Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-142-2013.pdf
PDF · 128.39 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: C. Š., L.. XX. XX. XXXX, J. G. Č.. X, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, zast.: JUDr. Andrej Šuba, Palisády č. 4, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe žalobného návrhu zo dňa 11. 07. 2013, ktorý bol súdu doručený dňa 12. 07. 2013 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil titulom náhrady škody sumu 1 572,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 572,83 Eur od 11. 06. 2010 do zaplatenia a nemajetkovú ujmu v sume 3 608,55 Eur. 2. Súd na základe uznesenia č. k. 24C/142/2013-180, zo dňa 08. 12. 2017 pripustil zmenu petitu žalobného návrhu, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 652,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 652,27 Eur od 21. 02. 2013 do zaplatenia.
3. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom procesných strán a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov založených v súdnom spise ich prečítaním na pojednávaní.
4. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odôvodnil nesprávnym úradným postupom JUDr. B. I. v exekúcii, vedenej pod číslom Ex 1511/2010. Exekúcia sa viedla pre prednostnú pohľadávku vo výške 1 572,83 Eur (47 383,- Sk). Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/42/02 zo dňa 27. 12. 2004. Jednalo sa o pohľadávku, spočívajúcu v náhrade škody, spôsobenej úmyselným trestným činom. Žalobca mal postavenie oprávneného z prednostnej pohľadávky a E. B. postavenie povinného. Súdny exekútor bol povinný v príkaze na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 07. 06. 2010 a tiež v príkaze na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 10. 06. 2010 uviesť, že v prípade poškodeného C. Š. sa jedná o prednostnú pohľadávku a teda zamestnávateľovi povinného mal nariadiť, aby v prospech oprávneného boli vykonávané zrážky zo mzdy povinného vo výške 2/3. Namiesto toho súdny exekútor omylom nariadil, aby boli vykonávané zrážky zo mzdy povinného len vo výške 1/3. Súdny exekútor tým, že nepostupoval podľa § 71 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, dopustil sa nesprávneho úradného postupu, čím žalobcovi ako oprávnenému spôsobil škodu.
5. Právny zástupca žalobcu uviedol, že súdny exekútor JUDr. B. I. svojím nesprávnym úradným postupom spôsobil žalobcovi škodu, ktorú súdny exekútor uznal listom zo dňa 27. 11. 2013. To, že
zamestnávateľ povinného v skutočnosti nevyplatil súdnemu exekútorovi JUDr. I. žiadne zrážky zo mzdy povinného E. B. a to ani vo výške 1/3, je vo vzťahu k žalobcovi irevalentné. Na povinného E. B. bolo v tom čase vedených viacero exekučných konaní a jeho zamestnávateľ TOY MIX s. r. o. iným exekútorom plnil. Z titulu prednostnej pohľadávky sa však malo najprv plniť žalobcovi.
6. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 23. 09. 2013 (č. l. 13-15) vyplýva, že Okresný súd Bratislava III vedie exekučné konanie pod sp. zn. 48Er/574/2010 vo veci oprávneného C. Š. voči povinnému E. B.. Súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. B. I.. V exekučnom konaní došlo k vydaniu príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného E. B., ktoré bolo adresované zamestnávateľovi povinného spoločnosti TOY MIX s. r. o. Vzhľadom na to, že pohľadávka oprávneného C. Š. mala charakter prednostnej pohľadávky, bolo povinnosťou súdneho exekútora, aby v príkaze na začatie exekúcie reflektoval na uvedenú skutočnosť a aby v príkaze uviedol zamestnávateľovi povinného, aby vykonával zrážky vo výške 2/3. Konštrukcia žalobcu, aby za celú pohľadávku voči povinnému v exekučnom konaní z titulu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora zodpovedala Slovenská republika namiesto toho, aby za tieto záväzky zodpovedal priamo povinný v rozsahu exekučného titulu je absurdná. Žalobca nepreukázal, že nesprávny úradný postup súdneho exekútora je jedinou a výlučnou príčinou vzniku škody. V predmetnej veci je kľúčovým zodpovedanie otázky, aký vplyv na vznik škody mal nesprávny úradný postup súdneho exekútora v tom, že neuviedol, že ide o prednostnú pohľadávku. Žalobca nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu, žalobca by dostal celú vymáhanú sumu a nevznikla by mu žiadna škoda.
