Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/466/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a členov senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu M. U.I., G.. XX.XX.XXXX, C. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00585441, v konaní o zaplatenie 638,60 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k. 18C/4/2017-104 z 19.10.2017

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 638,60 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 638,60 € od 9.7.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. (II. výrok)

2. Vychádzal z toho, že žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 7.4.2015 došlo na ulici Osloboditeľov v Košiciach ku škodovej udalosti, pri ktorej od kolesa motorového vozidla N.:K. XXIM riadeného V. B., K. Z. XX, K. povinne zmluvne poisteného u žalovaného odskočil kameň a poškodil prednú masku a presný nárazník motorového vozidla žalobcu N.:C. riadeného žalobcom, pričom spolujazdcom žalobu a svedkom poškodenej udalosti bola jeho matka Z. U., K. C. XX. Poškodenia spôsobeného motorovým vozidlom poistenca žalovaného si žalobca nechal opraviť v spoločnosti ACS Sedlák s.r.o. Za vykonanú opravu žalobca zaplatil na základe faktúry č. 250/2015 náklady na opravu poškodeného vozidla 512,60 €. Počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného vozidla si žalobca prenajal v spoločnosti ACS Sedlák s.r.o. vozidlo rovnakého typu ako bolo jeho poškodené vozidlo a za prenájom náhradného vozidla uhradil žalobca prenajímateľovi na základe faktúry č. 243/2015 sumu 126 €. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, ktorý dňa 23.6.2015 zaslal žalobcovi oznámenie o riešení škodovej udalosti č. 9561166204, podľa ktorého žalovaný vybavuje uplatnený nárok bez poskytnutia náhrady škody, pretože v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla N.:K. XXXIM. Žalobca dňa 6.10.2015 vyzval žalovaného prostredníctvom splnomocneného zástupcu na vyplatenie poistného plnenia z dôvodu nesprávnosti postupu likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný do podania žalobného návrhu na výzvu žalobcu nereagoval.

3. Súd v konaní dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že motorové vozidlo N.:K., ktorým mala byť spôsobená škodová udalosť na motorovom vozidle žalobcu bolo pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistené u žalovaného, ako aj

skutočnosť, že žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody na motorovom vozidle N.:C., pričom žalovaný uplatnený nárok na náhradu škody vybavil bez poskytnutia náhrady škody, čo vyplýva aj z písomného oznámenia žalovaného žalobcovi listom zo dňa 23.6.2015. Sporné skutkové tvrdenia žalobcu vyplývajúce z jeho žaloby, ako aj výpovede na pojednávaní, že ku škode na jeho motorovom vozidle N.:C. v rozsahu poškodenia prednej masky a predného nárazníka motorového vozidla došlo v dôsledku škodovej udalosti - odskočenia kameňa z motorového vozidla N.:K. P. V. B., ktoré bolo zmluvne poistené u žalovaného, mal súd za preukázané zo záznamu o dopravnej nehode predloženej žalobcom v konaní spísanej dňa 7.4.2015, ktorá bola podpísaná tak žalobcom, ako aj vodičom motorového vozidla, ktorého prevádzkou mala byť spôsobená na motorovom vozidle žalobcu škoda - V. B.. Z obsahu predmetného záznamu o dopravnej nehode vyplýva viditeľné poškodenie motorového vozidla žalobcu - prednej masky. Priebeh vzniku škodovej udalosti, t.j. okolnosť, že z motorového vozidla poistenca žalovaného odpadol kameň alebo betón a tento sa odrazil od cesty a smeroval na motorové vozidlo žalobcu, čím došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla, a to poškodenie masky a nárazníka, potvrdila svojou výpoveďou svedkyňa Z. U., ktorá bola priamo účastná uvedenej škodovej udalosti ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle žalobcu. Výpoveď svedka V. B., vodiča motorového vozidla, ktorého prevádzkou mala byť spôsobená žalobcovi škoda potvrdila vznik škody na motorovom vozidle žalobcu, pričom svedok potvrdil, že vozidlo žalobcu bolo poškodené, aj keď podľa jeho názoru nie veľkou škodou.

