Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-70-2017.pdf
PDF · 154.52 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobkyne: Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, IČO: 30 796 482, so sídlom Palárikova 2311, 022 16 Čadca, právne zastúpená advokátom Mgr. Michalom Mozolíkom, L. XXXX, XXX XX K., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. ZS 504/00009/2016/R, č. sp.: 38858/11048/2017/923 zo dňa 17.05.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin č. k. ZS 504/00009/2016, č. spisu: 11048/2017/504, č. záznamu: 62/2017 zo dňa 02.01.2017 a rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava č. k. ZS 504/00009/2016/R, č. spisu: 38858/11048/2017/923 zo dňa 17.05.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán, pobočka žalovaného v Martine, uložil rozhodnutím z 02.01.2017 účastníkovi konania (žalobcovi) pokutu vo výške 1 000 € podľa § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.") za porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z."), ktoré bolo zistené dňa 05.08.2015 skončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti p. P. O., nar. v roku XXXX, naposledy bytom C. XXXX, XXX XX C. (ďalej len „pacientka") zdravotníckymi pracovníkmi účastníka konania. Účastník konania porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie pacientky na oddelení paliatívnej starostlivosti v dobe od 19.05.2014 do 21.05.2014 tým, že pacientke po zvážení všetkých rizikových faktorov: endogénnej sepsy G - negatívnou paličkou Escherichia coli, infekcie močových ciest, flegmóny mäkkých tkanív stehna vpravo, dekubitov sakrálnogluteálnej a gluteálnej oblasti, zavedeného permanentného močového katétra, nefrostómie, stavu po dvoch kúrach začatej chemoterapie pri základnom ochorení B - non-Hodgkinov lymfóm mala byť na diagnostikovanú bronchopneumóniu nasadená dvojkombinácia antibiotík (amikacín a treťogeneračný cefalosporín, resp. piperacilín/tazobactam, resp. karbapenem) a pacientka mala byť prijatá na jednotku intenzívnej starostlivosti.
2. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava na základe rozkladu žalobcu rozhodnutím zo dňa 17.05.2017 na základe § 23 ods. 1 písm. e) z. č. 581/2004 Z.z. a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") zmenil výrok rozhodnutia napadnutého rozkladom tak, že uložil pokutu vo výške 1 000 € účastníkovi konania (žalobcovi) za porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. na základe záverov výkonu dohľadu v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z., pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nebohej P. O.. Účastník konania porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie pacientky na oddelení paliatívnej starostlivosti v dobe od 19.05.2014 do 21.05.2014 tým, že pacientke v remisii základného onkologického ochorenia po dvoch kúrach systémovej chemoterapie nebola, po diagnostikovaní bronchopneumónie ako infekčnej komplikácie chemoterapie, poskytnutá adekvátna antibiotická terapia. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dohľad bol vykonaný podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z.z.. Prvostupňový správny orgán v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu požiadal ako prizvanú osobu podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. o vypracovanie odborného stanoviska odborníka v špecializačnej oblasti vnútorné lekárstvo MUDr. Y. I., CSc. a odborníka v špecializačnej oblasti klinická onkológia doc. MUDr. P. X., PhD.. O vykonanom dohľade bol vyhotovený protokol č. 768/2014 zo dňa 11.06.2015, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie a účastníkovi konania bol doručený dňa 15.06.2015. Listom zo dňa 23.06.2015 podal účastník konania námietky a vyjadril sa k zisteným nedostatkom pri výkone dohľadu, o ich prerokovaní za účasti splnomocneného zástupcu účastníka konania dňa 05.08.2015 bola spísaná zápisnica č. 768/2014. Výkon dohľadu bol skončený podľa § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. dňa 05.08.2015 prerokovaním písomných námietok účastníka konania k protokolu. Prvostupňový správny orgán zaslal účastníkovi konania upovedomenie o začatí správneho konania listom zo dňa 02.11.2016, účastník konania sa vyjadril listom zo dňa 08.11.2016 a doplneným vyjadrením zo dňa 29.11.2016. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 02.01.2017 rozhodnutie č. ZS 504/00009/2016, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 1 000 €, doručené účastníkovi konania dňa 03.01.2017, proti ktorému podal rozklad zo dňa 17.01.2017 a doplnenie rozkladu zo dňa 25.01.2017. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a konanie zastaviť, alebo ho zrušiť a vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu. Žalovaný vyzval účastníka konania listom zo dňa 17.03.2017, aby sa oboznámil s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a dal mu možnosť písomne sa vyjadriť v lehote do 05.04.2017. Účastník konania na výzvu reagoval listom zo dňa 04.04.2017 a doplnením vyjadrenia zo dňa 10.04.2017. Rozkladová komisia ako poradný orgán predsedu úradu zasadala dňa 25.04.2017, pričom dospela k záveru, že účastník konania porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v tom, že počas hospitalizácie pacientky na oddelení paliatívnej starostlivosti v dobe od 19.05.2014 do 21.05.2014 tým, že pacientke v remisii základného onkologického ochorenia po dvoch kúrach systémovej chemoterapie nebola po diagnostikovaní bronchopneumónie, ako infekčnej komplikácie chemoterapie, poskytnutá adekvátna antibiotická terapia. Rozkladová komisia na základe svojich zistení navrhla predsedovi úradu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmeniť vo výrokovej časti, ale výšku uloženej pokuty ponechať. Prvostupňový správny orgán začal výkon dohľadu na základe podnetu pána T. O., syna pacientky, ktorý žiadal o prešetrenie správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti svojej matke účastníkom konania. Účastník konania sa