Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/64/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne: Y. D., I. Č.. XXX, XXX XX I., proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená: 1/Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám.č. 13, Bratislava, 2/Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, 3/Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava o náhradu škody a nemajetkovú ujmu takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobkyňa domáhala voči Ministerstvu spravodlivosti SR o určenie skončenia pracovného pomeru a náhrady škody podľa zák.č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci. Vec bola vedená pod sp. zn. 18C 311/2009. Uznesením Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 20.04.2011 bol nárok žalobkyni o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 18C 64/2011.

2. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z. z. žalobkyňa, na základe výzvy súdu, podaním doručeným súdu dňa 18.05.2011 ustálila okruh skutkových okolností, ktoré tvoria základ jej právneho nároku na náhradu škody . Súčasne za orgány oprávnené konať v mene štátu označila popri Ministerstve spravodlivosti SR aj Ministerstvo vnútra SR a Generálnu prokuratúru SR.

3. Na základe podania žalobkyne súd uznesením zo dňa 03.06.2011 č.k. 18C 64/2011-184 určil, že v danej veci na základe skutkových okolností nároku žalobkyne, oprávnenými orgánmi zastupovať Slovenskú republiku v predmetnom spore ako žalovanú sú okrem Ministerstva spravodlivosti SR aj Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra SR.

4. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 18.05.2011 oprávnenosť svojho nároku odôvodnila tým, že jej škoda vznikla v dôsledku : A) viacerých nezákonných rozhodnutí : Začatím a vedením trestného stíhania voči žalobkyni, nezákonnou obžalobou a nezákonným odsúdením Okresným súdom v Piešťanoch, č. k. 3T 28/2008 IČS: 2107011604 (začatie trestného konania voči žalobkyni od mája 2006 do 17.2.2011). Nezákonnosť trestného stíhania a odsúdenia dokumentuje oslobodenie odsúdenej - Rozsudok 6To/59/2010-396 Krajského súdu v Trnave. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/4/2008-46 zo dňa 6. februára 2009 súd nezákonne na návrh Daňového úradu Myjava zrušil bez likvidácie súkromnú spoločnosť MH APPOLONIA, a.s., so sídlom M.R.Štefánika 563/12, Myjava, IČO 36 238 244, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiel Sa vo vložke číslo 10472/R. Výmaz

z OR od: 19.05.2009, dôvod výmazu: ex offo. Žalobkyňa má akcie 141-210 a plnú moc na vykonávanie akcionárskych práv bez obmedzenia, overenú notárom a je aj zamestnankyňa firmy. Zrušenie firmy bolo realizované bez vedomia žalobkyne, bez rozviazania pracovného pomeru so žalobkyňou, bez jej odhlásenia ako zamestnanca zo zdravotného a sociálneho poistenia. Od roku 2002 v dôsledku nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci žalobkyňa nemohla v spoločnosti pracovať, ani vykonávať akcionárske práva - nezákonne, na základe podvodnej notárskej zmluvy dosadený predseda predstavenstva nezákonne vyhodil žalobkyňu zo zamestnania. Nezákonne napísaná Notárska zápisnica NZ 158/01 N 172/01 notárom Notárskeho úradu v Piešťanoch, JUDr. Milanom Rovňákom 4.10.2001, kde je uvedené na strane druhej v bode 2 : "MVZ sa zúčastňujú a, X. A., I. S., Q.. Z. Č.. XXX/X, s číslami akcií od 1 až do 140, v počte 140 ks, v menovitej hodnote 1 akcia/5 000 Sk, čo predstavuje 66,666 % podiel na celom základnom imaní spoločnosti"... Príloha č. 8 - NZ 158/01 N 172/01 - osvedčený odpis. Zmluva o kúpe cenných papierov, akcií 1-140 nikdy nenadobudla účinnosť - v zmysle zmluvy, čl. III bod 1 na účinnosť prevodu sa vyžadoval zápis o prevode akcií do zoznamu akcionárov v Stredisku cenných papierov. X. A. nebol majiteľom ani jednej akcie. Na základe uvedenej NZ Okresný súd Trnava č. K0-1351/2002 14.2.2002 nezákonne zapísal v obchodnom registri do štatutárneho orgánu a.s. MH Appollonia IČO 36 238 244, Oddiel Sa, vložka č. 10335/T - do predstavenstva X. A. W. Ľ. A.. Dôkaz: priložené do spisu 16.9.2009 ako dôkaz č. 8 pod písmenami: a List X. A. z 5.3.2003 - oznámenie o neplatnosti zmluvy a kúpe akcií, b List P. K. z 24.10.2003 - trestné oznámenie na X. A. - podvod s akciami, c Zmluva o kúpe akcií 1-140 - čl. III bod 1 - zmluva nenadobudla účinnosť, d Zmluva o kúpe akcií 141-210 - čl. III bod 1 - zmluva nenadobudla účinnosť List SCP-20419/2003 - nebol urobený prevod v SCP, f List z 10.9.2003 - ohľadom doriešenia neplatných zmlúv, g nebol akceptovaný List P. K. z 2.4.2004 Okresnej prokuratúre ohľadom neoprávneného disponovania majetkom MH Appollonia, h List P. K. z 8.9.2004 Okresnej prokuratúre ohľadom neoprávneného disponovania majetkom MH Appollonia, ch List Daňovému úradu Myjava - podvodné presťahovanie MH Appollonia, i List Daňovému riaditeľstvu Trenčín z 25.11.2004 - tunelovanie firmy , j Odpor X. A.ka voči platobnému rozkazu na zaplatenie za kúpu akcií z 15.7.2005. Nezákonne napísaná Notárska zápisnica NZ 169/02 N 182/02 notárom Notárskeho úradu v Piešťanoch, JUDr. Milanom Rovňákom 5.6.2002, kde na strane jednej je uvedené: " Valného zhromaždenia sa zúčastňujú: X. A., nar. 25.2.1960, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX S., Q.. Z. XXX/X, ktorý sa preukázal akciami na meno, čísla akcií od 1 do 210, spolu 210 ks akcií v menovitej hodnote 5 000 Sk/1 akcia, t.j. 100 % účasť akcionárov". Zmluvy o kúpe cenných papierov, akcií 1-140 a akcií 141-210 nikdy nenadobudli účinnosť - v zmysle zmlúv, čl. III bod 1 na účinnosť prevodu sa vyžadoval zápis o prevode akcií do zoznamu akcionárov v Stredisku cenných papierov, toto nebolo zrealizované, čo zdokumentoval X. A. aj odporom proti platobnému rozkazu č.k. 7 Ro 1/05 zo dňa 17.5.2005 Okresnému súdu Senica, kde odmietol platiť za kúpu akcií - dôkaz: priložené do spisu 16.9.2009 ako dôkaz č. 8 pod písmenom j/. X. A. nebol majitelom ani jednej akcie. Na základe uvedenej NZ Okresný súd Trnava sp. zn.: Sa 10162/T 5.9.2002 zapísal v OR Oddiel Sa, vložka č. 10335/T za predsedu predstavenstva B. A., r.č. XXXXXX/XXXX, G. Z. K. X od 5.6.2002, za členov predstavenstva Z. G., X..Č.. XXXXXX/XXXX, O.. A. XXXX/XX S. od 5.6.2002 a S. I., X..Č.. XXXXXXX/XXXX, S. B.. O. XX, I. Z. I. od 5.6.2002. Na základe podvodnej notárskej zápisnice a nezákonného menovania do funkcie predsedu predstavenstva B. A. žalobkyňu tento nezákonne menovaný predseda predstavenstva so SBS ex policajta K. Š. so zbraňami nezákonne vyhodili z pracoviska. K nezákonnému rozviazaniu pracovného pomeru má žalobkyňa rozsudok PN-11C 258/02-185 Okresného súdu Trnava. Potom podľa vyjadrenia U.. U. Š., generálneho riaditeľa ÚDR SR Banská Bystrica - sa štatutármi spoločnosti stali nekontaktné osoby X. D. W. A. F. (od 3.7.2004), firma sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nikdy nenachádzala, preto bola spoločnosť zrušená ex offo na návrh Daňového úradu Myjava. Toto je zdokumentované v liste U.. U. Š. 1/141/105552/2009 z 18.9.2009 - dôkaz č. 5 poslaný do spisu 19.5.2010. B) v dôsledku nesprávneho úradného postupu. -prieťahmi v konaní: napr. osobne podané urgencie na Krajsky súd Trnava, žiadosti o nariadenie pojednávania (upozornenie na situáciu, že nekonaním súdu a plynutím času sa sústavne znižuje šanca, že oprávnený nárok bude uspokojený, že sudca, ktorý prípad riešil, má pozastavená činnosť...) O.. O. T. zo dňa 25.3.2004 a zo dňa 11.10.2004, a/trestné oznámenie na policajtov ORP-433/ UJKP-Tr-2005 b/ List pre OUJP z 1.8.2003 - nekonanie v trestnom oznámení, c/ List pre KÚJP z 8.9.2003 zbytočné predvolávanie, neriešenie problémov, d/ List pre OUJP z 13.5.2003 - nekonanie v tunelovaní, e/ List OU.IP z 23.6.2003 - nekonanie polície v tunelov ani, f/ List okresnej prokurátorky 28.10.2003 - prieťahy v postupe PZ, g/ List krajskej prokurátorky zo 7.4.2005 - prieťahy

v ČVS: OUJP-164/OEK-TT-2004, h/_List KP z 11.4.2005 - ČVS: OUJP-358/Pn-2003 - nariadenie opätovného šetrenia, j/ List KP O. S. z 18.5.2006 - liknavosť A.a v konaní, List OP Šebu - prieťahy v konaní A., -zneužitím právomoci verejného činiteľa zo strany policajtov, porušenie povinnosti policajtov urobiť úkon, vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosťou orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, na základe ktorých podala viaceré trestné oznámenia na policajtov, -diskrimináciou v oblasti zamestnania sa ako nezákonne obvinenej, obžalovanej, odsúdenej, nezákonne vyhodenej SBS-kou ex policajta K. Š. so zbraňami (nebol ani zamestnávateľom, ani zamestnancom spoločnosti MH Appollonia), resp. rozposielaním listov zamestnávateľom, že žalobkyňa pácha trestnú činnosť - od roku 2002 doteraz. 4.1. Predbežné prejednanie žiadosti o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, adresované žalobkyňou Ministerstvu financií SR. bolo postúpené Ministerstvu spravodlivosti SR 4. decembra 2008 - žiadosť je evidovaná pod č. spisu 26361/2008- 46 - Sekcia rozvoja, ekonomiky a správy, právny referát. Súčasne bolo doručené kancelárii ministra vnútra SR 12.3.2009 pod č.: KM-711/2009, pridelené 16.3.2009 pod č.p. SLV- 184/PS-2009 na vybavenie SL a VS MV SR - dôkaz: list MV SR, sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR č.p.: SLV-184/PS-2009 z 27.7.2009 - príloha č. 11 - na základe stanoviska rezortného útvaru nárok na náhradu škody neuznali. Na sťažnosť žalobkyne MV SR SKIS, generálny riaditeľ 7.12. 2009 listom č.p. SKIS-1009/OK-Sť-2009 oznámil: ..." Ďalej bolo zistené, že zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci neukladá povinnosť generálnej riaditeľke a pracovníkom SL a VS MV SR žiadať od žiadateľa žiadne upresnenia, vysvetlenia, listinné dôkazy, osobne sa vyjadrovať ku konkrétnej veci. ako aj nemusí oboznamovať žiadateľa so stanoviskami dotknutého rezortného orgánu". 4.2. Vzhľadom k tomu. že nezákonné rozhodnutia a nesprávny postup orgánov verejnej moci v uvádzaných námietkach mali výrazne negatívne dôsledky pre profesionálny aj osobný život žalobkyne, ako aj celej rodiny, rozsah spôsobenej škody za 10 rokov, žalobkyňa žiada, aby súd po vykonaní dokazovania priznal žalobkyni nárok na náhradu ušlej mzdy, ušlého zisku, náhradu vecnej škody, bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, zadosťučinenia vrátane trov konania, ktoré žalobkyni vznikli v trestných konaniach počas rokov 2002-2011, v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z a to v celkovej čiastke 3 milióny Eur.

5. Podaním zo dňa 14.11.2011 sa žalovaná zastúpená MV SR vyjadrila k žalobe žalobkyni. Vo svojom vyjadrení predovšetkým namietal svoje oprávnenie zastupovať žalovanú v predmetnom konaní s poukazom na to, že pokiaľ v prípravnom konaní vyšetrovateľ ukončí vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby a odovzdá spis prokurátorovi, tento pre podaním obžaloby posúdi, či sú splnené dôvody podmieňujúce postavenie obvineného pred súd- pred súd. Posúdenie tejto otázky závisí od toho. či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom. Preskúma tiež, či policajt postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, osobitne s tými. ktoré zabezpečujú právo na obhajobu. Máme za to, že ako náhle vyšetrovateľ odovzdá spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby, za konanie preberá zodpovednosť prokurátor. Podaním obžaloby na súd preberá prokurátor v celom rozsahu zodpovednosť za výsledky vyšetrovania. Z uvedeného dôvodu je prokurátor povinný po ukončení vyšetrovania preskúmať vyšetrovací spis a zodpovedne posúdiť, či zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Súčasne musí prokurátor preveriť, či boli vykonané všetky dôkazy na to. aby mohol súd podľa zákonných hľadísk rozhodnúť o vine a treste. A ak prokurátor následne podá obžalobu a súd ju akceptuje, tak za konanie preberá zodpovednosť sudca a preto zastávame názor, že ak aj súd oslobodí spod obžaloby obvineného, je daná zodpovednosť SR

- Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v občiansko-súdnom konaní o náhradu škody. Podľa ustálenej právnej praxe je prokurátor povinný podať obžalobu aj vtedy, keď si dve skupiny dôkazov odporujú a rozpory nemožno odstrániť, pretože ďalšie dôkazy sa už nedajú zaobstarať dostupnými prostriedkami. Za tejto situácie nezostáva nič iné. len aby súd po vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní tieto sám podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku zhodnotil. O tom, že uvedený postup je dlhodobo v súlade s obvyklou súdnou praxou svedčia napr. stanovisko, vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 105/76 v zmysle ktorého: ,, Prokurátor alebo vyšetrovateľ môže zastaviť trestné stíhanie podľa § 1~2 ods. 1 pism. a) Trestného poriadku (účinného v čase vydania rozhodnutia) len vtedy, ale je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Nestačí teda, že o existencii skutku je pochybnosť vyplývajúca z toho, že vo vykonaných dôkazoch sú rozpory, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dôkazov a zistenie, ktoré z odporujúcich si dôkazov sú pravdivé, závisí len od ich zhodnotenia súdom po ich vykonaní na hlavnom pojednávaní podľa zásad bezprostrednosti a ústnosti. V takomto prípade nie je prokurátor alebo vyšetrovateľ oprávnený zastaviť trestné stíhanie, ale je povinný podať obžalobu". Stanovisko vyplývajúce z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 13/97 v zmysle ktorého: ,, V prípade, ak sa po vykonaní všetkých dostupných a relevantných dôkazových prostriedkov vytvoria dve skupiny dôkazov, z ktorých jedna svedčí o vine obvineného a druhá túto vinu spochybňuje a zistenie, ktoré z odporujúcich dôkazov sú pravdivé, bude závisieť len od ich hodnotenia, nemôže prokurátor rozhodnúť spôsobom, uvedeným v § 171 ods. I Trestného poriadku (účinného v čase vydania rozhodnutia), t.j. postúpiť vec inému orgánu, ale je povinný podať na obvineného obžalobu, o ktorej súd rozhodne na hlavnom pojednávaní po vykonaní a vyhodnotení dokazovania podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti (§ 2 ods. 11. 12 Trestného poriadku účinného v čase vydania rozhodnutia) a zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 6 Trestného poriadku účinného v čase vydania rozhodnutia) ". K predmetnej žalobe považujeme za potrebné zdôrazniť, že konaním vyšetrovateľa nedošlo k žiadnemu porušeniu základných zásad trestného konania podľa § 2 Trestného poriadku. V tejto súvislosti by sme osobitne uviedli : o § 2 ods. I citovaného ustanovenia, podľa ktorého: ,,Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorýo ustanovuje tento zákon".

- § 2 ods. 3 citovaného ustanovenia, podľa ktorého: "Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky sú prípustné len podľa zákona alebo podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy

- § 2 ods. 4 citovaného ustanovenia, veta prvá. podľa ktorej: ,,Ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti".

- § 2 ods. 5 citovaného ustanovenia, veta prvá a druhá, podľa ktorých: ,,Orgány činné

- v trestnom konaní postupujú (ak, aby bol náležité zistený skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán".

- § 2 ods. 8 citovaného ustanovenia: "Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. I zákona č. 514/2003 Z. z., koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. Neobstojí ani obvyklá argumentácia SR - Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou obvykle namieta nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, či odôvodňujúc, že práve súd oslobodil obvineného spod obžaloby. Pretože, práve súd mohol obžalobu aj odmietnuť podľa príslušného ustanovenia Trestného poriadku atak by vôbec nedošlo ku konaniu na súde, a tým k výške trov konania, ktoré obvinenému vznikli, a ktoré ako navrhovateľ potom žiada V občiansko- súdnom konaní. Keďže vyšetrovateľ Policajného zboru nemal inú zákonnú možnosť na postup v predmetnej trestnej veci (ak nechcel postupovať v rozpore s Trestným poriadkom a tým sa sám vystaviť nebezpečenstvu možného trestného stíhania pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona, prípadne marenie úlohy verejného činiteľa podľa § 159 Trestného zákona) a súd prijal obžalobu, máme zato, že žalovanou v predmetnom spore by mala byť Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. 5.1.Rovnako vzniesla námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie a námietku nedostatku právomoci civilného súdu konať v tejto veci. čo odôvodnila s poukazom na ustanovenia občianskeho súdneho poriadku ktorý vymedzuje právomoc súdov v § 7. Odsek 1 tohto paragrafu určuje, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V odseku 2 je stanovené, že v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Odsek 3 hovorí, že iné veci prejednávajú

a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. Právo na náhradu škody v zmysle § 6 cit. zákona sa zakladá na podmienke, že rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Rozhodnutím príslušného orgánu, ktorým konštatuje nezákonnosť rozhodnutia je súd v konaní viazaný a nemôže prípadnú nezákonnosť rozhodnutia posudzovať ako predbežnú otázku. Je rozdiel medzi procesnou samostatnosťou vyšetrovateľa v trestnom konaní a dozorovou právomocou prokurátora. V tejto súvislosti poukazujeme na druhú vetu § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. podľa ktorej cit.: ..súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu". Vzhľadom ku skutočnosti, že v týchto prípadoch je jediným orgánom príslušným rozhodnúť o tom. či uznesenie vyšetrovateľa je alebo nie je zákonné jedine prokurátor a to s poukazom na druhú vetu § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v ktorej je súd rozhodnutím príslušného orgánu viazaný, zastávame názor, že civilné súdy nie sú príslušné určovať, či postup a rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní sú. alebo nie sú zákonné. Nedostatok právomoci civilných súdov určovať, či postup alebo rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní sú alebo nie sú zákonné vyplýva nie len z § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. ale aj z ustanovení O.s.p. týkajúcich sa právomoci civilných súdov, v zmysle ktorých v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok, tento vzťah dôkladne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je podľa nášho názoru určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 7 ods. 1 O.s.p. Na základe vyššie uvedeného a vzhľadom k tomu. že zákon č. 514/2003 Z. z. vylučuje, aby súdy rozhodovali o tom. či je rozhodnutie zákonné alebo nie (nakoľko súd rozhodujúci o náhrade škody je viazaný rozhodnutím orgánu, ktorý je príslušným na určenie, či je rozhodnutie zákonné alebo nie), nie je podľa nášho názoru daná ani právomoc civilného súdu určovať, či rozhodnutie, ktoré nebolo na to príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť, je alebo nie je zákonné, a už vôbec nie v prípadoch rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ktorých postup upravujú na to príslušné právne normy. Na podporu tvrdení poukázala na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C/86/2009 zo dňa 11.05.2001 podľa ktorého bol žalobný návrh zamietnutý s odôvodnením, že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo súd v občianskom súdnom konaní, aby zasahoval do trestného konania tým. že by posudzoval postup orgánov činných v trestnom konaní. Ak by aj súd v občianskom súdnom konaní mal možnosť posúdiť, či trestné konanie vedené proti žalobkyni bolo dôvodné, tak by súd aj v tomto prípade návrh žalobkyni ako nedôvodný zamietol, nakoľko trestné konanie bolo vedené v súlade s trestným poriadkom a trestným zákonom. Súd mal za to. že uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné z dôvodu zastavenia trestného stíhania voči navrhovateľke posudzovať ako nezákonné. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 106/2003 danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok. Súd musí jej splnenie skúmať vždy ex oťfo. v každom štádiu konania a na každom stupni rozhodovania (§ 103 OSP). Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania (§ 104 ods. 1 OSP). Z uznesenia bývalého Mestského súdu v Bratislave z 30. apríla 1996, č. 17 S 5/96 vyplýva, že postup orgánov činných v trestnom konaní je procesne upravený v zákone č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (zákon o trestnom konaní súdnom - ). Rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, teda i rozhodnutia prokurátora nespadajú pod preskúmavaciu právomoc súdov podľa piatej časti O.s.p. (správne súdnictvo), nakoľko tu ide o veci, o ktorých podľa zákona rozhodujú iné orgány a v inom. než občianskom súdnom konaní a nejedná sa o rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti v rovine občianskoprávnej, respektíve správneho práva.

Z uvedeného teda vyplýva, že danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni. Jej nedostatok je fakticky neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania. S poukazom na vyššie uvedené zastávame názor, že v tejto veci nie je daná právomoc civilného súdu určovať, či niektoré z rozhodnutí alebo postupu orgánov činných v trestnom konaní bolo zákonné z dôvodov vyššie uvedených. Žalobkyňa nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy vo výške 3.000.000,- € podľa podmienok uvedených v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. z ktorého vyplýva, že výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení preto jej žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť.

6. Podaním zo dňa 27.02.2011 sa žalovaná prostredníctvom zastupujúceho orgánu t.j. MS SR písomne vyjadrila k žalobe. Vo svojom vyjadrení poukázala na to že, žalobkyňa sa žalobným návrhom zo dňa 30.01.2009, v znení jeho neskorších doplnení, domáha od žalovanej zaplatenia 3.000.000,- EUR a náhrady trov právneho zastúpenia titulom náhrady škody - ušlej mzdy, ušlého zisku, vecnej škody, bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, zadosťučinenia atď., spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci. Nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom súdov, orgánov Policajného zboru, prokuratúry a inými skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou, jej mala vzniknúť škoda za ktorú má v zmysle § 3 ods. 1 písm. a), d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zák. č. 514/2003 Z.z.) niesť zodpovednosť Slovenská republika, v tomto konaní zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom vnútra SR a Generálnou prokuratúrou SR. Žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od viacerých skutočností a procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní, súdov, notárskeho úradu a iných subjektov, ktoré označuje ako nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup týchto orgánov. Za nezákonné rozhodnutia označuje uznesenie o vznesení obvinenia žalobkyni, jej obžalobu a odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 03.02.2010, sp. zn. 3T 28/2008, zrušeného Rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6T0 59/2010, uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.02.2009, sp. zn. 28CbR 4/2008, ktorým Okresný súd zrušil bez likvidácie spoločnosť MH APPOLONIA, a.s., notárske zápisnice o valnom zhromaždení spoločnosti MH APPOLONIA, a.s. sp. zn. NZ 158/01 N 172/01 zo dňa 04.10.2001 a NZ 169/02 N 182/02 zo dňa 05.06.2002 spísané na notárskom úrade JUDr. Milana Rovňáka, a nesprávnym úradným postupom mali byť prieťahy v konaní orgánov činných v trestnom konaní, porušovanie povinnosti urobiť úkon a nečinnosť týchto orgánov pri výkone verejnej moci a diskriminácia žalobkyne v oblasti zamestnania. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa ods. 2 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Podľa čl. VI zák. č. 514/2003 Z.z. tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2004. Vzhľadom na skutočnosť, že k žalobkyňou namietaným úkonom došlo v dlhšom časovom rozpätí od r. 2002 až do súčasnosti, v zmysle prechodných a záverečných ustanovení § 27 zák. č. 514/2003 Z.z. je potrebné rozlíšiť obdobie v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia, resp. ku konaniu orgánu verejnej moci, v dôsledku ktorých mala byť spôsobená škoda, a to pre určenie právneho predpisu, v režime ktorého bude uplatnený nárok na náhradu škody posudzovaný. Činnosť notárskeho úradu JUDr. Milana Rovňáka pri spísaní notárskych zápisníc osvedčujúcich priebeh valných zhromaždení spoločnosti MH APPOLONIA, a.s. zo dňa 04.10.2001, č. z. NZ 158/01 N 172/01, a zo dňa 05.06.2002, č. z. NZ 169/02 N 182/02, spadá do obdobia pred účinnosťou zák. č. 514/2003 Z. z. V zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení zák. č. 397/2000 Z.z. platného a účinného v čase spísania predmetných notárskych zápisníc notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Subjektom zodpovedným za vznik škody v dôsledku výkonu činnosti podľa notárskeho poriadku je leda príslušný notár. V tomto konaní žalovaná Slovenská republika by bola pasívne vecne legitimovaným subjektom žaloby o náhradu škody spôsobenej notárom pri výkone

verejnej moci až podľa úpravy účinnej od 01.07.2001, teda od účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z., a v tejto časti tak žaloba nesmeruje proti pasívne vecne legitimovanému subjektu. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu: a)Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b)Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, d) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Vzhľadom na uvedené rozdelenie pôsobnosti orgánov príslušných konať v mene štátu vo veciach náhrady škody a na rozsah žalobkyňou namietaných úkonov a rozhodnutí orgánov verejnej moci je Ministerstvo spravodlivosti SR príslušné vyjadriť sa a zastupovať štát len vo vzťahu ku skutočnostiam spadajúcim do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánu príslušného konať v mene štátu. Zo žalobkyňou uvádzaných skutočností, v dôsledku ktorých jej mala vzniknúť škoda, je tak žalovaná 1/ príslušná vyjadriť sa k namietanému uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.02.2009, sp. zn. 28CbR 4/2008, ktorým Okresný súd zrušil bez likvidácie spoločnosť MH APPOLONIA, a.s. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok - aby nastala udalosť, ktorá má za následok vznik škody, vznik škody/ujmy a, predovšetkým, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a vznikom škody. V konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť úspešný len ten žalobca, ktorý preukáže tri skutočnosti zároveň - že bola splnená podmienka vydania rozhodnutia a jeho následného zrušenia pre nezákonnosť, že žalobcovi vznikla škoda, a tiež, že táto škoda by nebola vznikla, keby v príslušnom konaní nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Ak je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz ojej existencii. Rovnako tak v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné preukázať, že orgán verejnej moci pri výkone svojej právomoci postupoval v rozpore so zákonom, a práve v dôsledku takéhoto konania žalobca utrpel škodu. Žalovaná 1/ je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody a z tohto dôvodu žiada návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Za nezákonné rozhodnutie označila žalobkyňa o.i. uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.02.2009, sp. zn. 28CbR 4/2008, ktorým okresný súd zrušil bez likvidácie spoločnosť MH APPOLONIA, a.s. Uvedené rozhodnutie však nespĺňa znaky nezákonného rozhodnutia v zmysle ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z., keďže toto nebolo po nadobudnutí právoplatnosti príslušným orgánom, teda nadriadeným súdom, ako nezákonné zrušené, pričom týmto záverom je súd rozhodujúci o náhrade škody v zmysle § 6 viazaný. Žalobkyňa taktiež nie je aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 5 zák. č. 514/2003 Z.z. a nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody uvádzanej žalobkyňou a uvedeným rozhodnutím. Príčinná súvislosť ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa

stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, Či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Okresný súdu Trenčín rozhodol o zrušení spoločnosti MH APPOLONIA, a.s. v zmysle § 68 ods. 6 zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, uznesením zo dňa 06.02.2009, pričom podnet na zrušenie spoločnosti bol iniciovaný v r. 2008. Výmazom spoločnosti z obchodného registra ku dňu 18.05.2009 mala žalobkyni vzniknúť ujma v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. PN - 11C 258/02-185, ktorým jej bola priznaná náhrada mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru v spoločnosti MH APPOLLONIA, a.s. Rozsudok o povinnosti nahradiť žalobkyni mzdu za obdobie od 28.10.2002 do 31.12.2005 nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2006. Od uvedeného dňa sa tak žalobkyňa mohla proti spoločnosti MH APPOLLONIA, a.s. domáhať splnenia tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, čo i návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.05.2006 urobila. Nie je preukázané, či v exekučnom konaní vedenom na ex. úrade JUDr. Pavla Činčuru pod sp. zn. Ex 352/06 došlo k vymoženiu aspoň časti pohľadávky žalobkyne, avšak z jej podaní je zrejmé, že exekúcia bola už v čase jej začatia (upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.10.2006) neúspešná. Pohľadávka žalobkyne voči spoločnosti MH APPOLLONIA, a.s. vyplývajúca z rozsudku tak bola už v čase začatia exekučného konania nevymožiteľná. V konečnom dôsledku to vyplýva i z rozhodnutia súdu, ktorý rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie, z čoho je zrejmé, že spoločnosť nedisponovala žiadnym majetkom, z ktorého by mohli byť veritelia spoločnosti v procese likvidácie spoločnosti uspokojení. Medzi uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.02.2009, sp. zn. 28CbR 4/2008, a vznikom žalobkyňou tvrdenej škody tak nie je daná žiadna príčinná súvislosť. Žalobkyňa ničím nepreukázala, že ak by nedošlo k zrušeniu spoločnosti MH APPOLLONIA, a.s. mohla by si úspešne uplatniť svoje nároky voči uvedenej spoločnosti, ktoré majú predstavovať časť náhrady škody uplatnenej v tomto konaní. 6.1. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu postupu príslušníkov policajného zboru, orgánov Ministerstva vnútra SR a orgánov prokuratúry ak nezákonnosti ich rozhodovania pri vybavovaní viacerých podnetov žalobkyne na začatie trestného stíhania, resp. na preskúmanie postupu a rozhodnutí orgánov polície a prokuratúry, žalovaná 1/ poukazuje na skutočnosť, že súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní a zákonnosť rozhodnutí v ňom vydaných, pokiaľ nie je príslušnými orgánmi konštatované porušenie zákona v činnosti uvedených orgánov. Orgánom dohľadu nad zákonnosťou trestného konania pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní je v zmysle trestného poriadku príslušný dozorujúci prokurátor. Činnosť príslušníkov a orgánov policajného zboru podlieha taktiež dohľadu a kontrolnej právomoci nadriadených orgánov v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Až na základe príslušnými subjektmi konštatovaného nesprávneho úradného postupu týchto orgánov je potom možné v konaní o náhradu škody posúdiť, či uvedené konanie malo za následok vznik škody, za ktorú by bolo potrebné poskytnúť náhradu. V zmysle poslednej úpravy žalobného petitu zo dňa 01.06.2011 sa žalobkyňa domáha od žalovaných zaplatenia 3.000.000,-EUR a náhrady trov právneho zastúpenia titulom náhrady ušlej mzdy, ušlého zisku, vecnej škody, bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, zadosťučinenia atď., spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci. Z uvedeného petitu, ako ani z obsahu samotnej žaloby a jej doplnení, však nie je zrejmé aká časť z požadovanej sumy pripadá na náhradu ušlej mzdy, aká časť predstavuje ušlý zisk, náhradu vecnej škody a ďalších uplatňovaných nárokov, ako ani akým spôsobom mal žalobkyni tvrdený ušlý zisk, skutočná škoda a ďalšie uplatňované nároky vzniknúť. Rovnako ničím neodôvodnená a nepreukázaná je i samotná výška požadovanej náhrady v sume 3.000.000,-EUR.

7. Podaním doručeným súdu dňa 25.10.2012 žalobkyňa vyčíslila jednotlivé položky tvoriace majetkovú ujmu uplatnenú v predmetnom konaní, a to v prípade ušlej mzdy na sumu120.716 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% vo výške 18 783 Eur, odvody za zamestnanca do zdravotnej a sociálnej poisťovne vo výške 18 722 Eur, trovy konania 18 722 Eur, nezúčtovaná záloha 649 Eur, ušlý zisk po zdanení 3.304 783 Eur, výška vecnej škody 154 252 Eur, SSU 83 563 Eur, nemajetková ujma 83 563 Eur, trovy trestného konania 1484 Eur, trovy obhajoby 928 Eur, spolu 3.874 612 Eur.

Podaním zo dňa zo dňa 19.09.2014 žalobkyňa opätovne rozšírila svoj nárok na náhradu škody. Súd uznesením na pojednávaní konanom dňa 19.09.2014 rozhodol o pripustení zmeny žaloby spočívajúcej v rozšírení žaloby na sumu 4.308 682 Eur.

8. Generálna prokuratúra SR ako orgán, na základe uznesenia súdu, oprávnený zastupovať žalovanú v predmetnom spore sa k žalobe vyjadril na pojednávaní konanom dňa 22.03.2018, ktorým žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s poukazom na argumentáciu MV SR v písomnom vyjadrení k žalobe. Súčasne poukázala nato, že ani jedna zo skutkových okolností uvádzaných žalobkyňou a predbežne prerokovanou nezakladá jej oprávnenie ako i povinnosť žalovanú v predmetnom konaní zastupovať s výnimkou nárokov súvisiacich s nezákonným trestným konaním vedeným na Okresnom súde v Piešťanoch sp.zn. 3T 28/2008 v rámci ktorého súd na základe podanej obžaloby žalobkyňu uznal vinnou pre prečin ohovárania. Rozsudok bol následne zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 6 To59/2010-396 zo dňa 17.02.2011. Súčasne namietal premlčanie nároku ako aj skutočnosť, že predmetné nezákonné rozhodnutie nebolo predbežne prerokované v zmysle § 15 a nasl. zák.č. 514/2003 Zb.

9. V predmetnom konaní si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody v majetkovej a nemajetkovej sfére titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobkyňa na základe výzvy súdu podaním doručeným súdu dňa 18.05.2011 špecifikovala skutkové okolnosti a právne skutočnosti o ktoré opiera uplatnený nárok a to: a) Trestné konanie vedené pod sp.zn. 3T 28/2008 v rámci ktorého bolo rozhodnutie prvostupňového súdu - Okresného súdu v Piešťanoch zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 6To 59/2010-396, ktorým bola žalobkyňa spod obžaloby oslobodená, t.j. nezákonné rozhodnutie, b) Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/4/2008-46 zo dňa 06.02.2009, ktorým súd nezákonne rozhodol o zrušení spoločnosti MH APPOLONIA a.s. bez likvidácie, c) nezákonne napísané NZ NZ č. 158/01, N 172/01 a NZ 169/02, N 182/02 vyhotovené na notárskom úrade v Piešťanoch, notárom JUDr. Milanom Rovňákom, d) prieťahy v konaní orgánov činných v trestnom konaní, e) zneužitie právomoci verejného činiteľa, f)diskriminácia v oblasti zamestnania sa ako nezákonne obvinenej. 9.1. Pokiaľ ide o výšku škody, túto žalobkyňa v priebehu konania niekoľkokrát menila. V pôvodnej žalobe si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 500.000 Eur. V podaní, ktorým doplnila žalobu, doručenom súdu 18.05.2011, žiadala priznať celkovo, bez bližšej špecifikácii, náhradu škody vo výške 3 miliónov Eur. Záverom súd uznesením zo dňa 19.09.2014, bez ďalšieho, pripustil zmenu žaloby a rozšírenie nároku na sumu 4.308.682 Eur.

10. Vzhľadom k tomu, že nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy žalobkyňa opiera o skutkové okolnosti ku ktorým došlo v rôznom časovom období a za účinnosti rôznych právnych predpisov upravujúcich zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi štátnej správy a moci pri výkone verejnej moci, súd posudzoval oprávnenosť nároku žalobkyne z hľadiska splnenia zákonných podmienok vo vzťahu ku každej právnej skutočnosti spôsobilej, podľa tvrdenia žalobkyne, vyvolať škodu a založiť zodpovednostný vzťah štátu za túto škodu individuálne, podľa príslušnej právnej normy. 10.1. Podľa zák.č. 58/69 Zb. §9 ako i podľa §15 zák. č. 514/2003 Z.z. základnou podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je jeho predbežné prerokovanie pred príslušným orgánom oprávneným zastupovať štát v konaní o náhradu škody podľa vyššie uvedených zákonov. Bez splnenia tejto podmienky súd nie je oprávnený nárok prerokovať, nakoľko predbežné prerokovanie nároku je procesnou podmienkou a jej nedostatok bráni tomu, aby súd vo veci konal. V prípade zák.č. 58/69 Zb. sa povinnosť prerokovať nárok na náhradu škody sa nevzťahovala na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. 10.2. Žalobkyňa založila do spisu listinný dôkaz o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody zo dňa 02.12.2008. Z písomného vyjadrenia žalobkyne ( písomné podanie doručené súdu dňa 18.05.2011) vyplýva, že pôvodne si nárok žalobkyňa uplatnila na MF SR, ktoré následne žiadosť žalobkyne postúpilo MS SR ako orgánu oprávnenému nárok prerokovať a to dňa 04.12.2008. Na MV SR bola žiadosť podaná dňa 12.03.2009. Z obsahu žiadosti predloženej žalobkyňou v konaní nie je jednoznačne zrejmé na základe akých skutkových a právnych okolností sa žalobkyňa domáhala náhrady škody. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobkyňa uvádza nasledovné: "V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci: a, nezákonným rozhodnutím d, nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom k tomu, že mi

vznikla škoda v občianskom súdnom konaní vinou sudcu a taktiež mi spôsobil škodu orgán Policajného zboru, žiadam o uspokojenie mojej požiadavky. 1. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich pri výkone svojej funkcie je sudca nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností, zistených v súlade so zákonom. V mojom prípade to tak nebolo. Aj napriek tomu, že mám právoplatný a vykonateľný rozsudok, finančná čiastka, ktorú mi spoločnosť MH APPOLLONIA bola zaviazaná uhradiť, mi doposiaľ vyplatená nebola. Bola síce začatá exekúcia, avšak pohľadávka vymožená nebola, nakoľko na adrese, ktorá je uvedená ako sídlo spoločnosti sa žiadna spoločnosť nenachádza a ani sa vôbec nikdy nenachádzala. Som toho názoru, že uvedený stav bol zapríčinený tak liknavosťou vyšetrovateľov konajúcich vo veciach trestného činu podvodu, vedomým zakrývaním podvodov kolektívu A. W. Š., zločineckej skupiny zo Senice a Myjavy, v ktorej figurovali bývalí policajti a kukláči, ako aj prieťahmi Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. PN-11C 258/02 a 10 CO 273/03. Môj prípad riešil sudca, ktorý bol úplatný a ktorému neskoršie minister P. pozastavil činnosť. Dňa 26.3.2004 môj právny zástupca JUDr. Ján Chmelo osobne podal na Krajský súd v Trnave písomnú žiadosť o informáciu, v akom štádiu sa nachádza konanie v uvedenom spise, nikto mu neodpovedal. V mesiaci júni 2004 JUDr. Chmelo urgoval telefonicky prieťahy v konaní, bolo mu oznámené, že zákonný sudca má pozastavenú činnosť a veci, ktoré má pridelené, budú prerozdeľovať iným sudcom. Po uplynutí roku od podania opätovne žiadal JUDr. Chmelo nariadenie pojednávania, resp. rozhodnutí vo veci. Taktiež návrh na nariadenie predbežného opatrenia z 12.12.2002, aby bolo žalovanému (a.s. Ml, Appollonia) zakázané prevádzať finančné prostriedky zo všetkých účtov tak, aby na týchto účtnw bola ponechaná čiastka minimálne 1 322 000 Sk v môi prospech, uznesením 11C 258/02-37 Okresný súd Piešťany zamietol čím ma sudca poškodil, pretože zločinecká skupina na Záhorí s bývalým kukláčom a bývalým policajtom Š. vyvŕtali zámky na výrobnej hale, odcudzili podvodne majetok spoločnosti a exekútor mi teraz vinou policajtov a sudcov nemôže vymôcť exekúciu na základe poverenia Okresným súdom Senica vedeného pod č. 5205025685 z roku 2006. Orgány v trestnom konaní nepostupovali v súlade so zákonom. Policajti S., M. a A. spolupracovali s uvedenou zločineckou skupinou zo Senice a Myjavy, nepostupovali v trestnom konaní tak, aby bol zistený skutkový stav veci, ale postupovali tak, a zakryli podvody tejto skupiny. Konkrétnejšie o činnosti týchto policajtov uvádzam v prílohe. V tejto súvislosti spomeniem aj nesprávny úradný postup policajtov. V roku 2001 bolo počas víkendu vykradnutých viacero firiem v Piešťanoch na Partizánskej ulici (neobjasnené), napr. je spoločnosti MH Appollonia vylomili zámky na viac ako 5 kanceláriách. Z pokladne, za ktorú s ja bola hmotne zodpovedná, bolo odcudzených viac ako 100 000 Sk a z môjho zamknutého písacieho stola bolo odcudzené značné množstvo stravných poukazov. Napriek tomuto som vôbec nebola policajtami vypočutá. A. mi iba dovolil napísať na papier, koľko som mala peňazí v pokladni a množstvo stravných poukazov. Pri výsluchu v roku 2003 som policajta S. upozornila, že si myslím, že aj s vykradnutím firmy môže mať niečo spoločné A., lebo ním privedený SBS-kár niekoľko dní pred krádežou si podozrivo prezeral dvor budovy, ako aj kancelárie. Policajt S. nepripustil možnosť, že toto vykradnutie má na triku zločinecká skupina - SBS Š.. Po tomto upozornení ma začali prenasledovať holohlaví muži v čiernych bundách. Od júna 2004 začali odo mňa pýtať 163 424.50 Sk a vyhrážať sa mi likvidáciou ako aj likvidáciou môjho syna, ak im to nezaplatím - príloha. Podplatili daňové kontrolórky a tieto podvodne doúčtovali nerealizované predaje výrobkov a podvodne dorubili DPH aby A. neplatil DPH z firmy Minimax, lebo si neoprávnene uplatnil DPH na vstupe a ja som to napadla. Na moje sťažnosti (opravné prostriedky v súlade s § 185 Trestného poriadku na vydané uznesenia o zastavení trestného stíhania) dozorujúci prokurátor O.. S. a O.. Š. nepostupovali v zmysle zákona. Nepreskúmavali zákonnosť rozhodnutí týchto policajtov, len m oznámili, že moje sťažnosti boli zamietnuté z dôvodu podania sťažnosti neoprávnenou osobou. Myslím si, že ak som bola poškodená, ak mám právoplatný rozsudok, ak mám originál akcie, ak mám plnú moc bez obmedzenia, overenú notárom, tak by som asi oprávnenou osobou mala byť keď k tomu bolo treba napr. nejaké iné plnomocenstvo na zastupovanie napr. pred súdmi alebo trestnom konaní, mal by ma na to niekto upozorniť, mal si ho niekto pýtať, majiteľ akcií by mi takéto plnomocenstvo z USA poslal. Policajti a sudcovia ma svojím konaním poškodili. 2.Voči rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní som sa nemohla brániť cestou riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V mojom prípade 1 trestné oznámenie policajt S. rozdelil na veľa šetrení. Urobil to zámerne, aby som v uvedenom trestnom oznámení pri riešení napr. daňových podvodov, podvodov s majetkom, podvodov s akciami... nevystupovala ako poškodená. Urobil to preto,

aby prokurátor nemusel vyhovieť mojím sťažnostiam na uznesenia, v ktorých písal totálne nezmysly, ale aby prokurátor mi poslal vyjadrenie, že sťažnosť bola podaná neoprávnenou osobou. Sťažnosti na policajtov odmietol riešiť OR PZ JUDr. S. I., aj riaditeľ KR PZ O.. U. B.. Prokurátorka O.. S. ma odporučila na príslušnú zložku Ministerstva vnútra SR. Riaditeľ Prezídia PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície moje podanie len vzal na vedomie, vôbec sa neunúval konať. Viceprezident PZ O. S. ma osobne ubezpečil o doriešenie odškodnenia, nariadil konať vedúcemu oddelenia p. O., žiaľ, bol zbavený funkcie. Taktiež minister P. začal konať, žiaľ, odišiel z vlády. O.. D. - riaditeľ inšpekcie MV vzhľadom k tomu, že robil riaditeľa PZ v Piešťanoch a bol nadriadeným policajtom v Piešťanoch, nechcel konať proti týmto policajtom a moju sťažnosť opätovne vrátil na prokuratúru. Generálna prokuratúra mi poradila dať trestné oznámenie na policajtov - toto A.. D. riešila tak, že ma ani raz nevypočula, ani si odo mňa nepýtala listinné dôkazy. Aby som sa voči jej rozhodnutiu nemohla odvolať na vojenskú prokuratúru, tak 10 policajtov v Piešťanoch vymyslelo, ako ma zastaviť. Krivo ma obvinili a obžalovali." 10.3.V samotnej žalobe, predovšetkým v jej doplnení , žalobkyňa relevantné skutkové okolnosti upresňuje, za príčinu vzniku škody označuje aj iné súvisiace skutkové okolnosti , avšak nesporným faktom je, že zo strany orgánov zastupujúcich žalovanú táto skutočnosť nebola namietaná a vo svojich písomných stanoviskách sa k jednotlivým tvrdeniam žalobkyne vyjadrili. Preto súd v rámci konania posudzoval opodstatnenosť nároku žalobkyne s poukazom na ňou v konaní označené nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup.

11. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie, za nezákonné rozhodnutie žalobkyňa označila rozhodnutie o začatí trestného stíhania a uznesenie o vznesení obvinenia v súvislosti s trestným konaním vedeným na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp.zn.3T 28/2008 v rámci ktorého bola žalobkyňa odsúdená, rozsudok bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6 To 59/2010 a uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. 28 CbR 4/2008, ktorým bola zrušená spoločnosť MH APPOLONIA, a.s. bez likvidácie. Vzhľadom k tomu, že k vydaniu rozhodnutí, ktoré žalobkyňa označila za nezákonné došlo v čase platnosti a účinnosti zák.č. 514/2003 Zb. súd posudzoval oprávnenosť nároku na základe splnenia zákonom stanovených podmienok. Podľa § 5 ods. 1) zákona č.514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 ) zákona č.514/2003 Z.z ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2) zákona č.514/2003 Z.z právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. V prípade trestného konania vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp.zn. 3T 28/2008 nezákonným rozhodnutím nie je rozsudok Okresného súdu V Piešťanoch sp.zn. 3T 28/2008 zo dňa 03.02.2010, nakoľko rozsudok i napriek tomu, že bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Trnave rozsudkom zo dňa 17.02.2011 č.k. 6To 59/2009 a žalobkyňa bola spod obžaloby oslobodená, bol zrušený na základe riadneho opravného prostriedku a preto nespĺňa podmienku podľa § 6 ods.1 zák.č. 514/2003 Zb. a to právoplatného rozhodnutia zrušeného alebo zmeneného pre nezákonnosť príslušným orgánom. Za nezákonné rozhodnutie je preto možné považovať uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia ČVS:ORP-474/OVK-SE-2006 zo dňa 21.12.2006, voči ktorému žalobkyňa podala sťažnosť dňa 29.12.2006 a v súvislosti s ktorým pripadá do úvahy zastúpenie žalovanej v predmetnom spore Generálnou prokuratúrou SR nakoľko podľa § 4 ods.1 písm.f) zákona 514/2003 Z.z. je orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody v prípade, ak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a podal vo veci obžalobu, od 1.januára 2013 Generálna prokuratúra SR, pričom na zmenu orgánu konajúceho v mene štátu súd v takomto prípade prihliadne z úradnej povinnosti s tým, že všetky účinky úkonov procesnoprávneho a hmotnoprávneho charakteru zostávajú zachované ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 14.10.2015 sp.zn.8 Cdo 289/2014). V prípade uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR 4/2008-46 zo dňa 06.02.2009, ktorým bola spoločnosť MH APPOLONIA, a.s. zrušená bez likvidácie, toto nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle citovaného ust.§6 zák.č. 514/2003 Z.z., nakoľko toto nebolo po nadobudnutí právoplatnosti zrušené v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku a navyše žalobkyňa v konaní o zrušení spoločnosti nevystupovala ako procesná strana, nebola účastníkom predmetného konania a preto súd prijal argumentáciu žalovanej ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie pre podanie žaloby o náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z.

Vo vzťahu k obom rozhodnutiam, ktoré žalobkyňa označil za nezákonné uplatnila náhradu škody vo forme majetkovej a nemajetkovej ujmy v celkovej výške 4.162 875 Eur, žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody síce vyčíslila, avšak nedoložila žiadnymi relevantnými dôkazmi, neuniesla dôkazné bremeno a preto súd vo vzťahu náhrady škody k nezákonnému rozhodnutiu zamietol. 12. Pokiaľ ide o činnosť notárskeho úradu JUDr. Milana Rovňáka pri spísaní notárskych zápisníc osvedčujúcich priebeh valných zhromaždení spoločnosti MH APPOLONIA, a.s. zo dňa 04.10.2001, č. z. NZ 158/01 N 172/01, a zo dňa 05.06.2002, č. z. NZ 169/02 N 182/02, v tomto smere súd prijel argumentáciu žalovanej ktorá poukázala na to, že činnosť notárskeho úradu spadá do obdobia pred účinnosťou zák. č. 514/2003 Z. z. V zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení zák. č. 397/2000 Z.z. platného a účinného v čase spísania predmetných notárskych zápisníc notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Subjektom zodpovedným za vznik škody v dôsledku výkonu činnosti podľa notárskeho poriadku je leda príslušný notár. V tomto konaní žalovaná, Slovenská republika, by bola pasívne vecne legitimovaným subjektom žaloby o náhradu škody spôsobenej notárom pri výkone verejnej moci až podľa úpravy účinnej od 01.07.2001, teda od účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z., a v tejto časti žaloba nesmeruje proti pasívne vecne legitimovanému subjektu a preto žalobu súd aj v tejto časti zamietol.

13. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi činnými v trestnom konaní prieťahmi v konaní, najmä pokiaľ ide o postup a rozhodovaciu činnosť orgánov polície a prokuratúry , v tejto časti uplatneného nároku prichádza do úvahy zastúpenie žalovanej MV SR ako i GP SR. Prieťahy v konaní v zmysle zákona č.514/2003 Z.z. možno subsumovať pod nesprávny úradný postup. Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd v civilnom konaní sám o sebe nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska účelnosti, rýchlosti a dôvodnosti vykonávaných úkonov (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.10.2005, sp. z.n. 30 Cdo 57/2005, uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 2.2.2004, sp. zn. II. ÚS 299/03) a preto ani nemá oprávnenie vyjadrovať sa k hodnoteniu postupu orgánov činných v trestnom konaní z dôvodu, že tieto nekonali s dostatočným urýchlením, čím vznikli prípadne neodôvodnené prieťahy. Vo vzťahu k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je súd toho názoru, že toto porušenie práva je kompetentný preskúmavať len Ústavný súd SR, ktorý vždy s poukazom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu po zhodnotení základných kritérií (zložitosť veci, správanie účastníka, postup súdu) konštatuje, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd prvého stupňa nemá kompetenciu, ani v konaní o náhrade škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. preskúmavať, resp. zisťovať zbytočné prieťahy. Správnosť tohto názoru súd opiera o logický výklad, že ak by prvostupňový súd vo veci náhrady škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. mohol posudzovať postup iného súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, došlo by k situácii, kedy by prvostupňový súd posudzoval postup iných všeobecných súdov a to i súdov vyššieho stupňa napr. Krajského súdu. Najvyššieho súdu SR, čo je podľa názoru súdu neprípustné (možnosť porušenia inštančného princípu). Ak by kompetenciu preskúmavať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov okrem Ústavného súdu SR mali aj iné orgány, znamenalo by to, že to isté konanie v rovnakom čase by boli oprávnené preskúmavať čo do porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov rôzne orgány, s rôznym stupňom hierarchie (mohlo by dôjsť k viacerým rozhodnutiam, viacerých orgánov o rovnakej otázke porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo vyvoláva zmätočnosť). V konečnom dôsledku je potrebné konštatovať, že samotnej ochrany práv sa možno domáhať využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa § 127 ods.l Ústavy SR a či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. je kompetentný preskúmavať v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavný súd SR. V tejto súvislosti súd musí konštatovať, že Slovenská republika ratifikovala medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách ktoré majú prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečujú väčší

rozsah základných práv a slobôd. Keďže čl. 6 ods.l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nárok na náhradu škody pre prípad porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neupravuje, súd vychádza z platných vnútroštátnych predpisov. Uvedený názor súdu podporuje novela zák.č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, ktorá v § 9 ods.2 taxatívne vymedzuje z akých podkladov súd pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu pri zbytočných prieťahoch v konaní má vychádzať, t.j. z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Keďže žalobca podľa zák.č. 514/2003 Z.z. nepredložil o existencii prieťahov rozhodnutie Ústavného súdu SR ani rozhodnutie oprávneného orgánu tak ako je vyššie špecifikované; v tejto súvislosti súd žalobu o náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, ale neuplatnil si nárok na náhradu nákladov súd mu s poukazom na zásadu efektívnosti a hospodárnosti konania nárok na náhradu nákladov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Bratislava 1. Rozsudok je vykonateľný bezvýsledným uplynutím lehoty na plnenie v ňom uvedenej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený je oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhal. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.