Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-159-2016.pdf
PDF · 119.38 KB
No categories available
12C/159/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. XXX/XX, XXX XX Z., štátne občianstvo SR, v konaní právne zastúpený JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova 32, 040 18 Košice, proti žalovaným: 1/ L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX , XXX XX W., J. Q. štátne občianstvo SR, 2/ Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., J. Q., štátne občianstvo SR, žalovaní v 1. a 2. rade právne zastúpení advokátom JUDr. Martinom Morochovičom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, o zaplatenie 19.320 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný v 1. a 2. rade spoločne nerozdielne m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9. 5. 2016 sa žalobca domáhal na žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 19.320 EUR, spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne spolu zo sumy 20.000 EUR od 18. 9. 2015 do 23. 12. 2015.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanými (v zmluvnom vzťahu bol aj ďalší dlžník, vo vzťahu k nemu však žalobca neuplatnil žiadne plnenie), bola dňa 17. 7. 2015 uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie 20.000 EUR. Suma 20.000 EUR bola dňa 17. 7. 2015 vložená žalobcom priamo na účet žalovaného v 2. rade vedený vo VÚB a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, a to na pobočke na ul. Bocatiovej v Košiciach za prítomnosti žalobcu, žalovaných v 1. a 2. rade a p. R. N..
3. Žalobca vo veci poukázal na to, že o tejto skutočnosti svedčí listina označená ako vklad v hotovosti zo dňa 17. 7. 2015 v čase o 13:49:51 hod. na č. účtu: V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Ďalej uviedol, že toho istého dňa 17. 7. 2015 v čase cca 14.30 hod. - 15.30 hod., bola na Notárskom úrade JUDr. Juraja Göbla, na Žižkovej ul. 13 v Košiciach, spísaná Notárska zápisnica, pod sp.zn. N200/2015, Nz 25187/2015, NCRis 25737/2015, ako vyhlásenie povinných osôb podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku - zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov - ako tzv. exekučný titul /viď prílohy/. Po dostavení sa pred notára dňa 17. 7. 2015 a predložení zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 7. 2015, bolo zo strany notára uvedené, že je potrebné vyhotoviť a podpísať ďalšiu zmluvu o pôžičke a dohodu o pristúpení k záväzku s tými istými zmluvnými stranami a tou istou výšku pôžičky 20.000 EUR, avšak z dôvodu, že prvotná zmluva obsahuje ustanovenie, že v prípade neuhradenia sumy 20.000 EUR zo strany dlžníka 1., 2. a 3. do vyššie uvedeného termínu 17. 9. 2015 na účet veriteľa, zaväzuje sa dlžník 1., 2. a 3. zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo
výške 1 % zo sumy 20.000 EUR a túto formuláciu nie je možné uviesť do vyššie citovanej notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pretože by bola v tejto časti neurčitá, pretože nie je možné dopredu a presne, verifikovať zmluvnú pokutu.
