Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/875/2006

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, zast. KRAL PARTNERS s.r.o., so sídlom Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143, proti povinnému: B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. cesta XXXX/XX, XXX XX B. B. (predtým F. XX, XXX XX B. B.), vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Mazúrom, so sídlom Exekútorského úradu Štúrova 17, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 754/2006, o vymoženie 33,19 eur (1 000,-Sk) a trov exekúcie, rozhodujúc o trovách exekúcie, takto

rozhodol:

Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 11,81 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh pôvodného oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 11.05.2006. Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 eur (1 000,- Sk) a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evid. č. bloku AA 1250143, vydaný Okresným riaditeľstvom PZ, ODI Košice - okolie zo dňa 12.11.2003, právoplatný dňa 12.11.2003 a vykonateľný dňa 27.11.2003.

2. Poverením č. 5601*020677 zo dňa 13.06.2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra, so sídlom Exekútorského úradu Štúrova 17, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 754/2006.

3. Pôvodným oprávnením bola Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, 041 20 Košice. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii č. p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 31.12.2012 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach ako rozpočtová organizácia zrušené. V zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácii prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

4. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 4Er/875/2006-19 zo dňa 27.05.2016, právoplatným dňa 18.08.2016, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, čo odôvodnil tou skutočnosťou, že exekučný titul Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evid. č. bloku AA 1250143, vydaný Okresným riaditeľstvom PZ, ODI Košice - okolie zo dňa 12.11.2003, nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2003 a dňa 27.11.2003 sa stal vykonateľným. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť

exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie exekúcie. V danej veci uplynula trojročná prekluzívna lehota dňom 27.11.2006, v dôsledku čoho sa stal exekučný titul neúčinným.

5. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

7. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.05.2006 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

9. Podľa § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, (1) ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

14. Podľa vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti náhrada trov exekúcie, pričom v prípade zastavenia exekúcie súd podľa výsledku exekučného konania na jej úhradu zaviaže buď oprávneného alebo povinného.

15. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok poznal do 30.11.2006 dve výnimky z tejto zásady. Obe výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného a druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu pozri napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto

postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 196, § 197 ods. 1 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.

16. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

17. V zmysle § 27a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), účinnej do 31.03.2017, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

18. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

19. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

20. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100 Sk).

21. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

22. Podľa § 22 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 23 ods.1,2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura (20 Sk) za každú aj len začatú polhodinu.

24. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

25. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 216,00 eur, a to podľa špecifikácie vo vyúčtovaní trov exekúcie EX 754/2006 zo dňa 14.10.2013 (súdny exekútor predložil súdu dňa 08.07.2016 spolu s vyúčtovaním pracovnej cesty a cestovného príkazu opätovne vyúčtovanie trov exekúcie zo dňa 29.06.2016, ktoré sa však týkalo exekučnej veci, vedenej súdnym exekútorom pod spis. zn. EX 1139/2006 proti inému povinnému, t.j. inej exekučnej veci, preto na predmetné vyúčtovanie trov exekúcie súd neprihliadal a pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z vyúčtovania trov exekúcie EX 754/2006 zo dňa 14.10.2013).

26. Súdny exekútor žiadal priznať časovú odmenu v sume 19,92 eur za 3 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu (3 x 6,64 eur), a to za nasledovné úkony: prevzatie, preštudovanie návrhu a jeho predloženie na zápis do registra - 50 min., vyhotovenie žiadosti o vydanie poverenia - 30 min., čas strávený štúdiom spisu a jeho príprava na výkon - 60 min. Ďalej žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za 4 úkony exekučnej činnosti spolu v sume 13,28 eur, a to za úkony: 1x získanie poverenia, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x každé zisťovanie bydliska povinného, 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

27. V zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov, špecifikovaných ako poštovné v sume 4,80 eur (3 x 1,60 eur), náhradu hotových výdavkov spojených s vedením spisu v sume 3,32 eur, cestovné náhrady v sume 158,17 eur (dňa 08.11.2006 pracovná cesta na trase Košice - Banská Bystrica a späť, spolu 450 km). Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu za stratu času pri úkonoch vykonávaných mimo sídla exek. úradu a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť podľa § 23 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v sume 7,92 eur (0,66 eur za 1 hod., t.j. 12 polhodín x 0,66 eur ). Nakoľko je súdny exekútor platca DPH, žiadal priznať aj 20% DPH v sume 8,40 eur.

28. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd zistil, že súdny exekútor nepostupoval správne, keď si pri úkone exekučnej činnosti, ktorý sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmeňuje paušálnou sumou 3,32 eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tento úkon si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.. Jedná sa o úkon - vyhotovenie žiadosti o vydanie poverenia, ktorý úkon je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.

29. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani časovú odmenu za úkony - prevzatie, preštudovanie návrhu a jeho predloženie na zápis do registra a čas strávený štúdiom spisu a jeho príprava na výkon, nakoľko vykonávanie týchto činností nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Predmetné činnosti podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o administratívne práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom náhrada za tieto administratívne práce je podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora nemožno priznať odmenu podľa § 14 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.

30. Paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti, vyčíslenú podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., priznal súd súdnemu exekútorovi za 2 úkony exekučnej činnosti, spolu v sume 6,64 eur (2 x 3,32 eur), a to za: 1x získanie poverenia a 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd nepriznal súdnemu odmenu za úkony: 1x každé zisťovanie bydliska povinného a 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, nakoľko vykonanie takýchto úkonov nebolo v spise súdneho exekútora preukázané.

31. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekučnom spise takéto

doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať (K uvedenému súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE/166/2011 zo dňa 17.08.2011). Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou súdneho exekútora nestotožnil a nepriznal mu hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručenie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v sume 3,20 eur (2 x 1,60 eur), a to za doručenie žiadosti o udelenie poverenia súdu a upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktoré bolo preukázané poštovými doručenkami opatrenými pečiatkami pošty. Súd poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko nebolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty, a preto súd vznik a výšku poštovného vo zvyšku považoval za nepreskúmateľnú a zo strany súdneho exekútora za nepreukázanú. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a aj v jeho záujme) vyčísliť trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä tak, aby všetky úkony ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil a ktorých náhradu požaduje, boli v exekučnom spise nespochybniteľne preukázané (zadokumentované).

32. Súdny exekútor si uplatnil cestovné náhrady za pracovnú cestu uskutočnenú dňa 08.11.2006 na trase Košice - Banská Bystrica a späť, spolu 450 km, a to v sume 158,17 eur. Z úradného záznamu zo dňa 08.11.2006 nevyplýva účel vykonania pracovnej cesty, stručne je v ňom len uvedené, že povinný bol navštívený na Ul. Ďumbierska, už tam nebýva, byt predal. Býval na 5. poschodí. Súd posudzoval vynaloženie cestovných výdavkov aj z hľadiska ich účelnosti a hospodárnosti. Posúdenie „účelnosti" trov exekúcie spočíva v tom, že úkony ktoré súdny exekútor v rámci konkrétnej exekúcie vykonal a účtoval, vo vecnej a časovej súvislosti s exekučným konaním bolo nevyhnutne potrebné vykonať. Exekúcia má byť vykonávaná primeraným, vhodným spôsobom v neposlednom rade aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky, s čím súvisí i primeranosť nákladov vynakladaných na exekúciu. Súd z exekučného spisu zistil, že súdny exekútor okrem žiadosti o vydanie poverenia a doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nevykonal už žiadny ďalší úkon exekučnej činnosti smerujúci k nútenému výkonu exekučného titulu. V danom prípade súd súdnemu exekútorovi cestovné náhrady ani náhradu za stratu času nepriznal, nakoľko vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky (t.j. 33,19 eur) súd nepovažoval vykonanie pracovnej cesty z Košíc do Banskej Bystrice za účelné a hospodárne s tým, že súdny exekútor mal iné možnosti ako hospodárnejšie zistiť majetkové pomery povinného. Navyše skutočnosti, ktoré súdny exekútor zistil z vykonanej pracovnej cesty (že povinný predal byt) mohol získať aj priamo zo sídla svojho exekútorského úradu (napr. lustráciou katastra nehnuteľností).

33. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov spojených s vedením spisu v sume 3,32 eur z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal súdu výšku predmetnej sumy ani vynaloženie takýchto výdavkov. Súd navyše konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň

práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

34. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktoré zo sumy 9,84 eur predstavuje 1,97 eur.

35. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 11,81 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

36. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.