4. Skutočnosti namietané žalovaným v konaní, že žalobca oproti vyjadreniu v žalobe a svojej výpovedi rozporne uviedol, že škoda bola spôsobená kameňom a následne tvrdil kusom betónu, prípadne, že žalobca rozporne uviedol oproti svedkovi B., že svedka dobehli na semafore, pričom svedok uviedol, že ho zastavili tým, že ho predbehli a následne šli odstaviť motorové vozidlo, nevyvracajú vznik škody na motorovom vozidle žalobcu v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla riadeného svedkom V. B.. Objektívna zodpovednosť vodiča motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, vyplýva z ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. V zmysle stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo dňa 16.7.2013, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť zodpovednosti za vznik tejto škody ( R-rozsudok KS KE 5Co/83/2012). Zároveň súd mal za preukázanú výšku škody z listinných dôkazov predložených žalobcom v konaní -faktúrami, ako aj úhradu predmetných faktúr žalobcom - potvrdením spoločnosti ACS Sedlák s.r.o. Seňa. Za irelevantné súd považoval námietky žalovaného v konaní ohľadne potreby preukazovania, za aký čas je možné rozsah poškodení vozidla opraviť v danom čase a mieste, ako aj skutočnosti, či si v danom čase a mieste žalobca v rámci občianskej prevencie v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka nemohol počínať aj inak, k otázke, či prenájom vozidla žalobcom bol pre žalobcu v danom čase a mieste nevyhnutný a či servis postupoval voči žalobcovi s náležitou odbornou starostlivosťou v smere možnej minimalizácie finančných nákladov žalobcu, nakoľko tieto námietky žalobca v konaní nepodoprel žiadnymi dôkazmi. Súd teda uzavrel, že nárok žalobcu uplatnený v konaní na náhradu škody bol dôvodný, žalobcom bol preukázaný a bol uplatnený v súlade s ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. a § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. K námietke žalovaného ohľadne nedôvodnosti uplatnených nárokov na úroky z omeškania zo strany žalobcu súd uvádza, že súd sa nestotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí č.k. 8Co 151/2016, na ktoré žalovaný poukázal a v zmysle ktorého poškodený je v právnom vzťahu tak so škodcom titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 a nasled.Občianskeho zákonníka, ako aj s poisťovateľom škodcu, pričom omeškanie škodcu je potrebné vyvodzovať výlučne zo zodpovednosti za škodu na základe ust. § 517 ods. 1,2 v spojení s § 564 a zodpovednosť poisťovateľa je potrebné posudzovať len v zmysle ust. § 11 ods. 6,7,8 Zákona č. 381/2001 Z.z., pričom u poisťovateľa je povinnosť uhradiť úroky viazaná len na nesplnenie jeho povinnosti v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného, preto poškodený si môže uplatniť vznik nároku na zaplatenie úrokov z omeškania len proti škodcovi. V danom prípade súd mal za preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti najneskôr ku dňu 23.6.2015, kedy žalovaný oznámil žalobcovi výsledok šetrenia poistnej udalosti, pričom lehota na poskytnutie poistného plnenia žalobcovi v zmysle § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. uplynula dňa 8.7.2015, teda žalovaný sa dostal do omeškania náhradou škody žalobcovi od 9.7.2015. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (§ 3 vl. nar. 87/96 Z.z.). O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie

citovaného zákonného ustanovenia a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

5. V podanom odvolaní žalovaný navrhol zmeniť rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že súd nerozhodol v súlade s rozhodnutiami ústavného súdu (nález ÚS SR IV/115/03, III.ÚS/119/03 a ďalšie).

6. K inej judikatúre, na ktorú neprihliadol súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa je, že podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP"): „poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. " Povinnosť poškodeného preukázať svoj nárok na náhradu škody vyplýva aj zo znenia ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, na základe ktorého sa žalobca podanou žalobou domáha náhrady škody priamo od poisťovateľa motorového vozidla, ktorým mu mala byť spôsobené škoda. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal aj na viaceré rozhodnutia Najvyššie súdu SR k otázke príčinnej súvislosti, napr. rozsudok Najvyšší súd SR zo dňa 29.3.2007, sp. zn. 3 Cdo 32/2007, rozsudok Najvyšší súd SR, zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010, pričom na tomto mieste si dovoľuje poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Cdo/126/2009 v ktorom súd uviedol, že „Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. " Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5,05% od 09.07.2015 do zaplatenia. Odvolací súd 8Co/151/2016) zastáva názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 cit. zákona je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) v 3-mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Uvedené možno dovodiť aj zo znenia čl. 4 ods. 6 smernice 2000/26/ ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS, podľa ktorého členské štáty zavedú povinnosť, podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo voči jej likvidačnému zástupcovi, poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené. Súd prvej inštancie, ako uvádza v bode 13. odôvodnenia rozhodnutia, bol toho názoru, že „rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/151/2016,je rozhodnutím vybočujúcim z doterajšej ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej boli nároky poškodeného na náhradu úrokov z omeškania podľa § 512 ods. 2 Občianskeho zákonníka voči poisťovateľovi priznávané". Súd prvej inštancie však dostatočne neodôvodnil, v čom vidí vybočenie z doterajšej ustálenej rozhodovacej súdnej praxe v prípade zmieneného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14.6.2016. Súd prvej inštancie iba odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/40/2013, rozsudok Okresného súdu Michalovce sp.zn. 5C/196/2011 a Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/83/2012, bez akéhokoľvek komparatívneho porovnania týchto rozsudkov, či dostatočnej a presvedčivej konkretizácie dôvodov prečo považuje závery, ku ktorým vo vyššie uvedenom rozsudku dospel Krajsky súd v Bratislave za nesprávne. Žalovaný poukazuje aj na to, že v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/83/2012, Krajský súd síce potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, avšak sa bližšie nezaoberal samotnými úrokmi z omeškania.

