Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Pc-5-2018.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5Pc/5/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci navrhovateľky: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W. XXX, zast. splnomocnenou zástupkyňou G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvala bytom W. W. XXX, proti osobe podľa návrhu povinnej platiť výživné: J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W. XXX, o návrhu plnoletého dieťaťa na určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec navrhovateľky J. U., nar.XX.X.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky Y. U. výživným vo výške 90,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc od 19.4.2018.
II. Zameškané výživné za obdobie od 19.4.2018 do vyhlásenia rozsudku vo výške 40,- eur j e p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
III. V ostatnej časti súd návrh z a m i e t a.
IV. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.04.2018 navrhovateľka žiadala, aby súd určil jej otcovi, ako osobe povinnej na platenie výživného, povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške 200,- eur mesačne od podania návrhu, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedla, že jej rodičia sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2018. Navrhovateľka spoločne s mamou a mal. bratom S. U., nar. XX.XX.XXXX sa odsťahovali do M., ulica D. č.X, matka požiadala o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. S. U. pričom konanie je vedené na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 11P/16/2018. Navrhovateľka je študentkou 1.ročníka na Prešovskej univerzite, fakulta zdravotníckych odborov - odbor dentálna hygiena, býva na internáte kde platí mesačne 40,- eur, na stravu mesačne 100,- eur. Je potrebné si zakupovať knihy, študijné materiáli, nástroje na prax, čo predstavuje mesačne cca 50-60 eur. Na víkendy cestuje domov, keď cestovné je 50,- eur, v čom je aj doprava po Prešove. Keď je doma, bývanie a stravu hradí výlučne matka. Za mobilný telefón uhrádza paušál 30,- eur, v tom má predplatené aj internetové dáta, ktoré využíva v škole. Vo voľnom čase navštevuje fitnes centrum kde jeden vstup je 2,60 eur, na ďalšie voľno časové aktivity vynaloží 50,- eur, ďalej sú to výdavky na ošatenie, obuv, kozmetiku a pod.. V škole poberá sociálne štipendium vo výške 190,- eur, z ktorého si hradí svoje výdavky. Finančne je však vypomáha matka. Otec od odchodu zo spoločnej domácnosti jej prispel sumou 60,- eur a 50,- eur.
2. Navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne (matky) na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu ako aj na dôvodoch v ňom uvádzaných. Ďalej uviedla splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky, že otec prispel navrhovateľke na výživu od februára 2018 celkove čiastkou 200,- eur. Podľa informácie od navrhovateľky jej mal dať do ruky niekedy aj 20,- eur, o iných čiastkach mimo uvedenej sumy matka navrhovateľky nemá vedomosť. Matka navrhovateľky uviedla, že s mal.
synom a navrhovateľkou býva v jednoizbovom byte vo vlastníctve pána Petra Veselovského, ktorému prispieva na nájom a na všetky výdavky sumou 150,- eur. Jej príjmom je príspevok na opatrovanie okolo 300,- eur a kompenzačné náhrady, spolu s prídavkami na dve deti to predstavuje 400,- eur mesačne. Ďalej matka navrhovateľky uviedla, že prvý mesiac poslal otec na mal. syna Denisa sumu 100,- eur na výživné potom po 75,- eur každý mesiac. Matka prispieva dcére čiastkou 100,- eur na jej nevyhnutné výdavky. Pokiaľ matka navrhovateľky bývala s manželom, teda s otcom navrhovateľky v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej manžela (tento zdedil počas trvania manželstva po svojich rodičoch), tak si ho poprerábali, zveľadili, ona mu tam nechala všetko komplet zariadenie aj počítače. Mala vedomosť o jeho zárobkových pomeroch nakoľko podľa výplatnej pásky síce zarobil toľko koľko sa tam uvádza, avšak je vodokúrenár, robil fušky po dedine, dostával aj peniaze navyše. Prestavbu rodinného domu realizovali z usporených peňazí, časť sa financovala z úveru zo stavebného sporenia, ktorý je potrebný dosplácať, ešte okolo 2.000,- eur, tam sa platí mesačná splátka 72,- eur mesačne. Vzhľadom na postihnutie mal. S. vybavila matka navrhovateľky aj príspevok na bezbariérový vchod do domu, sprchový kút vedľa detskej izby, špeciálnu rehabilitačnú posteľ, ktorá ostala v tomto dome.
3. Otec navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že aktuálne platí an dcéru Y. po 50,- eur mesačne a na syna S. po 75,- eur mesačne, viac mu z jeho príjmu nevychádza. Potvrdil úhrady zaplatené na výživné na dcéru Y., raz zaplatil 60,- eur, 40,- eur, 3x po 50,- eur, čiže od odchodu zo spoločnej domácnosti od februára 2018 zaplatil celkove 250,- eur, čo nebolo v konaní sporné. Jeho jediným príjmom je príjem od zamestnávateľa. Pokiaľ matka navrhovateľky uviedla, že má mať príjem z brigády alebo fušky, ide len o susedskú výpomoc pri drobných opravách, ako je napríklad výmena ventila, avšak za to mu nezaplatia. Pri rekonštrukcii rodinného domu, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve mu pomáhala jeho matka. Pokiaľ žili s manželkou v spoločnej domácnosti, hospodárili spoločne s tým, že v tom čase chodil viac na fušky, teraz už nemá kedy, nakoľko keď príde domov musí si všetko spraviť sám, navariť, oprať a podobne. Rodinný dom je v jeho výlučnom vlastníctve, ale je tam prístavba, ktorá patrí bratovi, avšak je tam spoločná elektrina, pričom 80% spotreby elektriny uhrádza otec navrhovateľky a brat zvyšok, nakoľko sem chodí len občas.
4. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/16/2018, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav.
5. Rodičia navrhovateľky sú manželia, pričom zo zhodných tvrdení súd mal za preukázané, že od februára 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, keď navrhovateľka sa spoločne so svojou matkou a mladším súrodencom mal. S. U., nar. XX.XX.XXXX odsťahovala do M.. Otec navrhovateľky býva sám v rodinnom dome v jeho výlučnom vlastníctve. Navrhovateľka podľa potvrdenia o návšteve školy (č.l.15 spisu) je študentkou 1.ročníka bakalárskeho štúdia fakulty zdravotníckych odborov PU v Prešove v dennej forme. Poberá sociálne štipendium vo výške 190,- eur mesačne. Z uvedeného príjmu, ako aj z výživného, ktoré jej poskytuje matka vo výške 100,- eur mesačne uhrádza ďalšie výdavky, a to 40,- eur mesačne na internát, 30,- eur mesačne poplatky za telefón + internet, 24,- eur mesačne pomôcky do školy, 30,- eur knihy do školy, 5,- eur cestovné autom, 8,- eur cestovné na vlak pokiaľ nie je voľný lístok, 8,- eur MHD po Prešove, 160,- eur raňajky, obedy, večere a pitný režim, 50,- eur oblečenie a kozmetika, 70,- eur aktivity (kino, fitnes centrum, plávanie, jumping) a 10,- eur pomôcky na čistenie zubov. Matka navrhovateľky je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie (č.l.17 spisu) na syna S. U. od 01.11.2012 doposiaľ s tým, že aktuálne poberá peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 299,15 eur mesačne, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a opotrebovaním šatstva za rok 2018 vo výške 18,52 eur mesačne (č.l.19 spisu), peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla za rok 2018 (č.l.20 spisu) vo výške 33,32 eur mesačne a prídavky na dve deti vo výške 47,36 eur mesačne (č.l.21 spisu).
6. Podľa potvrdenia od zamestnávateľa otca navrhovateľky (prílohová obálka na č.l.27 spisu 11P/16/2018), jeho čistý priemerný mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov predstavuje 526,- eur. Otec navrhovateľky uhrádza bežné výdavky spojené so zabezpečením chodu domácnosti a to poplatky za elektrinu, vodné, stočné, internet, poistku ako aj daň z nehnuteľnosti a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Od odchodu manželky zo spoločnej domácnosti prispieva na výživu navrhovateľky sumou 50,- eur mesačne a na výživu mal. S. U. sumou 75,- eur mesačne, pričom súd
zo zhodných tvrdení ustálil, že od februára 2018 do vyhlásenia rozhodnutia otec uhradil na výživu navrhovateľky výživné vo výške 250,- eur.
7. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine: 1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine: 1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonom stanovená povinnosť, ktorá zaťažuje oboch rodičov, vzniká narodením dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť je potrebné rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru (napr. z brigád) nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
9. Zákon o rodine upravuje zákonné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom ako aj možnosť zmeny stanoveného výživného v prípade, že sa zmenia pomery, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Rozhodujúce sú reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného, môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného. Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že navrhovateľka doposiaľ nenadobudla schopnosť sama sa živiť, keď sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, ide o riadne pokračovanie v štúdiu za účelom získania predpokladov na výkon povolania. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole má navrhovateľka zvýšené výdavky a to na zabezpečenie základných životných potrieb (strava, internát, cestovné, ošatenie, hygiena, voľno časové aktivity). Vzhľadom na vek navrhovateľky súd konštatuje, že navrhovateľkou prezentované odôvodnené potreby sú primerané, pričom na uhrádzanie týchto potrieb sú povinní sa podieľať obaja rodičia.
11. Vzhľadom na zistené pomery navrhovateľky ako aj jej rodičov, súd potom ustálil výšku výživného na sumu 90,- eur mesačne, ktoré výživné aspoň z časti pokryje odôvodnené potreby navrhovateľky a zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca poskytovať na výživu svojej dcéry uvedenú čiastku. Súd zohľadňuje, že navrhovateľka je poberateľkou sociálneho štipendia vo výške 190,- eur mesačne,
ide však o príspevok za splnenia určitých podmienok, ktorý sa v budúcnosti nemusí opakovať, zároveň súd poukazuje na nepriaznivú situáciu na strane matky navrhovateľky, ktorá poberá príspevok na opatrovanie na mal. syna S. U. vo výške 299,15 eur mesačne ako aj peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla ako aj prídavky na dve nezaopatrené deti. Jej príjem však nepresiahne sumu 400,- eur, z ktorej musí matka okrem výživného poskytovaného na svoju dcéru (navrhovateľku) vo výške 100,- eur mesačne, zabezpečovať aj výživu a aj ďalšie odôvodnené výdavky mal. S. U..
12. Otec zo svojho príjmu 526,- eur mesačne je schopný uhrádzať stanovené výživné, pričom vzhľadom na svoj vek, dosiahnuté vzdelanie, pracovné skúsenosti a aj pracovné zaradenie je potrebné zohľadniť, že má možnosť zvýšiť svoj príjem, vyžaduje sa na jeho strane zvýšená miera zodpovednosti súvisiaca s potrebou zabezpečenia všetkých oprávnených potrieb svojich detí.
13. Počiatok platenia výživného súd určil od podania návrhu na súd, t.j. od 19.04.2018, z toho dôvodu vzniklo otcovi zameškané výživné vo výške 40,- eur, po zohľadnení uhradených platieb (v mesiaci apríl 2018 bolo výživné zo strany otca uhradené a to 2krát 50,- eur, v mesiaci máj 2018 vo výške 50,- eur, ostáva teda neuhradená čiastka 40,- eur).
14. V ostatnej časti pokiaľ navrhovateľka žiadala určiť výživné na sumu 200,- eur mesačne súd v časti prevyšujúcej priznané výživné jej návrh zamietol, nakoľko neboli preukázané také reálne zárobkové možnosti a schopnosti otca navrhovateľky, z ktorých by bol schopný otec prispievať na výživu svojej dcéry požadovaným výživným. Je potrebné zohľadniť že otec navrhovateľky má svoj príjem, z ktorého uhrádza taktiež svoje životné náklady a výdavky, rovnako prispieva aj na výživu mal. S. U., v čase vyhlásenia rozsudku zatiaľ čiastkou 75,- eur mesačne.
15. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.