Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sa-49-2020.pdf
PDF · 88.69 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu E. F., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, V., proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.07.2020 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 08.06.2020 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 10.07.2020 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj „zákon o sociálnom poistení“), pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. Na základe žalobcom včas podaného opravného prostriedku, v ktorom namietal nesprávne posúdenie zdravotného stavu a žiadal jeho opätovné preskúmanie, Generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2020 potvrdil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného stanovil bolesti chrbtice, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 35 %.
3. Žalobou zo dňa 25.11.2020 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2020. Žiadal o opätovné preskúmanie svojho zdravotného stavu a zmenu rozhodnutia. Nesúhlasil s posúdením jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia a so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v ďalšom texte aj „MPSVZČ“). Uviedol, že pre jeho nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa zhoršil, bol prepustený zo zamestnania. Podľa jeho názoru nebolo zohľadnené, že má herniu disku a nebol zohľadnený ani vysoký krvný tlak, a preto rozhodnutie žalovaného žiadal prehodnotiť a priznať invalidný dôchodok.
4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22.01.2021 uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania v dňoch 26.08.2020 a 02.09.2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil bolesti chrbtice, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č.
4 zákona o sociálnom poistení, s MPSVZČ - 35%, z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobcu a so všetkými predloženými odbornými nálezmi, ktoré mal k dispozícii. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 18.08.2020 sa podrobne vyjadril ku všetkým zdravotným postihnutiam žalobcu a dospel k záveru, že zvýšenie MPSVZČ podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. žalobcovi nepatrí. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy, ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnil alebo vyvrátil.
5. Na pojednávaní konanom dňa 11.04.2020 žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, a to aj po tom, čo neformálne mu bolo vysvetlené ako prebieha súdny prieskum, a aké sú medze súdneho prieskumu rozhodnutí v sociálnych veciach o obdobných žalobách, ako podal v tejto veci a poukázal na to, že aj keď chápe a rozumie tomu, že jeho hlavné ochorenie bolo zaradené do určitej kategórie, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v určitom rozsahu tak, ako je to uvedené v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení, má ešte ďalšie zdravotné postihnutia, ktoré sú podľa jeho názoru závažné a mali byť zohľadnené, teda MPSVZČ mala byť zvýšená o 10 %. Vyhlásil, že predložil posudkovým lekárom sociálneho poistenia pri posudzovaní jeho zdravotného stavu všetky lekárske správy a nálezy, ktoré v tom čase mal k dispozícii a nie je si vedomý toho, aby mal nejaké ďalšie lekárske správy a nálezy, ktoré by neboli predmetom posúdenia. Má k dispozícii aj ďalšie lekárske správy, tie sú však až z obdobia po rozhodnutí žalovaného, teda po rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní a v určitom slova zmysle deklarujú jeho zhoršený zdravotný stav, a to napr. aj po prekonaní covidu.
6. Z prednesu žalovaného na pojednávaní vyplýva, že zákon o sociálnom poistení nie je koncipovaný tak, že v každom prípade pri ďalších ochoreniach musí byť MPSVZČ zvýšená o 10 % a posudkový lekár v prípade žalobcu vyhodnotil jeho vedľajšie diagnózy ako posudkovo bezvýznamné a uvedené našlo svoj výraz aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.
7. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 SSP a nasl.), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného v konaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
8. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, lebo podľa posudkového záveru lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 10.06.2020 žalobca nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil bolesti chrbtice, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení, s MPSVZČ v rozsahu 35 %.
9. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
10. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
11. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
12. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
13. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
14. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 4, 5, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z.).
15. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
16. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch komplexne vyhodnotili zdravotné postihnutia žalobcu na základe odborných lekárskych vyšetrení, vrátane dodatočne predložených a zabezpečených lekárskych správ a nálezov. Napriek týmto skutočnostiam v konaní pred súdom nebolo preukázané, že zdravotný stav žalobcu je zhoršený na úroveň invalidity. Žalobca nespĺňa medicínsku podmienku pre priznanie invalidného dôchodku, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobca nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40 %. V tej súvislosti správny súd poukazuje najmä na posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia pre potreby odvolacieho konania zo dňa 26.08.2020 a 02.09.2020. V posudku zo dňa 02.09.2020 posudkový lekár ústredia zdôraznil, že žalobca je od roku 2017 liečený neurológom a ortopédom pre bolesti chrbtice a MRI vyšetrenia potvrdzujú degeneratívne zmeny stavcov a vysunutie medzistavcových platničiek. Vysoký krvný tlak u žalobcu je bez orgánových komplikácií, dobre kompenzovaný liečbou a je posudkovo bezvýznamný. Aj pomocné zobrazovacie vyšetrenie (ECHOKG vyšetrenie srdca) je v norme. V objektívnom klinickom náleze je prítomné mierne funkčné postihnutie s občasnými známkami dráždenia nervov a svalov, avšak bez úbytku svalovej hmoty, bez motorického deficitu, bez porúch citlivosti, postoj a chôdza je v norme.
17. Z vyššie uvedeného preto možno prijať záver, že zdravotné poškodenia žalobcu zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa platných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia neznižujú jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby bol invalidný. Výhrady žalobcu o nesprávnom posúdení jeho zdravotného stavu nie sú spôsobilé spochybniť úplné a objektívne závery posudkových lekárov a aj podľa názoru súdu sú iba subjektívnymi názormi žalobcu na jeho zdravotný stav, ktoré nie sú podložené objektívnymi lekárskymi správami a nálezmi. Vecne správne závery posudkových lekárov sú pre rozhodnutie súdu v súdnom preskúmavacom konaní smerodajné, pretože odrážajú odborné a komplexné posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom, ktorý pri vypracovaní takéhoto posudku, má postavenie znalca. Žalobca iba tvrdil nesprávne posúdenie svojho zdravotného stavu, nepredložil však žiadne odborné posudky, resp. správy alebo lekárske správy, ktoré by boli spôsobilé závery posudkových lekárov akokoľvek spochybniť. Súd po zvážení všetkých uvedených skutočností preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
18. V závere je potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobcu týmto rozhodnutím nie je dotknuté jeho právo požiadať žalovaného opätovne o priznanie invalidného dôchodku, v ktorom v správnom konaní bude znova posudzovaný jeho zdravotný stav za účelom zistenia, či pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.