7. Vyjadril sa žalovaný k odvolaniu takto: Žalobca poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, spis, zn. llCo/515/2012. zo dňa 11.12.2013. v ktorom krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na ostatné listinné dôkazy (oznámenie o nehode, zápis o obhliadke poškodeného vozidla, oznámenie o škodovej udalosti, správa o nehode) nachádzajúce sa v spise odvolací súd považoval za

dostatočne preukázanú skutočnosť, že za škodu zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla, ktorý je poistencom odporcu. Žalobca súčasne poukazuje napr. aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis, zn. 14Co/5/2012. a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, spis, zn. 23Co/285/2013. podľa ktorého Kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou odporcu 1/ ako škodcu je dostatočne ozrejmený práve zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Práve odporca 2/ (poisťovňa) nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať neviery hodnosť týchto tvrdení, teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ju odporca 1/ a navrhovateľ v konaní uviedli. Ak poisťovňa, aj napriek vyjadreniam škodcu a poškodeného o priebehu vzniku škody tvrdí, že ku škode_ nedošlo nimi uvádzaným spôsobom, je povinnosťou poisťovne svoje tvrdenie preukázať (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, spis, zn. 9Co/198/2013. zo dňa 23.5.2013). Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.

8. V odvolacej replike sa vyjadril žalovaný zas takto: Žalovaný sa ohradzuje voči tvrdeniam žalobcu o tom, že „žalovaný účelovo prekrúca tvrdenia žalobcu, keď sa snaží žalobcovi possúvať tvrdenia o tom, že z vozidla škodcu odpadol výslovne kus betónu" . Žalobca v žalobe uvádzal, že : „dňa 7.4.2015 došlo na ulici Osloboditeľov v Košiciach ku škodovej udalosti, pri ktorej od kolesa motorového vozidla N.Z.: K., riadeného V. B., K. Z. XX, XXX XX V., povinne zmluvne poisteného u odporcu odskočil kameň ... ". Následne na pojednávaní konanom dňa 21.9.2017, žalobca už uvádzal iný skutkový stav a teda : „...ku škode došlo tak, že z tohto motorového vozidla, z jeho zadnej časti odpadol kus betónu..." Z uvedeného je evidentné, že žalobca v priebehu konania menil opis samotného skutkového stavu, a to nielen pokiaľ ide o predmet, ktorým mala byť podľa jeho tvrdení spôsobená škoda. V žalobe tvrdil, že ku škode došlo odskočením kameňa od kolesa pred nim idúceho vozidla a následne už tvrdil, že nedošlo k odskočeniu (kameňa) od kolesa, ale odpadnutiu kusu betónu zo zadnej časti motorového vozidla. Z výpovede svedka V. B., od ktorého motorového vozidla mal odletieť kus betónu, bolo preukázané, že v čase škodovej udalosti svojím motorovým vozidlom neprevážal žiaden náklad a rovnako neprevážal ani betón. Z výpovede svedka nevyplynuli závery, ktoré by potvrdili tvrdenia žalobcu tak, ako to interpretuje v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie. Žalovaný má zato, že na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že škoda, náhrady ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha, bola skutočne spôsobená motorovým vozidlo N.: K. XXX T., neboli naplnené základné znaky pre priznanie nároku na náhradu škody a žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

9. Odvolací súd postupom podľa § 385 (bez prejednania odvolania na odvolacom pojednávaní), spôsobom verejného vyhlásenia rozsudku, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

10. Podľa ustálenej súdnej praxe, rozhodnutie tak súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu je preskúmateľné predovšetkým v prípade, ak z jeho odôvodnenia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp. nie je preskúmateľné, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu, lebo ústavný súd opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, uverejnenej pod č. 460/92 Zb., Článok 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a aj Dohovoru o ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Zb. a č. 102/99 Z.z.), keďže tam treba zaradiť aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

11. Odvolací súd pripomína odvolateľovi, že napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcom z § 220 ods. 2 a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľný a riadne odôvodnený.

12. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako zákonný a korektný podľa § 387 ods. 1 a len toľko doplňuje k odvolacej replike odvolateľa, že či už zo zadnej časti motorového vozidla odpadol kus betónu, či išlo o kamienok, bola spôsobená škoda od kolegu pred ním idúceho vozidla a následne túto

škodu ťažko by aj pri ultrafantázii, by si vymyslel žalobca a napokon nič nebránilo žalovanému nariadiť konfrontáciu a ponúknuť nejaké dôkazy, ktoré by zvrátili skutkový stav aj v odvolacom konaní.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté odvolacím súdom podľa § 396 CSP.

14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.