Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-60-2017.pdf
PDF · 88.72 KB
Case nature
Subarea
16C/60/2017
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcov - navrhovateľov obnovy konania: 1/ Y. S., bytom C. XX, O. U., 2/ T. X., rod. S., bytom L. L. č. XXX, proti žalovanej H. S., bytom C. č. XX, O. U., o žalobe na obnovu konania, takto
rozhodol:
Návrh žalobcov - navrhovateľov obnovy konania 1/ a 2/ na obnovu konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn.: 27C/201/2010, o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania o žalobe na obnovu konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia 1/ a 2/ podaním doručeným súdu dňa 24.11.2017 podali žalobu na obnovu konania, ktorou navrhli, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 27C/201/2010 a v obnovenom konaní, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že žalovaná je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C., a to W. parc.č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 93 m2 len o veľkosti 13/93, KNC parc.č. 6/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 189 m2 len o veľkosti 53/189 a na pozemku zapísanom na LV č. XXX pre k.ú. C. W. parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2 len o veľkosti 1.
2. Žalobu odôvodnili tým, že uznesením č.k. 27C/201/2010-206 zo dňa 31.05.2016 súd schválil zmier v konaní, v ktorom vystupovali žalobcovia (navrhovatelia obnovy konania) ako žalovaní. Dôvodom obnovy konania je, že schválením zmieru došlo k bezdôvodnému zásahu do vlastníckych práv na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcov (navrhovateľov obnovy konania) a bolo rozhodnuté v ich neprospech. Žalovaná (v pôvodnom konaní žalobkyňa) totiž zmierom v rozpore s preukázaným skutočným stavom nadobudla do vlastníctva spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v k.ú. Opatovce, zapísaných na LV č. XXX - KNC parc.č. 6/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 93 m2 a KNC parc.č. 6/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 189 m2 v oboch o veľkosti 1 a na pozemku zapísanom na LV č. XXX pre k.ú. C. KNC parc.č. 141, zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2 o veľkosti 1/2. Predpokladom uzatvorenia zmieru bolo bezdôvodné naťahovanie sporu zo strany žalovanej (v pôvodnom konaní žalobkyne), ktorá navyše nenaplnila dohodu zo dňa XX.XX.XXXX spísanú vo forme záznamu z rokovania, žalovaná ju nerešpektovala a zneužila ústretovosť protistrany. Túto žalovaná odmietla rešpektovať tým, že si dala vypracovať vlastný geometrický plán v rozpore s touto dohodou, pričom využila nevysvetliteľnú ústretovosť právneho zástupcu žalobcov. Žalobcovia poukázali na to, že z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu sp.zn. 27C/201/2010, vyplýva, že na pozemku KNC parc.č. X/X na LV č. XXX pre k.ú. Opatovce by mal žalovanej patriť len podiel o veľkosti 13/93 a nie o veľkosti 1/4, ako jej vyplýva z uznesenia o schválení zmieru, na pozemku KNC parc.č. 6/2 na LV č. XXX pre k.ú. C. by mal žalovanej patriť len podiel o veľkosti 53/189 a nie o veľkosti 1/4, ako jej vyplýva z uznesenia o schválení zmieru a na pozemku KNC parc.č. 141 na LV č. XXX pre k.ú. C. by mal žalovanej patriť len podiel o veľkosti 1/4 a nie o veľkosti 1/2, ako jej vyplýva z uznesenia o schválení zmieru. Tiež uviedli
ako dôvod obnovy konania to, že žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam vydržaním, čo v pôvodnom konaní nebolo protistranou spochybnené.
3. Dňa 21.05.2018 žalobcovia žalobu na výzvu súdu doplnili s tým, že doplnili podpis žalobkyne 2/ na žalobe, ďalej uviedli, že po skončení konania sp.zn. 27C/201/2010 začala žalovaná robiť problémy, dokonca na žalobcu 1/ podala trestné oznámenie v októbri 2017. Po tomto incidente si žalobcovia nechali vypracovať nezávislú právnu analýzu a na základe nej zistili, že žalovaná nadobudla uznesením o schválení zmieru v konaní sp.zn. 27C/201/2010 viac plochy (väčšie podiely) na vyššie uvedených nehnuteľnostiach, a tak na základe novozistených skutočností podali dňa 24.11.2017 návrh na obnovu konania, keďže súd jej priznal podiely nad rámec jej právneho nároku.
