Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_29Csp-153-2016.pdf
PDF · 167.96 KB
Case nature
Area
Subarea
29Csp/153/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: A. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, Prešov, proti žalovanému: Endepro, s.r.o., v likvidácii, s.r.o., IČO: 35 805 731, sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, právne zastúpeného RR Legal Corp., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Humenské nám. 4, Bratislava, IČO: 46 789 634, za účasti osobitného subjektu na strane žalobkyne Združenie Brániť sa oplatí - BSO, so sídlom Potočná 37, Prešov, IČO: 42 379 083, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 693,79 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 693,79 eura od 15.12.2016 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .
IV. Žalobu o primerané finančné zadosťučinenie v y l u č u j e na samostatné konanie.
V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 8.1.2015, poplatok za garantovanú službu v znení: „Za poplatok za garantovanú službu má zákazník počas trvania zmluvy nasledovné výhody: a) telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, b) možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácie prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk <http://www.provident.sk> a to v súvislosti s poskytovanou informáciou o úvere a o právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, c) možnosť získať duplikát dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade jej straty alebo poškodenia, d) možnosť získať evidenciu platieb ako pomôcku na vedenie záznamov v platbách podľa tejto zmluvy, e) záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti zákazníka,“ j e n e p r i j a t e ľ n á .
VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí služby Komfort úveru č. XXXXXXXXX z 8.1.2015 v bode 1.2.: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa ods. 1.1. zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 515 EUR. Zákazník sa zaväzuje splatiť túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 8,58 EUR a poslednú splátku vo výške 8,78 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere,“ j e n e p r i j a t e ľ n á .
VII. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
VIII. Osobitný subjekt m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 09.11.2016 domáhala voči žalovanému (pôvodne Provident Financial s.r.o.) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 693,79 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny odo dňa 11.8.2015 do zaplatenia, ako aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 693,79 eur.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 08.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj ako „ZSU“). Žalovaný jej poskytol úver vo výške 1000 eur. Zároveň došlo aj k uzavretiu zmluvy o poskytnutí služby Komfort, podľa ktorej zaplatila za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok odmenu vo výške 515 eura. Spolu zaplatila žalovanému za 1000 eur po zľave podľa karty splátok sumu 1693,79 eura. Bezdôvodné obohatenie je 693,79 eura. Ďalej uviedla, že ZSU neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na to, že spotrebiteľ, ktorý si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva a povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Má za to, že žalovaný zneužil svoje právne postavenie tým, že sa dopustil nekalých obchodných praktík a vystavil ju neprimeranej právnej neistote. Žalovaný podľa jej názoru nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď od nej ako spotrebiteľky požadoval plnenia aj napriek tomu, že na to nemal nárok vzhľadom na nedostatky v úverových zmluvách.
3. Žalobkyňa k žalobe ako dôkaz priložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.01.2015, zmluvu o poskytnutí služby Komfort zo dňa 08.01.2015 a evidenciu platieb.
4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa jednoznačne uvádza, že úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín konečnej splatnosti je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že zmluva o úvere obsahuje tak dĺžku trvania úverového vzťahu, ako aj presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje uvedenie dátumu, ale vyžaduje len uvedenie termínu konečnej splatnosti, pričom „termín“ a „dátum“ nie sú synonymami. Poukázal na prílišný formalizmus. Ďalej poukázal na to, že je absolútne dostatočné, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka žalovanému splatiť. Pozornosť upriamil na smernicu 2008/48/ES, ktorá zaviedla tzv. maximálnu harmonizáciu, pričom v čl. 10 tejto smernice je presne stanovené, aké náležitosti má zmluva o spotrebiteľskom úvere mať. Toto ustanovenie smernice neuvádza žiadne také vytýkané požiadavky na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako stanovuje § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C 42/15. Poukázal aj na nedôvodnosť nároku žaloby na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, pretože nie sú splnené podmienky § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Upozornil na opomenutie synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 OZ zo strany žalobkyne. Navrhol žalobu zamietnuť.
5. Uznesením zo dňa 20.03.2017 pribral súd do konania osobitný subjekt na strane žalobkyne Združenie Brániť sa oplatí - BSO.
6. Žalobkyňa v replika poukázala na rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 435/2015 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co 142/2016.