4. Žalobca vo veci uviedol, že v zmluve o pôžičke a dohode o pristúpení k záväzku zo dňa 17. 7. 2015, ktorá je súčasťou vyššie uvedenej notárskej zápisnice, bolo iba pre potreby vyhotovenia notárskej zápisnice ako exekučného titulu a z dôvodu vykonateľnosti cestou exekúcie, ak by nebola pohľadávka vrátená riadne a včas, vypustená pasáž o zmluvne] pokute. Žalobca mal teda zato, že boli platné a účinné, jednak zmluva o pôžičke zo dňa 17. 7. 2015, ako aj zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 17. 7. 2015, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice. Žalobca ďalej uviedol, že lehota na vrátenie sumy 20.000 EUR bola medzi účastníkmi dohodnutá ako najneskôr do 17. 9. 2015. Žalovaní však túto nedodržali a sumu 20.000 EUR do termínu 17. 9. 2015, žalobcovi nevrátili. Pôžička žalobcovi bola vrátená až dňa 22. 12. 2015 v sume 8.000 EUR - o čom svedčí potvrdenie zo dňa 22.12.2015 podpísané žalobcom a dňa 23.12.2015 bola vrátená suma 12.000 EUR - o čom svedčí ootvrdenie zo dňa 23.12.2015 podpísané žalobcom. Žalovaní teda neuhradili dlh vo výške 20.000 EUR do 17.09.2015, ale úplne bola suma 20.000 EUR vrátená až dňa 23.12.2015. V zmysle platnej a účinnej zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 7. 2015, v čl. I. si strany dohodli, že v prípade neuhradenia sumy 20.000 EUR zo strany dlžníkov 1., 2. a 3. do termínu 17. 9. 2015 na účet veriteľa, dlžníci 1., 2. a 3. zaplatia veriteľovi zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 1 % zo sumy 20.000 EUR, ktorú si žalobca v tejto žalobe uplatnil voči žalovaným v 1. a 2. rade. Zmluvná pokuta bola vyčíslená vo výške 1 % zo sumy 20.000 EUR od dátumu splatnosti 17. 9. 2015 do zaplatenia - počet dní omeškania: september 2015 - od 18. 9. 2015 do 30. 9. 2015 - spolu 13 dní, október 2015 od 1. 10. - do 31. 10. 2015 - spolu 31 dní, november 2015 - od 1. 11. - 30. 11. 2015 - spolu 30 dní, december 2015 - od 1. 12. - do 22. 12. 2015 v omeškaní 22 dní zo sumy 20.000 EUR, do 23. 12. 2015 v omeškaní 23 dní zo sumy 12.000 EUR. Spolu 97 dní v omeškaní. Výpočet zmluvnej pokuty: 20.000 EUR : 100 x 1 = 200 EUR za každý deň omeškania. 96 dní x 200 EUR = 19.200 EUR (22. 12. 2015 bolo zo sumy 20.000 EUR uhradených len 8.000 EUR stále v omeškaní zo sumou 12.000 EUR), 12.000 EUR : 100 x 1 = 120 EUR (suma za 1 deň omeškania od 22. 12. 2015 do 23. 12. 2015, kedy už nebola dlžná suma 20.000 EUR, ale len 12.000 EUR), 1 deň x 120 EUR = 120 EUR. Spolu uplatnená zmluvná pokuta vo výške 19.320 EUR (ako súčet sumy 19.200 EUR plus sumy 120 EUR). Žalobca zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania zo sumy 20.000 EUR od 18. 9. 2015 do 23. 12 .2015, a to vo výške úrokovej sadzby ECB.
5. Žalobca súdu predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 17. 7. 2015, potvrdenie vkladu v hotovosti vo VÚB a. s. zo dňa 17. 7. 2015 znejúceho na sumu 20.000 EUR, notársku zápisnicu spísanú dňa 17. 7. 2015 na Notárskom úrade JUDr. Juraja Göbla na Žižkovej ulici 13 v Košiciach, zmluvu o pôžičke a dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 17. 7. 2015, potvrdenie o vrátení sumy 8.000 EUR dňa 22. 12. 2015 a potvrdenia o vrátení sumy 12.000 EUR a zo dňa 23. 12. 2015.
6. Žalovaní sa k žalobe písomne vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 28. 6. 2016 a uviedli, že nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznávajú.
