Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Csp-1-2018.pdf
PDF · 148.98 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej W. L., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom V. T., t. č. bytom C., V. X, o zaplatenie 541,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 111,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 111,50 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 149,93 Eur z a s t a v u j e .
III. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 541,50 Eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 541,50 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Poukázal na skutočnosť, že dňa 23.11.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570349277, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500,00 Eur. Žalovaná sa v zmluve zaviazala tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 vo výške 12,62 Eur, pričom posledná splátka bola splatná dňa 17.01.2015. Pôžička bola žalovanej poskytnutá jednorazovo hotovostne. Žalovaná uzavrela aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v čl. 1 žalovanej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 257,50 Eur, tiež v týždenných splátkach v celkovom počte 60 vo výške 2,88 Eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu oboch zmlúv predstavovala sumu 15,50 Eur. Zároveň sa žalovaná zmluvou zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky aj s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky spoločnosti Provident na žalobcu, táto skutočnosť bola oznámená žalovanej listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaná svoje záväzky voči žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi z uvedenej zmluvy riadne a včas neplnila a dlžnú sumu žalobcovi napriek predžalobnej výzve do dňa podania žaloby neuhradila, celkovo uhradila sumu 388,50 Eur. Žalobca si preto dlžnú sumu uplatnil žalobou na súde, pričom si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z istiny dlžnej sumy vo výške 541,50 od 17.12.2016 do zaplatenia.
3. Žalovanej bola žaloba spolu s uznesením o procesných poučeniach dňa 03.04.2018 doručená, čo potvrdila vlastnoručným podpisom, avšak k podanej žalobe sa nevyjadrila.
4. Žalobca podaním zo dňa 29.02.2018 doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby, ohľadom sumy 149,93 Eur a žiadal aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň upravil aj petit žaloby.
5. V zmysle ustanovenia § 290 Civilného sporového poriadku, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo, veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570349277 zo dňa 23.11.2013 (ďalej len „Zmluva o úvere č. „570349277“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 500,00 Eur, pričom bolo určené, že celkové náklady žalovanej podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, s tým, že úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 72,00 Eur, a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 100,50 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 570349277 tak predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi na základe Zmluvy o úvere č. 570349277, bola tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 570349277 a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavovala sumu 672,50 Eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 570349277 predstavovala 45,94 %. Žalovaná sa zaviazala dlžnú sumu splatiť žalobcovi v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú bola určená sumou 11,21 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola určená sumou 11,11 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol určený na siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy o úvere č. 570349277.
10. Zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 23.11.2013 (ďalej len „Zmluva o zabezpečení č. „570349277“) vyplýva záväzok žalobcu žalovanej za odmenu pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570349277 uzavretej medzi žalovanou a žalobcom, a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere; a zároveň záväzok žalovanej zaplatiť za poskytnutie tejto služby celkovú odmenu vo výške 257,50 Eur, a to v 60 pravidelných splátkach - v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 4,29 Eur a poslednej splátke vo výške 4,39 Eur, počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
11. Z Výpisu splátok a úhrad žalovanej k Zmluve č. 570349277, vyplýva, že žalovaná splátkami v období od 12.02.2013 do 16.07.2016 uhradila celkovo sumu 388,50 Eur
12. Z listu - Predžalobnej výzvy - zo dňa 15.10.2017 vyplýva, že v dôsledku, že žalovaná riadne nesplácala úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570349277 a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ju žalobca vyzval, aby uhradila dlžnú sumu vo výške 553,26 Eur najneskôr do 16.10.2017, a zároveň ju upozornil, že ak v stanovenej lehote dlh neuhradí, podnikne proti nej právne
kroky za účelom jeho súdneho vymáhania. Súd sa tiež oboznámil s Oznámením o postúpení pohľadávky žalovanej a výzvou na zmierne riešenie dlhu zo dňa 11.01.2017
13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15. Podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 05.2014, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. 570349277 (ďalej len „Občiansky zákonník“):
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ustanovení § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka:
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
17. Podľa ustanovení § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 04. 2014, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere č. 569788971 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. f) vety za bodkočiarkou zákona o spotrebiteľských úveroch, ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.
20. Podľa ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch:
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.
(5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.
(9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
(10) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
21. Podľa ustanovenia 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa ustanovenia 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
25. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
26. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
27. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu
zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“).
28. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).
29. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
30. Zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o úvere č. 570349277 ohľadom celkových nákladov žalovanej podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o zabezpečení č. 570349277, zaväzujúce žalovanú k úhrade odmeny za službu zabezpečenia splátok úveru, sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa.
31. Podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce platí, že zákaz neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách sa nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, avšak v prejednávanej veci uvedené nie je splnené, keďže ako tzv. administratívne poplatky, tak odmena za poskytovanie služby hotovostného režimu splátok sú formulované v rozpore s citovaným ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nie sú určené určito, jasne a zrozumiteľne.
32. Súd v tejto súvislosti len na okraj poznamenáva, že pokiaľ by sa stotožnil so žalobcom zvoleným konceptom týchto úhrad, t.j. tzv. poplatku za garantovanú službu a odmeny za poskytovanie služby hotovostného režimu splátok, ako zmluvných podmienok, netýkajúcich sa hlavného predmetu plnenia ani primeranosti ceny, tieto by s poukazom na znenie ustanovenia § 53 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka taktiež nebolo možné vylúčiť zo súdnej kontroly z hľadiska ich neprijateľnosti, a to ani pokiaľ ide o zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o zabezpečení č. 570349277 zaväzujúce žalovanú k úhrade odmeny za službu zabezpečenia splátok úveru, keďže predmetná Zmluva o zabezpečení splátok úveru síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, avšak z hľadiska posúdenia neprijateľnosti v nej vyjadrených zmluvných podmienok a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné dospieť k záveru, že ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na príslušnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže ich obsahom je iba úprava spôsobu splácania dohodnutých úverov.
33. Z ustanovení Zmluvy o úvere č. 570349277 je zrejmé, že žalovaná má uhradiť poplatok za garantovanú službu vo výške 100,50 Eur, avšak nie je zrejmé, čo tzv. poplatok za garantovanú službu vo výške 100,50 Eur zahŕňa a čím je odôvodnená jeho výška. Z uvedeného dôvodu súd nemohol považovať cenu týchto služieb za vyjadrenú zrozumiteľne a určite. Žalovaná pritom ako spotrebiteľ v skutočnosti nemala možnosť zistiť, aké konkrétne plnenie jej za tieto poplatky bude
poskytnuté, respektíve, či jej vôbec bude poskytnuté, najmä ak časť tzv. poplatkov za garantovanú službu bola určená na krytie nákladov za služby žalobcom bežne poskytované nielen svojim zákazníkom, ale akýmkoľvek záujemcom o uzavretie zmluvného vzťahu (napríklad poskytovanie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách žalobcu v úradných hodinách). Ak má spotrebiteľ zaplatiť poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť predmet tohto poplatku určitý a poplatok musí byť dojednaný v primeranej výške. Pokiaľ tieto atribúty poplatku za garantovanú službu nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, a takýto poplatok potom predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade pritom súd dospel k záveru, že tzv. poplatok za garantovanú službu dojednaný vo výške 100,50 Eur, nemožno považovať za primeraný, nakoľko od spotrebiteľa vyžadujú, aby niesol zvýšené náklady za jednoduché administratívne úkony žalobcu.
34. Navyše, zo súdu predloženej Zmluvy o úvere č. 570349277 je zrejmé, že výška tzv. poplatku za garantovanú službu sa odvíja od výšky poskytnutého úveru ( ako to vyplýva z iných konaní žalobcu), čo však nemá reálne odôvodnenie v rámci administratívnej náročnosti prác žalobcu, nakoľko tento musí nepochybne vykonať rovnaké úkony pri administrácii každého úveru, a to bez ohľadu na to, či tento bol poskytnutý vo výške 240,00 Eur alebo 500,00 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na správu úveru, teda nemôže byť ovplyvnený výškou poskytnutého úveru, čo vedie k záveru o tom, že žalobca sa týmto spôsobom snažil vyvolať dojem výhodnosti úveru pre nízku úrokovú sadzbu uvedenú v Zmluve o úvere č. 570349277, hoci v skutočnosti aj administratívny poplatok, odvíjajúci sa od výšky poskytnutého úveru, predstavuje vo svojej podstate úrok za poskytnutý úver.