vyjadril listom zo dňa 31.07.2017 a súčasne predložil podklady potrebné pre účely dohľadu. Podľa pitevného protokolu príčinou smrti pacientky bolo kardiorespiračné zlyhanie pri imobilizačnom syndróme s dekubitmi, purulentnej tracheobronchitíde a ľavostrannej alárnej abscedujúcej bronchopneumónii s pyothoraxom u pacientky s B - non - Hodgkinovím lymfómom. Prvostupňový správny orgán pri formulovaní zistení z výkonu dohľadu akceptoval odborné stanovisko prizvanej osoby v špecializačnej oblasti vnútorné lekárstvo, pretože základom pochybenia bolo sústredenie sa lekárov na základné onkologické ochorenie pacientky, čím bola ovplyvnená liečba a následná hospitalizácia na oddelení paliatívnej starostlivosti. Nestotožnil sa s odborným stanoviskom prizvanej osoby v špecializačnej oblasti klinická onkológia, pretože v odbornom stanovisku nie sú dostatočne vyhodnotené akútne zdravotné problémy, s ktorými bola pacientka prijatá do zdravotníckeho zariadenia. Pacientke mala byť na diagnostikovanú bronchopneumóniu nasadená dvojkombinácia antibiotík (amikacin a treťogeneračný cefalosporín, resp. piperacilín/tazobactam, resp. karbapenem) a pacientka mala byť prijatá na jednotku intenzívnej starostlivosti. Účastník konania v námietkach zo dňa 23.06.2015 uviedol, že nesúhlasí so záverom protokolu, pretože: „1. ATB liečbu na oddelení paliatívnej starostlivosti KNsP Čadca inicioval v deň prijatia pacientky do nemocnice primár MUDr. I. - službukonajúci lekár, podľa jeho vyjadrenia postupoval podľa zásad aplikácie antibiotík pri terapii bronchopneumónie, nasadením liečby dvojkombinačným antibiotikom Augmentin 1,2 gr. vo FR á 8 hodín. Ďalej sa zameriaval na liečbu bronchopneumónie aplikáciu
bronchodilatancií (Atrovent, Syntophyllin), expektorancii a infúznej liečby. Nezameriaval sa na liečbu onkologického ochrenia, ale uvedenej komplikácie. Preto nerozumieme formulácii v protokole, že základom pochybenia je sústredenie sa na onkologické ochorenie... 2. Laboratórna kontrola u pacientky na druhý deň vykazovala pokles CRP z hodnoty 186 mg pri prijatí na hodnotu 156 mg, pričom hodnota prokalcitonínu bola 0,15. Klinická interpretácia tohto faktu nás neoprávňovala k zmene antibiotickej liečby. Vzhľadom na neuplynutie ani 12 hodín po prijatí do nemocnice. Keďže k úmrtiu pacientky došlo prakticky v priebehu prvých 24 hodín od prijatia, zastávame názor, že nie je korektné spochybniť nami iniciovanú ATB liečbu. Po úmrtí pacientky sme žiadali o vykonanie patologicko-anatomickej pitvy s objasnením celého priebehu ochorenia. Oznámili sme kompletnú liečbu a položili sme lekárom patológie otázku, či došlo k pochybeniu na našej strane. Toto lekárka vykonávajúca pitvu jednoznačne odmietla a vyjadrila sa, že k žiadnemu pochybeniu nedošlo. 22.05.2014 sme dostali kultivačné vyšetrenie etiologického agens, ktoré nepotvrdilo jednoznačnú citlivosť ani na proklamované treťogeneračné ATB, vzhľadom na väčšinu rezistencie na viaceré druhy ATB. Z uvedeného vyplýva, že žiadna antibiotická liečba v ľubovoľnej kombinácii nebola schopná zvrátiť infaustný priebeh ochorenia. 3. Posudok ÚDZS jednoznačne neformuluje prihliadnutie k výkonnostnému stavu pacientky (Karnofski skore), ktoré bolo už dlhší čas nepriaznivé na hodnotách 10 až 15 %. Pritom tento klinický faktor bol dôvodom prijatia pacientky na Oddelenie paliatívnej starostlivosti. 4. Tvrdenie, že pacientka mala byť prijatá na JIS chápeme ako alibistické, nakoľko pacientka mala tzv. plne vyťaženú liečbu na oddelení s tým, že ani na jednotke JIS by sa táto liečba nezmenila. Podľa vyjadrenia anestéziológa vzhľadom na povahu základnej onkohematologickej choroby v klinickom štádiu IV, by poskytovanie resuscitačnej starostlivosti bolo tzv. márnou liečbou." Námietky účastníka konania vyhodnotil prvostupňový správny orgán v spolupráci s MUDr. Y. I., CSc., ktorý vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 09.07.2015 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a opakovane skonštatoval, že účastník konania neposkytol pacientke zdravotnú starostlivosť správne. 3. Účastník konania sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril listom zo dňa 08.11.2016, v ktorom trval na tom, že zdravotná starostlivosť bola pacientke poskytnutá správne. Spochybnil odborné stanoviská prizvanej osoby MUDr. Y. I., CSc., na ktoré podľa neho má prvostupňový správny orgán prihliadať vzhľadom „expresívne a neodborné vyjadrenia, vyjadrovanie svojich pocitov a domnienok, ako i kladenie otázok". Taktiež namietol zaujatosť prizvanej osoby MUDr. Y. I., CSc. a poukázal na odborné stanoviská prizvanej osoby doc. MUDr. P. X., PhD., ktorý konštatoval, že účastník konania poskytol zdravotnú starostlivosť správne. Poukázal aj na odborné stanovisko MUDr. Z. R., PhD. zo dňa 03.04.2016, ktorý nepreukázal nesprávny postup ani pochybenie účastníka konania. Účastník konania navrhol prizvať odborníčku v oblasti paliatívna medicína - MUDr. W. W. a odborníka v oblasti anestéziológie a intenzívnej medicíny. Priložil k vyjadreniu stanovisku dotknutého lekára anestéziológie, primára OAIM KNsP Čadca, MUDr. L. U.. Poukázal tiež na potrebu vziať do úvahy závery z pitevného protokolu a navrhol konanie zastaviť. V prílohe doručil vyjadrenie primára OAIM účastníka konania k nezačatiu resuscitačnej liečby u pacientky dňa 21.05.2014. V doplnenom vyjadrení k upovedomeniu zo dňa 29.11.2016 účastník konania okrem iného uviedol, že odborné stanovisko MUDr. Y. I., CSc. je nerelevantné a je potrebné ho verifikovať. Žiadal doplniť odborné stanovisko MUDr. Z. R., PhD. zo dňa 03.04.2016, prepúšťaciu správu pacientky z Kliniky hematológie a transfúzie Jeséniovej lekárskej fakulty v Martine, Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitnej nemocnice Martin z jej hospitalizácie v apríli 2014 a v máji 2014 pre doloženie stavu pacientky a objasnenie skutkového stavu. Prvostupňový správny orgán k vyjadreniu uviedol, že z odborného stanoviska prizvanej osoby MUDr. Y. I., CSc., odborníka v špecializačnej oblasti vnútorné lekárstvo zo dňa 04.02.2014, (má byť 04.02.2015) a odborného stanoviska k námietkam účastníka konania zo dňa 23.06.2015 prihliadol len na odborné závery tohto odborníka. Prvostupňový správny orgán neprihliadol na expresívne a neodborné vyjadrenia prizvanej osoby, vyjadrovanie pocitov a domnienok prizvanou osobou. Súčasne uviedol, že MUDr. Y. I., CSc. bol ako konzultant prizvaný úradom ako prizvaná osoba - odborník vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo a klinická onkológia. Účastník konania nevyužil možnosť podľa § 44 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. podať písomné námietky voči zaujatosti osoby oprávnenej na výkon dohľadu MUDr. Y. I., CSc. s uvedením dôvodu. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že MUDr. Z. R., PhD. bol prizvaný úradom, aby zhodnotil správnosť postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientky na neurologickom oddelení účastníka konania v období od 08.03.2014 do 17.03.2014. Z uvedeného vyplýva, že na odborné stanovisko tohto odborníka nemožno prihliadnuť v predmetnom správnom konaní, nakoľko v ňom bola posudzovaná zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientke na neurologickom oddelení a nie na oddelení paliatívnej starostlivosti a v inom dohliadanom období. K
návrhu účastníka konania, aby boli prizvaní k posúdeniu poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke odborníci zo špecializačného odboru paliatívna medicína a anestéziológia a intenzívna medicína, prvostupňový orgán skonštatoval, že pri rozhodovaní o voľbe špecializačného odboru prizvanej osoby bolo prihliadnuté na diagnózu pacientky - bronchopneumónia, ktorá bola prvotne diagnostikovaná v internej ambulancii ústavnej pohotovostnej služby účastníka konania a bola dôvodom hospitalizácie pacientky. Z toho dôvodu bol k výkonu dohľadu prizvaný odborník v odbore vnútorné lekárstvo. Lekár prvostupňového orgánu - anestéziológ účastníka konania neposkytoval pacientke zdravotnú starostlivosť v dohliadanom období, preto nebol dôvod prizvať odborníka v tomto špecializačnom odbore. K priloženému vyjadreniu lekára anestéziológa - primára OAIM účastníka konania prvostupňový správny orgán konštatoval, že vyjadrenie tohto lekára bolo v skupine vykonávajúcej dohľad známe z predloženej zdravotnej dokumentácie počas výkonu dohľadu. Postup tohto lekára nebol predmetom hodnotenia poskytnutej zdravotnej starostlivosti. K názoru súdnej lekárky, ktorá vykonala pitvu pacientky, prvostupňový správny orgán uviedol, že tvrdenie súdnej lekárky, že pacientke bola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, považuje prvostupňový správny orgán za irelevantné, pretože nie je odborníčkou v špecializačnej oblasti vnútorné lekárstvo, takže nie je oprávnená hodnotiť správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke. Správny orgán nespochybňuje závery súdnej lekárky, uvedené v pitevnom protokole. K návrhu účastníka konania na doplnenie prepúšťacej správy pacientky z Kliniky hematológie a transfúziológie Jeséniovej lekárskej fakulty v Martine a Univerzitnej nemocnice Martin z jej hospitalizácie v apríli 2014 a v máji 2014 pre doloženie stavu pacientky a objasnenie skutkového stavu veci prvostupňový správny orgán uviedol, že závery prepúšťacích správ z hospitalizácií pacientky v uvedenom období sú obsiahnuté vo vyjadrení zástupcu prednostu Kliniky hematológie a transfúziológie Univerzitnej nemocnice Martin, uvedené v protokole. V rozklade zo dňa 17.01.2017 navrhol účastník konania konanie o uložení pokuty zastaviť alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu z nasledovných dôvodov: 1. Účastník konania konštatuje, že prvostupňový správny orgán nesprávne zistil skutkový stav, rozhodnutie považuje za nesprávne, namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 2. Účastník konania namietol zákonnosť odborného stanoviska MUDr. Y. I., CSc., proti ktorému stoja odborné stanoviska doc. MUDr. P. X., PhD., MUDr. Z. R., PhD. a stanoviska primára oddelenia paliatívnej starostlivosti, primára interného oddelenia a primára OAIM účastníka konania. Účastník konania namietol negovanie záverov a stanoviská doc. MUDr. P. X., PhD. a MUDr. Z. R., PhD.. Ak v stanovisku MUDr. P. X., PhD. nebol dostatočne vyhodnotený akútny zdravotný problém, mal ho podľa účastníka konania prvostupňový správny orgán doplniť a verifikovať závery MUDr. Y. I., CSc.. Doc. MUDr. P. X., PhD. mal podľa účastníka konania doplniť svoje stanovisko alebo vypracovať dostatočné stanovisko na odstránenie pochybností o skutkovom stave veci a verifikáciu správnosti záverov o poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke. Umiestnenie pacientky na izby podľa účastníka konania znamenalo tzv. márnu liečbu a predlžovalo by jej utrpenie. V rozhodovaní o prijatí pacientky na oddelenie paliatívnej starostlivosti bol pre účastníka konania podstatný celkový klinický stav pacientky, ktorý bol na úrovni 10% v klasifikácii Karnofského výkonnostného skóre, na čo správny orgán neprihliadol. Na základe klinických vyšetrení dospeli primári interného a paliatívneho oddelenia účastníka konania k názoru, že klinický stav a prognóza pacientky bola infaustná, že išlo terminálny stav a podľa stanoviska SSAIM a sekcie paliatívnej medicíny SLS neprijatie takého pacienta na pracovisko intenzívnej medicíny patrí medzi opatrenia nezačatia liečby a nie je pokladané za postup non lege artis. 3. V napadnutom rozhodnutí absentuje podľa účastníka konania vysporiadanie sa s vyjadrením primára OAIM účastníka konania priloženého k vyjadreniu účastníka konania k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 08.11.2016, čo považuje za vadu majúcu za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Účastník konania nesúhlasil s negovaním záverov súdnej lekárky, ktorá vykonala pitvu pacientky a vyjadrila sa, že účastník konania poskytol zdravotnú starostlivosť správne. V doplnení rozkladu zo dňa 20.01.2017 predložil dôkaz stanovisko MUDr. W. W., hlavnej odborníčky MZ SR pre odbor paliatívna medicína, ktorá skonštatovala, že po preštudovaní dostupnej zdravotnej dokumentácie bola v posudzovanom období zdravotná starostlivosť účastníkom konania poskytnutá správne. Predseda žalovaného sa tvrdeniami účastníka konania, uvedenými v rozklade zo dňa 17.01.2017 a v jeho doplnení zo dňa 25.01.2017 stotožnil sčasti z nasledovných dôvodov: 1. Účastník konania predložil prvostupňovému správnemu orgánu námietky a vyjadrenia, ku ktorým sa prvostupňový správny orgán vyjadril v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 02.01.2017. 2. Predseda žalovaného k námietke účastníka konania o zákonnosti odborného stanoviska prizvanej osoby MUDR. Y. I., CSc. uviedol, že MUDr. Y. I., CSc. bol prizvaný do skupiny vykonávajúcej dohľad ako konzultant úradu v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo, ale je aj odborníkom v špecializačnom odbore klinická onkológia. Z uvedeného dôvodu správny orgán akceptoval odborné stanovisko tohto
odborníka. Predseda žalovaného preto nemôže akceptovať námietku účastníka konania v doplnenom rozklade zo dňa 25.01.2017 bod 3., kde účastník konania spochybňuje odborné stanovisko internistu, „ktorý nie je ani onkológ". Predseda žalovaného akceptoval časť stanoviska MUDr. W. W., v ktorej odôvodnila, že prijatie pacientky na JIS nebolo indikované. Predseda žalovaného sa však nestotožnil s časťou stanoviska MUDr. W. W., v ktorom odôvodňuje správnosť nasadenej antibiotickej liečby. Podľa MUDr. W. W. pri bronchopneumónií vzniknutej v komunite nemusí prijímajúci lekár predpokladať, že sa infekcia z dekubitu dostala do dýchacích ciest. Pacientka dostala bronchopneumóniu v domácnosti „15 dní po 2. cykle chemoterapie". Zo zdravotnej dokumentácie však bola pacientka prijatá na 10. deň po ukončení 2. cyklu chemoterapie a neboli u nej prítomné známky progresie základného ochorenia. Laboratórne výsledky z vyšetrenia realizovaného účastníkom konania svedčili o remisii ochorenia po podaní druhej kúry systémovej chemoterapie. Tieto výsledky svedčia o dobrom terapeutickom efekte podanej chemoterapie. Účastník konania mal k dispozícií tieto výsledky a na ich základe mal prehodnotiť svoj pôvodný prístup k pacientke. Po prijatí pacientky k nej účastník konania pristupoval ako k pacientke v terminálnom štádiu základného onkologického ochorenia. Bronchopneumónia bola infekčnou komplikáciou chemoterapie a pri jej liečbe neboli využité všetky možností, predovšetkým antibiotická liečba, napríklad dvojkombinácia antibiotík UPV, podporná liečba, korekcia vnútorného prostredia ... 3. Prvostupňový správny orgán sa v priebehu správneho konania vyjadril k záverom súdnej lekárky, ktorá vykonala pitvu, aj k ostatným námietkam a vyjadreniam, ktoré účastník konania predložil. Predseda žalovaného konštatoval, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu za dve pochybenia účastníka konania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke. S prihliadnutím na predložené stanovisko MUDr. W. W., predseda žalovaného akceptoval správnosť postupu pri umiestnení pacientky na paliatívnom oddelení, avšak vzhľadom na vyššie uvedené, trvá na nesprávnom postupe účastníka konania pri poskytnutí adekvátnej antibiotickej terapie. Predseda žalovaného konštatoval, že účastník konania v rozklade predložil nový dôkaz, ktorým v celom rozsahu nevyvrátil nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a preto nemohol prvostupňový správny orgán rozkladu dva v rámci autoremedúry v plnom rozsahu vyhovieť. Prvostupňový správny orgán uložil pokutu za dve pochybenia. Primárne pochybenie spočíva v neposkytnutí adekvátnej antibiotickej terapie, nie v umiestnení pacientky na paliatívnom oddelení. Z toho dôvodu predseda žalovaného zmenil výrok, ale výška pokuty je nezmenená. Pre zvládnutie stavu pacientky existovali terapeutické možnosti, ktoré účastník konania nevyužil. Ďalej žalovaný konštatoval, že na výzvu na oboznámenie sa so spisom zo dňa 17.03.2017 účastník konania reagoval vyjadrením zo dňa 04.04.2017, v ktorom zotrval na všetkých námietkach a vyjadreniach, ktoré úradu poskytol v priebehu dohľadu a správneho konania. V doplnení vyjadrenia zo dňa 10.04.2017 priložil stanovisko MUDr. W. W. zo dňa 11.04.2017 a doc. MUDr. P. X., PhD. zo dňa 10.04.2017. Tvrdenia v stanoviskách, že šlo o pacientku „v terminálnom štádiu choroby" predseda žalovaného neakceptoval. Laboratórne výsledky z vyšetrenia realizovaného účastníkom konania svedčili o remisii ochorenia po podaní druhej kúry systémovej chemoterapie. Tieto výsledky svedčili o dobrom terapeutickom efekte podanej chemoterapie. Účastník konania mal k dispozícií tieto výsledky a na ich základe mal prehodnotiť svoj pôvodný prístup k pacientke. V deň prijatia nemala pacientka prítomné znaky progresie základného ochorenia. Aj pitevný nález, na ktorý sa účastník konania viackrát odvolal, potvrdil takmer kompletnú remisiu základného onkologického ochorenia. Tvrdenia v stanoviskách, že šlo o pacientku s vyčerpaním rezervných schopností organizmu by mohol predseda žalovaného akceptovať len v prípade, ak by sa účastník konania pokúsil podporiť rezervné schopnosti organizmu, napr. adekvátnou antibiotickou terapiou a až tento pokus by bol neúspešným. Bronchopneumónia bola infekčnou komplikáciou chemoterapie a pri jej liečbe neboli využité všetky možnosti, predovšetkým antibiotická liečba, napr. dvojkombinácia antibiotík UPV, podporná liečba, korekcia vnútorné prostredia ... Účastník konania sa mal u pacientky v remisii pokúsiť zvládnuť infekčnú komplikáciu chemoterapie podaním dvojkombinácie antibiotík (amikacín plus treťogeneračný cefalosporín). Augumentin nie je dvojkombinačné antibiotikum. Predseda žalovaného konštatoval, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a takto zistený stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán uložil pokutu za dve pochybenia účastníka konania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke. Predseda žalovaného akceptoval správnosť postupu pri umiestnení pacientky na paliatívnom oddelení, avšak vzhľadom na uvedené trvá na nesprávnom postupe účastníka konania pri poskytnutí adekvátnej antibiotickej terapie. Poukázal na porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. s tým, že zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a
účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa predsedu žalovaného prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty prihliadol na charakter a závažnosť vyššie uvádzaných zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, pričom vychádzal z úplného a správne zisteného skutkového stavu. Uzavrel, že na základe zistených skutočností, odborných stanovísk a na základe vyjadrenia účastníčka konania a vykonaného dôkazu - protokol o výkone dohľadu, ktorý bol účastníkovi konania doručený s poučením o možnosti vyjadriť sa ku skutočnostiam v ňom uvedeným, a tiež s ohľadom na samotné okolnosti prípadu je potrebné skonštatovať, že pacientke nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne. Prvostupňový správny orgán pri hodnotení výšky uloženej pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, predovšetkým na skutočnosť, že účastník konania porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie pacientky na oddelení paliatívnej starostlivosti v dobe od 19.05.2014 do 21.05.2014 tým, že pacientku v remisii základného onkologického ochorenia po dvoch kúrach systémovej chemoterapie, nebola po diagnostikovaní bronchopneumónie ako infekčnej komplikácie chemoterapie, poskytnutá adekvátna antibiotická liečba. Pokuta bola uložená v súlade s § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. a považuje pokutu vo výške 1.000,00 Eur za primeranú zisteným nedostatkom, preventívnu a výchovnú a nie za likvidačnú.
3. Rozhodnutie žalovaného napadla v zákonom stanovenej lehote podaním žaloby žalobkyňa. Navrhla rozhodnutia žalovaného vydaného v oboch stupňoch zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100%. Uvádzala a namietala najmä tieto skutočnosti: 1. Výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného neobsahuje slovné vyjadrenie, za porušenie akej povinnosti a zákona (z ustanovenia) bola uložená pokuta. Na konania vo veciach správneho trestania sa vzťahujú základné princípy trestného konania, preto výrok musí okrem ustanovenia zákona, ktoré malo byť porušené, obsahovať aj slovné vyjadrenie porušenej povinnosti. Výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje, že pokuta sa ukladá za to, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne (§ 4 ods. 3 prvá veta zákona č. 576/2004 Z. z.), a výrok preto nie je správny a nezodpovedá zákonu. 2. Druhú prizvanú osobu doc. MUDr. P. X., PhD. úrad v prvostupňovom rozhodnutí znegoval a nebral v úvahu z dôvodu údajného nezhodnotenia akútneho stavu pacientky. K napadnutému rozhodnutiu žalobkyňa zabezpečila relevantné doplnené stanovisko prizvanej osoby doc. MUDr. X., PhD., ktorého kvalifikácia ako klinického onkológa je nadstavbou internej medicíny a ide o vysokokvalifikovaného a erudovaného odborníka vo svojom odbore, so zhodnotením akútneho stavu pacientky, pričom záver tejto relevantnej prizvanej osoby bol rovnaký, a to, že zdravotná starostlivosť bola menovanej pacientke poskytnutá správne. Rovnaký záver vyplýva i z podkladu pre rozhodnutie zabezpečeného žalobkyňou - stanoviská MUDr. W. W., hlavnej odborníčky MZ SR pre odbor paliatívna medicína, ktoré vyvracia závery už spochybneného stanoviska prizvanej osoby MUDr. I., CSc., na ktorom stojí žalované rozhodnutie i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný ako i prvostupňový správny orgán však bez adekvátneho zhodnotenia kontrolným (keďže ide o odbornú otázku) posudkom - stanoviskom relevantnej kvalifikovanej prizvanej osoby alebo znalca sa priklonil na stranu podkladu - stanoviska prizvanej osoby MUDr. Y. I., CSc., ktorého závery žalobkyňa v konaní spochybnila a následne vyvrátila už označenými podkladmi - stanoviskami doc. MUDr. X., PhD. a MUDr. W. W.. Na základe uvedenej dôkaznej situácie potom žalovaný ani prvostupňový orgán pri rozhodnutí vo veci nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu podľa § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ani nemohli vychádzať zo spoľahlivo a skutočne zisteného skutkového stavu za danej dôkaznej situácie bez ďalšieho verifikovania proti sebe stojacich podkladov s opačnými závermi a napadnuté rozhodnutie je preto v rozpore s uvedeným ustanovením § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 SP a je teda nezákonné. Pri posudzovaní odborných otázok sa konajúci orgán (či už správny orgán v správnom konaní alebo aj súd v civilom sporovom konaní) nemôže prikloniť len na jednu stranu za existencie protichodných podkladov (posudkov) bez náležitého odborného verifikovania a zhodnotenia oboch kontrolným stanoviskom posudkom, ktorý by primerane vysvetlil správnosť alebo nesprávnosť jednotlivých podkladov, ktoré závery sú správne a z akých dôvodov a ktoré nie sú správne a z akých dôvodov. Z takéhoto postupu je rozhodnutie nepreskúmateľné a nezákonné. Vo svetle stanovísk hlavného odborníka MZ SR pre odbor paliatívnej medicíny MUDr. W. W. a stanoviska doc. MUDr. P. X., PhD. zo dňa 10.04.2017 sú stanoviská MUDr. Y. I., CSc. vo veci vyvrátené a je zrejmé, že závery stanovísk MUDr. Y. I., CSc. nie sú relevantné ani správne, a to i s prihliadnutím na všetky ostatné námietky žalobkyne voči týmto pokladom od MUDr. Y. I., CSc., na ktorých sú založené napadnuté rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho
orgánu. Žalovaný rozkladom, doplnením rozkladu a písomným podaním zo dňa 04.04.2017 a 10.04.2017 vytýkané nedostatky nereflektoval primeraným a správnym spôsobom a rozhodol nesprávne v rozpore so zákonom, a to najmä § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 SP. 3. Žalobkyňa už od začiatku správneho konania zdôrazňovala nutnosť a žiadala verifikáciu záverov stanovísk prizvanej osoby MUDr. Y. I., CSc. s prihliadnutím na body 6. až 14. vyjadrenia žalobkyne k upovedomeniu o začatí správneho konania a k podkladom zo dňa 08.11.2016 a body 4. až 6. doplnenia vyjadrenia žalobkyne k upovedomeniu o začatí správneho konania a k podkladom zo dňa 29.11.2016. 4. Prvostupňový správny orgán relevantné podklady navrhované žalobkyňou nedoplnil (odborné stanovisku MUDr. Y. R., PhD. zo dňa 03.04.2016, prepúšťacia správa pacientky z Kliniky hematológie a transfúziológie (KHaT) Jeséniovej Lekárskej fakulty v Martine, Univerzity Komenského v Bratislave (JLF UK) a Univerzitnej nemocnice Martin s jej hospitalizácie v apríli 2014 a v máji 2014) navrhnuté v doplnení vyjadrenia žalobkyne k upovedomeniu zo dňa 29.11.2016 a neverifikoval stanoviská a závery prizvanej osoby MUDr. Y. I., CSc. iným podkladmi, pričom žalovaný takýto nesprávny a nezákonný postup nenapravil. 5. Žalovaný nevysvetlil primeraným a dostatočným spôsobom dôvody, pre ktoré neakceptoval podklady
- stanoviská MUDr. W. a doc. MUDr. X., PhD. bez vysvetlenia vplyvu na záver o nedostatočnej/ neadekvátnej antibiotickej terapii. Záver o pochybení pri liečbe spočívajúci v použití Augmentinu žalovaný nevysvetlil a nevysvetlil a nepodoprel záver o nutnosti použiť dvojkombináciu antibiotík (mimo stanoviska MUDr. I., CSc.). 6. Výrok napadnutého rozhodnutia (o tom, že žalobkyňa porušila § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pričom žalovaný ani prvostupňový správny orgán nekonštatovali výslovne vo výroku, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne) nemá oporu v spise a v zabezpečených podkladoch pre rozhodnutie. 7. Skutková veta napadnutého rozhodnutia si protirečí, pretože ak mala byť pacientka v remisii základného onkologického ochorenia, tak poskytnutá antibiotická terapia bola adekvátna a postačujúca a nie opačne. V prípade tvrdenej remisie je nesprávna úvaha o primárnej aplikácií antibiotík typu cefalosporínov vyššej generácie bez cielenej citlivosti, pretože nie je zrejmé, prečo bez novej čerstvej citlivosti by sa nemalo postupovať podľa zaužívaného postupu liečby bronchopneumónie získanej v komunite (v domácom prostredí), t. j. Augmentinami. Indikáciou na nasadenie ATB Augmentinu bola bronchopneumónia získaná v komunite, ako prvý krok v liečbe, a to v prípade, že nebolo k dispozícií čerstvé kultivačné vyšetrenie, ktoré pacientka nemala urobené ani pri hospitalizácií, z ktorej bola prepustená do domácej liečby. Že postup žalobkyne lege artis potvrdil aj doc. MUDr. X., PhD., MUDr. W., MUDr. I. Y., tiež primár OAIM žalobkyne MUDr. U. a MUDr. R., PhD.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.11.2017 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť z dôvodov, na ktoré poukázal už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o žalobné dôvody zdôraznil, že formulácia výrokov v rozhodnutí žalovaného, či už v postavení prvostupňového správneho orgánu alebo druhostupňového správneho orgánu vychádza z dlhoročnej akceptovanej praxe a postupu v rámci správneho konania. Porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. je vo výroku rozhodnutia vždy jasne a nezameniteľne špecifikované. Z výrokov napadnutých rozhodnutí je jednoznačne zrejmé, za aké pochybenie sa sankcia ukladá, v čom spočíval nesprávny postup žalobcu, ako aj porušenie ktorého zákonného ustanovenia sa žalobcovi napadnutými rozhodnutia vytýka. Poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov a skutočnosť, že rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do výlučnej kompetencie správneho orgánu. Zotrval na tvrdení, že prizvaný odborník doc. P. X., PhD. v stanovisku z 08.11.2014 nedostatočne vyhodnotil akútne zdravotné problémy, s ktorými bola pacientka prijatá do zdravotníckeho zariadenia a tak jeho záver o správnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti nebol akceptovaný. V odbornom stanovisku MUDr. Z. R., PhD. bola posudzovaná zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientke na neurologickom oddelení od 08.03.2014 do 17.03.2014 a nie na oddelení paliatívnej starostlivosti. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán zdôraznil, že zisteným nedostatkom pri výkone dohľadu bola na diagnostikovanú bronchopneumóniu nasadená nesprávna antibiotická liečba Augmentinom 1,2g. Ostatná naordinovaná liečba bola nasadená správne. Žalovaný vo vyjadrení ďalej konštatoval, že skupina vykonávajúca dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti nie je striktne viazaná len závermi odborných stanovísk konzultantov, ale sa aj sama aktívne podieľa na posudzovaní postupu dohliadaného subjektu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 17.05.2017 druhostupňový správny orgán riadne vysvetlil prečo a v akom rozsahu neakceptoval doplnené stanoviská MUDr. W. W. zo dňa 11.04.2017 a doc. MUDr. P. X., PhD. zo dňa 10.04.2017. Odôvodnenie tejto časti rozhodnutia považuje žalovaný za primerané a dostatočné. Žalovaný sa počas správneho konania, ako aj výkonu dohľadu,
z ktorého správne konanie vychádzalo, dôkladne zaoberal všetkými námietkami a tvrdeniami žalobcu, čoho dôkazom je nielen zápisnica o prerokovaní námietok, ale aj prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie. Postup žalovaného je v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný mal skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený. Pri svojom rozhodovaní žalovaný zvážil a vyhodnotil všetky vyjadrenia žalobcu a námietky a pripomienky v nich obsiahnuté, avšak tieto nijako nemenili preukázané zistenia. Žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu obsahuje všetky náležitostí vrátane odôvodnenia, v ktorom správny orgán uviedol všetky skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, dostatočným spôsobom objasnil, z akého dôvodu bola uložená finančná sankcia žalobcovi v určenej výške. Odôvodnenie žalovaného nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia, je s ňou v súlade.
