Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/209/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu Poštová banka, a. s. so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD; s.r.o. so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: W. W., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. nad Y., Z. XXX/XX, štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie sumy 2 784,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 12Csp/150/2016-65 zo dňa 30. marca 2017 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 12Csp/150/2016-65 zo dňa 30. marca 2017, vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 320,--Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 320,--Eur počnúc od 11.11.2016 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 59,--Eur, vždy do 30.-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou odvolaním napadnutého rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh. (prvý výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok). Žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 52 % (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 191 Civilného sporového poriadku mal preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná len z časti. Je nepochybné, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1 500,--Eur, ktorý aj jednorázovo čerpala. Z listinných dôkazov, ktoré do súdneho spisu boli predložené žalobcom vyplýva, že zostatok dlhu na istine žalovanej z titulu poskytnutého úveru je vo výške 1 500,--Eur, nakoľko zaplatenú sumu 180,--Eur žalobca použil na zaplatenie poplatkov a zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Je nepochybné, že žalovaná nesplácala úver riadne a včas tak, ako sa na to zaviazala v Zmluve o úvere, a preto žalobca listom zo dňa 20.03.2014 vyhlásil pohľadávku z úveru za splatnú a žalovanú vyzval na zaplatenie zostatku dlhu. Je nepochybné, že uvedená zmluva je upravená v obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv .absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým spoločnosť Poštová banka, a. s. pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ide teda zároveň o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 ods.1 Obč. zákonníka a práva a povinnosti v nich upravené nesmú odporovať jednak § 52 a nasl. Obč. zákonníka upravujúcich všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako aj iným zákonným ustanoveniam na ochranu spotrebiteľa. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pretože právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a dlžník - žalovaná nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti. Medzi účastníkmi vznikol vzťah spotrebiteľa a podnikateľa na základe formulárovej zmluvy, ktorej obsah dlžník - žalovaný

ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 12.09.2013, teda za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva. Uvedená zmluva neobsahuje obligačné náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmysle ustanovenia § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.1. Pod písmenom k) je upravená náležitosť „výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia". Táto náležitosť v predmetnej zmluve absentuje. Účelom tejto náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené údaje predmetná zmluva neobsahuje. Ani nie samotná zmluva o úvere, ale všeobecné zmluvné podmienky upravujú len poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, a to v článku 5 bod 5.6 zmluvy. Toto však nemožno považovať za splnenie podmienky uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1 500,--Eur, z ktorého zaplatila 180,--Eur, žalobcovi by mala zaplatiť len sumu 1 320,--Eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou čiastkou. Žalobca sa v konaní domáha od žalovanej aj zaplatenia úroku z úveru vo výške 1 284,11 Eur vyčísleného ku dňu 10.11.2016 a taktiež zaplatenia úroku z úveru vo výške 25,50 % ročne, ktorý bol dohodnutý v Zmluve o úvere zo sumy 1 500,--Eur, teda zo zostávajúcej nezaplatenej istiny počnúc od 10.11.2016 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 20.03.2014 čo vyplýva aj z listinného dôkazu, ktorý je súčasťou spisu. Súd prvej inštancie bol však toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku, zaniká i akcesorický záväzok úrokový (rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co 85/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98). Na základe vyššie uvedeného z titulu uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie priznal žalobcovi zaplatenie sumy 1 320,--Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 500,--Eur počnúc od 11.11.2016 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1, 2 a vo zvyšku na základe právneho názoru vysloveného vyššie, žalobu zamietol. Z dôvodu, že sám žalobca navrhol, zrejme po dohode so žalovanou, aby ju súd prvej inštancie zaviazal splácať žalovanú sumu s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach po 59,--Eur, súd prvej inštancie žalovanej povolil splátky v predmetnej výške pod hrozbou straty výhody splátok so splatnosťou celého plnenia.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z.. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) tak, že z dôvodu, že žalobca ako aj žalovaná boli v konaní úspešní pomerne, avšak žalovaná v prevažne väčšej miere, súd prvej inštancie trovy konania pomerne rozdelil. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 784,11 Eur (1 500 + 1 284,11), súd prvej inštancie mu priznal sumu 1 320,--Eur (1 320 : 2 784,11 = 0,474) 47,4 - 52,6 = 5,2 %, z čoho vyplýva, 52 % úspech žalovanej. Žalovaná si však žiadne trovy konania neuplatnila, preto o výške trov už nebude rozhodované samostatným rozhodnutím.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. Podané odvolanie odôvodnil podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

6. Podľa žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Mal za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

7. V prvom rade považoval žalobca za nevyhnutné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016, vo veci C-42/15 v zmysle ktorého Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň Súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítanú na vrátenie tejto istiny. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať.