7. Žalovaný vzhľadom na poukaz žalobkyne na uvedené rozsudky podal návrh na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania o dovolaní podanému proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8.12.2016, č.k. 19Co 142/2016-328. Uviedol, že oba tieto rozsudky považuje za nezákonné, a preto podal proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Prešove dovolanie. Vzhľadom na podstatný
význam oboch rozhodnutí a význam právnych otázok riešených v predmetnom dovolacom konaní pre rozhodnutie vo veci navrhol prerušiť predmetné súdneho konanie podľa § 164 CSP.
8. Vo vzťahu k oznámeniu súdu o možnosti vyhlásiť zmluvnú podmienku týkajúcu sa poplatku za garantovanú službu v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako aj bod č. 1.2 Zmluvy o poskytnutí služby Komfort za neprijateľnú, žalovaný poukázal na to, že odplatou za poskytnutie spotrebiteľského úveru v danej zmluve o úvere je iba dohodnutý úrok a poplatok za garantovanú službu. Zákon vylučuje možnosť zaoberať sa neprijateľnosťou cenového dojednania ako takého, a teda vylučuje možnosť zaoberať sa prijateľnosťou poplatku za garantovanú službu. Poplatok za garantovanú službu nie je neprijateľný, pretože nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal tiež na to, že zmluva o poskytnutí služby Komfort je samostatná akcesorická zmluva k zmluve o úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Je toho názoru, že výška odmeny doplnkovej zmluvy ako hlavné zmluvné dojednanie nepodlieha v zmysle § 53 ods. 1 OZ súdnemu prieskumu jej primeranosti. Rovnako má za to, že je aj v súlade s dobrými mravmi.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou poskytnutí služby Komfort, kartou splátok, oznámením o vstupe osobitného subjektu do konania, uznesením, ktorým bol pribratý osobitný subjekt na strane žalobkyne do konania, návrhom žalovaného na prerušenie konania, vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
10. Strany konania uzatvorili dňa 08.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať 60 týždenných splátkach po 22,48 eura, posledná splátka 22,04 eura. V zmluve je uvedené RPMN vo výške 71,15 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 36,30 %. Celková čiastka, ktorú bola povinná žalobkyňa zaplatiť predstavovala 1.348,36 eura. Strany si zároveň dohodli úrokovú sadzbu vo výške 26,50 %.
11. V zmluve je stanovený poplatok za garantovanú službu vo výške 177,72 eura. Podľa bodu 4. obchodných podmienok za poplatok za garantovanú službu sa žalovaný zaväzuje pre zákazníka zabezpečovať nasledovné: telefonické upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk <http:// www.provident.sk>, a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, možnosť získať evidenciu platieb, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti zákazníka.
12. V rovnaký deň ako zmluvu o úvere uzatvorili strany aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej sa zákazník zaviazal, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.2 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 515 eura. Zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 8,58 eura a poslednú splátku vo výške 8,78 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastala 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena predstavuje odplatu pre Poskytovateľa za to, že Zákazník bude môcť spotrebiteľský úver splácať v hotovosti priamo v mieste svojho trvalého bydliska alebo na inom mieste podľa zmluvy, ktoré mu práve vyhovuje a Poskytovateľ zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského úveru, pričom suma celkovej odmeny slúži Poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí vlastný príjem Poskytovateľa.
13. Z karty splátok - evidencie platieb vyplýva záznam všetkých platieb s počiatočným stavom 1.863,36 eura, pričom nasledujú rukou písané údaje s uvedením dátumu vybratia príslušnej týždennej splátky, sumy a zostatku dlhu. Tento zostatok dlhu je uvedený ku dňu 01.10.2015 vo výške 0 eur, poskytnutá zľava predstavovala 169,57 eura. Pokiaľ ide o počet návštev zamestnanca žalovaného je
ich evidovaných 11, a to dňa 10.01.2016, 10.02.2015, 11.03.2015, 10.04.2015, 12.05.2015, 12.06.2015, 10.07.2015, 10.08.2015, 10.09.2015 a 01.10.2015.
14. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že úver brala z dôvodu toho, že bola v zlej finančnej situácii. Súrne potrebovala peniaze, bola na PN. Vďaka reklame oslovila spoločnosť Provident, teda žalovaného. Prišla za ňou obchodná zástupkyňa pani Samselyová zo spoločnosti Provident. Požiadala ju o úver vo výške 1000 eur. Nie je si vedomá toho, že by jej obchodná zástupkyňa umožnila aj nepodpísať zmluvu o poskytnutí služby Komfort. Vzhľadom na to, že potrebovala peniaze v hotovosti, tak ju aj podpísala. Pokiaľ ide o splatnosť jednotlivých splátok, ústne si dohodli splácanie daného úveru v mesačných splátkach. Splácanie prebiehalo na stretnutiach s obchodnou zástupkyňou v meste, nie u nej doma. Pri podpisovaní tých zmlúv pochopila, že bez podpisu na oboch zmluvách peniaze ihneď nedostane. Nepamätala si, či jej obchodná zástupkyňa vysvetľovala, čo predstavujú jednotlivé poplatky a ani by tomu asi nerozumela. Pokiaľ ide o výšku poplatku, tú si uvedomila až keď jej prišla karta splátok.
15. Svedkyňa M. A. pri svojom výsluchu uviedla, že pre spoločnosť Provident s pracovala na živnosť ako obchodná zástupkyňa 10 rokov do 21. februára 2017. Pokiaľ ide o uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobkyňou, prebiehalo to tak, že k nej prišla domov, ukázala jej produkty. Vybrala si. Následne jej predložila zákaznícku kartu a zmluvu, ktorú vypísali. Tieto sa poslali na schválenie nadriadenej do spoločnosti Provident. Pokiaľ došlo k schváleniu, čo v tomto prípade došlo, vyplatila žalobkyni úver v hotovosti. Pri uzatváraní zmluvy, predložila žalobkyni jej zákaznícku kartu, v ktorej sa vypĺňali príjmy a výdavky, ďalej zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o zabezpečení splátok, teda službu Komfort. Žalobkyni ukázala tabuľku, v ktorej bolo uvedené, aká je výška úveru, výška splátky, suma za daný poplatok, suma koľko bude musieť vrátiť po konečnej splatnosti úveru. Nepamätá si presne, čo predstavoval poplatok za garantovanú službu, zrejme išlo o administratívne poplatky. Vo všeobecnosti si teda spoločnosť Provident účtovala poplatky napr. za doručenie Karty splátok. Išlo tiež o firemný poplatok, asi za upomienky, za poštovné. Ak chcela žalobkyňa úver v hotovosti, musela vyplniť Zákaznícku kartu a podpísať zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o zabezpečení splátok úveru a ešte nejaké ďalšie papiere, na ktoré si presne nepamätá. Služba Komfort spočívala v tom, že úver dostal klient v podstate v hotovosti hneď a pre splátky chodil obchodný zástupca. Pokiaľ by klient uzatvoriť túto zmluvu o poskytnutí služby Komfort nechcel, musel by splátky splácať sám vkladaním peňazí na účet a úver by bol vyplatený takým spôsobom, že by mu následne po niekoľkých dňoch vyplatila úver osoba nadriadená spoločnosti Provident. Splácanie tohto úveru v splátkach prebiehalo takým spôsobom, že chodila do práce k žalobkyni, resp. sa stretli v meste. U žalobkyne doma bola len pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedla, že z jednotlivých splátok vyberaných od žalobkyne mala províziu vo výške 5%. Poplatok za službu Komfort bol vždy iný. Bol uvedený v produktovej tabuľke. Fungovali tak, že oboznamovali klientov s výškou poplatku podľa tejto tabuľky. Pokiaľ ide o vyberanie splátok, v zmluve bolo síce dohodnutých 60 týždenných splátok, ale so sa žalobkyňou dohodli, že žalobkyňa bude splácať splátky raz mesačne vo výške zodpovedajúcej v podstate štyrom týždenným splátkam. Pokiaľ ide o jej províziu, tá bola ako už uviedla 5 % z vybratej splátky, zvyšných 95% išlo spoločnosti Provident.
16. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 OZ a medzi nimi pod písm. t/ je uvedené, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
20. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSU“). Tento právny predpis v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
24. Podľa § 9 ods. 10 ZoSÚ, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
25. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
26. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok..
27. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
28. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
29. Podľa § 567 ods.1 OZ, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
30. Podľa § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
31. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
32. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
33. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
34. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
35. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku, b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo výrobku, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
36. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
37. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
38. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
39. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
40. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. Súd lustráciou v obchodnom registri vedeným MSSR zistil, že spoločnosť Provident s.r.o. vstúpila dňa 1.3.2018 do likvidácie (zverejnené dňa 4.4.2018), pričom po dobu likvidácie používa obchodné meno Endepro, s.r.o. v likvidácii.
42. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.
43. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 693,79 eura.
44. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, tak vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda jednoznačná špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. V zmluve sa síce nachádza, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak takúto formuláciu konečnej splatnosti súd považuje za nedostatočnú, keďže neposkytuje spotrebiteľovi jasný údaj o tom, kedy nastala konečná splatnosť
úveru. Aj Súdny dvor vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti C. K. uviedol, že síce nemusí byť nutne uvedený konkrétny dátum splatnosti splátok, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Súd má za to, že formulácia 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere neumožňuje spotrebiteľovi sa jednoducho, bez zložitých výpočtov a k tomu potrebných pomôcok dopracovať k presnému dňu konečnej splatnosti. Nie je ani zrejmé, či splatnosť začína plynúť nasledujúci deň po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo už v deň uzavretia predmetnej zmluvy, a teda aj takáto neurčitá formulácia spôsobuje to, že spotrebiteľ nemôže jednoducho zistiť konečnú splatnosť úveru.
45. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 19 ods. 2 ZoSÚ na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Na základe uvedeného mal žalovaný do výpočtu RPMN zahrnúť aj poplatok za službu zabezpečenie splátok úveru. Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu svedkyne Miriam Samselyovej, vyplynulo, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Žalobkyňa na to, aby dostala finančné prostriedky hneď (čo je bez pochýb prioritným záujmom spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu o spotrebiteľskom úvere), musela uzatvoriť aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Ak teda žalobkyňa bola povinná uzavrieť aj túto doplnkovú službu, poplatok za ňu sa musel zahnúť do RPMN, a teda RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa.
46. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahujú podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ z dôvodu, že neobsahuje špecifikáciu, v akom rozsahu splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov, súd uvádza, že podľa jeho názoru žiadnym spôsobom výkladu citovaného zákonného ustanovenia (či už gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty.
47. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017 a zo dňa 17.4.2018 sp. zn. 3Cdo 56/2018, v zmysle ktorých „úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky“.
48. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.01.2015 neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
49. Súd vychádzal zo záveru, že žalobkyni bol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, pričom táto žalovanému poukázala po zľave úhrady v celkovej výške 1.693,79 eura (1.863,36 eura - zľava vo výške 169,57 eura). So zreteľom na uvedené mal súd za to, že žalovaný sa teda na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 693,79 eura, ktorú je povinný žalobkyni vydať.
50. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, rozhodnutím súdu a ani nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovanému, a preto sa nasledujúci deň dostal žalovaný do omeškania. Vzhľadom na uvedené zaviazal súd žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny od 12.12.2016 do zaplatenia. Keďže žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania už od 11.08.2015 a taktiež v nesprávnej výške (5,05 %), žalobu v prevyšujúcej časti súd zamietol.
51. V súlade s § 298 CSP posudzoval súd aj (ne)prijateľnosť zmluvných podmienok. Vo vzťahu k poplatku za garantovanú službu, súd poukazuje na to, že daný poplatok za garantovanú službu je v zmluve o spotrebiteľskom úvere stanovený pevnou sumou vo výške 177,72 eura. Možno konštatovať, že sa jedná v podstate o poplatok za správu úveru, ktorý nie je transparentný a naviac je od 10.6.2013 zákonom zakázaný (§ 9 ods. 10 ZoSÚ). Žalovaný tento poplatok žiada aj za také úkony, ktoré je povinný aj bez poplatkov vykonávať v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere. Pokiaľ ide o evidenciu platieb ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách, táto slúži len potrebám žalovaného, čo vyplýva aj zo zmluvných podmienok, pretože záznamy do nej vpisuje len poverený zamestnanec žalovaného alebo jeho obchodný zástupca a je majetkom spoločnosti. Na začiatku zmluvného vzťahu nie je naviac ani zrejmé, či k poskytnutiu čo i len jednej z uvedených služieb aj reálne dôjde. Aj za stavu, že spotrebiteľovi žiadna služba poskytnutá nebude, je v zmysle zmluvy povinný poplatok zaplatiť. Navyše podľa názoru súdu stanovením paušálnej výšky poplatku sa žalovaný snaží obísť prípadnú požiadavku presne vyčísliť náklady vzniknuté s poskytnutím tej ktorej služby, napr. zaslaním upomienky, vyhotovením duplikátov zmluvných dokumentov, atď. Predmetné ustanovenie zmluvy o poplatku za garantovanú službu tak vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa, a to s ohľadom na koncepciu a samotnú výšku poplatku.