35. Pokiaľ ide o odmenu za poskytovanie služby dojednanej Zmluvou o zabezpečení splátok úveru č. 570349277, táto v je zmysle citovaných zmlúv odmenou za službu, pravidelne poskytovanú žalobcom, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 1.1. predmetnej Zmluvy o zabezpečení splátok úveru sa ďalej uvádza, že služba je poskytovaná na individuálnom prístupe k zákazníkovi a s potrebnou súčinnosťou, ku ktorej sa zákazník zaväzuje. Prevzatie peňažnej hotovosti sa bude uskutočňovať v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Zákazník má možnosť zvoliť si čas týždenného preberania peňažnej hotovosti na úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktoré vykonáva vždy jedna poverená osoba žalobcu, ktorá je k dispozícii zákazníkovi na účely poskytovania služby, ako aj všetkých informácií s ňou spojených, a to každý deň v týždni. Odmena, ktorú sa žalovaná za poskytnutie tejto služby zaviazala žalobcovi zaplatiť predstavuje sumu 257,50 a teda viac ako 50 % sumy poskytnutého úveru, a tak výrazne prevyšuje dohodnutý úrok aj s administratívnym poplatkom, dojednané v samotnej Zmluve o úvere č. 570349277. Uvedené zmluvné podmienky boli vzhľadom na výšku odmeny, ktorá je celkom zjavne neprimeraná, nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, dohodnuté zjavne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, pričom zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru č. 570349277 nevyplýva, že by boli vymienené samotnou žalovanou. Takto dohodnuté odmeny za osobné inkasovanie splátok úverov podstatne a niekoľkonásobne zvyšujú celkové náklady žalovanej v súvislosti s poskytnutým úverom. Navyše, aj vo vzťahu k tejto odmene je možné dospieť k záverom ako pri tzv. poplatku za garantované služby o snahe žalobcu skryť skutočný účel tejto odmeny, ktorej výška sa tak isto odvíja od výšky úveru, tak ako na to bolo poukázané vyššie v súvislosti s tzv. poplatkom za garantované služby.
36. Bez ohľadu na ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa (§§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka), súd považuje zmluvné podmienky v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. 570349277 o odmene za hotovostný výber splátok týchto úverov za neplatné aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi, ktorý podľa názoru súdu spočíva v skutočnosti, že odmena za zabezpečenie osobného splácania úveru vo výške, ktorá v prípade poskytnutého spotrebiteľského úveru prevyšuje viac ako 50 % jeho sumy, je neprimerane vysoká.
37. Súd zároveň poukazuje na to, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o úvere č. 570349277 ohľadom tzv. poplatku za garantované služby, rovnako ako zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o zabezpečení č. 570349277, zaväzujúce žalovanú k úhrade odmeny za službu zabezpečenia splátok úveru, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši viacero sporov, kde vystupuje žalobca a uplatňuje si právo na zaplatenie tzv. poplatkov za garantovanú službu
a odmeny za poskytovanie služby zabezpečenia splátok úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru sa líšia svojím obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, výške úveru, výške celkových nákladov, teda úroku a tzv. poplatku za garantovanú službu, výške odmeny za poskytovanie služby a v počte a výške splátok úveru a odmeny za poskytovanie služby. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.
38. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednania vnášajú do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvné podmienky v uzavretých spotrebiteľských zmluvách sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie tzv. poplatku za garantovanú službu dojednaného vo výške 100,50 Eur, ani na zaplatenie odmeny za poskytovanie služby zabezpečenia splátok úveru, dohodnutej vo výške 257,50 Eur, keďže si ich uplatňoval na základe neprijateľných zmluvných podmienok.
39. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohody strán sporu o tzv. poplatku za garantovanú službu v Zmluve o úvere č. 570349277, ako aj o odmene za poskytnutie služby zabezpečenie splátok úveru v Zmluve o zabezpečení č. 570349277 sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
40. Ohľadom samotnej Zmluvy o úvere č. 570349277, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, súd dospel k záveru, že, ako už bolo uvedené vyššie, ide o spotrebiteľskú zmluvu na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka.
41. V Zmluve o úvere č. 570349277 je uvedená výška úveru 500,00 Eur a celková dlžná čiastka, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť, vo výške 672,50 Eur. Z predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere však nevyplýva, aká je ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru tak, ako to ukladá ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) v spojení s ustanovením § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Cena poskytnutého úveru, teda úrok za ich poskytnutie, je síce v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrená, avšak len formálne. V Zmluve o úvere č. 570349277 je totiž uvedené, že úver je poskytnutý na 60 týždňov za celkový úrok vo výške 22,38 % . Z ďalších ustanovení Zmluvy o spotrebiteľskom úvere však vyplýva, že cenou za poskytnuté finančné služby sú nielen uvedené úroky za poskytnutie úverov, ale že žalobca si v súvislosti s poskytnutím úveru účtoval aj tzv. poplatky za garantovanú službu, a to vo výške 100,50 Eur a na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru č. 570349277 ďalšie poplatky vo výške 257,50 Eur za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úveru, pričom poskytnutie predmetných služieb žalobcom žalovanej v konaní nebolo preukázané a dojednania odplát za ne boli samy osebe súdom vyhodnotené ako neprijateľné, a teda neplatné zmluvné podmienky, ako to bolo zdôvodnené vyššie. Ustanovenia predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere o cene úveru obchádzajú kogentné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva musí obsahovať (reálnu, nie predstieranú) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Jedná sa o základný údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo nie. V danom prípade sú však ceny poskytnutých služieb vyjadrené úrokom za poskytnutie spotrebiteľských úverov vyjadrené nejasne a nezrozumiteľne. Žalovaná ako spotrebiteľ na základe Zmluvy o úvere č. 570349277 čerpala úver v celkovej výške 500,00 Eur, ktorý mala žalobcovi vrátiť spolu s cenou za poskytnutie úveru vyjadrenú úrokom vo výške 22,38 %. V skutočnosti však bola žalovaná povinná za úver poskytnutý mu vo výške 500,00 Eur zaplatiť žalobcovi sumu 930,00 Eur (vrátane odmeny za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úveru vo výške 257,50 Eur na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru č. 570349277, a to za obdobie 420 dní (60 týždňov). Z uvedenej sumy 930,00 Eur bola teda žalovaná povinná zaplatiť za obdobie jedného kalendárneho roka sumu 808,21 Eur (930,00 Eur / 420 dní x 365 dní), pričom zo samotného záväzku vrátiť peňažné prostriedky úveru poskytnutého vo výške 500,00 Eur bola žalovaná povinná za obdobie jedného kalendárneho roka vrátiť sumu 434,52 Eur (500,00 Eur / 420 dní x 365 dní). Za obdobie jedného kalendárneho roka sa teda žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi celkom sumu 930,00 Eur, čo oproti istine poskytnutého úveru prepočítanej na obdobie jedného kalendárneho roka predstavuje navýšenie úveru za obdobie jedného kalendárneho roka vo výške 495,48 Eur (930,00 Eur - 434,52 Eur). To znamená, že za obdobie kalendárneho roka bola žalovaná v skutočnosti povinná zaplatiť žalobcovi úrok za poskytnutie úveru vo výške 114 % ročne
(495,48 Eur / 434,52 Eur x 100 %). Súd má preto za to, že žalobca v Zmluve o úvere č. 570349277 neuviedol úrokovú sadzbu v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Od bežného spotrebiteľa pritom nie je možné oprávnene očakávať, aby za účelom zistenia ceny služby robil takéto zložité matematické výpočty, čoho si žalobca musí byť vedomý. To znamená, že žalovaná v čase uzatvárania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemala vedomosť o skutočnej cene poskytnutých úverov, hoci táto, vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru, je základnou náležitosťou zmluvy o poskytnutí úveru.