8. Žalobca mal ďalej za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd prvej inštancie vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je podľa žalobcu zrejmé, že súd prvej inštancie a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru.

9. V zmysle vyššie uvedeného, vzhľadom na obchodné podmienky, v prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania, až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. Podľa žalobcu je nepochybné, že úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia do úplného splatenia, bolo správne a žalovanej musel byť tento úmysel, vzhľadom na formuláciu, jasný. S obchodnými podmienkami úveru sa žalovaná oboznámila a naviac s týmito súhlasila svojím podpisom na zmluve. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo podľa žalobcu ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Podľa žalobcu možno teda zhrnúť, že v prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru na strane žalovaného doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. Žalobca taktiež nesúhlasil s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahu medzi stranami, keďže oba typy úverov sú diametrálne odlišnými právnymi inštitútmi a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného.

10. Záverom žalobca poukázal, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku. Namietal, že súd nesprávne uzavrel, že k omeškaniu žalovaného došlo až 11.11.2016, keď tento sa dostal do omeškania 20.03.2014

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu v časti zamietnutia žaloby a v závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a §379 pís. a) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu v súlade s § 124 ods. 1 CSP, tj. podľa obsahu, žalobca žiada vyhovieť jeho návrhu v celom rozsahu, zároveń uviedol dôvody, z obsahu odvolania je zrejmé, že nepodal odvolanie proti prvému výroku rozhodnutia.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

15. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP; § 380 , pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 .

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 12. 09. 2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 12. 09. 2013), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

18. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu smerujúcej do posúdenia náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľskom úvere odvolací súd uvádza, že podmienku uviesť v zmluve náležitosť stanovenú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, žalobca podľa názoru odvolacieho súdu splnil. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky hodnotou 61 Eur v bode 3. Jednoznačne je uvedený počet mesačných splátok číslicou „36“ (bod 3.) a je uvedené, kedy je splatná prvá anuitná splátka (25.10.2013, bod 3.), kedy sú splatné nasledujúce splátky (mesačne, v 25. deň kalendárneho mesiaca, 3.). Podľa názoru odvolacieho súdu podmienky predmetnej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi - žalovanej bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy/termíny splatnosti splátok. Za správny považuje odvolací súd názor, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa. Absencia náležitosti (nerozpísanie splátok) v žiadnom prípade nemohla spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto, ak konajúci súd rozhodol o sankcii za absenciu predmetnej náležitosti, t. j. že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, takúto sankciu aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 je nutné považovať za neprimeranú.

19. Na základe uvedeného nemožno považovať záver súdu prvej inštancie, že uvedená zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a teda podľa § 9 ods. 2 písm. k) v zmysle ust. § 11 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. možno považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatku za správne.

20. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa nepriznania dohodnutých úrokoch po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, keď žalobca poukazuje na to (a to už v žalobe), že v Obchodných podmienkach účastníci dohodli, že ak sa stane úver predčasne splatný, žalobca je oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, aj toto vyhodnotil odvolací súd ako odôvodnenú námietku. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, v súvislosti s tvrdenou dohodou účastníkov. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či súd zistil/nezistil existenciu takejto dohody, prípadne ako ju posúdil. Vzhľadom na nedostatok dôvodov je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.

21. Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 391 ods. 1 , pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ani na jeho zmenu (§ 388 .

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 .

23. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť vo veci. Keďže ide o nárok uplatnený zo spotrebiteľskej zmluvy, súd posúdi oprávnenosť nároku žalobcu, čo do základu a výšky, pričom na daný zmluvný vzťah aplikuje prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, zmluvu posúdi v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. (účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), posúdi, či žalobca neuplatňuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V konaní bude súd aplikovať aj ustanovenia § 290 a nasl. CSP. V rozhodnutí okresný súd uvedie skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci, uvedie ktoré ustanovenia zákona aplikoval na danú vec a aké právne závery vyvodil, akými úvahami sa pri zistení skutkového stavu ako aj pri aplikácii príslušných ustanovení riadil.

25. V súlade s § 396 ods. 3 v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania.

26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .