Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/109/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 243 368, zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX D., o zaplatenie 254,95 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 250,- EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 03.04.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.06.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 254,95 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 05.03.2015 k uzavretiu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová zmluva“) a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“) tak, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy v súlade s čl. III bod 3 rámcovej zmluvy. V zmysle zmlúv poskytol žalobca žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 250,- EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 254,95 EUR, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a individuálne dohodnutej odplaty vo výške 4,95 EUR. Výšku odplaty si žalovaný určil sám na webovom sídle žalobcu, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. RPMN uvedená v zmluve skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na to, že žalovaný sa zaviazal splatiť žalobcovi dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 02.04.2015. Žalovaný nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Na prejednanie sporu súd v zmysle § 297 písm. b) CSP, upravujúceho osobitné ustanovenia o pojednávaní v spotrebiteľských sporoch, nenariadil pojednávanie. V konaní išlo o jednoduchú vec, kedy skutková a právna stránka sporu bola štandardná a viacnásobne sa opakujúca, pričom úkony žalobcu majú formu tzv. formulárového úkonu, t.j. žaloba je vo viacerých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie obdobná. Žalovaný nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- EUR. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke súdu dňa 16.05.2018.

6. Súd sa oboznámil s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 05.03.2015, výpisom z účtu žalobcu a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a následne zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 250,- EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver s príslušenstvom v celkovej výške 254,95 EUR. V zmysle zmluvy o úvere sa táto zmluva uzavrela na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 02.04.2015. V zmluve bola špecifikovaná aj ročná percentuálna miera nákladov ( ďalej len „RPMN“) vo výške 29,1% a priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2014 vo výške 178%.

8. Skutočnosť, že žalovaný poskytnutý úver aj riadne čerpal, vyplýva z výpisu z účtu žalobcu, z ktorého je zrejmé pripísanie sumy 250,- EUR na účet žalovaného ako príjemcu.

9. Podľa 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

16. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto

úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

17. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

21. Podľa § 2 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, b) finančnou službou služba poskytovaná 1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, 4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, alebo 8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg, f) trvanlivým médiom nástroj alebo technický prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať jemu adresovanú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré plní táto informácia, a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie, najmä technický nosič informácií, g) prevádzkovateľom prevádzkovateľ alebo poskytovateľ prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý v rámci svojho podnikania sprístupňuje jeden alebo viacero prostriedkov diaľkovej komunikácie na použitie dodávateľovi,

h) automatickým telefónnym volacím systémom systém, ktorý automaticky doručuje zaznamenanú hlasovú správu, i) sprostredkovateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podľa osobitného zákona oprávnená vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy na diaľku mal príležitosť takú zmluvu uzavrieť, j) zmluvnou pokutou sankcia alebo iné plnenie spojené s odstúpením od zmluvy na diaľku.

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona. Automatický telefónny volací systém a fax môže dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Z vykonaného dokazovania a vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Nárok žalobcu vyplýva z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 05.03.2015. Žalobca je obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť v predmete poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto je žalovaného nevyhnutné považovať za spotrebiteľa. Z pohľadu právnej kvalifikácie išlo o zmluvu uzavretú na diaľku podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom na tento právny vzťah sa vzťahujú aj niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Na právny vzťah medzi stranami sporu je rovnako potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

26. Strany sporu uzavreli zmluvu na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov, pričom žalobca ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 250,- EUR a žalovaný sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť spolu s poplatkom v sume 4,95 EUR do 02.04.2015. Žalobca poukázal žalovanému sumu 250,- EUR dňa 05.03.2015, čo preukazuje výpis z účtu žalobcu. Pred uzavretím samotnej zmluvy o poskytnutí pôžičky žalobca na diaľku poskytol žalovanému informácie v zmysle § 4 zákona č. 266/2005 Z.z., a to vo forme zaslania predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru.

27. Rámcová zmluva aj zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru boli vyhotovené ako formuláre, ktorých obsah žalovaný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalobca pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.

28. Súd zmluvu posudzoval aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V danom prípade poskytnutý úver musel byť splatený v lehote nepresahujúcej tri mesiace, a teda nejde o spotrebiteľský úver v pravom slova zmysle (§ 1 ods. 2 písm. písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.), avšak vzhľadom na to, že žalobca je tzv. iným veriteľom podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., aj na takýto zmluvný vzťah sa podľa § 24 zákona č. 129/2010 Z.z. aplikujú niektoré zákonné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, a to aj § 9 ods. 1, 2 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý stanovuje zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a sankcie za nedodržanie ust. § 9 tohto zákona.

29. Žalobca v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 05.03.2015, ako aj v rámcovej zmluve deklaroval, že úver je bezúročný. Zároveň v ďalšej časti zmluvy uviedol, že náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 4,95 EUR. Príslušenstvo pohľadávky je v Občianskom zákonníku vymedzené taxatívne. Pozostáva z úrokov (napr. dohodnutých pri vkladoch alebo pôžičkách v peňažných ústavoch), úrokov z omeškania (§ 517 ods. 2 , prípadne z poplatku z omeškania, ak tak ustanovuje zákon v súvislosti s omeškaním dlžníka (napr. § 697 a napokon z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky; medzi tieto náklady treba zahrnúť aj prípadné trovy súdneho konania. Úroky i úroky z omeškania sa upínajú (viažu), rovnako ako poplatok z omeškania, iba k pohľadávke. Súd má za to, že zmluvné dojednanie o bezúročnosti úveru je zmätočné a spôsobilé zavádzať spotrebiteľov. Žalobca na jednej strane deklaroval, že za poskytnutie úveru nežiada od žalovaného úroky, na druhej strane požadoval poplatok za poskytnutie úveru stanovený pevnou sumou 4,95 EUR. Spracovateľský poplatok v konečnom dôsledku predstavoval formu odplaty veriteľovi za poskytnutie úveru, pričom túto funkciu majú plniť práve úroky. Žiadne zo zákonných ustanovení pritom nevylučuje, aby bola výška úroku dohodnutá aj pevnou sumou. V čl. IV bode 1 rámcovej zmluvy sa uvádza, že výška poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru je určená individuálne v závislosti od výšky úveru a doby splatnosti úveru. Zo žiadnych zmluvných dojednaní nevyplýva, za ktoré konkrétne úkony v súvislosti s poskytnutím úveru žalobca požaduje náhradu vo výške poplatku, rovnako sa neuvádza konkrétny spôsob výpočtu výšky poplatku (napr. percentom alebo zlomkom zo sumy úveru). Ustanovenie zmluvy týkajúce sa povinnosti zaplatiť spracovateľský poplatok je tak nepreskúmateľné a zmätočné. Z uvedeného dôvodu súd neakceptoval ani tvrdenie žalobcu, že výšku odplaty si žalovaný určil sám. V prípade nejednoznačnosti významu ustanovení spotrebiteľských zmlúv musí súd pristúpiť k aplikácii ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ dôjde pri výklade obsahu spotrebiteľskej zmluvy k pochybnostiam, vzhľadom na jeho nejednoznačné alebo nejasné vyjadrenie, je potrebné výklad vždy uskutočniť v prospech spotrebiteľa. Zmyslom uvedeného zákonného ustanovenia je, aby sa nejasné, nejednoznačné alebo dvojzmyselné ustanovenie vykladalo v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá dotyčné ustanovenie zmluvy naformulovala vo svojich zmluvných podmienkach, t. j. na úkor dodávateľa (in dubio contra proferentam). Účastníci zmluvného vzťahu sú pri úprave zmluvných vzťahov povinní odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Zvýšené nároky sa v tomto smere pri spotrebiteľských zmluvách kladú na dodávateľa, ktorý ako profesionál znalý práva má zmluvné ustanovenia naformulovať tak, aby zodpovedali ustanoveniam upravujúcim daný zmluvný typ, boli v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. a aby boli presné a jednoznačné. Nesplnenie tohto očakávania má za následok, že výklad zmluvy sa vykoná v neprospech toho, kto sa mal vyjadriť jasnejšie (interpretatio est contra eum facienda, qui clarius loqui debuisset). Keďže sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutý úver je bezúročný, pričom stanovením povinnosti zaplatiť spracovateľský poplatok došlo zo strany žalobcu k obchádzaniu zákona, súd dospel k záveru, že žalobcovi poplatok za poskytnutie a spracovanie úveru v sume 4,95 EUR nepatrí, a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

30. Súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalobca v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru neuviedol údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2014 bola vo výške 178%. Podľa údajov zverejnených na webovej stránke Ministerstva financií SR predstavovala priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľské úvery (nezabezpečené) vo výške do 1.500,- EUR vrátane s dobou splatnosti od 3 do 6 mesiacov 27,78% (http://www.finance.gov.sk/Default.aspx? CatID=6783). Účelom povinného uvedenia RPMN daného úveru a súčasne priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy je poskytnúť spotrebiteľovi možnosť porovnať si tieto dva údaje, prípadne ich porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v zmluve poskytol nepravdivú informáciu, pričom ním uvádzaný údaj 178% niekoľkonásobne prevyšuje údaj o priemernej RPMN oficiálne zverejnený Ministerstvom financií SR. Absencia predpísaných náležitosti má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 24 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. Vzhľadom na to, že súd považuje za nesporné, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 250,- EUR, ktoré žalovaný v lehote splatnosti žalobcovi nevrátil, súd vyhodnotil žalobu v tejto

časti ako dôvodnú, a preto v rozsahu uplatneného nároku na zaplatenie 250,- EUR žalobe vyhovel a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.

32. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. V žalobe uplatnená výška úroku z omeškania bola v súlade s citovanými právnymi predpismi, preto súd aj v tejto časti nároku žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný (neúspech mal len v nepatrnej časti), preto mu voči žalovanému prislúcha nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.