Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cb-100-2016.pdf
PDF · 79.08 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/100/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobcu: IVIS, spol. s r.o., so sídlom 934 01 Levice, Vojenská 51, IČO: 36 521 256, v konaní zast. JUDr. Ján Kuriačka, advokát so sídlom 934 01 Levice, Bernolákova 2, IČO: 34 033 696, proti žalovanému: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. L., J. D. XXX/XX, o zaplatenie 4.282,23 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.282,23 eura s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.282,23 eura od 03.01.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti samostatného uznesenia, ktoré vydá súdny úradník o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 4.282,23 eura s príslušenstvom. 2. Ďalej žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný ako živnostník nakupoval u žalobcu inštalačný materiál, ktorý mu žalobca vyfakturoval faktúrou pod č. 2013194 s termínom splatnosti do 02.01.2014 na sumu 4.882,23 eura. Žalovaný z faktúry zaplatil dňa 13.07.2015 sumu vo výške 500 eur a dňa 26.02.2016 sumu vo výške 100 eur. Neuhradená ostala suma vo výške 4.282,23 eura. 3. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 24.05.2016 platobný rozkaz pod č. k. 13Cb/100/2016-16, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. 4. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 28.03.2017 č. k. 13Cb/100/2016-43 podľa § 266 ods. 3 CSP zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Levice zo dňa 24.05.2016 č. k. 13Cb/100/2016-16 v plnom rozsahu, pretože žalovanému nebolo možné doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. 5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.11.2017 uviedol, že žalovaný prevzal inštalačný materiál a žalobca mu ho následne vyfakturoval na sumu 4.882,23 eura. Faktúra bola splatná 02.01.2014. Žalovaný z faktúry zaplatil dňa 13.07.2015 sumu 500 eur, a 26.02.2016 sumu 100 eur. 6. Na pojednávaní dňa 22.05.2018 žalobca upresnil označenie žalovaného ako fyzickú osobu, nakoľko žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť. 7. Na pojednávaní dňa 22.05.2018 žalovaný uviedol, že nemá, k čomu by sa k veci vyjadril. 8. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 9. Súd vykonal dokazovanie výpisom z Obchodného registra na žalobcu ku dňu 19.05.2016, výpisom zo Živnostenského registra na žalovaného ku dňu 19.05.2016, faktúrou pod č. 2013194 na sumu 4.882,23 eura s termínom splatnosti do 02.01.2014, odsúhlasením zostatkov ku dňu 14.12.2015, ku dňu 16.02.2015 a k 28.08.2014, úhradou pohľadávky žalovaného s prehľadom zaslaných upomienok, výpisom zo Živnostenského registra na žalovaného ku dňu 07.07.2017, výpisom z Obchodného registra
na žalobcu ku dňu 07.07.2017, výpisom zo Živnostenského registra na žalovaného ku dňu 10.08.2017 a ku dňu 13.11.2017, výpisom z Obchodného registra na žalobcu ku dňu 13.11.2017, výpisom zo Živnostenského registra na žalovaného ku dňu 12.12.2017, výpisom z Obchodného registra na žalobcu ku dňu 12.12.2017 a ku dňu 04.04.2018, výpisom zo Živnostenského registra na žalovaného ku dňu 04.04.2018 a 12.04.2018. 10. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 11. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. 12. Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný. 13. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. 14. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 15. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 16. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 17. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. 18. Súd na základe vykonaného dokazovania podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. 19. Strany sporu uzavreli podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar špecifikovaný na faktúre pod č. 2013194. Dodaniu tovaru predávajúcim korešponduje povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu v celom rozsahu. 20. Žalobca za dodaný tovar vystavil žalovanému faktúru pod č. 2013194 na sumu 4.882,23 eura s termínom splatnosti do 02.01.2014. 21. Žalovaný z faktúry pod č. 2013194 čiastočne plnil - dňa 13.07.2015 zaplatil žalobcovi 500 eur a dňa 26.02.2016 sumu vo výške 100 eur. Čiastočné plnenie záväzku žalovaným ako dlžníkom má účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku tak, ako je to ustanovené v § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný na pojednávaní dňa 22.05.2018 sa k veci nevyjadril, žalovanú sumu nerozporoval čo do právneho dôvodu a výšky. Nárok žalobcu súd považoval za preukázaný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. 22. Neuhradená suma po odpočítaní čiastočných úhrad z faktúry pod č. 2013194 predstavuje sumu vo výške 4.282,23 eura, ktorú si žalobca uplatnil v súdnom konaní. 23. Žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť, a preto žalobca na pojednávaní dňa 22.05.2018 upresnil žalovaného ako fyzickú osobu B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., J. D. XXX/XX. 24. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi ním uplatnený 8,25 % ročný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti žalovanej faktúry. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 25. V § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sa uvádza, že sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Ku dňu 13.11.2013 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,25 % + 8 percentuálnych bodov, čo korešponduje nároku žalobcu na 8,25 % ročný úrok z omeškania. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. O výške trov konania preto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (127 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.