Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-24-2018.pdf
PDF · 146.26 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O. K., dieťa rodičov: otca M. a A., o zníženie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. januára 2018, č.k. 3P/63/2017-91, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na nich náhradu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa domáhal zníženia výživného na maloletého Z. na sumu 150,- eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 03.06.2016. V návrhu uviedol, že manželstvo uzavreté s matkou detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca, spis. zn. 5P/84/2013 zo dňa XX.XX.XXXX. V zmysle uvedeného rozsudku bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. sumou 280,- eur mesačne. Táto výška výživného bola určená dohodou s matkou dieťaťa. Po rozvode si vyporiadali BSM tak, že byt v C. G. M. po jeho rodičoch bol prevedený do výlučného vlastníctva matky s tým, že on si bytovú otázku bude riešiť individuálne. Od ostatnej úpravy výživného sa jeho pomery zmenili, nakoľko s družkou M. B. si kúpil v roku 2015 do podielového spoluvlastníctva každý v podiele jedna polovica byt v K.. Kúpu financoval z hypotekárneho úveru, ktorého splátku spláca mesačne vo výške 183,- eur. V uvedenom byte v spoločnej domácnosti s družkou žije. Z K. do C. G. M. za prácou dochádza, pričom mesačné náklady na pohonné hmoty sa mu navýšili o cca 294,- eur mesačne. Okrem toho má zvýšené náklady z dôvodu, že nadobudol do vlastníctva rodinný dom po starých rodičoch. Bolo potrebné ho opraviť, takže bol nútený uzavrieť zmluvu o úvere na financovanie rekonštrukcie, pričom mesačná splátka tohto úveru je cca 58,82 eur. Uzavrel aj životné poistenie s povinným pripoistením neschopnosti splácať hypotéku so splátkami 86,67 eur mesačne. Otec prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že matka je majetná, je vlastníčkou bytu v C. G. M., z ktorého má príjmy 290,- eur. Výdavky na okuliare, psa, internet a cvičenie sú dohromady cca 100,- eur mesačne. Je polovičná invalidná dôchodkyňa, má stredoškolské vzdelanie a teda je schopná sa zamestnať, s príjmom minimálne tak ako má otec. Matka čo sa týka financií, resp. majetkových pomerov nie je na tom zle a úplne postačuje, aby otec platil výživné na maloletého syna vo výške 100,- eur mesačne. Matka sa k návrhu vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 16.11.2017, v ktorom uviedla, že dôvody na zníženie výživného, ktoré uvádza otec v návrhu
sú nekvalifikované. Na jednej strane navrhuje znížiť výživné a zároveň uvádza, že nadobudol ďalší majetok - dom do osobného vlastníctva. Teda sa jeho majetkové pomery zmenili a hodnota domu je jeho majetkom, ktorý v čase posledného rozhodovania o určenie výživného nemal. Ak otec kúpil byt v K. do podielového spoluvlastníctva s priateľkou každý v polovici, je namieste logická otázka z akého dôvodu otec spláca hypotekárny úver sám a tak dobrovoľne mesačne vynakladá výdavky, ktoré by mal hradiť spolu s družkou. Podľa vedomostí matky, otec dieťaťa aj naďalej pracuje vo vývojovom oddelení spoločnosti A. C., A. C. G. M. (do 21.08.2016 - T. C., A.). Maloletý Z. je v súčasnosti študentom X. ročníka A. v O. K. a teda od ostatnej úpravy výživného sa pomery zmenili aj na strane maloletého, a to nielen so školou, ale aj s jeho zdravím. V roku 2014 mu diagnostikovali obsedantno-kompulzívnu poruchu. Maloletý je sledovaný v psychiatrickej a hematologickej ambulancii a zároveň sa lieči. V súvislosti s jeho diagnózou je zvýšená spotreba vody v domácnosti, drogérie, čistiacich prostriedkov a ošatenia (maloletý má neustále potrebu umývať si ruky, je prehnane čistotný, kúpe sa a prezlieka, má pocity nečistoty). Pri tejto diagnóze je nutné ho socializovať v spoločnosti a ako spoločníka mu matka zabezpečila psa. V súvislosti s diagnostikovanou hematologickou diagnózou musí dodržiavať špeciálnu životosprávu, cvičenie a pohyb v závislosti od ročného obdobia. Mesačné náklady na výživu maloletého matka vyčíslila vo výške 345,83 eur - 20,- eur lieky, 20,- eur drogéria, 50,- eur ošatenie, 150,- eur strava, 40,- eur cvičenie, 10,- eur telefón, 15,- eur internet, 20,- eur zviera - pes, 20,83 eur okuliare (ročne 250,- eur). Matka dieťaťa je ťažko zdravotne postihnutá, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Príjmom matky je invalidný dôchodok vo výške 140,70 eur. Matka býva v spoločnej domácnosti s dieťaťom a s jej druhým manželom, pričom náklady na bývanie uhrádza manžel. Otec na výživu maloletého prispieva sumou 280,- eur mesačne pravidelne, pričom o maloletého nejaví žiaden záujem a nemá s ním žiaden kontakt. Žiadala teda, aby návrh na zníženie výživného súd zamietol. Otec nepreukázal v konaní zmenu pomerov v zmysle § 98 Zákona