Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/109/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: B.F.B. správcovská, v.o.s., so sídlom Radlinského 50/1593, 921 01 Piešťany, správca konkurznej podstaty úpadcu CARGO - V, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 4191/53, 940 65 Nové Zámky, IČO: 44 043 961, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Danušou Tichou, advokátkou so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, o zaplatenie sumy 606,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/696/2015-155 zo dňa 29.05.2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa pôvodný žalobca, v súčasnosti úpadca CARGO - V s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 4191/53, 940 65 Nové Zámky, domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 606,03 eura s príslušenstvom, spôsobenej mu prevádzkou nákladného prívesu EČV: GA 652 YF, poisteného žalovaným podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Zamietnutie žaloby súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 8, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a § 420 ods. 1, 3 a § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že zo zápisu o poškodení čelného skla vozidla bolo čelné sklo poškodené na troch miestach. Žalobca uvádzal, že toto poškodenie spôsobila odstrelená skalka, avšak súd toto tvrdenie vyhodnotil ako nereálne, pretože jedna skalka nemohla spôsobiť poškodenie čelného skla na troch miestach súčasne. Vodič žalobcu U. I. pred OR PZ ODI Galanta pri podaní vysvetlenia uviedol, že odrazený kameň poškodil čelné sklo vo výhľade vodiča vľavo vo forme praskliny okrúhleho tvaru s priemerom asi 7 cm. Ako nepravdivé sa preto javia tvrdenia žalobcu o spŕške kameňov, ktoré zasiahli čelné sklo vozidla, a tiež o tom, že čelné sklo ich vozidla predtým poškodené nebolo. Jeho tvrdenia boli v rozpore s tvrdeniami vodiča U. I., ktorý spŕšku kameňov neuvádzal, a uvádzal len jednu prasklinu na čelnom skle, nie tri. Ide len o tvrdenie vodiča, ktoré nebolo podložené a preukázané. Žiadny iný svedok tieto skutočnosti nepotvrdil a ani žiadny listinný dôkaz uvedené skutočnosti nepreukázal. Nesvedčí o tom ani záznam o dopravnej nehode, ktorý skutočnosti o odstrelení skalky, resp. kameňa neobsahoval. Tento nebol ani podpísaný vodičom nákladného prívesu EČV: K. - XXX E., D. Y., ktorý pred OR PZ ODI Galanta uviedol, že o udalosti popisovanej vodičom žalobcu U. I. nemá vedomosť; nepostrehol, že by ťahačom spôsobil škodu, že by sa odrazil nejaký kameň z jeho súpravy do iného motorového vozidla a nikto ho

ani neupozorňoval, nezastavoval, nedával žiadne znamenie na zastavenie, ani nikto za ním neprišiel. Vec bola po prešetrení odložená, pretože nebolo zistené podozrenie z priestupku.

2. Z uvedeného súd vyvodil záver, že žalobca ako poškodený nepreukázal jednoznačne a bez pochybností, že došlo k vzniku škody prevádzkou motorového vozidla - nákladného prívesu, ktoré je poistené u žalovaného ako poisťovateľa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca ako poškodený bol povinný preukázať nielen vznik škody, ale aj príčinnú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla - nákladného prívesu

