Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-105-2007.pdf
PDF · 160.79 KB
No categories available
5C/105/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu: H.I. I., S. Y., G.: XX XXX XXX, X. X.: U. M. XX, XXX XX S., zast.: MAPLE & FISH s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Rajská 15/A, 811 08 Bratislava proti žalovaným: X/ X. F. C., G.: XX XXX XXX, X. X.: W. XX, XXX XX W., X/ X. Q. F., Š. F., E. N. W., G.: XX XXX XXX, X. X.: O. X, XXX XX W., X/ D. X. H., Š. F., G.E.: XX XXX XXX, X. X.: A. X. X, W. W., zast.: Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s.r.o., so sídlom: Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, o vydanie nehnuteľných vecí, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je povinný vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nasledovným nehnuteľnostiam:
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. XXXX P., A. D. Q. Č.. XXXX F. O. Ú.N. S. M.; Y. Ď.
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. XXXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
F. Q. A. N. L. F. Č.. XXXX/XX, Q. T. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. G. Š., Y. L. Y. O. Y. Ú.H. E. E. Ú. T. X., O. E. T. XX.XX.XXXX F. Č.. L.-XXX/XXXX, F. O. Ú. S. M., Y. Ď.
G.. Ž. Q. X. H. U. F. Q. Y. A. Ž. Q. F. O. A. A.:
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. E. F. E. Q. XX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.; Y. Ď.
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. X XXX P. Q. L. F. Č.. XXXX/XX F. O. Ú. S. M., Q. T.Y. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. C. H., Ú. E. X. O. T. X. T. XX.XX.XXXX F. Č.. XXXX/XX, A. F. Q. N. F. H. ". Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. XXXX P. O. Ú. S. M.; Y. Ď.
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XXX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XX P., F. Q. A. N. L. F. Č.. XXXX/XX, Q. T. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. G. Š., Y. L. Y. O. Y. Ú.H. E. E. Ú. T. X., O. E. T. XX.XX.XXXX F. Č.. L.-XXX/XXXX, F. O. Ú. S. M. Y. Ď.
G.. Ž. Q. X. H. U. F. Q. Y. A. Ž. Q. F. O. A. A.:
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
F. Q. A. N. L. F. Č.. XXXX/XX, Q. T. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. G. Š., Y. L. Y. O. Y. Ú.H. E. E. Ú. T. X., O. E. T. XX.XX.XXXX F. Č.. L.-XXX/XXXX, F. O. Ú. S. M., a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Časti uplatneného nároku na vydanie nehnuteľností:
- parcela registra "C" s parcelným číslom XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., - F. H. ". X. F. Č.X. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XXX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., - F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., - F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. X P., F. Q. A. N. L. F. P.. H. N., sa žaloba z a m i e t a .
V. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade, v pomere 3/5, čo do uplatnenému nároku na vydanie nehnuteľností.
VI. Súd priznáva náhradu pomernej časti trov konania voči žalovanému v 2.rade v pomere 1/3, čo do uplatneného nároku ako povinnej osoby na vydanie nehnuteľností.
VII. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov pomernej časti trov konania voči žalovanému v 3.rade v pomere 1/3, čo do uplatneného nároku, ako povinnej osoby na vydanie nehnuteľností.
VIII. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.03. 2007 domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade vydať žalobcovi nehnuteľnosti a navrátiť jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedených v pozemkovo knižnej vložke číslo 63 katastrálne územie S. M., F. Č.. XXXX T. F. F. E. Q. X,XXXX M., F. Č.. XXXX T. F. N., E. Q. X,XXXX M., F. Č.. XXXX, T. F. T. X. T., E. Q. X,XXXX M., F. Č.. XXXX T. F. N., E. Q. X,XX XX M., F. Č. XXXX, T. F. H. E. Q. X,XXXX M., F. Č. XXXX, T. F. F., Q. Q.P. XXX XX M., F. Č.. XXXX/X, T. F. H., E. Q. X,XXX M., O. X. Q. O. Ú. Q. S., X. O. T. X., Q. E. S. M., O. Ú. S. M., Q. O. A. Q. H. „. A. O. P., Y. F. Č. XXXX/X, T. F. E. F., Č. Q., F.. Č.. XXXX/X, T. F. E. F., Č. Q., F. Č. XXXX/X T. F. E. F., F. Č. XXXX T. F. N. F. Y. A., F. Č. XXXX, T. F. N. F. Y. A., F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F. Č.. XXXX/X, T. F. E. F., F. Č.. XXXX/X, T. F. E. F., F. Č.. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A., F. Č.. XXXX/X, T. F.B. E. F. E. Q. XXX P., F. Č.. XXXX/X T. F. E. F. E. Q. XX XXX P., F. Č.. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A., F. Č.. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q.P. XXXX P., F. Č. XXXX/X, T. F. N. E. Q. XXX P. Y. F. Č.. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, a to na základe ustanovení zákona číslo 161/2005 Z.z.. 2. Žalobca v priebehu konania po doplnení dokazovania , zameraním nehnuteľnosti špecifikoval petit žaloby návrhom naposledy podaným dňa 2322018 na základe geometrického plánu Č. L.-XXX/XXXX, Q. T. XX.X.XXXX P.. H. N., autorizačne overeného dňa 24.01.2018 G.. G. Š., autorizovaným geodetom a kartografom a úradne overeného okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor dňa 09.02.2018 pre katastrálne územie S. M., o pripustení zmeny petitu žaloby súd rozhodol uznesením dňa 01.03.2018 v spojitosti s opravným uznesením dňa 23.03.2018, tak, že žiadal uložiť povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam Žalovaný v 1. rade je povinný vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nasledovným nehnuteľnostiam:
- parcela registra "C" s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 1248 m2, na liste vlastníctva č. 2500 pre katastrálne územie S. M.; Y. Ď.
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. XXXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2, parcely vytvorené na základe geometrického plánu Č.. XXXX/XX, Q. T. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T.Y. XX.XX.XXXX G.. G. Š., autorizovaným geodetom a kartografom a úradne overeného Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom dňa XX.XX.XXXX F. Č.. L.-XXX/XXXX, F. O. Ú. S. M., a ďalej
Žalovaný v 2. rade je povinný vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nasledovným nehnuteľnostiam:
- parcela registra "C" s parcelným číslom XXXX/X, T. F. N. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.Á.;
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.;
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. E. F. E. Q. XX P., A. D. Q. XXXX F. O. Ú. S. M.; Y. Ď.
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. X XXX P. Q. L. F. Č.. XXXX/XX F. O. Ú. S. M., Q. T.Y. XX.XX.XXXX P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. C. H., Ú. E. X. O. T. X. T. XX.XX.XXXX F. Č.. XXXX/XX, A. F. Q. N. F. H. ". Č. XXXX/X, T. F. E. F. E. Q. XXXX P. O. Ú. S. M.; Y. Ď.
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XXX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XX, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parcely vytvorené na základe geometrického plánu Č.. XXXX/XX, vyhotoveného dňa 24.01.2018 P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. G. Š., autorizovaným geodetom a kartografom a úradne overeného Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom T. XX.XX.XXXX F. Č.. L.-XXX/XXXX, F. O.D. Ú. S. M. a ďalej Žalovaný v 3. rade je povinný vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nasledovným nehnuteľnostiam:
- parcela registra "C" s parcelným číslom XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. X P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A. E. Q. XXXX P.,
- F. H. ". X. F. Č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 674 m2, parcely vytvorené na základe geometrického plánu Č.. XXXX/XX, vyhotoveného dňa 24.01.2018 P.. H. N., Y. E. T. XX.XX.XXXX G.. G. Š., autorizovaným geodetom a kartografom a úradne overeného Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom dňa XX.XX.XXXX F. Č.. L.-XXX/XXXX, pre katastrálne územie Trhová Hradská, všetko do troch (3) dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 3. Žalobca v priebehu konania navrhol pribrať do konania ďalších účastníkov na strane žalovaných keď zistil, že v septembri 2012 bolo správou katastra Dunajská Streda v katastrálnom území S. M. vydané rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov spracovaného podľa zákona číslo 180/1995Z.z., zavedené opatreniach na usporiadanie vlastníckeho práva k pozemkom, ktorý následne bol zapísaný do katastra nehnuteľností, v dôsledku čoho bolo možné jednoznačne určiť súčasného, v katastri nehnuteľností evidovaného vlastníka pozemku, respektíve jeho správcu a tým aj prípadnú povinnú osobu v zmysle § 4 ods. 1 reštitučného zákona, ako v prípade parc.Č.. XXXX/X, H. “., N. E. Q. XXX P., F. H. „. Č.. XXXX/X E. F. E. Q. XXXX P., F. H. „. Č.. XXXX E. F.T. E. Q. XXX P. Y. F. H. „. Č.. XXXX S. F. E. Q. XX XXX P. Q. A. D. Č. XXXX O. Ú. S. M. 4. Uznesením zo dňa 02.09.2013 súd rozhodol o pripustení žalovaného v 2. rade do konania. Následne žalobca návrhom dňa 29. 03. 2017 žiadal pripustenie vstupu ďalšieho účastníka na strane žalovaného D. X. H., štátny podnik, G. XX XXXXXX, so sídlom námestie X. X W. W., z dôvodov ako vyššie uvedených, zmeny evidencie pozemkov, kde ostalo zachované vlastnícke právo v prospech Slovenskej republiky, ale správcami týchto pozemkov v rozhodnom čase už boli žalovaní v 1. a 2. rade a nový subjekt , správca ktorého navrhol pribrať do konania. O pribratí žalovaného v 3. rade do konania rozhodol súd uznesením dňa 15.08.2017. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie - vypočutím žalovaných v 1./ a v 2. rade, svedka P.. H. N., oboznámením sa s listinnými dôkazmi: potvrdenie právnej subjektivity žalobcu , potvrdenie o pridelení IČO čl. 10, výpis z OR žalovaného v 1. rade, uznesenie konferencie W. X. , C. Q. F. XX O.. Ú.. S. M., výzva na vrátenie vlastníctva s návratkou , identifikácia parciel , výpis z katastra nehnuteľnosti , prílohy k výzve z výpisu katastra , oznámenie o zmene názvu účastníka v prípade žalobcu , konštitúcie o zmene hraníc a názvoch diecéz, potvrdenie o právnej subjektivite a zástupcoch Ministerstvom kultúry SR , potvrdenie o pridelení G.E. , J. W. X. , dohody o vydaní nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v obdobných veciach, výpis N. F. Q. XX, H. F. Ú. Q. W. N. XX.X.XXXX , žiadosť fyzickej osoby o navrátenie nehnuteľnosti v zmysle reštitučného zákona , rozsudok XCz/X/lXXX A. X. Č., J. A. X. X. XCo X/lXXX Č.. XXX, H. A. X. X..N.. XCdo XXX/lXXX, , H. A. X. X. XCdo XX/lXXX, Č. E. N. W. F., P. Q. P. Č. Y. Q. , Q. A. , Potvrdenie štátneho sekretariátu, Potvrdenie Ministerstva kultúry o právnom
nástupníctve , dokument štátneho pozemkového úradu Q. F. N. XX.X.D. , zoznam vlastníkov zabraného majetku , Dodatok nájomnej zmluve č.4, špecifikácie a pozemkov nájomnej zmluvy , ev. list týkajúce sa nájomcov a držiteľov v iných osôb , fotokópia miesta, kópia pozemkovej mapy, výpis z katastra nehnuteľnosti ev. Č..XXX O.. Ú.. S. M., kópia pozemkovej mapy, výpis z katastra nehnuteľnosti ev. listu XXX O.. Ú.. S. M., výpisy z katastra nehnuteľnosti S. M., C. T. Ú., D. O.. Ú.. S. M. Č.. XXXX , geometrický plán Č.. XXXX/XX vyhotovený P.. H. N. XX.X.XXXX , prílohy týkajúce sa územia zachytené ma ortofoto mape , ktorých vydania sa žalobca domáha, prípis Okresného úradu z 46.4.2016 , vyjadrenie k stavu pozemkoch v teréne X.. P. X..H..E.. , L. F. P.. H. N. XXXX/XX N. XX.X.XXXX Č.. L.-XXX/XXXX, L. F. Č... XXXXXXXX - X/XXXX Q. G.. P. W. F.. XX.X.XXXX., spis tunajšieho súdu XC XXX/XXXX a ustálil nasledovný skutkový stav: 6. Pôvodne žalobca H. I., W. - S. Y., neskôr právny nástupca H. I., S. Y., svoju žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou zriadenou podľa zákona číslo 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Právny predchodca žalobcu cirkevná právnická osoba Bratislavská kapitula, bola výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemkovoknižnej vložke číslo 63 katastrálne územia S. M. . Táto cirkevná právnická osoba bola vytvorená na základe rozhodnutia biskupa, alebo na významných miestach, ktorých centrom bol kostol. Kapitula mala zbor kanonikov (kolégium), ktorí boli najbližšími spolupracovníkmi biskupa cirkevnej správe, jemu zverenej diecézy, členom ktorej bol vyvolený nový biskup. Podľa článku 1 odsek 2 oznámeniam P. N. Q. X. H. číslo 326/2001 Z.z.. základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, zmluvné strany vzájomne uznávajú právnu subjektivitu druhej strany, ako aj všetkých právnických osôb a fyzických osôb, ktoré ju majú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo podľa kanonického práva. Majúc za to žalobca, že tak má plné právo uplatňovať reštitučné nároky po zaniknutých alebo zrušených cirkevných organizáciách. Ako aj odvolaním sa na konferenciu biskupov Slovenska na svojom zasadnutí dňa 14. 9. 1995, kde uznesením rozhodla, že nehnuteľnosti, ktoré doteraz sú zapísané na rímskokatolícku cirkev bez uvedenia farnosti alebo biskupstva, vedené na rímskokatolícke školy, sirotince, zrušené rady, spolky a iné cirkevné organizácie, patria do vlastníctva toho biskupstva, na území ktorého sa nachádzajú a týmto stanovil právne nástupníctvo po zaniknutých alebo zrušených spoločenstvách. 7. Žalobcom dňa 21.03.2006 vyzval žalovaného v 1. rade podľa zákona číslo 161/2005 Zz.. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločenstvám a o prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich vydanie, nachádzajúcich sa na katastrálnom území S.Á. M., vedených v pozemkovoknižnej Q. Č. XX. O podanej výzve upovedomil aj Slovenský pozemkový fond regionálny odbor Dunajská Streda, v ktorého obvode sa nehnuteľnosti nachádzajú, prevedené nehnuteľnosti do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného v § 3 odsek 1 písm. c/ zákona číslo 142/1947 Zb. o revízii 1. pozemkovej reformy, odňatím bez náhrady, v pozemkovoknižnej vložke číslo 63 a 1276, do ktorej boli prevedené a zaevidované vo vlastníctve štátu 8. Žalobca vo svojej reštitučnej výzve zo dňa zo dňa 21. 03. 2006, adresovanej žalovanému v 1. rade, keďže všetky nehnuteľnosti podľa vtedy existujúcej evidencie boli vedené v jeho správe, uviedol všetky podstatné náležitosti podľa príslušných ustanovení reštitučného zákona, a teda nárok si uplatnili riadne a včas, poukazujúc na rozhodovaciu praxe súdov, keď vychádzali zo zásady neformálnosti výzvy a rozumného výkladu hmotného práva v spojitosti s účelom reštitučného zákona. Reštitučný zákon č. 161/2002 Z.z.. vymedzuje náležitosti výzvy len po formálnej stránke a nie po stránke obsahovej. Odvolal sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCz X/XXXX, písomnú výzvu možno považovať za jednostranný písomný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti predpísané právnym poriadkom pre platný právny úkon, o ktorý oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej vydala veci ktoré mala v držbe ku dňu účinnosti zákona číslo 403/1990 Zb., a ktoré boli odňaté spôsobom uvedeným v odseku 1 tohto zákona. Obdobná situácia nastáva, ak oprávnená osoba síce včas v predpísanej lehote vyzve povinnú osobu na vydanie veci, nedoloží ju ale požadovanými dokladmi, prípadne tieto doklady k podanej výzve pripojí až po uplynutí prekluzívnej lehoty. Takouto výzvou uplatnenie práva na vydanie veci treba považovať za právo uplatnené včas.. Žalobca pri uplatnení reštitučného nároku vychádzal najmä zo zápisov v pozemkovoknižných vložkách, ako aj z právneho názoru vysloveného v rozsudku Ú. X. Č. H. X.. N.. G. Ú. XXX/XXXX N. T. XX. XX. XXXX, že požiadavka písomnej výzvy nie je súčasťou práva na vydanie nehnuteľností podľa zákona číslo 229/1991Zb., je však podmienkou jeho vydania. 9. Podľa žalobcu žalovaný v 1. rade uznal formálne materiálnu správnosť uplatneného reštitučného nároku, ako aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako právneho nástupcu po zahraničných cirkevných právnických osobách, preukazujúce to viaceré dohody o vydaní nehnuteľností, keď poukázal aj na písomné dohody uzavreté medzi pôvodnou právnickou osobou, právnym predchodcom a žalovaným v 1.rade, ako aj rozsudkami súdov , v ktorých súdy v obdobných veciach už rozhodli v prospech žalobcu.
10. V súvislosti s námietkou žalovaných , podľa ktorého je nevyhnutné vychádzať len zo skutkového stavu registra „C“ katastrálnej mapy čo do druhu pozemkov, keďže druh pozemku nie je rozhodujúcim pre nepriznanie reštitučného nároku. Mal zato, že výklad reštitučného zákona žalovanými, je v rozpore s účelom zákona, ako aj s ustanovením § 6 zákona. Prekážkou vydania pozemkov nie je druh pozemku, ale to, či je pozemok reálne zastavaný stavbou s konkrétnym určením, vybudovanou až po odňatí nehnuteľností procesom pozemkovej reformy. Preto považoval za rozhodujúci pôvodný stav, respektíve označenie pozemkov v pozemkovej knihe v čase ich odňatia pôvodným vlastníkom . V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCbo /. XXX/XXXX, Y. Y. A. X. A. X. X. H. Q. Q. X.. N.. P.-X. XX/XXXX. 11. V súvislosti s námietkou o preukázaní aktívnej vecnej legitimácie poukázal na ustanovenie § 2 odsek 2 zákona číslo 161/2005 Zb. podľa ktorého oprávnenou osobou registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945 , židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/ XXXX N. T. XX. X. XXXX , súd riešil otázku právneho nástupcu po zahraničnej cirkevnej právnickej osoby, ako otázku zásadného právneho významu vyplynulo, že rímskokatolícka cirkev na Slovensku, na základe právneho nástupníctva, podľa územného princípu, je vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právnické subjekty. V tomto smere poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením zo dňa XX.XX.X XXX, X.. N.. XCbo/XXX/XXXX, podľa ktorého právo na spravovanie vnútorných vecí patrí do základných práv cirkví a náboženských spoločností, vyjadruje autonómiu cirkví a náboženských spoločností od štátu a jeho orgánov. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti sú osobitným druhom právnických osôb, ktoré okrem svojho osobitného postavenia požívajú aj ďalšie práva priznané právnickým osobám. 12. Žalobca v súvislosti s odňatím vlastníckeho práva právnemu predchodcovi poukázal na dostupné materiály zápisov v pozemkovoknižnej vložke číslo XX pre katastrálne územie S. M., kde prvý relevantný zápis bol vykonaný dňa 18. 6. 1948, na základe ktorého sa poznamenalo, že predmetné nehnuteľnosti sa zamýšľajú štátom prevziať a že podliehajú revízií v zmysle pozemkovej reformy. Vykonaný zápis v zmysle § 3 odsek 2, druhá veta zákona číslo 142/1947Zb., podľa ktorého povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy na Slovensku dal vyznačiť vo verejnej knihe, že ide o majetok ktorý je predmetom revízie. Následne bol vykonaný dňa 25.07.1948, na základe zápisov podľa zákona číslo 142/1947 Zb. uvalená úradná správa a to vyhláškou Povereníctva pôdohospodárstva pozemkovej reformy číslo W. XXXX/XXXX - G.. Žalobca mal za to, že podľa tohto postupu bola daná výpoveď z hospodárenia a štát fakticky prevzal predmetné nehnuteľnosti podľa tohto reštitučného titulu. Tým boli odňaté vlastnícke práva na základe úradného postupu a v ďalšom už štát nakladal s predmetnými nehnuteľnosťami, ako to vyplývalo aj z ďalších zápisov. Tým štát získal majetok postupom bez náhrady podľa zákona číslo 142/1947 Zb. V prípade neuznania nároku žalobcu na vydanie v zmysle reštitučného zákona, považoval žalobca za opodstatnené vydanie vlastníckeho práva v zmysle Obč. zák., keď štát bez právneho titulu si prisvojil predmetné nehnuteľnosti. Nakoľko reštitučné zákony majú vo vzťahu k Obč. zák. povahu lex specialis sa použijú prednostne, že sú splnené všetky predpoklady pre ich použitie a len pre prípad, že by to nebolo preukázané, prichádza do úvahy nárok uplatnený v zmysle Obč. zák., všeobecných ustanovení o ochrane vlastníckeho práva. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. XCdo XX/XXXX. 13 . Žalovaný v 1. rade hoci pôvodne spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, ako aj reštitučný titul, keď vo svojom poslednom vyjadrení zo dňa 18.04.2018, nesúhlasil s vydaním nehnuteľnosti označené v evidencii nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy, ako aj vodné plochy, ktoré nemožno považovať za poľnohospodársku pôdu ku ktorým sa vracia vlastnícke právo v zmysle § 2 odsek 1 písm. c/ Zákona č. 161/2005 Z.z.. súhlasil s vydaním nehnuteľností novovytvorených parciel registra „I. Č.X. XXXX /., T. F. E. F. E. Q. XXXX P., Q. A. D. Č.. XXXX, F.. Č.. XXXX/X H. „., T. F. E. F. E. Q. XXXX P., Q. A. D. Č.. XXXX Y. A. X. Q. F. Č.. XXXX/X H. „., XXXX/X, XXXX/X Y. Q. A. D. Č. XXXX Y. XXXX , odkazom na nové zameranie ako novovytvorených parciel, zdôrazňujúc dikciou zákona o vydávaní nehnuteľností, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu a nie poľnohospodársky pôdny fond a majúc za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že uvedené nehnuteľnosti sú využívané na poľnohospodársku výrobu. Konštatoval, že samotné označenie je vnímané kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku, ak ide o inžinierske stavby a drobné stavby, tie nie sú predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, keď výlučne považoval za kompetenciu okresného úradu pozemkového lesného odboru ako orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 5 odsek 4 písmena 1 Zákona č. 330/1991Zb., rozhodnúť o zmene druhu pozemku, ak je pochybnosť o tom či pozemok je, alebo nie poľnohospodársky
pôdny fond. Z dôvodov podľa § 70 odsek 1 katastrálneho zákona považoval údaje katastra uvedené v § 7 za hodnoverné, ak sa nepreukázal opak a preto v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť. V ďalšom nenamietal aktívnu legitimáciu žalobcu ani reštitučný titul žalobcu. 14. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení 11. 02.2014 , identifikoval spôsob využitia jednotlivých parciel , nehnuteľnosti ktorých vydania sa žalobca domáhal, tvrdiac v prípade niektorých nehnuteľností sa nachádzali na pozemkoch vodnej stavby, protipovodňové ochranné hrádze vodného toku P. T. , príjazdové komunikácie, manipulačné plochy pri povodňových zabezpečovacích prácach . Pripustil možnú zmenu rozsahu vydania pozemkov po doplnení dokazovania vyhotovením geometrického plánu zo strany žalovaného v 2. Rade, ktorý bol pripravovaný. Po doplnení dokazovania geometrickým plánom a pripustení zmeny petitu , sa vyjadril k jednotlivým novovytvoreným parcelám, keď konštatoval v prípade parciel číslo XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX Y. XXXX/ XX, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X , XXXX/X Y. XXXX/XXX ich nie je možné vydať, nakoľko sa na nich nachádzajú inžinierske stavby, prístavy, plavebná komora, priehrada a ochranné hrádze, poukazujúc na ustanovenie § 49 odsek 2 zákona číslo 364/2004Z.z. o vodách a o za stavbu považoval aj ochrannú hrádzu, ako aj pozemky vo vzdialenosti 10 m od vodného toku vzdušnej čiary od päty hrádze, čím ochrannú hrádzu nie je možné považovať za hospodársky pozemok, poukazujúc na § 53 odsek 1 Zákona o vodách , kde je zakázané realizovať stavby, ťažiť zeminu v ochranných hrádzach, vysádzať dreviny , pásť zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami. 15. Výzvou zo dňa 14.03.2006, doručené žalovanému v 1. rade dňa 21. 03. 2006 , žalobca vyzval žalovaného na vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v katastrálnom území S. M. , vedené v pozemkovoknižnej vložke číslo 63 (1276), intenzifikované parcely v identifikácii číslo XXXX/XX N. T. X. X. XXXX . Pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností bola Bratislavská kapitula, ktorej nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného v § 3 odsek 1 písm. c/ zákona (odňatím bez náhrady v zmysle zákona číslo 142/1947 Zb. o revízii 1. pozemkovej reformy), poukazujúc na zápisy v pozemkovoknižnej vložke číslo 63 a 1276, tvoriace prílohu výzvy , identifikácia parciel potvrdenie právnej subjektivity oprávneného, potvrdenie o pridelení G. Y. J. O. W. X. Č. XX/XXXX 16. Podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke číslo XX O. Ú. S. M. N. T. XX.XX.XXXX podľa ktorého povereníctvo pôdohospodárstva, pozemkovej reformy na Slovensku dal vyznačiť vo verejnej knihe, ide o majetok, ktorý je predmetom revízie v zmysle § 3 odsek 2 , druhá veta zákona číslo 142/1947 Zb. 17. Ďalší zápis v pozemkovoknižnej vložke číslo XX O. Ú. S. M. Q. T. XX.XX.XXXX, na základe ktorého podľa zákona číslo 142/1947 Zb. bola uvalená úradná správa a to vyhláškou povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Č. W. XXXX/XXXX - G. . 18. Podľa oznámenia žalobcu zo dňa 114.02.2008 bola vyhlásená apoštolská O.Ú. X. X. Y. o vzniku o vzniku diecéz, hraníc a zmien diecéz a cirkevných provincií, na základe ktorej došlo k zmene označenia W. - S. Y. A. S. Y., ktorá má právnu kontinuitu po W. - S. Y., čoho dokladom bolo potvrdenie o právnej subjektivite z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 01.04. 2008.Podľa potvrdenia o právnej subjektivite a štatutárnych zástupcov, vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dňa 01.04.2008, potvrdzuje sa zaevidovanie zmeny názvu H. I., W. - S. Y., A. A. E., H. I. S. Y.ecéza. Podľa potvrdenia Š. Ú. X. H. N. XX. XX. XXXX W. A. F. G.E.: XXXXX XXX. 19. Podľa § 2 ods.1 a 2 Zákona č.161/2005Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam/ďalej len reštitučný zákon/, vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu, 2) b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, 3) hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d) podiely spoločnej nehnuteľnosti. 4) 20. Právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, 5) ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3. 21 Podľa § 3 ods.1 až 3 reštitučného zákona, oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe a) odňatia bez náhrady postupom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR o poštátnení školstva na Slovensku, nariadenia Slovenskej národnej rady č. 47/1945 Zb. SNR o poštátnení majetku pri školách poštátnených nariadením Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR a nariadenia Slovenskej národnej rady č. 80/1945 Zb. SNR o poštátnení internátov,
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 185/1948 Zb. o poštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácii štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti, c) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde), d) darovacích zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých darcom v tiesni, e) kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, f) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, g) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, h) prevzatia bez právneho dôvodu, i) prevzatia podľa opatrenia F. C. Y. F. Š. Y. O. N. XX.Y. XXXX Č.. XX/XXX/XX Y. H. P. A.É. Q. Q. W., C. E. N. XX. U. XXXX Č.. XXX/XXXX Q. X. X. H. E. A. Q. W. - X. P. N. XX. C. XXXX, j) zákona č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a zákona č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov.
22. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona. 23. S lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich časti podľa osobitného predpisu 6) vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha. 24. Podľa § 4 ods.1 reštitučného zákona, povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. 25. Podľa § 5 ods.1 až 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká. 26. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, 8) začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov. 27. Ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká. 28. Podľa § 6 reštitučného zákona, vlastníctvo sa nenavracia k a) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín, b) pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok zastavaný stavbou, ktorá slúži zariadeniam telesnej kultúry, zdravotníctva, kultúry, na poskytnutie služieb sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely, c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada, 9) d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia, e) pozemku, ktorý slúži na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chráneného areálu, národnej prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany. 29. Podľa § 3 ods.2 zákona č.142/1947Sb.o revízii prvej pozemkovej reformy súpisom sa zistí jednak stav pozemkového majetku, ktorý je predmetom revízie podľa §1, v deň, kedy bolo rozhodnuté o jeho vylúčení, prepustení, ponechaní, prídele alebo odpredaji, jednak jeho stav ku dňu súpisu. Na návrh ministerstva poľnohospodárstva, na Slovensku Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy, sa vyznačí vo verejných knihách, že ide o majetok, ktorý je predmetom revízie. 30. Podľa §6 ods.1 zákona č. 142/1947Sb.o revízii prvej pozemkovej reformy ministerstvo poľnohospodárstva prevezme zvyškové statky/ §1,ods.1,písm.d(, ak sú dané predpoklady uvedené ďalej. Prevzatím prechádzajú tieto nehnuteľnosti do vlastníctva štátu. Pre prevzatie platia primerane ustanovenia náhradového zákona. 31. Podľa § 7 vl.nar.č.194/1947Sb.o súpise pozemkového majetku pre revíziu prevej pozemkovej reformy a o jej vyznačení vo verejných knihách na návrh ministerstva poľnohospodárstva, na Slovensku povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy, poznamenajú knihované súdy vo verejných knihách na liste vlastníctva, že ide o majetok, ktorý je predmetom revízie podľa zákona, a zároveň vyznačí túto okolnosť na liste statkovej podstaty.
32. K vyriešeniu aktívnej legitimácie žalobcu súd poukazuje na vyslovený právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo XCdo XXX/XXXX , týkajúce sa prechodu vlastníckeho práva na štát a týkajúce sa majetku cirkví bolo konštatované že ak v rozhodnom období prešla do vlastníctva štátu alebo obce spôsobom uvedeným v § 3 odsek 1 zákona číslo 161/2005 Zb. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam nehnuteľnosť evidovaná v pozemkovej knihe, ako vlastníctvo právneho subjektu Rímskokatolíckej cirkvi sídliaceho mimo územia Slovenska, má sa zato že išlo o prechod vlastníctva tejto nehnuteľnosti z vlastníctva právneho subjektu Rímskokatolíckej cirkvi sídliaceho v Slovenskej republike, keď v odôvodnení konštatoval, že Rímskokatolícka cirkev mala na území dnešnej Slovenskej republiky status štátom uznanej cirkvi, aj v tzv. rozhodnom období vymedzenom v zákone číslo 161/2006Z.z.. a bola vlastníčkou aj tých nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách ako vlastníctvo Ostrihomskej arcidiecézy, alebo iného zahraničného právneho subjektu Rímskokatolíckej cirkvi sídliaceho na území dnešnej Slovenskej republiky. V čase odňatia sporných nehnuteľností štátom už Ostrihomská arcidiecéza nemala k nim žiadne práva ani de facto ani de iure, lebo Svätá stolica jej práva k sporným nehnuteľnostiam odňala dňa 29. mája 1922. Územie so spornými nehnuteľnosťami bolo aj právne odčlenené od E. Y. Y. X. X. XXXX pripojené k Trnavskej apoštolskej administratúre. Následne vzťahy medzi Československou republikou a Svätou stolicou boli upravené medzinárodnou zmluvou Modus vivendi zo 17. decembra 1927, ktorá nadobudla platnosť 2. februára 1928. Touto zmluvou bol stanovený spôsob a zásady nového ohraničenia diecéz na území Československej republiky. Podľa článku I tejto zmluvy Československá republika uznala, že len svätá stolica má právo ohraničiť svoje diecézy a súčasne sa Svätá stolica zaviazala, že žiadna časť Československej republiky nebude podriadená ordinárovi so sídlom za hranicami Československej republiky, a že žiadna československá diecéza nebude presahovať štátne hranice. Následne potom v súlade so zmluvou P. Q. X. X., Y. O. „. H. G. N. X. X. XXXX J. E. T. A. Ú. Č. H. tak, aby sa kryli so štátnymi hranicami. Touto konštitúciou bolo rozhodnuté aj o rozčlenení Ostrihomskej arcidiecézy tak, že územie Ostrihomskej arcidiecézy ležiace na území Československej republiky, sa od nej odčlenilo a odčlenená časť prešla na samostatnú cirkevnú jednotku - Trnavskú apoštolskú administratúru. Svätá stolica tým územne zladila hranice diecéz so štátnymi hranicami a rozhodla, že hnuteľný a nehnuteľný majetok na území Československej republiky patriaci pôvodne Ostrihomskej arcidiecéze, pripadá Trnavskej apoštolskej administratúre so sídlom v Trnave. Tieto konštitúcie sú v plnom súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky 33. V tomto smere súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa XX.XX.XXXX, Č..O.. XXC/XXX/XXXX-XXX , kde súd konštatoval, stotožňujúc sa s právnym názorom žalobcu, že Bratislavská kapitula bola cirkevným subjektom a jej majetok bol majetkom cirkevným. Po nástupe totalitného režimu Bratislavská kapitula nevykonávala svoju činnosť a v roku 1983, kedy bol prijatý nový kódex kanonického práva, došlo k zmene postavenie kapituly a boli vytvorené nové orgány. Zrušeniu Bratislavskej kapituly nedošlo, táto fakticky prestala vykonávať svoju činnosť aj funkciou a úlohy začali vykonávať iné cirkevné útvary. Prijatím nového kódexu kanonického práva sa kapitolám už nepriznávala automaticky právna subjektivita, ale priznanie právnej subjektivity bolo výlučne právomocí diecézneho biskupa, ktorému je kapitula podriadená. Oprávnenou osobou v zmysle reštitučného zákona, môže byť buď štátom registrovaná cirkev a ako taká alebo jej útvar, za predpokladu, že má vlastnú právnu subjektivitu. Prijatím nového kódexu kanonického práva stratili kapituly právnu subjektivitu, táto nemohla byť priznaná jedine diecéznym biskupom, čo sa v danom prípade nestalo. Aj keby Bratislavská kapitula naďalej vykonávala činnosti, nešlo by o subjekt spôsobilý domáhať sa vlastníckeho práva v zmysle reštitučného zákona. Je výlučným oprávnením Rímskokatolíckej cirkvi, aby si sama usporiadala svoje vnútorné záležitosti a spravovala svoje vnútorné veci, pričom súčasťou tohto práva je aj právo rozhodovať o otázke vlastníckeho práva k cirkevnému majetku. Toto právo sa zaviazala Slovenská republika akcentovať na základne zmluvy uzavretej so Svätou stolicou 34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pomerne rozsiahlu rozhodovaciu prax všeobecných súdov o žalobách o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločenstvám v zmysle citovaného reštitučného zákona, je. jednoznačne oprávnenou osobou, teda aktívne vecne legitimovaný subjektom, Rímskokatolícka cirkev, pričom je jej výlučne vnútornou záležitosťou, ktorý jej konkrétny útvar / napr. ktorá diecéza/ si nárok uplatní. Týmto súd mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. 35. K spornosti obsahu výzvy na vydanie nehnuteľností súd oprel svoj záver o odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 1. 1992 sp. zn. XCz/ X/XXXX ustanovenie § 5 odsek 1 zákona číslo 403/1992 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd (v znení zákona 458/1990 Zb. a zákona číslo 137/1991 Zb.) bližšie nevymedzuje obsah pojmu „výzva“. Písomnú výzvu
však možno považovať za jednostranný písomný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti predpísané právnym poriadkom pre platný právny úkon (najmä náležitosti uvedené v ustanovení § 34 a nasledujúce.) a ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej vydala veci, ktoré mal v držbe ku dňu účinnosti zákona číslo 403/1990 Zb. a ktoré boli odňaté spôsobom uvedeným v ustanovení § 1 tohto zákona. Bližšie obsahové náležitosti výzvy tento zákon nepredpisuje. V ust. § 6 sa ale uvádzajú prílohy, ktoré sú povinné pripojiť k výzve oprávnené osoby. Ide najmä o potvrdenie o odňatí veci, potvrdení o výške sumy, ktorá sa za odňatú vec vlastníkovi vyplatila o tom, či došlo k vyplateniu mimoriadneho odškodnenia zo štátneho rozpočtu (§ 6 odsek 2 citovaného zákona), doklad osvedčujúci vzťah ďalších oprávnených osôb k vlastníkovi (§ 6 odsek 3 citovaného zákona), prípadne potvrdenie príslušného orgánu devízového v zmysle ustanovenia § 6 odsek 4 citovaného zákona. Treba zodpovedať otázku, či v lehote určenej v zmysle § 19 odsek 1 zákona číslo 403/1990 Zb. musí oprávnená osoba (pod sankciou zániku nároku) podať povinnej osobe len výzvu, alebo výzvu doplnenú o všetky predpísané prílohy. Riešenie tejto otázky z citovaného zákona priamo nevyplýva. Podrobnejšiu úpravu postupu pri posudzovaní žiadostí, ktoré síce nesmerujú k vydaniu veci, ale nápravu riešia poskytnutím finančnej náhrady za odňatú vec, uvádza napríklad § 5 zákona číslo 319/1991 Zb. Podľa odseku 1 tohto zákonného ustanovenia už dňom podania písomnej žiadosti na okresný úrad začína plynúť lehota určená osobitným predpisom. O tom, že aj neúplná, prípadne dostatočne nedoložená žiadosť, má právne dôsledky, čo do včasnosti podania žiadosti v predpísanej lehote, svedčí ustanovenie § 5 odsek 2 zákona číslo 319/1991 Zb., podľa ktorého až od doby vrátenia neúplnej žiadosti do doby doručenia doplnenej žiadosti lehota určená osobitným predpisom neplynie. Obdobná situácia v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje zákon číslo 400/1990 Zb., nastáva, ak oprávnená osoba síce včas, v predpísanej lehote, vyzve povinnú osobu na vydanie veci, nedoloží ju požadovanými dokladmi, prípadne doklady k podanej výzve pripojí až po uplynutí prekluzívnej lehoty. Takouto výzvou uplatnené právo na vydanie veci treba považovať za právo uplatnené včas. Pokiaľ by sa takejto výzve nemali priznať účinky včas podanej výzvy, znamenalo by to pre oprávnenú osobu zánik nároku v prípadoch, kde vzhľadom na objektívne ťažkosti (napríklad problémy s dlhými termínmi vyhotovenia výpisov z pozemkových kníh, evidencie nehnuteľnosti, prípadne problémy so zadovážením tzv. matričných dokladov - najmä v prípadoch viacerých vlastníkov a vyššieho počtu úmrtí) nemohla oprávnená osoba včas podanú výzvu doplniť o doklady uvedené v ustanovení § 6 zákona číslo 403/1990 Zb. Možno teda konštatovať, že zákon spája právne dôsledky ním predpokladané v ustanovení § 4 zákona číslo 403/1990 Zb. už s podaním výzvy a nie až s podaním výzvy a jej príloh. 36. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. augusta 1999 sp. zn. XCdo XX//XX je nesporné, že predmetný zákon číslo 282/1993 Zb., ako aj všetky reštitučné zákony, sú voči všeobecnej občiansko-právnej úprave predpismi špeciálnymi, ktoré nerušia platnosť (a záväznosť) lex generalis (Obč. zák.), ale jeho primárnu aplikáciu vylučujú ak je zistené, že ustanovenia lex specialis na daný prípad dopadajú. Aplikácia ustanovení lex generalis nastupuje preto za týchto predpokladov až sekundárne. Z tejto špeciálnej povahy zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam vyplýva, že pre subjekti, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, platí v stanovenom rozsahu zvláštny režim, predovšetkým pokiaľ ide o lehoty na uplatnenie nároku, predpísanú formu uplatnenia a podobne. Jedným z týchto reštitučných titulov je aj prevzatie veci štátom alebo obcou bez právneho dôvodu. Špecifikom tohto reštitučného titulu, ako vo všeobecnosti všetkých reštitučných zákonov, s výnimkou napríklad zákona číslo 289/1990 Zb. v spojení so zákonom číslo 338/1991 Zb., je, že vychádza zo zásady platnosti a účinnosti vykonaných právnych opatrení minulého právneho režimu. 37. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky N. XX. P. XXXX X.. N.. XCdo XX/XX, podstatným problémom bola otázka vzťahu a platnosti všeobecného intabulačného princípu na konfiškovaný majetok, konfiškačný dekrét túto závažnú otázku výslovne neriešil, a tým ani nestanovil výnimku z tohto princípu. Preto v čase vzniku právnych vzťahov k spornej nehnuteľnosti, platila na Slovensku právna úpravu zhodná so všeobecným Obč. zák. N. H. XXXX , Dočasnými súdnymi pravidlami zo roku 1861 došlo k recipovaniu príslušných ustanovení týkajúcich sa nadobudnutia a zánikom pozemkovoknižných práv, ako aj recipovaniu pozemkovoknižného poriadku. Zo zreteľom na princíp dvojfázovosti nadobudnutia vlastníctva vo Všeobecnom občianskom zákonníku a k mlčaniu konfiškačného dekrétu v tejto veci, možno teda usudzovať, že konfiškačný dekrét v zmysle záverov § 424 všeobecného Obč. zák. ex lege založil právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, samo vlastníctvo sa však v zmysle § 431 tohto zákona nadobúdalo len a najskôr intabuláciou (modus). S tým súvisí i § 444 V.o.z.. ktorých v prevej vete stanovil rôzne spôsoby zániku vlastníctva, v druhej však špecificky dodáva, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zaniká „len výmazom z verejných kníh“. Preto pokiaľ vlastník nehnuteľnosti nebol z pozemkovej knihy vymazaný, bol stále právom považovaný za vlastníka, tento princíp nezrušil (a to ani analógiou) ani zákon číslo 90/1947 Zb., ani zákon číslo 140/1947 Zb., ktoré sa vôbec netýkali danej veci.
38. Prihliadnuc na uvedené závery je zrejme, že tieto neboli ani dobovo spochybnené a potvrdzuje ich aj úplný výpis pozemkovej knihy vo vložke číslo 63 na majetok právneho predchodcu žalobcu, z ktorej vyplýva, že najprv bola na sporné nehnuteľností ide o majetok, ktorý je predmetom revízie, vykonané do 18.06. 1948, na základe ktorej sa poznamenalo, že predmetné nehnuteľnosti sa zamýšľajú štátom prevziať a podliehajú revízii v zmysle pozemkovej reformy, v zmysle § 3 odsek 2 druhá veta zákona č. 140/1947Sb.. Ďalším zápisom v pozemkovoknižnej vložke číslo 63, vykonaný dňa 25.07. 1948 na základe zákona číslo 142/1947 Zb. bola uvalená úradná správa a to vyhláškou povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy číslo veľké T. - XXXX/XXXX - G. /. , ktorou bola daná výpoveď z hospodárenia a štát sa fakticky zmocnil majetku. Z toho je zrejmé, že v súdenej veci, bývalý Československý štát žiadaný majetok podľa citovaných ustanovení skonfiškoval alebo len chcel skonfiškovať, keď neskôr disponoval s týmto majetkom, ako znárodneným. 39. Na základe takto vykonaného dokazovania, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, uplatnenie nároku výzvou, existujúci titul mal súd zato že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca svoj žalobný návrh na vydanie predmetných nehnuteľností uplatnil na základe príslušných ustanovení zákona číslo 161/2002 Zb. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Predmetný zákon podrobne špecifikuje podmienky, za ktorých možno oprávnenej osobe priznať reštitučný nárok a na vydanie nehnuteľností, keď zákon v ust. § 2 odsek 1 vymedzuje nehnuteľné veci, ktoré sú predmetom vydania, § 2 ods.2 definuje oprávnenú osobu, § 3 odsek 1 taxatívne vymedzuje spôsoby odňatia vlastníckeho práva oprávnenej osobe, reštitučný titul, § 4 odsek 1 definuje povinnú osobu na § 5 odsek 1 ustanovuje prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva voči povinnej osobe, § 5 odsek 3 ustanovuje prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva na súde, § 6 taxatívne vymedzuje, akým nehnuteľnostiam sa vlastnícke právo nevracia. Pre úspešné uplatnenie reštitučného nároku je nevyhnutné, aby boli splnené všetky vyššie uvedené zákonné podmienky súčasne, a teda nesplnenie čo i len 1 z nich má za následok že reštitučnému nároku nemožno priznať úspech. 40. K predmetným nehnuteľnosťami žiadal žalobca svoje právo u žalovaného v 1. rade výzvou dňa 14. marca 2006 , doručené žalovanému v 1. rade dňa 21. 03. 2006 , ktorou vyzval žalovaného na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v katastrálnom území Trhová Hradská, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, budovy iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, špecifikované pozemkovoknižnou vložkou číslo 63, pripojené ako príloha, identifikáciu parciel číslo 1327/05 , kde pôvodným vlastníkom uvedenej pozemkovej knihe bola Bratislavská kapitula, ktorej majetok prešiel do vlastníctva štátu z dôvodov uvedených v § 3 odsek 1 písm. c zákona číslo 161/2005 Zb., odňatím bez náhrady v zmysle zákona číslo 142/1947Zb. Prílohu výzvy tvorili doklady o preukázaní aktívne legitimácia žiadateľa 41. Ako už súd vyššie uviedol odseku číslo 35. odôvodnenia, považoval vyššie uvedenú výzvu za spĺňajúcu zákonné podmienky výzvy podľa § 5 odsek 1 reštitučného zákona, keď tá mala písomnú formu, povinnej osobe bola zaslaná najneskôr do 30. apríla 2006, zároveň v tejto lehote žalobca preukázal skutočnosti podľa § 3 reštitučného zákona. Nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobca domáha, boli vo výzve špecifikované dostatočne určito, odkazom na pozemkovoknižnú vložku číslo 63 a identifikované pripojenou identifikáciou parciel, z čoho bolo tiež zrejmé, že k odňatiu vlastníckeho práva došlo z dôvodu uvedeného v § 3 odsek 1 písm. c/ zákona číslo 161/2005 Zb. odňatím bez náhrady, keď sa v vo verejných knihách, ktorým bola aj evidencia nehnuteľností v pozemkovoknižnej vložke, vyznačilo, že ide o majetok ,ktorý je predmetom revízie / §3 ods.2 zákona číslo 142/1947/. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade ako povinná osoba nevyhovela písomnej výzve podľa odseku 2, uplatnil si žalobca ako oprávnená osoba svoje právo na súde podľa § 5 odsek 3 reštitučného zákona pred uplynutím prekluzívnej lehoty, keď žalovaný výzvu prevzal dňa 21.03. 2006 a prekluzívna lehota uplynula dňom 21. 03. 2007. Návrh bol podaný dňa 21. 3. 2007 v posledný deň prekluzívnej lehoty. Tým sa má zato, že žalobný návrh bol podaný včas a odôvodnený. 42. Spornou ostala otázka rozsahu vydávaných nehnuteľností. Vymedzenie nehnuteľných vecí podľa § 2 odsek 1 reštitučného zákona v prvom rade má byť vydaná poľnohospodárska pôda, ako aj hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Reštitučný zákon § 6 negatívne vymedzuje, ku ktorým nehnuteľnostiam sa vlastníctvo nenavracia - predmetné veci do úvahy v prípade aplikácie ustanovenia § 6 písm. b/ reštitučného zákona, podľa ktorého sa vlastníctvo nenavracia k pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný. Z aktuálneho geometrického plánu vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú označené aj ako zastavané plochy a nádvoria označené kódom 18, pozemok na ktorom je dvor a označené kódom 24, pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba, prístavby, plavebný kanál a komory, priehrada a iná ochranná hrádza, závlahová a melioračná sústava a jej súčasti. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že prekážkou vydania pozemkov nie je druh pozemku, respektíve to, ako je evidovaný v príslušnej evidencii
nehnuteľností, ale to, či je pozemok reálne zastavaný stavbou s konkrétnym určením, vybudovanou až po odňatí nehnuteľností revíziou pozemkovej reformy. Rozhodujúci je teda pôvodný stav, respektíve označenie pozemkov v pozemkovej knihe v čase ich odňatia pôvodným vlastníkom. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX, Y. Y. X. A. X. X. H. Q. Q. X.. N.. P.Ž. XX/XXXX .Medzi spornými stranami bolo zrejmé, že časť nehnuteľností v pôvodnej PZNK vložke v čase odňatia označené ako orná pôda, záhrady a zastavané plochy a nádvoria. V tomto smere súd vypočul svedka P.. H. N., geodeta, ktorý vyhotovil geometrický plán Č..L.-XXX/XXXX, ktorý bol podkladom pre zmenený petit, ktorý v prípade sporných parciel Č.. XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X je súvislý porast, kríky, tráva a stromy. V prípade parcely Č..XXXX/X je vybudované vodohospodárske zariadenie, ktoré je súčasťou hrádze. Samotnú hrádzu definoval obdobne ako žalovaný v 2.rade s tým rozdielom, že za hrádzu označil len korunu hrádze, šikmé boky, ako spevnené , ktoré končia pri päte hrádze. Pre prípad hrádze v geometrickom pláne parcely označil kódom 24.V prípade novovytvorenej parcely č. XXXX/X táto zahrňuje len časť pôvodnej parcely, kde je ovocný sad a nedotýka parcely na ktorej je budova a spevnené plochy. Všetky ostatné plochy, kde sa nachádzal len porast, hoci boli v evidencii označené ako zastavaná plocha a nádvorie kódom 18.Splnil tak požiadavku žalobcu, aby vylúčil tie pozemky, ktoré boli skutočne zastavané. 43. Vychádzajúc z vyjadrenia svedka, porovnajúc pôvodné zápisy v PZNK vložke a súčasný stav podľa evidencie nehnuteľností, pri zameraní nehnuteľností daným geometrickým plánom, súd rozhodol o vydaní všetkých tých nehnuteľností, ktoré v súčasnosti nie sú zastavané a zamietol žalobu v časti vydania nehnuteľností , na ktorých bola od odňatia v roku 1947, vybudovaná stavba a to aj hrádza, ktorá svojim účelom spĺňa náležitosti stavby, pokiaľ ide o strechu hrádze ,spevnené boky a pätu hrádze, novovytvorené parcely Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX,XXX, XXXX/X Y. XXXX/X Y. XXXX/X (§ 43 ods.1 písm. a/ zákona č. 50/1976Zb.o územnom plánovaní a stavenom poriadku /stavba spojená s pevným základom/. V prípade ostaných novozameraných parciel nevzhliadol súd opodstatnenosť nevyhovieť žalobe, keď nebol rozhodujúci stav zápisu nehnuteľnosti v evidencii nehnuteľností, ale skutočný stav v čase vyhlásenia rozsudku, keď sa za predmet vydania považuje poľnohospodárska pôda a poľnohospodárska usadlosť, ktorá zahrňuje v sebe aj budovy, ktoré už odstupom času neexistujú, pričom k zmene zápisu v evidencii nehnuteľností doteraz nedošlo. 44. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k pomeru úspechu žalovaných, priznal náhradu trov konania, v závislosti od rozsahu úspechu žalobcu pri uplatnení nároku na vydanie nehnuteľností od správcov týchto nehnuteľností. V prípade žalovaného v 1.rade žalobca žiadal o vydanie piatich parciel , z ktorých súd žalobu o vydanie jednej parcely zamietol. Žalobca bol neúspešný v pomere 1/5 uplatneného nároku a žalovaný bol v tomto pomere úspešný. Pomer úspechu žalobcu predstavuje 3/5.Rovnako v prípade žalovaného v 2.rade si uplatnil vydanie nehnuteľností v počte 14 parciel, z ktorých 10 parciel zaviazal žalovaného vydať a vo zvyšku 4 parciel žalobu zamietol. Žalobca mal neúspech v pomere 1/3 uplatneného nároku a žalovaný v 2.rade rovnako v tomto pomere bol úspešný. Pomer úspechu žalobcu je potom 1/3 uplatneného nároku voči tejto povinnej osobe. V prípade žalovaného v 3.rade si uplatnil žalobca vydanie troch parciel, z ktorých súd v prípade dvoch parciel žalobe vyhovel a v prípade jednej parcely žalobu zamietol. Žalobca bol úspešný v 2/3 a žalovaný v 3.rade v podiele 1/3.pomer úspechu žalobcu je 1/3 uplatneného nároku voči tejto povinnej osobe.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP) Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP) uplatneného nároku a žalovaný v 2.rade rovnako v tomto pomere bol úspešný. Pomer úspech žalobcu je potom 1/3 uplatneného nároku voči tejto povinnej osobe.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)