7. Poukázali na to, že sa nestotožňujú s názorom žalobcu, že sú platné a účinné obe zmluvy, tzn. aj zmluva o pôžičke zo dňa 17. 7. 2015, ako aj zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 17. 7. 2015, za platnú a účinnú považovali len zmluvu o pôžičke a dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 17. 7. 2015, ktorá plne nahradila skorší záväzok a v konečnom dôsledku bol práve tento právny úkon spísaný aj vo forme notárskej zápisnice. Poukázali na to, že zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 17. 7. 2015 nemá žiadne ustanovenie o zmluvnej pokute. Nakoľko podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno zmluvnú pokutu dohodnúť len písomne a takéto dojednanie zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 17. 7. 2015 nemajú, považovali žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za bezpredmetný. Poukázali na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaní poukázali na viacerú judikatúru, ktorá zmluvnú pokutu vo výške 1 % denne považuje za neplatný právny úkon (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/3123/2010, ktorý vo svojom odôvodnení explicitne ustanovuje, že dohoda o zmluvnej pokute vo výške 1 % denne je považovaná za neplatný právny úkon, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi). Zmluvná pokuta bola neprimerane vysoká, nakoľko za necelé 3 mesiace omeškania žalobca požadoval zmluvnú pokutu (19.320 EUR), ktorá je takmer vo výške poskytnutej pôžičky (20.000 EUR). Pokiaľ ide o žalobcom požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, poukázali na to, že pokiaľ ďalej boli povinní zaplatiť zmluvnú pokutu, do omeškania sa dostali dňom 18. 9. 2015, kedy bola základná
úroková sadzba vo výške 0,05 %, môže žalobca požadovať nanajvýš úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, ale nie vo výške 8,05 % ročne, ako si uplatnil.
8. Žalobca na uvedené reagoval a uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojej žalobe a v nej uplatnenom nároku. Namietal, že žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, ktorým, by preukázali, že zmluva vo forme notárskej zápisnice nahradila vyššie uvedený záväzok v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 7. 2015. Keďže žalovaný v 1. a v 2. rade uvedenú zmluvu o pôžičke zo dňa 17. 7. 2015 podpísali priamo v pobočke VÚB a.s. na ul. Hlavnej v Košiciach a na základe tejto zmluvy im žalobca poskytol sumu 20.000 EUR, uvedená zmluva bola a je platná a účinná. Pri podpise uvedenej zmluvy o pôžičke dňa 17. 7. 2015 v priestoroch VÚB a.s. na Hlavnej v Košiciach bol prítomný aj právny zástupca žalobcu JUDr. Rastislav Lenart a uviedol, že uvedenú zmluvu o pôžičke dobrovoľne v súlade s čl. II. ods. 2 žalovaný v 1. a v 2. rade podpísali a na základe nej bol bezprostredne po podpise vykonaný prevod na ich účet a proti obsahu uvedenej zmluvy o pôžičke nič nenamietali. Žalovaní potrebovali sumu 20.000 EUR na dofinancovanie kúpy nehnuteľnosti a preto bez výhrady súhlasili aj zo zmluvnou pokutou 1 % denne za každý deň omeškania zo sumy 20.000 EUR. Keďže žalovaní lehotu na vrátenie nedodržali a celú sumu 20.000 EUR do termínu 17. 9. 2015 nevrátili, vznikol žalobcovi nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia záväzku.
9. Žalovaní sa vyjadrili na výzvu súdu podľa § 167 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedli, že sa nestotožňujú s názorom žalobcu, že sú platné a účinné obe zmluvy, tzn. aj zmluva o pôžičke zo dňa 17. 7. 2015, ako aj zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 17. 7. 2015, naopak platnou a účinnou je zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 17. 7. 2015, ktorá plne nahradila skorší záväzok a v konečnom dôsledku bol práve tento právny úkon spísaný aj vo forme notárskej zápisnice. Poukázali na to, že tvrdenie žalobcu, že musela byť podpísaná nová zmluva o pôžičke, nakoľko notár mal výhrady k ustanoveniam o zmluvnej pokute, len zdôrazňujú tvrdenie žalovaných, že ustanovenie o zmluvnej pokute je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaní zároveň popreli tvrdenie žalobcu, že plnené bolo na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 7. 2015 a že predmetné tvrdenia žalobcu nebolo ničím preukázané.
10. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým písomne podanú žalobu, ako aj predložené listinné dôkazy a navrhol vypočuť svedkov JUDr. Juraja Göbla - notára a p. R. N. a žalovaných.
11. Žalovaní JUDr. Juraja Göbla, notára, nezbavili povinnosti mlčanlivosti, preto jeho výsluch súd uskutočniť nemohol (§ 203 ods. 1,2 CSP).
