Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-33-2018.pdf
PDF · 87.48 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/33/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému F. X., nar. XX.X.XXXX v X., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 22. mája 2018 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Partizánskom v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 2. marca 2018, sp. zn. 2T/5/2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 2. marca 2018, sp. zn. 2T/5/2018 bol obžalovaný F. X. uznaný za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že obžalovaný F. X. a obv. K. Q. (vylúčený na samostatné konanie vedené pod ČVS:ORP-6/VYS-PE-2018) dňa 21.10.2017 v čase okolo 01.00 h v obci B. pred pohostinstvom Reno pod hrozbou násilia prinútili poškodeného X. X. a poškodeného K. F. nastúpiť do osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia EČ: PE-XXXCP, ktorého majiteľom je X. X. a to tak, že obvinený K. Q. pristúpil k X. X. a povedal mu, aby ho zaviezol do Partizánskeho, s čím on nesúhlasil a snažil sa mu vysvetliť, že ho nikam neodvezie, následne k nemu pristúpil obžalovaný F. X., chytil ho rukami pod krk so slovami "pôjdeš s nami do Partizánskeho, keď ti to povedal, že pôjdeš s nami, tak pôjdeš s nami, lebo ti rozbijem ústa" a pritom ho násilím vtlačil do jeho osobného motorového vozidla na sedadlo vodiča, následne nato obvinený K. Q. vonku pred vozidlom fyzicky napadol poškodeného K. F. tým spôsobom, že ho opakovane v počte asi päťkrát udrel zovretou päsťou do oblasti tváre a hlavy, kedy sa poškodený snažil jeho úderom vyhnúť a spadol na zem a po slovách obžalovaného F. X. adresovaných obvinenému K. Q., aby naložil aj jeho do auta, si sadol poškodený K. F. na zadné sedadlo za vodiča, poškodeného X. X., vedľa ktorého už sedel obvinený K. Q. a obžalovaný F. X. si sadol na zadné sedadlo vedľa poškodeného K. F., pričom obvinený K. Q. prikázal poškodenému X. X., aby ich odviezol do mesta Partizánske, načo poškodený viedol osobné motorové vozidlo po ceste z obce Bošany smerom na Partizánske, kde sa počas cesty obvinený K. Q. so zaťatou rukou v päsť snažil udierať vzadu sediaceho K. F. a zároveň prízvukoval X. X., aby pridal, inak ho zbije, načo reagoval slovami, že sú zlé poveternostné podmienky a preto obvinený K. Q. udrel päsťou do predného čelného skla, ktoré na strane spolujazdca rozbil, potom pred obcou Brodzany mu oznámil, aby odbočil na chatu zvanú H. a navigoval ho cez obec B., kadiaľ má viesť osobné motorové vozidlo a opäť mu vravel, aby pridal inak ho zbije a ako išli počas cesty obžalovaný F. X. sediaci vzadu si vytiahol z vrecka nohavíc malý nôž, ktorý držal v pravej ruke opretý o svoje stehno a povedal poškodenému K. F. "teraz budeš trpieť za tvojho fotra, teraz ťa tu v hore zabijem, to máš za svojho otca policajného, živý sa