5. Žalovaný vo včas podanej replike zotrval na podanej správnej žalobe a uviedol, že vyjadrenie žalovaného k žalobe obsahuje len formálne nekonkrétne vyjadrenia, opakovanie záverov žalovaného z rozhodnutí a citácie zákonov bez bližšieho vzťahu ku konkrétnym námietkam obsiahnutých v žalobných bodoch. Zotrval na všetkých žalobných bodoch a uviedol, že námietky žalovaného nepovažuje za dôvodné, pretože nie sú v súlade so skutočnosťou. Žalovaný len opakuje svoje závery v tvrdenom pochybení žalobkyne, ale rozhodnutia neobsahujú zrozumiteľné a jasné vysvetlenie, z akých dôvodov neboli akceptované stanoviská doc. MUDr. X., PhD. a MUDr. W., v čom sú ich závery nesprávne, z akých konkrétnych dôvodov, pričom nie je vysvetlené z akých dôvodov správny orgán čiastočne akceptoval obranu žalobkyne a podklady ňou zabezpečené (umiestnenie na JIS) a vo zvyšku (ATB liečba) nie. Žalovaný tak neurobil ani vo svojom vyjadrení k žalobe. Výrok napadnutého rozhodnutia nemá oporu v spise v zabezpečených podkladoch pre rozhodnutie. Vykonané dokazovanie a predložené podklady v správnom konaní zo strany žalobkyne s prihliadnutím na námietky žalobkyne v správnom konaní na oboch stupňoch svedčia záver o tom, že je potrebné prijať opačný záver, než správne orgány, a to, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Minimálne je však dôvodné vysloviť právny názor, že na základe podkladov (dôkazov) v administratívnych spisoch nie je možné vysloviť, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Žalobkyňa opätovne navrhla podanej správnej žalobe vyhovieť.
6. Žalovaný na repliku nereagoval.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie s poukazom na ust. § 194 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), ako aj postup žalovaného, pričom zistil, že rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 22.05.2017 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 22.05.2017 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu") na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.
Podľa § 50 ods. 2 písm. a) citovaného zákona ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne 40) , alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2). 40) § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení zákona č. 350/2005 Z.z..
Podľa § 64 ods. 2 písm. b) citovaného zákona úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 €, ak ide o právnickú osobu.
Podľa § 77 ods. 1 citovaného zákona na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 62) ak tento zákon neustanovuje inak. 62) zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 ods. 1 - 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (1). Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (2). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (4).
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 34 Správneho poriadku (1) na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
9. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po preskúmaní pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že v posudzovanej veci nebolo zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy dostačujúce na riadne posúdenie veci. Je nepochybné, že posúdenie, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (rovnako tak konštatoval Najvyšší súd SR napr. v rozsudku sp. zn. 3Szd/8/2009 zo dňa 26.11.2009 a sp. zn. 8Szd/1/2013 z 23.01.2014). Tiež je nepochybné, že vo veci existujú dve skupiny odborných názorov, a to odborné stanovisko prizvanej osoby podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. - odborníka v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo MUDr. Y. I., CSc., ktorý vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 09.07.2015 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku zo 04.02.2014 a opakovane konštatoval, že žalobkyňa neposkytla
pacientke zdravotnú starostlivosť správne a na druhej strane odborné stanovisko prizvanej osoby doc. MUDr. P. X., PhD. - odborníka v špecializačnej oblasti klinická onkológia zo dňa 08.11.2014, doplnené dňa 10.04.2017, ktorý zhodnotil postup žalobkyne ako správny, ale prvostupňový správny orgán ho neakceptoval z dôvodu, že v jeho pôvodnom odbornom stanovisku zo dňa 08.11.2014 neboli dostatočne vyhodnotené akútne zdravotné problémy, s ktorými bola pacientka prijatá do zdravotníckeho zariadenia, a tiež MUD. W. W., hlavnej odborníčky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre odbor paliatívna medicína, ktorá zastáva názor, že prijatie pacientky na JIS nebolo indikované a že dostala plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť lege artis. Je nepochybné, že žalobkyňa zabezpečila doplnenie odborného stanoviska doc. MUDr. P. X., PhD. zo dňa 10.04.2017, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 18.04.2017, z ktorého vyplýva, že podľa dokumentácie ide o pacientku, ktorá bola imobilná, v dôsledku imobilizačného syndrómu mala dekubitálne nekrózy. Anamnesticky pacientka nemala niekoľko dní stolicu, bola liečená transdermálnym buprenorfínom. Celkový klinický stav pri prijatí pacientky bol charakterizovaný výrazne zníženým výkonnostným stavom v dôsledku jednak pokročilosti základného ochorenia (lymfóm) ale aj v dôsledku prítomnej multimorbidity. Pacientka dospela do terminálneho štádia choroby, s markantným vyčerpaním orgánových rezerv. Klinickým vyšetrením a doplňujúcimi pomocnými laboratórnymi vyšetreniami bola stanovená vstupná diagnóza bronchopneumónie so splývavými infiltráciami pľúcneho parenchýmu. Vzhľadom na pokročilosť základného ochorenia a progresiu do terminálneho stavu s infaustnou prognózou bola pacientka prijatá na oddelenie paliatívnej