12. Podľa § 178 ods. 1 a 2 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.
13. Podľa § 149 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523149'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
14. Podľa § 185 ods. 1 CSP, <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523185'&ucin-k- dni='30.12.9999'> súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
15. Podľa § 187 ods. 2 CSP, <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523187'&ucin-k- dni='30.12.9999'> dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
16. Podľa § 191 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523191'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
17. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. Rade, výsluchom svedka p. R. N., listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 17. 7. 2015 (č.l.sp. 6 až 7, notárskou
zápisnicou č. N 200/2015, zmluvou o pôžičke a dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 17. 5. 2015, potvrdením o vklade v hotovosti dňa 17. 7. 2015 (č.l. spis súd 13), potvrdením o prevzatí sumy 8.000 EUR zo dňa 22. 12. 2015, potvrdením o prevzatí sumy 12.000 EUR zo dňa 23. 12. 2015, vyjadrením notárskeho úradu zo dňa 2. 3. 2018, emailovou korešpondenciou zo dňa 17. 7. 2015 medzi právnym zástupcom žalobcu a JUDr. Jurajom Göblom (č.l.sp. 69), ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
18. Žalobca ako veriteľ spolu so žalovanými a p. R. N. ako dlžníkmi, uzatvorili dňa 17. 7. 2015 zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej podľa v čl. 1 bolo dohodnuté, že im tento požičal sumu 20.000 EUR a strany sa dohodli, že táto bude poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vo Všeobecnej úverovej banke a.s. teda na účet žalovaného v 1. rade, súčasne žalovaná v 2. rade a p. R. N. vyslovili neodvolateľný súhlas a vyhlásili, že prevodom na uvedený účet im bola suma zo strany veriteľa vyplatená a oni túto sumu prevzali. Podľa 2. ods. predmetnej zmluvy sa strany dohodli že veriteľovi budú vrátené finančné prostriedky najneskôr do šesťdesiatich dní od do dňa podpisu dohody, teda najneskôr do 17. 9. 2015, pričom dlžníci mali zaplatiť sumu spoločne a nerozdielne. Podľa ods. 3 predmetnej zmluvy: v prípade neuhradenia sumy 20.000 EUR zo strany dlžníka 1. 2. a 3. do vyššie uvedeného termínu 17. 9. 2015 na účet veriteľa sa zaviazali dlžníci 1., 2. a 3. zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 1 % zo sumy 20.000 EUR. Predmetná zmluva o pôžičke bola datovaná dňom 17. 7. 2013.
19. Podľa potvrdenia o vklade v hotovosti zo dňa 17. 7. 2015 (č.l.sp. 13), suma 20. 000 EUR bola vložená na účet o 13.49 hod.
20. Z predloženej kópie emailu zo dňa 17. 7. 2015 mal súd zistené, že právny zástupca žalobcu JUDr. Rastislav Lenárt potvrdzoval týmto notárovi JUDr. Jurajovi Göblovi že v zmysle telefonického hovoru zasiela koncept zmluvy na prípravu notárskej zápisnice - exekučného titulu a zároveň potvrdzoval termín návštevy na úrade dňa 17. 7. 2015 približne medzi 14.00 hod. a 14.15 hod.