7. Z obsahu žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 06. 08. 2012 vyplýva, že táto bola prijatá žalovaným dňa 20. 08. 2012. Žalobca si ňou uplatnil nárok na náhradu škody v sume 1 572,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % bez uvedenia konkrétnej sumy a doby, od ktorej si uplatňuje úrok z omeškania. Nárok na náhradu škody odôvodnil nesprávnym úradným postupom JUDr. B. I. vo veci Ex 1511/2010, spočívajúcej v tom, že súdny exekútor bol povinný v príkaze na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 07. 06. 2010 a tiež v príkaze na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 10. 06. 2010 uviesť, že v prípade poškodeného sa jedná o prednostnú pohľadávku, nakoľko tieto listiny musia obsahovať údaje, potrebné na určenie, či vymáhaná pohľadávka má postavenie prednostnej pohľadávky.
8. Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 13. 02. 2013 (č. l. 58) vyplýva, že dňa 20. 08. 2012 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu zo dňa 06. 08. 2012, ktorou žiadal predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a to v súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. B. I. vo veci Ex 151/2010 s tým, že ministerstvo po preskúmaní žiadosti túto vyhodnotilo ako nedôvodnú.
9. Z obsahu príkazu na začatie exekúcie č. Ex 1511/2010 zo dňa 07. 06. 2010 (č. l. 24) vyplýva, že súdny exekútor JUDr. B. I. v súvislosti s exekučným titulom t.j. rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/42/02 zo dňa 27. 12. 2004 prikázal zamestnávateľovi povinného spoločnosti TOY MIX s. r. o., aby vykonával zrážky zo mzdy povinného vo výške 1/3 a tieto zrazené sumy nevyplácal povinnému. Exekučný príkaz bol doručený zamestnávateľovi TOY MIX s. r. o. dňa 10. 06. 2010.
10. Z obsahu exekučného príkazu č. Ex 1511/2010 zo dňa 10. 06. 2010 (č. l. 26) vyplýva, že súdny exekútor nariadil exekúciu zrážkami zo mzdy povinného E. B. vo výške 1/3, na ktorú mal nárok voči platiteľovi mzdy TOY MIX s. r. o. Exekučný príkaz bol doručený zamestnávateľovi TOY MIX s. r. o. dňa 14. 06. 2010.
11. Z obsahu upozornenia na prednostné vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnanca č. Ex 1511/2010 zo dňa 30. 03. 2011 (č. l. 29) vyplýva, že súdny exekútor upozornil zamestnávateľa a platcu mzdy povinného spoločnosť TOY MIX s. r. o., že dňa 10. 06. 2010 jej bol doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného E. B. a dňa 14. 06. 2010 exekučný príkaz s tým, že ku dňu 30. 03. 2011 súdny exekútor neobdržal od zamestnávateľa povinného žiadnu zrážku zo mzdy, vyplácanú povinnému a to aj napriek skutočnosti, že v tomto prípade sa jedná o prednostnú pohľadávku. Týmto exekútor požiadal zamestnávateľa povinného, aby zo mzdy povinného boli poukazované zrážky na účet súdneho exekútora č. XXXX XX XXXX/XXXX vedený vo E. D. a. s. pod VS: XXXXXXXX a to s poukazom na § 71 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Upozornenie bolo doručené zamestnávateľovi povinného dňa 03. 04. 2011.
12. Z oznámenia súdneho exekútora JUDr. B. I. zo dňa 27. 11. 2013 (č. l. 22) vyplýva čiastočné uznanie náhrady škody vo výške 652,279 Eur. Súdny exekútor uviedol, že po preštudovaní exekučného spisu Ex 1511/2010 a úkonov, v rámci tohto spisu, ktoré pripravil jeho zamestnanec C.. C. C. dospel k záveru, že pri vyhotovení príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 07. 06. 2010 bola nesprávne označená výška zrážok zo mzdy, keď namiesto 1/3 mala byť uvedená dvojtretinová výška zrážok zo mzdy povinného a to podľa § 71 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Taktiež bol dňa 10. 06. 2010 vydaný exekučný príkaz, ktorý taktiež obsahoval nesprávne označenie výšky zrážok zo mzdy. Tento stav trval až do 03. 04. 2011, kedy bola obchodnej spoločnosti TOY MIX s. r. o. doručená písomnosť - upozornenie na prednostné vykonávanie zrážok zo mzdy povinného. Tento stav trval desať kalendárnych mesiacov, počas ktorých mal vtedajší zamestnávateľ povinného zrážať 2/3 čistej mzdy povinného.
13. Z oznámenia Komunálnej poisťovne , a. s.zo dňa 6. 10. 2015 (č. l. 207) vyplýva, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody je potrebné, aby boli preukázané všetky nevyhnutné predpoklady pre určenie zodpovednosti poisteného. Samotné pochybenie pri výkone zrážok ešte bez ďalšieho nepreukazuje vznik škody, nakoľko pohľadávka môže byť napriek tomu uspokojená a teda nemusí v dôsledku pochybenia dôjsť k vzniku škody. Nakoľko p. C. Š. nepreukázal tieto predpoklady, Komunálna poisťovňa, a. s. nepristúpila k poskytnutiu poistného plnenia.
14. Z obsahu oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 09. 11. 2017 (č. l. 171) vyplýva, že E. B., r. č. XXXXXX/XXXX bol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného v zmysle § 128 ods. 1-3, 8-11 zák. č. 461/2003 Z. z.
15. Z výpisu identifikačných údajov pokiaľ ide o platenie poistného zo strany E. B. (č. l. 172) vyplýva, že v čase od 01. 05. 2010 do 31. 03. 2012 t.j. v období od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 bolo zamestnancom spoločnosti TOY MIX s. r. o.
16. Z oznámenia spoločnosti TOY MIX s. r. o. zo dňa 8. 1. 2018 (č. l. 202) vyplýva, že ich bývalému zamestnancovi E. B. v čase od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 neboli vykonané žiadne zrážky zo mzdy na základe exekučných príkazov.
17. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
18. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bodu 3. zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
19. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
20. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
21. Podľa § 71 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, prednostnými pohľadávkami sú pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi.
22. Podľa § 72 ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.
23. Podľa § 72 ods. 2 Exekučného poriadku, ak podľa § 71 ods. 1 sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia (odsek 3) ostatné prednostné pohľadávky. Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.
24. Podľa § 72 ods. 3 Exekučného poriadku, poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.
25. Podľa § 81 ods. 1 Exekučného poriadku, zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy exekútorovi.
26. Podľa § 81 ods. 2 Exekučného poriadku, zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný vyplatiť, aj keď sám má voči oprávnenému peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.
27. Podľa § 82 Exekučného poriadku, ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako je určený, alebo ak nevyplatí zrážky exekútorovi bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.
28. Podľa § 66 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie
a) upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného,
b) prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.
29. Zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v
lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
30. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec sa v období od 10. 6. 2010 do 3. 4. 2011 dopustil nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v tom, že v exekúcii vedenej pod č. Ex 1511/2010 uviedol nesprávnu výšku zrážok zo mzdy, ktorá sa mala uskutočniť v rámci exekučného konania, keď namiesto 2/3 uviedol 1/3. Z tohto dôvodu dospel súd k záveru, že Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore (§ 4 ods. 1 písm. a) bod 3. zák. č. 514/2003 Z. z.).
31. Žalobca v konaní preukázal existenciu prvého predpokladu pre priznanie nároku na náhradu škody a to nesprávny úradný postup zo strany súdneho exekútora JUDr. B. I.. Dňa 07. 04. 2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného C. Š. voči povinnému E. B. na vymoženie pohľadávky vo výške 1 572,83 Eur, pričom už zo samotného návrhu na vykonanie exekúcie vyplývalo, že predmetom exekúcie je pohľadávka, spočívajúca v náhrade škody, spôsobenej úmyselným trestným činom. Bolo preto povinnosťou súdneho exekútora, aby v príkaze na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy na túto skutočnosť reflektoval, a v príkaze uviedol, že v prípade oprávneného sa jedná o prednostnú pohľadávku v zmysle § 71 ods. 2 písm. c) Ex. por. a taktiež uviedol, aby zamestnávateľ povinného vykonával zrážky vo výške dvoch tretín zo mzdy povinného (§ 72 ods. 2 Ex. por.). Ak súdny exekútor JUDr. B. I. v príkaze na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy č. Ex 1511/2010 zo dňa 07. 06. 2010 a v exekučnom príkaze č. Ex 1511/2010 zo dňa 10. 06. 2010 uviedol nesprávny údaj o charaktere vymáhanej pohľadávky, vrátane nesprávnej informácie o výške vykonávaných zrážok zo mzdy povinného, dopustil sa nesprávneho úradného postupu, ktorý bol v rozpore s ust. § § 71 ods. 2 písm. c) Ex. por. a v rozpore s ust. § 72 ods. 2 Ex. por.
32. Pokiaľ ide o výšku škody 652,27 Eur a preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a vznikom škody 652,27 Eur, súd za najdôležitejšiu považoval okolnosť, či zamestnávateľ povinného spoločnosť TOY MIX s. r. o. v období od 10. 06. 2010 (t.j. kedy mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy) do 03. 04. 2011 (t.j. kedy mu bolo doručené upozornenie na prednostné vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnanca) aj reálne uskutočnil zrážku zo mzdy povinného vo výške 1/3, a či teda zamestnávateľ povinného uskutočnil zrážky na základe chybných údajov, uvedených príkaze na začatie exekúcie a v exekučnom príkaze. Z oznámenia spoločnosti TOY MIX s. r. o. zo dňa 08. 01. 2018 vyplýva, že ich bývalému zamestnancovi E. B.i v čase od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 neboli vykonané žiadne zrážky zo mzdy na základe exekučných príkazov. Keďže zamestnávateľ povinného v rozhodnom období neuskutočnil žiadnu zrážku zo mzdy, nemohol súd bez pochybností dospieť k záveru, že na strane žalobcu došlo k vzniku škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora.
33. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.
34. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza).
35. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
36. V posudzovanom prípade absentovalo súdu preukázanie priamosti pôsobenia príčiny (chybné údaje v príkazoch) na následok (vznik škody vo výške 652,27 Eur).
37. Ak by zamestnávateľ povinného na základe chybného exekučného príkazu uskutočnil zrážku mzdy iba vo výške 1/3 a následne by súdny exekútor zrazené sumy poukázal na účet oprávneného a došlo by k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, nemožno tu hovoriť o existencii kauzálneho nexusu medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nakoľko uspokojenie pohľadávky v plnej výške bráni úvahe o vzniku škody na strane oprávneného.
38. Ak zamestnávateľ povinného na základe chybného exekučného príkazu v čase od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 neuskutočnil žiadnu zrážku zo mzdy povinného, taktiež nemožno hovoriť o existencii kauzálneho nexusu medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nakoľko súdny exekútor nemôže niesť zodpovednosť za skutočnosť, že zamestnávateľ povinného vo vyššie uvedenom období nevykonával zrážky zo mzdy povinného, hoci mu boli doručené príkazy s chybnými údajmi. Doručenie chybných príkazov, vypracovaných súdnym exekútorom zamestnávateľovi povinného nemá automaticky za následok vznik škody na strane súdneho exekútora. Bolo povinnosťou žalobcu, aby v súvislosti s nesprávnym úradným postupom na strane súdneho exekútora preukázal, že zamestnávateľ povinného v období od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 vykonával zrážky zo mzdy povinného, na základe ktorých došlo k uspokojeniu pohľadávok iných prednostných veriteľov ako žalobcu. Žalobca v tomto konaní nepredložil súdu žiaden dôkaz, že by tomu tak bolo. Naopak, zamestnávateľ povinného súdu uviedol, že v období od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 nevykonával zrážky zo mzdy povinného, či už na základe exekučných príkazov, vydaných súdnym exekútorom JUDr. B. I. alebo na základe exekučných príkazov, vydaných zo strany iných súdnych exekútorov. Pokiaľ ide o e-mailovú komunikáciu medzi právnym zástupcom žalobcu a zamestnancom Exekútorského úradu JUDr. B. I. zo dňa 30. 07. 2010 (č. l. 197) o stave vymáhania pohľadávky, z uvedenej komunikácie taktiež výslovne nevyplýva, či zamestnávateľ povinného v období od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 vykonal zrážky zo mzdy povinného. Informácia o tom, že povinný spláca viacero exekúcií ešte neznamená, že v období od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 spoločnosť TOY MIX s. r. o. reálne vykonávala zrážky zo mzdy povinného v prospech iných veriteľov ako žalobcu. Je potrebné mať na zreteli, že Exekučný poriadok pozná niekoľko spôsobov vykonávania exekúcie (napr. prikázaním pohľadávky z účtu v banke, predajom hnuteľných vecí a iné), pričom informácia o tom, že povinný ,,začal splácať EX 447/2003" ešte neznamená, že k uspokojovaniu inej pohľadávky došlo práve na základe zrážok zo mzdy povinného.
39. Argument žalobcu, spočívajúci v tom, že súdny exekútor uznal existenciu žalovanej škody bol v rozpore s oznámením Komunálnej poisťovne, a. s. zo dňa 06. 10. 2015, ktorá takúto skutočnosť (t.j. vznik škody) v rámci prešetrenia poistnej udalosti nezistila. Vzhľadom na to, že žaloba nesmerovala voči Komunálnej poisťovni, a. s., súd sa ďalej nezaoberal správnosťou tvrdenia uvedenej poisťovne. Súd však uvádza, že uznanie škody zo strany súdneho exekútora je v rozpore aj s výsledkami dokazovania, zistenými v tomto konaní.
40. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. 41. Podľa § 187 ods. 2 Civilného sporového poriadku, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 42. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 43. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca tým, že nepredložil súdu dôkaz o tom, že by v čase od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 došlo k uspokojeniu pohľadávok iných prednostných veriteľov ako žalobcu, neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a vznikom škody. 44. Základné zásady sporového súdneho konania sú obsiahnuté v článku 1 až 18 zákona č. 160/2015 Civilného sporového konania, účinného od 01. júla 2016. 45. Podľa článku 7 ods. 1 CSP, súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. 46. Článok 7 CSP upravuje dispozičný princíp, ktorým je sporové konanie takmer bezo zvyšku ovládané. Dispozičný princíp sa v sporoch prejavuje predovšetkým žalobnou iniciatívou žalobcu, bez ktorej spor nemôže vzniknúť. Súkromnoprávny spor nie je možné začať bez procesnej iniciatívy žalobcu. Sporové konanie sa preto zásadne začína na iniciačný návrh strany sporu, ktorá o sebe tvrdí, že je nositeľom (majiteľom) subjektívneho práva, ktorého ochrany sa dovoláva. 47. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 48. Podľa článku 9 CSP, strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. 49. Čl. 8 a 9 CSP sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Rovnako princípy súvisia s rovnosťou zbraní a princípom dispozičným. Priorizuje sa procesná aktivita sporných strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Obsahom princípu kontradiktórnosti civilného sporového konania je existencia právne dvoch proti sebe stojacich sporných strán a kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu. Inak povedané, žalobca a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorým by im bol na prospech. Kontradiktórnosť v užšom zmysle znamená možnosť podrobiť procesnej "debate" všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Každá sporová strana má teda právo vyjadriť sa k výsledkom procesnej aktivity protistrany. Tradičné vnímanie kontradiktórnosti znamená možnosť vyjadriť sa len k skutočnostiam uvádzaným protistranou a k vykonaným dôkazom. Civilný sporový poriadok ide však vo vnímaní kontradiktórnosti ešte ďalej. Z dikcie článku 9 je totiž nepochybné, že kontradiktórnosť v zmysle možnosti vyjadriť sa k procesnej aktivite svojej protistrany zahŕňa i možnosť vyjadriť sa k právnej argumentácii protistrany. Tým však nie je dotknutý postulát o rozdelení procesných úloh jednotlivých subjektov civilného procesu. Právna argumentácia je zverená v prvom rade súdu, v zmysle zásady iura novit curia. 50. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 51. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 52. Ak sa subjekt rozhodne svoje ústavné právo uplatniť, dispozičný princíp sa výrazne oslabuje v prospech princípu procesnej ekonómie. Jedným z účinkov podania žaloby na súd je totiž to, že súdu ako orgánu ochrany práva vzniká povinnosť vec prejednať a rozhodnúť v primeranom čase. Nie je preto mysliteľné, aby po uplatnení základného dispozičného oprávnenia, po podaní žaloby, niesli zodpovednosť za priebeh konania sporovej strany (prípadne sám žalobca). Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Podstata tohto princípu, spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legislatívnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. Súd preto hodnotí všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán, či iné procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity sú jedine ústavnoprávne. V tejto súvislosti možno predovšetkým spomenúť vysoké nároky na odôvodnenie meritórneho súdneho rozhodnutia v oblasti hodnotenia dôkazov. "Voľné" hodnotenie dôkazov neznamená v žiadnom prípade "ľubovoľné" hodnotenie dôkazov. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia preto musí byť presvedčivé, logicky konzistentné a bezrozporné, k čomu má prispieť i koncept voľného hodnotenia dôkazov. Čl. 17 je prejavom princípu arbitrárneho poriadku a nástrojom na zrýchlenie zefektívnenie sporového konania.
53. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 54. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. 55. Dôsledné uplatnenie princípu formálnej pravdy zo strany súdu tvorí nevyhnutnú súčasť procesného dokazovania. Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 149 a § 151 kladie sa zvýšený dôraz na procesnú diligenciu procesných strán, čoho dôsledkom je síce určité obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýnimočne na procesné strany, avšak vykonávanie navrhnutých dôkazov Civilný súdny poriadok ponecháva na zopár výnimiek výlučne súdu, čím dochádza k oslabeniu princípu kontradiktórností na úkor zásady vyšetrovacej, v zmysle ktorej súd nesie zodpovednosť za vykonávanie dôkazov a za ustálenie skutkového stavu. Vyšetrovacia zásada spočíva v tom, že nie procesná strana, ale súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní. Aj keď zákonodarca v súlade s dispozičnou zásadou a princípom kontradiktórnosti konania kladie vysoké nároky na procesnú aktivitu procesných strán z hľadiska predkladania jednotlivých prostriedkov procesného útoku (§ 149) a procesnej obrany (§ 151), v konečnom dôsledku je súd tou inštanciou, ktorá vykonáva jednotlivé dôkazné prostriedky, napríklad tým spôsobom, že súd a nie procesná strana vyzve svedka, aby opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu (§ 202 ods. 1 CSP). Dôkaz listinou sa vykoná tak, že ho prečíta na pojednávaní súd a teda nie procesná strana, čím sa kontradiktórnosť civilného sporového procesu presúva do polohy vyšetrovacej (zásada oficiality). 56. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 57. Súd v rámci dokazovania nemôže niesť zodpovednosť za nepreukázanie žalobcom tvrdeného nároku, ak žalobca nepreukázal ním tvrdené právo. Žalobca ako dominus litis mal v rámci procesnej aktivity povinnosť predkladať súdu také prostriedky procesného útoku, ktoré by vyvrátili prostriedky procesnej obrany, predložené žalovaným. Súd preto v súlade so zásadou oficiality, ktorá sa v celom rozsahu prejavuje v rámci vykonávania dôkazov a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel k záveru, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno z hľadiska preukázania dôvodnosti nároku, tvrdeného v žalobe. 58. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). 59. Z ust. § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou nie je postupom, ktorým súd odníma procesnej strane možnosť konať pred súdom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. 4 Cdo 6/1992, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky, ročník 1993, zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993). 60. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP). 61. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na priznanie náhrady trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.