4. Podľa § 397 Civilného sporového poriadku (CSP), Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
5. Podľa § 398 CSP, Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
6. Podľa § 403 CSP, (1) Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. (2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
7. Podľa § 410 CSP, Žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
8. Podľa § 413 CSP, (1) Súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná. (2) Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
9. Žalobcovia ako strany pôvodného sporu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 27C/201/2010 v procesnom postavení žalovaných, podali žalobu na obnovu konania proti žalovanej, ktorá mala v pôvodnom konaní postavenie žalobkyne. Napadli právoplatné uznesenie o schválení zmieru, proti ktorému je prípustné podanie žaloby na obnovu konania (§ 398 CSP). Po preskúmaní žaloby na obnovu konania a oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 27C/201/2010 súd dospel k záveru, že žaloba je podaná oneskorene a súčasne je zjavne bezdôvodná a z tohto dôvodu súd týmto uznesením rozhodol o odmietnutí žaloby na obnovu konania. V súlade s § 413 ods. 2 CSP preto žalobu, ani jej doplnenie súd nedoručoval protistrane (žalovanej) na vyjadrenie. Záver o tom, že sú tu dané dôvody pre odmietnutie žaloby na obnovu konania súd odôvodňuje nasledovne:
10. Zákon stanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie žaloby je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto žalobu na obnovu konania podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť žaloba na obnovu konania podaná len v prípadoch uvedených v § 404 CSP. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť a ani odpustiť ich zmeškanie (§ 405 CSP). Súd pritom dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania v prejednávanej veci bola podaná po uplynutí subjektívnej lehoty v dĺžke 3 mesiace počítanej od okamihu, kedy sa žalobcovia mohli dozvedieť o dôvode obnovy alebo keď mohli dôvod obnovy uplatniť.
11. Objektívna lehota na podanie žaloby bola zachovaná, nakoľko od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru č.k. 27C/201/2010-206 zo dňa 31.05.2016, právoplatného dňa 08.06.2016, do podania žaloby na obnovu konania dňa 24.11.2017, neuplynuli viac než 3 roky. Žalobcovia vyvodzujú začiatok plynutia subjektívnej lehoty od okamihu, keď po vypracovaní právnej analýzy v mesiaci október 2017 zistili, že sú tu dané nimi tvrdené dôvody pre podanie žaloby na obnovu konania. Následne preto dňa 24.11.2017 žalobu na obnovu konania aj podali. Súd konštatuje, že subjektívna lehota sa ráta od okamihu, kedy sa žalobcovia mohli s prihliadnutím na všetky okolnosti a pomery o nimi tvrdených dôvodoch obnovy konania dozvedieť. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania sa teda počíta od okamihu, kedy mali žalobcovia možnosť zistiť existenciu dôvodov obnovy konania, teda od okamihu, kedy mali alebo mohli mať o nich vedomosť. Žalobcovia tvrdia, že dôvodom obnovy konania je fakt, že žalovaná podľa ich tvrdení na základe uznesenia o schválení zmieru nadobudla podiely v rozsahu väčšom, než podľa názoru žalobcov jej podľa práva patria. O tejto skutočnosti však žalobcovia mohli alebo mali mať vedomosť už v čase, keď pristúpili na uzatvorenie zmieru (dňa 31.05.2016), čo celkom zrejme možno vyvodiť z toho, že žalobcovia svoje dôvody obnovy konania vyvodzujú z listín, ktoré všetky už žalobcovia mali v čase uzatvárania zmieru so žalovanou k dispozícii. Tieto dôkazy, na ktoré aj poukazujú v žalobe na obnovu konania a z ktorých vyvodzujú svoje argumenty v žalobe na obnovu konania, totiž predkladali žalobcovia aj pôvodnom konaní (aj sami žalobcovia odkazujú na ne, ako na dôkazy už skôr založené v súdnom spise sp.zn. 27C/201/2010), a teda v čase, kedy došlo medzi stranami v pôvodnom konaní k uzavretiu zmieru, žalobcovia mali k dispozícii všetky listiny, z ktorých vyvodzujú dôvody žaloby na obnovu konania. Je bez významu, že si žalobcovia nechali tesne pred podaním žaloby na obnovu konania vypracovať právnu analýzu (ktorá skutočnosť navyše v konaní ani nebola preukázaná), keďže dôvody, ktorými žalobcovia odôvodňujú žalobu na obnovu konania, mali možnosť zistiť už z listín, ktorými disponovali v čase uzatvorenia zmieru, dlhú dobu predtým, než mali vyhľadať nezávislého právnika, ktorý im vypracoval právne posúdenie prípadu. Naviac, žalobcovia tvrdia v rámci dôvodov obnovy konania, že žalovaná porušila aj dohodu zo dňa 10.11.2011, ktorá predchádzala uzatvoreniu zmieru (č.l. 44 spisu sp.zn. 27C/201/2010), keď si dala vypracovať v rozpore s touto dohodou geometrický plán ( č.l. 59 spisu sp.zn. 27C/201/2010). Tento geometrický plán pritom bol vypracovaný a do spisu založený v roku 2012, čiže aj o tejto skutočnosti mali a museli mať objektívne žalobcovia vedomosť už v čase, keď uzatvárali so žalovanou súdny zmier. Súd preto uzavrel, že žalobcovia mali možnosť dozvedieť sa o dôvodoch, pre ktoré podali žalobu na obnovu konania, už v čase, keď medzi stranami došlo v pôvodnom konaní k uzatvoreniu súdneho zmieru (31.05.2016), a teda pokiaľ podali žalobu na obnovu konania na súde až dňa 24.11.2017, učinili tak až po uplynutí subjektívnej lehoty na podanie žaloby. Už len z tohto dôvodu je nutné žalobu na obnovu konania odmietnuť podľa § 413 písm. a/ CSP.