21. Z predloženej notárskej zápisnice č. N200/2015, Nz 25 187/2015, NCRIs 25 737/2015 mal súd zistené, že notár JUDr. Juraj Göbl spísal dňa 17. 7. 2015 zápisnicu, že sa pred neho dostavili žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade, ako povinná osoba č. 1, X.. R. N. ako povinná osoba č. 2 a žalobca ako veriteľ a oprávnená osoba a podľa vlastného vyhlásenia na právne úkony spôsobilí požiadali notára, aby s nimi do notárskej zápisnice spísal v súlade s ustanovením § 46 notárskeho poriadku vyhlásenie povinných osôb podľa § 41 ods. 2 písm. c) exekučného poriadku zákona č. 233/1995 Z. z. znení neskorších právnych predpisov. Ďalej v zápisnici bolo konštatované, že dňa 17. 7. 2015 medzi veriteľom a dlžníkmi a pristupujúcim dlžníkom bola uzavretá zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení záväzku, podľa ktorej veriteľ poskytol dlžníkom pôžičku vo výške 20.000 EUR, a to vkladom na účet dlžníka Z. X. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo Všeobecnej úverovej banke a.s.. Dlžníci svojimi podpismi potvrdili prevzatie pôžičky vo výške 20.000 EUR a zaviazali sa pôžičku veriteľovi vrátiť v lehote najneskôr do 17. 9. 2015. Dlžníci vyhlásili, že pôžičku vo výške 20.000 EUR dňa 17. 7. 2015 si od veriteľa prevzali. V zmysle ustanovenia § 533 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, veriteľ a pristupujúci dlžník sa dohodli, že pristupujúci dlžník pristupuje k záväzku dlžníkov uvedený v bode I. zmluvy a zaviazal sa uspokojiť veriteľa za tých istých podmienok, ako sú uvedené v zmluve I. a teda, že je zaviazaný na plnenie spoločne a nerozdielne spolu s dlžníkmi. V čl. IV. zápisnice je uvedené, že povinné osoby zobrali na vedomie že notárska zápisnica je exekučným titulom. Podľa tretej strany zápisnice, predmetom bol právny záväzok povinných osôb vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke a dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 17. 7. 2015 a záväzky uvedené a podpísané v bode I. tejto notárskej zápisnice.
22. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj zmluvou o pôžičke a dohodou o pristúpení záväzku zo dňa 17. 7. 2015, ktorá bola totožná ako zmluva o pôžičke uvedená v bode 16 tohto rozsudku, okrem označenia zmluvných strán, kde dlžníkmi boli len žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade a p. R. N. bol uvedený ako pristupujúci dlžník, ďalej v predmetnej zmluve (č.l. sp. 11 až 12) už nie sú dojednania III. odseku o zmluvnej pokute s a v čl. II sa nachádza vyhlásenie p. R. N. o pristúpení na základe dohody s veriteľom k záväzku žalovaných v 1. a 2. rade uvedenom v bode I tejto zmluvy s tým, že sa zaväzujú uspokojiť veriteľa ako pristupujúci dlžník č. 3, a to za tých istých podmienok. A následne nasleduje článok III. Tým, že zmluva je vyhotovená v štyroch exemplároch a prehlásenie zmluvných strán o tom, že porozumeli obsahu a na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne, dobrovoľne, vážne, určite, a nie pod nátlakom a nie za nápadne nevýhodných podmienok, túto zmluvu podpísali, pričom ich zmluvná voľnosť nebola ničím obmedzená.
23. Súd vo veci vypočul žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že mali záujem kúpiť nehnuteľnosť a s p. N. sa dohodli, že on zabezpečí nejaké finančné prostriedky a časť finančných prostriedkov zabezpečia oni. Keďže nemali dostatok finančných prostriedkov, p. N. sa ponúkol, že im pomôže zabezpečiť peniaze a že si požičajú nejakú sumu. Následne sa stretli v Košiciach, niekde pri Steel Aréne, v nejakej budove. Bol tam žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade, p. N., žalobca ako osoba, ktorá im požičiavala finančné prostriedky a právny zástupca žalobcu. Žalobca nepopieral svoj podpis na zmluve o pôžičke zo dňa 17. 7. 2015 nachádzajúcej sa na č.l. sp. 6 až 7. Nevedel sa však vyjadriť, kde presne podpisoval predmetnú zmluvu. Poukázal na to, že dôveroval p. N., že bude požičanie finančných prostriedkov korektné. Kedy došlo k vráteniu, si presne nespomínal.