52. Súdu je tiež z jeho činnosti známe, že výška poplatku za garantovanú službu sa odvíja od výšky poskytnutého úveru. Poplatok za garantovanú službu, ktorý má pokryť náklady na správu úveru však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný sa týmto pomerne sofistikovaným spôsobom snažil opticky vyvolať dojem výhodnosti úveru pre nízku úrokovú sadzbu, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok 177,72 eura predstavuje 17,77 % z úveru. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a 3 ods. 1 OZ.
53. Spotrebiteľ by mal platiť poplatok za dodané skutočné plnenie (tzv. teória skutočného plnenia), musí byť preto predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej OZ, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok, ako to vyplýva z § 497 Občianskeho zákonníka), navyše nie je vyjadrený určito a transparentne a rozhodne nebol individuálne
dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia žalobkyne). Z uvedených dôvodov súd považoval administratívny poplatok v zmluve o spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
54. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v zmluve o poskytnutí služby komfort, odmena za službu v nej uvedenú bola stanovená vo výške 515 eur. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že táto zmluva je samostatnou akcesorickou zmluvou k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Ďalej argumentoval tým, že zmluva o poskytnutí služby komfort obsahuje ustanovenia o predmete plnenia (čl. I, bod 1.1) a jeho cene (čl. I, bod 1.2), pričom obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Toto jeho tvrdenie je však v rozpore s vykonaným dokazovaním, kde z výpovede svedkyne Samselyovej vyplynulo, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj zmluva o poskytnutí služby komfort. Žalobkyňa na to, aby dostala finančné prostriedky v okamihu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čo je prioritným záujmom spotrebiteľov žiadajúcich o úver) musela uzatvoriť aj zmluvu o poskytnutí služby komfort. Nemožno preto pripustiť obídenie ochrany spotrebiteľa tým, že sa forma splácania úveru vyčlení do samostatnej zmluvy a tváriť sa, že ide o samostatnú zmluvu so samostatnou cenou, ktorá by práve preto, že nie je súčasťou textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemala podliehať kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. V prípade zmluvy o poskytnutí služby komfort ide totiž o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je predovšetkým spôsob splácania dohodnutého úveru. Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Iný výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej kontroly takejto zmluvy by bol v rozpore s ratio legis ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, dodávateľ by totiž mohol základnú (úverovú) zmluvu rozčleniť na viaceré samostatné zmluvy, ktoré by upravovali samostatne jednotlivé zmluvné podmienky a to by znamenalo, že v každej takejto zmluve by zmluvná podmienka bola hlavným predmetom plnenia, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Takýto výklad nepochybne by bol v rozpore so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy.
55. Zmluvu o poskytnutí služby komfort teda vzhľadom na jej akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno posudzovať samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy (ako to už súd vyššie uviedol), čo vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je upravený v § 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a tiež pri nekalých obchodných praktikách v zmysle § 7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z. z.. Nezahrnutie odmeny zo zmluvy o zabezpečení splátok do RPMN možno teda považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná, a preto je potrebné vysloviť aj neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.