12. Okrem toho však je tu aj ďalší dôvod, pre ktoré je nutné žalobu na obnovu konania odmietnuť, a síce dôvod, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná podľa § 413 písm. e/ CSP. Neboli totiž naplnené dôvody na jej podanie podľa § 397 CSP, a síce (ako to bolo vymedzené v doplnení žaloby), že žaloba sa podáva na základe novozistených a objavených skutočností, z ktorých žalobcovia vyvodili, že súd žalovanej priznal podiely nad rámec jej nároku. Na to, aby bol daný tvrdený dôvod prípustnosti obnovy konania, musí ísť o skutočnosti a dôkazy, ktoré žalobcovia v pôvodnom konaní nemohli bez svojej viny použiť, teda, napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy v čase pôvodného konania existovali, žalobcovia nezavinili, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť (napríklad, ak by žalobcovia o existencií skutočností a dôkazov nevedeli). Táto podmienka však nebola naplnená, pretože všetky listiny, na ktoré žalobcovia ako na dôkazy, ktoré podporujú ich argumenty, v žalobe na obnovu konania poukazujú, boli už súčasťou spisu pôvodného konania sp.zn. 27C/201/2010 (uvedené súd už načrtol v odseku
11 tohto odôvodnenia). Aj žalobcovia v žalobe na obnovu konania poukazujú len na tie dôkazy, ktoré majú byť pripojené v spise sp.zn. 27C/201/2010, pričom žiadne nové dôkazy súdu spolu so žalobou na obnovu konania nepredložili, teda o všetkých dôkazoch vedomosť žalobcovia mali už počas pôvodného konania. Rovnako novou skutočnosťou nemôže byť až po právoplatne skončenom konaní vyhotovená právna analýza iným advokátom, než bol ten, ktorý žalobcov zastupoval v pôvodnom konaní (ktorej existenciu súd naviac tiež nemal preukázanú). Novou skutočnosťou ako dôvodom pre obnovu konania, môže byť len určitá nová, predtým žalobcom neznáma skutková okolnosť (iné okolnosti opísaného skutkového vymedzenia), nie však jeho nové právne kvalifikovanie iným právnym zástupcom. Hoci je súd vymedzeným dôvodom obnovy konania viazaný (§ 411 ods. 1 CSP), súd konštatuje, že nie je daný ani žiaden iný dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. b/ až f/ CSP, keďže žalobcovia netvrdia ani nepreukazujú existenciu žiadnych dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a ktoré by im mohli priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (nimi uvádzané dôkazy sú listiny existujúce v čase pôvodného konania, ktoré sú obsahom spisu pôvodného konania), netvrdia ani nepreukazujú ani existenciu trestného činu sudcu, či iných subjektov zúčastnených v konaní, pre ktorý by bolo rozhodnuté v ich neprospech, a rovnako netvrdia ani nepreukazujú existenciu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, kde by bolo konštatované, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalobcov, rovnako tak netvrdia ani nepreukazujú existenciu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by bolo strany záväzné a tiež nejde o prípad rozhodnutia podľa § 397 písm. f / CSP.
13. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu na obnovu konania v súlade s § 413 písm. a/ a písm. e/ CSP odmietol ako žalobu podanú oneskorene a zjavne bezdôvodnú.
14. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že žaloba na obnovu konania je odmietnutá (§ 255 ods. 1 CSP sa použije na prípady, keď súd žalobe na obnovu konania vyhovie alebo ju zamietne). Preto je nutné o trovách konania rozhodnúť tiež analogicky podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Predmetné ustanovenie upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu žaloby na obnovu konania, nakoľko žalobcovia nedosiahli žalobou sledovaný cieľ (obnovenie pôvodného konania) rovnako tak, ako keby súd ich žalobu zamietol, teda neboli úspešní. Žalovaná by tak mala voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania. V tejto súvislosti však treba uviesť, že žalovanej doposiaľ v konaní žiadne trovy nevznikli, keďže o tomto konaní nemá zatiaľ vedomosť. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín ( § 357 písm. c/ CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.