odtiaľto nedostaneš a aby ťa nenapadlo vyskakovať za jazdy, lebo ťa zabijem, podrežem nožom", načo mu poškodený povedal, že on mu nebude nič vravieť, aby ho pustili, následne sa osobným motorovým vozidlom dostali na koniec ulice, kde potom ako X. X. odmietol ďalej pokračovať cez rozbitú poľnú cestu mu obvinený Q. povedal "ťahaj ďalej, lebo ťa v tme zakopem a zabijem" a ako sa dostali lesnou cestou k závore, kde sa poškodený X. X. otáčal s vozidlom, ktoré sa šmýkalo, obvinený K. Q. vystúpil za jazdy z vozidla so slovami "ja som ti povedal, že ťa zabijem" a ešte pritom otvoril dvere na strane vodiča, kedy sa ale poškodenému X. X. podarilo vozidlo otočiť a obvinený K. Q. si do neho opätovne nasadol a ďalej X. X. pokračoval v ceste smerom k lesu ako mu prikázal a vtedy sa poškodenému K. F. podarilo otvoriť dvere na vozidle, z ktorého vyskočil von, kedy ho obžalovaný F. X. ešte zachytil za mikinu, ktorú mal na sebe oblečenú, ale podarilo sa mu vytrhnúť a ujsť preč, poškodený zastavil vozidlo a obžalovaný F. X. z neho vyskočil a utekal smerom k K. F., kde ho vo vzdialenosti asi 20 metrov dobehol, potom ako poškodený zakopol a spadol tvárou na zem, F. X. si na neho sadol v pravej ruke držiac nôž, ktorý mu priložil ku krku so slovami "zabijem ťa, čo to robíš, ty sviňa, podrežem ťa", načo mu prikázal, aby sa postavil a začal ho ťahať smerom k vozidlu, kde zostal medzičasom obvinený K. Q., ktorý sa spýtal X. X., či nemá cigaretu a vtedy poškodený X. X. vycítil príležitosť, že môže ujsť z vozidla, zhasol motor, vybral kľúče zo zapaľovania a z vozidla vystúpil aj spoločne s K. Q. a ako mu išiel pripaľovať cigaretu, využil jeho nepozornosť a začal utekať po lesnej ceste do dediny, načo na neho K. Q. zakričal "stoj, lebo po tebe vystrelím a zabijem ťa" a vtedy ešte poškodený X. X. videl ako obžalovaný F. X. sedí na K. F., ale pokračoval v behu až do dediny, kde zazvonil na prvý rodinný dom a odtiaľ telefonicky kontaktoval políciu, pričom obžalovaný F. X. sa vrátil s poškodeným K. F. k osobnému motorovému vozidlu, kde bol v tom čase už len K. Q., ktorý začal kopať do vozidla z jednej aj druhej strany, do skiel na šoférovej strane, následne si sadol na sedadlo vodiča a vytrhol odtiaľ smerové páčky, potom vyšiel von a sadol si tam obžalovaný F. X., ktorý vytrhol autorádio a vyšiel s ním von z vozidla a vtedy obvinený K. Q. ukázal poškodenému K. F., aby rukami pochytal interiér vozidla na miestach, kde ho poškodili a kde sa dotýkali, čo poškodený spravil a potom mu obžalovaný F. X. povedal, "ak to niekde povieš, tak si ťa nájdem a podrežem ťa nožom ako aj otca a ublížim tvojej rodine", potom všetci traja začali kráčať smerom do dediny, kedy ešte obvinený K. Q. chytil poškodeného za ruku so slovami "nemusíš sa báť, už sa ti nič nestane, ale neopováž sa to niekomu povedať, lebo ak to náhodou niekomu povieš, tak si ťa nájdem a ublížim ti aj tvojej rodine", následne si poškodený vypol svetlo na svojom mobilnom telefóne, zrýchlil v ceste a v tom sa mu obaja obvinený stratili, načo v diaľke zbadal svetlá na policajných autách a prišiel ku nim, kde sa už nachádzal aj poškodený X. X., čím svojim spoločným konaním obžalovaný F. X. a obvinený K. Q. u poškodeného K. F. a X. X. vyvolali vyšší stupeň tiesnivého pocitu a vzbudili u nich dôvodnú obavu o ich život a zdravie, pričom im nebolo spôsobené žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, pričom spôsobili škodu poškodením osobného motorového vozidla Škoda Octavia EČ: PE-XXXCP patriaceho poškodenému X. X. vo výške 234,- €.