56. Tak zmluva o zabezpečení splátok úveru, ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne dojednané. V súvislosti s tým je potrebné poukázať na znenie citovaného ustanovenia § 567 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Zo zákona teda vyplýva, že dlh sa platí, ak sa nedohodnú inak, v mieste bydliska dlžníka (spotrebiteľa). Súdny dvor v bode 68 rozsudku C-415/11 uviedol: „Ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, pri otázke, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Okrem toho sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok. Pokiaľ ide otázku, za akých okolností dôjde k takejto nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery“, treba konštatovať vzhľadom na šestnáste odôvodnenie a ako v podstate uviedla aj generálna advokátka v bode 74 svojich návrhov, že, vnútroštátny súd má na tento účel preveriť, či
predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní.“
57. Je zrejmé, že odmena za výber splátok predstavuje viac ako 50 % poskytnutého úveru (515 eura z 1.000 eur predstavuje presne 51,5 %) a výrazne presahuje dohodnutý úrok a administratívny poplatok. Výška odmeny je neprimeraná, nepochybne aj v rozpore s dobrými mravmi. Aj pri tejto odmene súd poukazuje na vyššie uvedené závery o snahe žalovaného skryť skutočný účel tejto odmeny, ktorej výška sa tak isto odvíja od výšky úveru. Pri tom len 5 % z každej inkasovanej týždňovej splátky predstavovalo reálne náklady žalovaného s realizáciou výberov vo forme provízie pre obchodného zástupcu. Odplata bola určená vo výške 51,5 % zo sumy poskytnutého úveru bez ohľadu na prejdenú trasu obchodného zástupcu, čo taktiež podporuje tézu o získaní finančných prostriedkov od spotrebiteľa v priamej úmere od výšky poskytnutého úveru a nie od reálnych nákladov žalovaného. Súd preto považoval za právne dôvodné vysloviť neprijateľnosť citovaných zmluvných podmienok.
58. Žalovaný podaním zo dňa 26.04.2017 podal návrh na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania o dovolaní podanému proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8.12.2016, č.k. 19Co 142/2016-328, ktorý odôvodnil tým, že prebiehajúce konanie je potrebné prerušiť s ohľadom na podstatný význam rozhodnutia a význam právnych otázok riešených v predmetnom dovolacom konaní pre rozhodnutie vo veci.
59. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
60. Podľa vyššie citovaných ustanovení súd môže konanie prerušiť v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
61. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný podal proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co 142/2016 zo dňa 08.12.2016 dovolanie. Samotné podanie dovolania v inej právnej veci (kde vystupuje aj iný žalobca) nie je podľa názoru súdu dôvodom, pre ktorý treba konanie prerušiť. Dovolacie konanie totiž nie je zákonnou prekážkou postupu konania taxatívne vymedzenou v § 162 CSP, a preto všeobecný súd nemôže nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v inom obdobnom spore je začaté dovolacie konanie, a to ani na základe § 164 CSP, pod ktoré nemožno subsumovať mimoriadny opravný prostriedok, na základe ktorého začína dovolacie konanie. (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/00 zo dňa 21.6.2000)
62. Podľa názoru o súdu preto prerušenie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia do skončenia konania o predmetnom dovolaní nesleduje záujem hospodárnosti. Otázku splnenia predpokladov pre vydanie bezdôvodného obohatenia si podľa názoru súdu môže vyriešiť súd sám, pričom jej posúdenie je v každom konkrétnom prípade a s ohľadom na okolnosti toho ktorého prípadu individuálne. Vzhľadom na uvedené súd návrh na prerušenie konania zamietol.
63. Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
64. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie, súd uvádza, že ten je závislý od právoplatnosti výroku tohto rozsudku týkajúceho sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na túto okolnosť a taktiež na to, že vo vzťahu k uplatnenému nároku bude ešte potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré sa bude týkať iných skutkových okolností ako tých, ktoré boli zisťované v tomto konaní, súd návrh žalobkyne podľa § 166 ods. 2 CSP vylúčil na samostatné konanie.
65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
66. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
67. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
68. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobkyňa bol, pokiaľ ide o istinu, úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
69. Podľa čl. 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
70. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
71. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
72. V priebehu konania bol do konania na stranu žalobkyne pribratý osobitný subjekt, ktorý vystupoval na ochranu práv žalobkyne. Keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva osobitného subjektu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, súd analogicky použil ustanovenie § 259 CSP v spojení s § 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Súd má za to, že aj osobitný subjekt je potrebné považovať za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s ochranou práv strany, a z toho vyplýva aj právo osobitného subjektu na ich náhradu. Súd preto priznal osobitnému subjektu na strane žalobkyne voči žalovanému nárok na náhradu podľa ich úspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.