriť iba
ak sú konaním páchateľa naplnené tak formálne podmienky prečinu, ako aj materiálna podmienka prečinu, t.j. jeho závažnosť, pričom musí byť v prípade páchateľa vyššia ako nepatrná. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu § 10 ods. 2 Tr. zákona. Týmito okolnosťami sú spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútka. Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že obžalovaný svojim konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane zásad občianskeho spolunažívania a verejného poriadku, v rámci ktorého použil fyzické násilie. Súd tak dospel k záveru, že vo vzťahu k prečinu výtržníctva bol naplnený aj materiálny korektív, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Zároveň však súd dospel k záveru, že závažnosť konania obžalovaného, vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdrví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, vo vzťahu k vzniknutému zraneniu - roztrhnutie predného skríženého väzu pravého kolenného kĺbu, čiastočné roztrhnutie vnútorného postranného väzu pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie zadného rohu vnútorného menisku pravého kolenného kĺbu, roztrhnutie prednej a vnútornej časti kĺbového puzdra pravého kolenného kĺbu, nalomenie vonkajšieho kondylu pravej píšťaly a pomliaždenie pravého predkolenia, a to vzhľadom k okolnostiam a spôsobom jeho vzniku, miere zavinenia a pohnútke je nepatrená. Obžalovaný sa voči poškodenému rozbehol v úmysle ho udrieť do tváre, v behu ho kopol do kolena tak, že mu spôsobil predmetné zranenie pravého kolenného kĺbu, pričom podľa vyjadrenia znalca, je v literatúre toto zranenie definované ako nešťastná triáda a z pohľadu laika, nie je vznik takéhoto zranenia predvídateľný, skôr išlo o určitú zhodu okolností, a to vo vzťahu k polohe končatiny poškodeného, zaťaženiu končatiny a smeru pôsobiaceho násilia, ktoré ak by smerovalo len o 30 stupňov viac zozadu, došlo by iba k podlomeniu poškodeného, koleno by sa ohlo a násilie by sa tak neprenieslo na väzy kolena. Síce obžalovaný bol uzrozumený, že svojim konaním takéto zranenie môže poškodenému spôsobiť, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, spôsob vzniku zranenia, miere zavinenia a pohnútku súd dospel k záveru, že závažnosť jeho konania vo vzťahu k spôsobenému zraneniu bola nepatrená. Vzhľadom na uvedené súd obžalovaného uznal vinným iba z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane obžalovaného zistil iba jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že v registri trestov nemá záznam. V registri priestupkov má iba jeden záznam, a to za priestupok na úseku cestnej premávky. Zo správy o povesti vyplynulo, že v obci požíva dobrú povesť.
Obžalovanému súd ukladal trest podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností a znižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Súd tak modifikoval hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona a obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v rozpätí až na dva roky. Pri ukladaní trestu prihliadol okrem osoby obžalovaného aj na závažnosť trestného činu, význam chráneného záujmu, na okolnosti prípadu osobu obžalovaného. V danom prípade súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou 24 mesiacov. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a
spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2) príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.