starostlivosti. Pacientke od začatia hospitalizácie bola poskytnutá komplexná liečba. Antibiotikum (Augmentin) bol nasadený korektne a v odporúčanom dávkovaní. V prepúšťacej správe z KHaT UNM Martin zo dňa 09.05.2014 do domácej liečby nie sú uvedené žiadne relevantné výsledky bakteriologického vyšetrenia s konkrétnou citlivosťou, aby sa lekári prijímajúci pacientku o ne mohli faktograficky oprieť. Preto je postup lekárov pri aplikácii Augmentinu nespochybniteľný, pretože staršie kultivačné nálezy z dekubitu, ak aj existovali, nemusia byť „samozrejmým" etiologickým agens pri momentálne diagnostikovanej bronchopneumónii. Lekári v procese prijatia pacientky na oddelenie paliatívnej starostlivosti taktiež nenašli žiadne príznaky uroinfekcie, a tak stav bol diagnostikovaný naprosto správne ako akútna bronchopneumónia. V liečbe pacientky podľa priloženého dekurzu bola poskytnutá komplexná bronchodilatačná, infúzna, rehydratačná a podporná liečba. Individuálne stanovisko pacientky ku oxygenoterapii (odmietla) bolo rešpektované. Po zhodnotení dostupných klinických údajov v dokumentácii doc. MUDr. P. X., PhD. konštatoval, že na Oddelení Paliatívnej starostlivosti KNsP Čadca bola poskytnutá zdravotná starostlivosť pacientke lege artis a liečba bola správna. Vzhľadom na to, že súd nemôže zasahovať do týchto záverov a nemôže posudzovať odborné medicínske otázky, čo nie je v jeho kompetencii, za takejto dôkaznej situácie, keďže prvostupňový správny orgán ako i žalovaný prihliadol len na jednu skupinu názorov a za relevantné považoval len odborné stanovisko MUDr. I., CSc. (keď sám pripustil, že „neprihliadol" na jeho expresívne a neodborné vyjadrenia, ako aj vyjadrovanie pocitov a domnienok), hoci existujú dve skupiny proti sebe stojacich dôkazov, bude potrebné doplniť dokazovanie v tomto smere tak, aby tretia nezávislá, nezainteresovaná osoba s príslušnou odbornou kvalifikáciou a špecializáciou či už ako prizvaná osoba prípadne znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanie odborných skutočností, vyhodnotil obidve skupiny odborných názorov, zaujal k nim stanovisko a zodpovedal všetky relevantné otázky pre objektívne posúdenie zodpovednosti žalobkyne v danom prípade. Bolo potrebné preto vyhodnotiť žalobnú námietku žalobcu, že pri posudzovaní odborných otázok sa konajúci orgán nemôže prikloniť len na jednu stranu za existencie protichodných podkladov bez náležitého verifikovania a zhodnotenia oboch kontrolným stanoviskom - posudkom, ktorý by primerane vysvetlil správnosť alebo nesprávnosť jednotlivých podkladov, ktoré závery sú správne a z akých dôvodov, a ktoré naopak nie, za opodstatnenú, v dôsledku čoho bolo potrebné rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin zo dňa 02.01.2017, ako aj rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.05.2017, zrušiť a vec vrátiť v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
10. Krajský súd sa stotožnil tiež s námietkou žalobcu ohľadne absencie právnej vety vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného. Formulácia kvalifikačne použitého ustanovenia zákona zodpovedajúca tzv. právnej vete má byť citovaná v kvalifikačnej časti výroku o vine, teda nestačí len číselné označenie porušeného ustanovenia zákona, ale je potrebné aj slovne uviesť, mimo opisu skutku, akého konania sa žalobca dopustil porušením príslušného ustanovenia zákona č. 576/2004 Z.z. (t. j. konkrétne uviesť, že neposkytol zdravotnú starostlivosť správne). Uvedená okolnosť má byť zreteľne vyjadrená vo výroku rozhodnutia tak, aby bolo možné konštatovať naplnenie zákonných znakov príslušného deliktu. Táto vada by však sama o sebe neviedla k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
11. V intenciách konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i súdov Slovenskej republiky sa nevyžaduje, aby bola súdom daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia na každý argument strany, t. j. na všetky žalobné námietky. Zodpovedať však treba na žalobné námietky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Súd uznal za opodstatnenú žalobnú námietku o tvrdenom nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, z ktorého vychádzal žalovaný, teda že zdravotná starostlivosť podľa žalovaného nebola poskytovateľom poskytnutá pacientke správne a žalovaný mal za preukázané porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., v dôsledku čoho pristúpil k uloženiu sankcie. Súd sa však nestotožnil s námietkou právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a súčasne zastáva názor, že žalovaný neporušil právo žalobkyne na spravodlivý proces, právo na obranu účastníkovi konania a nebolo porušené ani právo na rovnosť zbraní.
12. Pokiaľ sa správnym orgánom nepodarí ani po doplnení dokazovania odstrániť rozpory, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku pri odôvodňovaní rozhodnutia zdôvodní, v čom spočívali rozpory, aké kroky vykonal na ich odstránenie a z akých dôvodov rozpory nebolo možné odstrániť. Musí tiež jednoznačne uviesť a zdôvodniť, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a prečo iné dôkazy odmietol, ako aj uviesť dôvody odmietnutia.
13. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania žalobcu zo dňa 29.11.2016, doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 02.12.2016, bude potrebné opätovne zvážiť nevyhnutnosť ich zabezpečenia pre potreby nariadeného znaleckého dokazovania za účelom doplnenia dokazovania.
14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého súdu žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému, pretože v konaní mal úspech.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.