- a vznikom škody ako následkom, čo nepreukázal. Nepreukázal teda, že škoda bola spôsobená motorovým vozidlom poisteným u žalovaného, a nebol jednoznačne a bez pochybností zistený a preukázaný vinník dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti. Ide o tvrdenie vodiča žalobcu proti tvrdeniu vodiča nákladného prívesu. Sporný je aj rozsah poškodenia, keď žalobca uvádzal tri poškodenia čelného skla, pričom sám vodič žalobcu uvádzal len jedno poškodenie čelného skla. Rovnako teda ujma, ktorá je ďalším z predpokladov zodpovednosti za škodu, preukázaná nebola. Posledný z predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorým je zavinenie, tiež preukázaný žalobcom nebol. Ani stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.06.2014 sp. zn. Cpj.5/2014, na ktoré poukazoval žalobca, nie je spôsobilé potvrdiť jeho nárok, pretože toto sa vzťahuje na prípady náhrady škody na čelnom skle spôsobenej na motorovom vozidle iným motorovým vozidlom v rámci prevádzky motorového vozidla a čo do zavinenia, ale či a kedy o takúto okolnosť ide, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Aj keď v prípade poškodenia čelného skla ide o objektívnu zodpovednosť, je nevyhnutné pri tom posúdiť, či žalobcom označené vozidlo škodu spôsobilo, či práve z neho skalka odskočila, a ak áno, či mohla spôsobiť a spôsobila takú škodu, ako popisuje žalobca. Z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalovaného zaviazať na zaplatenie celej žalovanej sumy a priznať mu aj náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z odôvodnenia súdu je zrejmé, že jeho žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie. Tvrdenie žalovaného o tom, že sa nepreukázalo spôsobenie škody vozidlom EČV: K. XXX E., považuje za účelové. Poškodenie bolo zdokumentované poisťovňou a bola privolaná aj polícia, no tieto inštitúcie nezabezpečili dostatočný dôkazový materiál. Poisťovňa si mohla vyžiadať od mýtnej polície, aby poskytla záznam o prejazde vozidiel z mýtnych úsekov, kde by bolo jednoznačne preukázané, či sa vozidlá nachádzali na inkriminovanom mieste. Tiež si mohla z mýtnych brán vyžiadať fotodokumentáciu, z ktorého by bolo zrejmé, či čelné sklo bolo poškodené alebo nie. Tvrdenie vodiča Y., že si nie je vedomý, že poškodil čelné sklo vozidla idúceho za ním, považuje za správne, pretože takejto škody si nie je vedomý ani jeden vodičov. Vodič porušil pravidlá cestnej premávky, keď vyšiel z vozidlom z nespevnej cesty na štátnu cestu, pričom medzi pneumatikami na poslednej náprave mal zaseknuté kusy kameňov. Od poisťovne a ani od súdu nedostal odpoveď, ako mal preukázať poškodenie čelného skla a ako mal správne postupovať pri tejto poistnej udalosti. Písomnosti ORPZ ODI Galanta a OR ODI Senec sa nedajú považovať za dôkazový materiál, lebo ani jedna zložka nevykonala zabezpečenie dôkazov a ani fotodokumentáciu vozidiel. Chýba aj zápis výjazdu polície podpísaný vodičom U. I.. Polícia pri šetrení tohto prípadu hrubo porušila svoje pracovné povinnosti a tým ho veľmi poškodila. Vodič I. sa vyjadril len k jednému poškodeniu čelného skla z dôvodu, že drobné poškodenia čelného skla sa nepovažovali za technickú závadu, pre ktorú sa vozidlo nemôže použiť v cestnej premávke. Podstatné bolo len poškodenie s priemerom 7 cm a drobné milimetrové poškodenia neboli dôvodom oznámenia škodovej udalosti. Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení bol vznik škody preukázaný a polícia mala zabezpečiť ostatné dôkazové materiály u U. U. LT-U., pretože jeho vodič nemal oprávnenie vstupovať do areálu tejto firmy, kde by si potrebné dôkazové materiály mohol zabezpečiť.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok považuje za zákonný a dostatočne odôvodnený. Uviedol, že žalobca nepreukázal vznik škody, ale ani príčinnú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody ako následkom. Viaceré tvrdenia žalobcu si odporujú; rozpory neodstránil a nepreukázal ani pravdivosť svojich tvrdení. Pre žalobcu bola kľúčová výpoveď svedka U. I., avšak ani ten nepotvrdil tvrdenia žalobcu v časti opisu vzniku škody a jej rozsahu. Cieľom konania, ktoré žalobca inicioval, nie je preveriť správnosť postupu polície; ak mal výhrady voči jej postupu, mohol použiť zákonom dovolené prostriedky, čo však neurobil. Z upovedomenia

ODI PZ vyplýva, že samotný vodič žalobcu uviedol, že šetrenie ODI nebudú požadovať a na ďalšom šetrení netrval. Keďže žalobca poznal jeho zamietavé stanovisko, mohol si zabezpečiť dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti o ním tvrdenej škode, čo neurobil. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom, resp. nepreukázanie vzniku škody, následku aj čo do rozsahu škody a vzájomnej príčinnej súvislosti, nemôže viesť k úspechu žalobcu v spore.

5. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie bol uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/20/2017-98 zo dňa 23.08.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 01.09.2017, na žalobcu vyhlásený konkurz. Za správcu bola ustanovená B.F.B správcovská, v.o.s., so sídlom kancelárie Mostná 13, 949 01 Nitra. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Podľa § 47 ods. 4 tohto zákona v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Správca listom zo dňa 05.12.2017 navrhol, aby súd pokračoval v súdnom konaní. Zároveň sa správca stal v zmysle citovaných zákonných ustanovení stranou sporu namiesto úpadcu a umožnil odvolaciemu súdu pokračovať v súdnom konaní.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto ho podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením, pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými zákonnými ustanoveniami, na ktoré aj odvolací súd poukazuje.

7. K námietkam žalobcu vzneseným v odvolaní odvolací súd uvádza, že strana, ktorá si žalobou uplatňuje na súde svoje nároky, musí pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno, v rámci ktorého musí navrhnúť relevantné dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Žalobca v odvolaní súdu aj žalovanému o. i. vytkol, že neuviedli, ako má on svoje tvrdenia vlastne preukázať. Takýto náhľad na túto záležitosť z pohľadu aktuálnych procesných ustanovení však nie je právne významný. Súd totiž nemôže jednej zo strán sporu dávať návody, akými dôkazmi má preukázať skutočnosti, ktoré tvrdí, a po zmene procesného predpisu od 1. júla 2016 už nemôže ani vykonávať dôkazy za účelom zistenia skutkového stavu, ktoré strany nenavrhnú; takým konaním by porušil zákon a tým aj zásadu nestrannosti. Určitá výnimka sa pripúšťa len v sporoch so slabšou stranou pri spotrebiteľských sporoch (§ 295 a v individuálnych pracovných sporoch (§ 319 . V tomto smere je potrebné poznamenať, že právnu pomoc stranám sporu môžu poskytovať advokáti, a nie súd. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca kladie vinu za jeho dôkaznú núdzu aj polícii, ktorej vyčíta, čo všetko mala a mohla urobiť, aby bol jeho nárok preukázaný. Takéto námietky odvolací súd hodnotil rovnako ako právne bezvýznamné, keďže súd v civilnom procese nemá právomoc preverovať postup polície pri nahlásení poistnej udalosti. Ak žalobca mal pochybnosti o správnosti jej postupu, mohol to prípadne riešiť priamo vo vzťahu k polícii spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon.

8. Odvolací súd na podklade výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zhodnotil, že žalobca svoj nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla, nepreukázal, a to z dôvodu, že ani len nepriamymi dôkazmi nepreukázal, že škoda mu bola spôsobená vozidlom žalovaného, v dôsledku čoho nie je daná ani príčinná súvislosť medzi daným skutkom a vznikom škody na jeho motorovom vozidle. Sporný bol napokon aj rozsah poškodenia, pretože tvrdenia žalobcu a jeho vodiča sa rozchádzali. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd hodnotil ako taký,

ktorý obsahuje všetky náležitosti, uložené zákonom v ustanovení § 220 ods. 2 CSP; je teda presvedčivý, vyčerpávajúci a s dostatočným zhodnotením skutkového a právneho stavu. Nemožno mu teda pripísať, že by bol pre nedostatok dôvodov arbitrárny. Odvolací súd sa vzhľadom na to v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 387 ods. 2 CSP. Preto tento rozsudok ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

9. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 252 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .