Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Csp-52-2016.pdf
PDF · 98.96 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/52/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Z. v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom B. v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného.: JUDr. Barbora Korenecová, advokát, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na doručovanie: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: J. Š., K.. XX.XX.XXXX, bytom Ž. K. Z., o zaplatenie 984,00 € príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 500,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,00 € od 18.03.2017 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 1,62 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 23.08.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 984,00 € s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 07.12.2010 so žalovanou uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 500,00 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 484,00 €, t.j. spolu 984,00 € v 12-tich mesačných splátkach po 82,00 € počnúc dňom 11.01.2011. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok a porušila dojednania predmetnej zmluvy o úvere, stratila výhodu splátok a jej dlh sa dňa 26.04.2011 stal splatným. Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom spis. zn. 2T 48/12 zo dňa 07.03.2012 uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 2T 48/12 zo dňa 07.03.2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.04.2012. Žalovaná ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradila žalobcovi žiadnu platbu.
3. Súd žalovanú uznesením č.k. 24Csp/52/2016-28 zo dňa 07.09.2016 vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadrila, aby uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 24Csp/52/2016-49 zo dňa 13.04.2017 žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Proti tomuto rozsudku žalobca podal
odvolanie v celom rozsahu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/242/2017-70 zo dňa 31.01.2018 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody s tým, že prioritne sa okresný súd zameria na preskúmanie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 OZ, a to existencie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vzniku škody, príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
5. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 písomne podaním zo dňa 15.05.2018 ospravedlnil a požiadal, aby sa súdne konane uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 23.08.2016, Plnou mocou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.08.2016, trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 2T 48/12 zo dňa 07.03.2012, výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.12.2010, odpoveďou na lustráciu žalovaného v registri obyvateľov, odpoveďou na lustráciu žalovaného v Sociálnej poisťovni, odpoveďou na lustráciu žalovaného v ZVJS, obsahom spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn 2T 48/12, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/242/2017-70 zo dňa 31.01.2018, podaním žalobcu zo dňa 15.05.2018, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalovaná, ako dlžník, uzatvorila so žalobcom, ako veriteľom, dňa 07.12.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 500,00 € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,00 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 984,00 € v 12 mesačných splátkach po 82,00 € počnúc dňom 11.01.2011. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania. Trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 2T 48/12 zo dňa 07.03.2012 právoplatným a vykonateľným dňa 11.04.2012 súd uznal žalovanú za vinnú zo spáchania trestného činu - prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu s škody na občianske súdne konanie.
8. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosť.
9. Žalovaná pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.12.2010 uviedla žalobcu do omylu tým, že v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol nepravdivé údaje o mesačných výdavkoch. Trestným rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 2T 48/12 zo dňa 07.03.2012 právoplatným a vykonateľným dňa 11.04.2012 súd uznal žalovanú za vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu, nakoľko vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke plnenia podmienok na poskytnutie úveru a splácanie úveru a tak mu spôsobila škodu malú. Súd súčasne žalobcu, ako poškodeného, odkázal podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Vzhľadom k tomu, že žalovaná pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.12.2010 spáchala úmyselný trestný čin a o jej vine a treste bolo právoplatne rozhodnuté príslušným súdom, zodpovedá za škodu, ktorá tým žalobcovi vznikla.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. sa účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sa účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
11. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právneho statusu žalobcu a účelu poskytnutého úveru. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 07.12.2010 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalobca pri jej uzavretí konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba - spotrebiteľ. V zmluve o úvere je síce zaškrtnuté políčko, v zmysle ktorého boli žalovanej finančné prostriedky poskytnuté na výkon povolania, ale ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý
úver s výkonom povolania žalovanej. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje takéto označenie účelu použitia finančných prostriedkov žalovanou, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľskú úver. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon povolania dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda žalobcu, ako veriteľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca v konaní nepreukázal, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, ani to, že žalovaná ako nepodnikateľ brala úver na výkon svojho povolania. Samotné odškrtnuté políčka v predtlačenej zmluvy, takýmto dôkazom nie je. Keďže žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a dostatočne nepreukázal, že žalovanej, ako dlžníkovi, boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon povolania, súd skonštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v danej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany žalobcu má rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Vzhľadom na uvedené, súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vznikol spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa aplikujú spotrebiteľské právne normy. Podľa obsahu uvedenej zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení uznesenia č.k. 16Co/242/2017-70 zo dňa 31.01.2018 pre úplnosť dodal, že odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k aplikácii ustanovení Obchodného resp. Občianskeho zákonníka, sú nedôvodné a je nevyhnutné odkázať na ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, keď okresný súd dôvodne poukázal na to, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou. To, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, je správnym záverom okresného súdu, ktorá skutočnosť má vplyv na posúdenie samotnej výšky škody v prípade, ak okresný súd dospeje k tomu, že došlo k naplneniu zákonných kumulatívnych predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej.
12. Súd Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX podrobil kontrole z hľadiska princípov absolútnej neplatnosti právnych úkonov. V zmysle tejto zmluvy sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok vo výške 484,00 €, t.j. 96,8 % istiny úveru, pričom tretina poplatku predstavovala dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňali náklady na vypracovania a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Dojednanie povinnosti žalovanej, dlžníka a spotrebiteľa, zaplatiť žalobcovi, ako veriteľovi, poplatok vo výške 322,67 € (t.j. 66,53 % istiny úveru) je dojednaním, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je vzhľadom na jeho neprimeranú výšku v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ustanovením neplatným. Rovnako aj dojednanie úrokov vo výške 161,33 €, t.j. 32,27 % ročne, t.j. vo výške niekoľkonásobne vyššej ako priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov bánk poskytnutých v roku 2010 (ktorá v roku 2010 činila pre spotrebiteľské úvery so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka 6,39 %) je v rozpore s dobrými mravmi a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Úrok je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty a úrokov, je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a v takomto prípade je neplatnou zmluva o spotrebiteľskom úvere ako celok. Navyše Zmluva o úvere č. 600200116 ako zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala podstatné náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. a), f), i), j), k) a y) zákona č. 129/2010 Z.z., a preto v prípade, ak by súd neskonštatoval jej absolútnu neplatnosť, by sa úver na základe nej poskytnutý žalovanej považoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., za bezúročný a bez poplatkov. Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že žalovaná mohla v súvislosti so spáchaním prečinu úverového podvodu spôsobiť žalobcovi škodu len vo výške istiny poskytnutého úveru zo strany žalobcu, t.j. vo výške 500,00 €. Keďže mal súd v tomto prípade preukázané všetky zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a úmyselné zavinenie žalovaného) rozhodol súd o nároku žalobcu na náhradu škody tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,00 € a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže Občiansky zákonník pri nároku na vydanie náhradu škody nestanovuje splatnosť nároku veriteľa, vzťahuje na splatnosť tohto práva § 563 Občianskeho zákonníka a veriteľ je povinný v záujme determinovania splatnosti vlastnej pohľadávky požiadať dlžníka o plnenie. V deň nasledujúci po takejto žiadosti je dlžník povinný plniť a v prípade márneho uplynutia danej lehoty sa na ďalší deň dostáva do omeškania. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie náhrady škody žalovanej a teda za kvalifikované požiadanie žalovanej o zaplatenie náhrady škody je potrebné považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe je deň po doručení tejto žaloby žalovanej, t.j. 17.03.2017. Dňa 18.03.2017, t.j. v prvý deň omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila 0,0 %, a preto žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,00 € od 18.03.2017 do zaplatenia.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 984,00 € s príslušenstvom, priznaná mu bola suma 500,00 € s príslušenstvom. V konaní mal žalobca úspech v 50,81 %, jeho neúspech predstavuje 49,19 %. Žalobca teda vo veci dosiahol celkový úspech len vo výške 1,62 % (50,81 % - 49,19 %) a v takomto rozsahu mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.