42. Vychádzajúc z doteraz uvedeného, predovšetkým s poukazom na záver o tom, že hoci Zmluva o zabezpečení splátok úveru formálne predstavuje samostatnú zmluvu, v skutočnosti so samotnou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vytvárajú jeden celok, keďže hlavným predmetom plnenia zo spotrebiteľského vzťahu založeného medzi žalobcom a žalovanou radom uzavretých zmlúv, je stále poskytnutie spotrebiteľského úveru za úrok, a predmetná Zmluva o zabezpečení splátok úveru upravuje iba jednu z parciálnych otázok týkajúcich sa spôsobu splácania poskytnutých úverov, ktorá sama osebe nemôže byť vzhľadom na účel sledovaný ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovaná za hlavný predmet plnenia, a tak vylúčená z posúdenia z hľadiska jej neprijateľnosti, súd dospel k záveru, že do výšky ročnej percentuálnej miery nákladov uvedenej v samotnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere mala byť zahrnutá aj odmena podľa uzavretej Zmluvy o zabezpečení splátok úveru tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí vychádzať zo všetkých predpokladov, ovplyvňujúcich konečnú výšku celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Z tohto hľadiska je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov najdôležitejším údajom, majúcim vplyv na rozhodovanie sa spotrebiteľa o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Vzhľadom na uvedené súd považuje konanie žalobcu, spočívajúce v uvedení ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške nezohľadňujúcej aj odmeny za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úverov, vyplývajúce zo Zmlúv o zabezpečení splátok úveru, za nekalú obchodnú praktiku žalobcu za účelom nedostatočného informovania spotrebiteľa o skutočnom navýšení úverov.
43. Nad rámec zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o úvere č. 570349277 a zaväzujúcich žalovanú k zaplatenie tzv. poplatkov za garantovanú službu a zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o zabezpečení č. 570349277 a zaväzujúcich žalovanú k úhrade odmeny za službu zabezpečenia splátok úveru, ohľadom ktorých súd dospel k záveru, že sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, súd považoval aj neuvedenie skutočnej výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov tak, ako to ukladá ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) v spojení s ustanovením § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. i), j) tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
44. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v Zmluve o úvere č. 570349277, o skutočnej výške úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaná úver čerpala, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovanou považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročné a bez poplatkov.
45. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 500,00 Eur a žalovaná vzhľadom na žalobcom predložený Výpis splátok a úhrad k Zmluve č. 570349277 uhradila žalobcovi spolu sumu 388,50 Eur, súd priznal žalobcovi len plnenie, ktoré žalobcu poskytol žalovanej, znížené o uhradené splátky, čo v danom prípade predstavuje 111,50 Eur, a v prevyšujúcej časti žalobu v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol
46. Pri úrokoch z omeškania súd dospel k záveru, že úroky z omeškania uplatnené žalobcom vo výške 5,00 % ročne sú v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bol zákonný úrok z omeškania k
prvému dňu omeškania žalovaného vo výške 5,00 % ročne. Súd dospel k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania so splatením celého úveru najneskôr dňa 17.12.2016, keď jej bolo žalobcom oznámené postúpenie pohľadávky, úroky z omeškania boli preto priznané od 17.12.2016, a to zo sumy istiny, na ktorú má žalobca podľa záverov súdu nárok, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
47. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť ohľadom sumy 149,93 Eur po začatí konania, bez uvedenia dôvodu. Súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s § 144 a 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku. O vrátení krátenej časti zaplateného súdneho poplatku žalobcom, súd rozhodne samostatným uznesením vyhotoveným vyšším súdnym úradníkom v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 71/92 Zb. v znení neskorších predpisov.
48. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci. V prejednávanej veci súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, dokonca úspech žalovanej aj po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom- teda úspechu na strane žalovanej, ktorej trovy konania nevznikli, presiahol úspech žalobcu, preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).