Za tieto trestné činy bol obžalovaný F. X. odsúdený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., neprihliadnuc k § 37 písm. m/ Tr. zák., podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa § 39 ods. 2 písm. d/, § 39 ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. O. č. XXX škodu vo výške 234 €.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote, včas podaným odvolaním napadol prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výrokov o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ktorý trest považoval za neprimerane mierny a teda nezákonný vzhľadom k charakteristike trestnej činnosti, k osobným pomerom obžalovaného, keď v danom prípade nebol pri ukladaní trestu ani dôvod, aby okresný súd postupoval v zmysle § 39 ods.2 písm.d) Tr.zák. a § 39 ods.4 Tr.zák. per analogiam a teda nebol dôvod pre ukladanie trestu odňatia slobody zníženého o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby. Okresný súd predovšetkým nevzal do úvahy osobné pomery obžalovaného a neprihliadol na jeho doterajšie odsúdenia, keď obžalovaný bol už päťkrát súdne trestaný a naposledy odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2T/53/2014 zo dňa 5.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.8.2014, pre spáchanie zločinu i prečinu na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 36 mesiacov s probačným dohľadom a to aj napriek tomu, že sa v skúšobnej dobe osvedčil. Aj s poukazom na túto skutočnosť mal súd prvého stupňa obžalovanému uložiť trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby (sadzba 3 roky až 8 rokov), aby bolo možné tento trest považovať vzhľadom na zistený
skutkový stav, dôkaznú situáciu, ako i okolnosti dôležité pre posúdenie závažnosti konania obžalovaného za primeraný, zákonný a spravodlivý. V prípade obžalovaného bude spĺňať kritériá individuálnej a generálnej prevencie len prísnejší trest odňatia slobody, ktorý bude zároveň dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám tak, že obžalovanému F. X. uloží podľa § 183 ods.2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 38 ods.3 Tr.zák. trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby (najmenej tri roky) so zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V súlade s týmto odvolacím návrhom na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla rozhodnúť aj prokurátorka krajskej prokuratúry.
Obžalovaný F. X. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu zhodne navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť s tým, že obžalovaný naviac dodal, že celá vec ho veľmi mrzí, ľutuje čoho sa dopustil, poškodeným sa ospravedlnil a tí jeho ospravedlnenie aj prijali.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 11. apríla 2018, na verejnom zasadnutí dňa 22. mája 2018 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., neprihliadnuc k § 37 písm. m/ Tr. zák., podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa § 39 ods. 2 písm. d/, § 39 ods. 4 Tr. zák. per analogiam vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, je trestom primeraným. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov vyplývajúcich z ich povahy a spôsobu spáchania, zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.l) Tr.zák., keď priťažujúce pritom správne nezistil, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k výmere nepodmienečnému trestu uloženého obžalovanému F. X. považuje za potrebné ďalej uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane osobnej slobody ktoréhokoľvek človeka, ako aj slobodu ľudského rozhodovania a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného F. X., vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a trestné činy úprimne oľutoval, pričom svoje priznanie a oľutovanie potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. U obžalovaného bola teda správne zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.l) Tr.zák. ako to správne konštatoval okresný súd. Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora aj podľa názoru krajského súdu, bola označená
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm.l) Tr.zák. správne zistená (priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti a trestný čin úprimne oľutoval). Citovanú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.). Obžalovaný tým, že pred súdom urobil vyhlásenie o vine, podstatne uľahčil súdu dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto podľa názoru odvolacieho súdu takýto postoj obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť. Z hľadiska osoby u obžalovaného ide síce o páchateľa, ktorý pred spáchaním posudzovaného trestného činu už bol odsúdený, doposiaľ však nebol vo výkone trestu odňatia slobody a možno preto konštatovať, že nie je závažnejšie kriminálne narušený. Prokurátorom navrhovaný prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody by preto bol neprimerane prísny, minul by sa prevýchovným účinkom a prevažovala by len represívna stránka trestu. Okresný súd, vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, vyvodil preto vecne správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného ako páchateľa nie je prísnejší výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, pretože účel trestu za splnenia podmienok uvedených v ustanoveniach § 34 Tr. zák. možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému okresným súdom zodpovedá totiž zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.
Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, ani na zmenu spôsobu jeho výkonu v neprospech obžalovaného, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné a neakceptoval ich.
So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom a keďže pochybenie súdu prvého stupňa nezistil ani vo výroku o náhrade škody, ktorý má svoje opodstatnenie v ustanovení § 287 ods.1 Tr.por., odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného F. X. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.