24. Žalovaná v 2.rade nespochybňovala, že potrebovali peniaze na kúpu budovy, nehnuteľnosti. Potrebovali vykryť financie v hotovosti. Požičiavali si aj z ich strany, spolupracovali s p. N.. P. N. sprostredkoval pôžičku od žalobcu. Následne boli peniaze vložené na ich účet v banke, k vráteniu peňazí si presne termín už nepamätala. Následne došlo k splateniu celej pôžičky v decembri. Po nahliadnutí na zmluvu o pôžičke z č.l. spisu 6 a 7 uviedla, že ide o jej podpis. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadrila žalovaná v 2.rade, kde bola táto zmluva o pôžičke podpisovaná, žalovaná v 2.rade uviedla, že si presne nespomína, vedela však, že boli v banke, kde papiere podpisovali, ktoré konkrétne, si však nespomínala. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadrila, či si spomína na podpisovanie viacerých zmlúv, žalovaná v 2. rade si nespomínala, uviedla, že v danom čase p. N. dôverovali, z toho dôvodu tieto veci brala tak, že si dôverujú,
25. Svedok R. N. uviedol, že k uzatvoreniu jednej zmluvy o pôžičke došlo vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., v pobočke v Košiciach, následne boli peniaze poskytnuté a vložené na účet, potom došlo k uzatvoreniu druhej zmluvy o pôžičke. Na to bola uzatvorená zmluva za účasti notára. Pokiaľ ide o túto zmluvu, notár povedal, že nemôže byť jej znenie, v akom bola predložená notárovi a došlo k uzatvoreniu novej zmluvy. Svedok potvrdil, že na základe zmluvy na č.l. sp. 6 až 7 bola poskytnutá požičaná suma. Suma bola požičaná na doplnenie finančných prostriedkov na nákup nehnuteľnosti, za sumu 380.000 EUR. Ako prvá bola podpísaná zmluva o pôžičke a potom boli vložené peniaze. Zmluvu pripravil právny zástupca žalobcu.
26. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, ktoré boli zo strán sporu navrhované.
27. Podľa § 137 CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
30. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka - Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
31. Podľa § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka - Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
32. Podľa § 545 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka - Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj
po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
33. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka - Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
34. Výkon práv vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť mimo iného v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
35. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k poskytnutiu pôžičky zo strany žalobcu žalovaným vo výške 20.000 EUR. Pokiaľ ide o uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca a žalovaní podpísali zmluvu o pôžičke, v rámci ktorej bolo písomné dojednanie o zmluvnej pokute dňa 17. 7. 2015 v banke a následne peniaze boli vložené na účet žalovaných. Z emailovej dokumentácie mal súd preukázané, že vopred bolo dohodnuté, že žalobca a žalovaní, ako aj spoludlžník, spolu u notára ešte spíšu vyhlásenie povinných osôb. Súd mal za to, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, kde súčasne bolo písomné dojednanie o zmluvnej pokute, to, že následne došlo k uzatvoreniu ďalšej zmluvy o pôžičke a dohody o pristúpení k záväzku bez dohody o zmluvnej pokute, bez ďalšieho, neznamená, že dojednanie strán o zmluvnej pokute uzatvorené v banke týmto nahradili alebo inak zrušili.
36. Predmetom tohto konania bol nárok žalobu uplatnený titulom zmluvnej pokuty vo výške 19.320 EUR a úrok z omeškania. Žalovaní boli v omeškaní s vrátením pôžičky 97 dní (96 dní - 20.000 EUR a 1 deň - 12.000 EUR).
37. Súd pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty musí prihliadnuť na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti a tiež na dôsledky a ujmy, aké nastali porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta viaže. Ujma môže byť tak majetková (škoda), ako aj nemajetková. Občiansky zákonník neustanovuje obmedzenie výšky zmluvnej pokuty. Jej výška je teda vecou zmluvných strán a vo všeobecnosti by mala zodpovedať povahe a významu povinnosti, ktorej nesplnenie sa zmluvnou pokutou zabezpečuje. Na zamedzenie zneužívania inštitútu zmluvnej pokuty je v Občianskom zákonníku zakotvené oprávnenie súdu neprimerane vysokú pokutu znížiť. Zákon dáva súdu smernice, na základe akých kritérií má pri uplatnení svojho moderačného práva postupovať, nakoľko má rozlišovať medzi prípadmi, ak v dôsledku porušenia povinností, na ktoré sa vzťahujú zmluvné pokuty, veriteľovi nevznikne priamo škoda a medzi prípadmi, keď veriteľovi škoda z konania dlžníka síce vznikne, ale veriteľ nie je oprávnený požadovať jej náhradu.
38. Význam povinnosti, ktorú dlžník nesplnil, súd posúdi vzhľadom na všetky okolnosti a s prihliadnutím na celkovú hodnotu záväzku. Výška zmluvnej pokuty bude neprimeraná, ak vzhľadom na povahu a rozsah plnenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou vôbec nehrozí vznik škody z porušenia povinnosti a v takom prípade súd môže znížiť zmluvnú pokutu až na výšku, ktorá bude zodpovedať možnosti vzniku takej škody.
39. Žalobca si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 1 % denne do úplného zaplatenia pôžičky vo výške 20.000 EUR, čo predstavuje ročne 365 % z požičanej sumy.
40. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie zakotvuje síce možnosť, aby súd znížil neprimeranú zmluvnú pokutu. Súd však dospel k záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta ako právny úkon sa prieči dobrým mravom, jej obsah sa ocitol v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normotvorný systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácii zodpovedajúcich všeobecne uznávaných pravidlám slušnosti, poctivého konania a pod.. Dobré mravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
41. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty bolo síce potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou, nie však premrštenou výškou. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi dokonca neplatná.
42. Žalobca poskytol bezúročnú pôžičku 20.000 EUR na dva mesiace a zabezpečil si bezpečnosť jej vrátenia aj vyhlásením povinných osôb podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku - zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov a navyše zmluvnou pokutou.
43. Výška zmluvnej pokuty (1 % denne) uplatnená žalobcom, za tri mesiace omeškania dosiahla skoro 100 % požičanej sumy, čo nemôže byť primeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (vrátenie sumy 20.000 EUR). Žalobca v priebehu konania ani len netvrdil, aká škoda mu vznikla včasným nevrátením finančných prostriedkov.
44. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 13. 2. 2018 na č.l. sp. 72 uviedol, že to vnímal tak, že : „..nebolo mojím úmyslom tieto peniaze požičať bezúročne.“ Tu je potrebné uviesť, že zmluvnou pokutou sa nenahrádza to, že peniaze požičal bezúročne a takto teraz žiada odplatu za požičanie peňazí, žalobcovi nič nebránilo dohodnúť si primeraný úrok (prípadne aj vo vyššej úrokovej miere akú poskytujú banky), teda odplatu za požičanie peňazí v zmluve o pôžičke.
45. Súd pri úvahe, aká je primeraná výška zmluvnej pokuty, vychádzal zo skutočnosti, že žalobca nie je subjektom, ktorý by vykonával podnikateľskú činnosť pri poskytovaní úverov a je pravdou, že po splatnosti dlhu mohol žalobca získať úroky z vkladu v peňažnom ústave, resp. mohol súd vychádzať, ak by bol dohodnutý primeraný úrok, že žalobcovi vznikol ušlý zisk v podobe výnosu z poskytnutej sumy 20.000 EUR a v takejto výške moderovať uplatnenú zmluvnú pokutu, žalobca však v tomto smere neprodukoval žiadne argumenty, tvrdenia či iné prostriedky procesného útoku, v rámci ktorých by mohol súd odvodiť a odôvodniť primeranosť zmluvnej pokuty, pritom zrejme na možnú neprimeranosť dojednanej zmluvnej pokuty bol žalobca upozornený notárom, nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute zopakované v druhej zmluve o pôžičke už nebolo.
46. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
47. Podľa § 251 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523251'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 255 ods. 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 262 ods. 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a priznal žalovaným, ktorí mali plný úspech v spore, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
53. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6Cdo/222/2016).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.