o rodine. Naopak, k zmene pomerov došlo na strane maloletého, ktorý začal navštevovať strednú školu, bol uznaný za ťažko zdravotne postihnutého a matka s ním má náklady také ako vyčíslila, resp. ako vypovedala na pojednávaní. Od ostatnej úpravy výživného v čase rozvodu sa zmenili pomery aj na strane otca - v tom čase bol podielovým spoluvlastníkom rodinného domu a bytu, v súčasnosti je výlučným vlastníkom rodinného domu a zároveň spoluvlastníkom spolu so svojou priateľkou bytu v K.. Zvýšili sa mu teda aktíva - majetok a zároveň sa mu zvýšil aj príjem. Matka nesúhlasila s tvrdením otca, že jeho náklady na cestovanie do zamestnania sú v takej výške ako si vyčíslil, nakoľko pri priemernej spotrebe 7,5 l na 100 km, pri počte km 56 tak ako uviedol v návrhu, pri počte pracovných dní 20 v priemere, by náklady na pohonné hmoty predstavovali v priemere maximálne 70,- eur na mesiac. Ďalej poukázala na to, že otec má nehnuteľnosť blízko sídla spoločnosti, v ktorej pracuje. Na strane matky došlo tiež k zmene pomerov, ktorá bola uznaná ťažko zdravotne postihnutou a jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol 60 % a jej príjem je z titulu invalidného dôchodku 140,70 eur. Kolízny opatrovník žiadal návrh zamietnuť vzhľadom k tomu, že otec už 5 rokov platí 280,- eur titulom výživného a skutočnosť, že nemá žiaden nedoplatok svedčí o tom, že je schopný toto výživné na maloletého Z. platiť. Poukázal na to, že na strane maloletého Z. došlo k zmene pomerov.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 5P 84/2013-37 z XX.XX.XXXX bolo manželstvo rodičov maloletého Z. rozvedené, pričom súd zároveň schválil rodičovskú dohodu na čas po rozvode, v zmysle ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. sumou 280,- eur mesačne, od právoplatnosti rozsudku. V čase vyhlásenia daného rozsudku otec pracoval v spoločnosti T., A. C. G. M., s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.011,72 eur / vychádzajúc z nasledovných údajov o príjme: 1/2013 vo výške 1.079,89 eur, 2/2013 vo výške 936,12 eur, 3/2013 vo výške 1.556,09 eur, 4/2013 vo výške 865,10 eur, 5/2013 vo výške 998,61 eur, 6/2013 vo výške 846,56 eur, 7/2013 vo výške 944,04 eur, 8/2013 vo výške 1.016,70 eur, 9/2013 vo výške 933,17 eur, 10/2013 vo výške 1.047,20 eur, 11/2013 vo výške 932,77 eur a 12/2013 vo výške 984,40 eur /; iný príjem nemal. Spolu s matkou maloletého Z. boli spoluvlastníkmi rodinného domu a priľahlých pozemkov v C. G. C. a bytu v C. G. M., každý v podiele jedna polovica. Z notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade v Čadci dňa 15.01.2007 je zrejmé, že otec daroval matke nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. C. G. C. v podiele polovica, a to rodinný dom súpisné číslo XXX, na parcele KN č. XXXX/X a pozemkov parcely KN č. XXXX/X „záhrady“ o výmere 359 m2, KN č. XXXX/X „záhrady“ o výmere 254 m2 a KN č. XXXX/X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 133 m2. V BSM mal s matkou dieťaťa ešte automobil značky Z. Y., rok výroby cca XXXX. Iný majetok nemal. V čase rozvodu býval v dome v C. G. C., pričom v dome kúril tuhým palivom a ročne za kúrenie vynaložil 700,- až 800,- eur. Elektrinu platil asi 50,- eur mesačne. So Z. sa v čase rozvodu stretával, brával si ho zo začiatku pravidelne každý
druhý víkend. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. Do práce cestoval autom cca 12 km. Matka v čase rozvodového konania bola nezamestnaná, nemala žiaden príjem a poberala rodinné prídavky na Z., inú vyživovaciu povinnosť nemala. V čase vyhlásenia rozsudku o rozvode bývala už s maloletým v O. K. u svojho priateľa (v súčasnosti manžel matky) v jeho byte, ktorému neprispievala žiadnou čiastkou. Jej priateľ bol živnostníkom. Z. mal vtedy XX rokov a navštevoval X. ročník J. v O. K., do školy chodil pešo, v škole sa nestravoval a nenavštevoval žiadne platené krúžky. Už v tom čase začal mať problémy a preto matka s ním začala navštevovať psychologičku a psychiatričku v O. K.. Už vtedy užíval lieky vo výške okolo 20,- až 30,- eur mesačne. Zo spisu Okresného súdu Čadca, spis. zn. 5P 84/2013 mal súd za preukázané, že otec vo vyjadrení k návrhu na rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode uviedol, že výška výživného na maloletého vo výške 280,- eur mesačne je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého a jeho schopnosťami a možnosťami výživné v uvedenej sume platiť. Otec v súčasnosti pracuje v spoločnosti A. C., A. C. G. M.. S maloletým sa od leta 2016 nestretáva, avšak na maloletého platí pravidelne výživné vo výške 280,- eur mesačne, pričom nad rámec výživného na dieťa neprispieva. Priemerný čistý mesačný príjem otca v danej spoločnosti je 1.044,38 eur (vychádzajúc z nasledovných údajov o príjme otca: 6/2015 vo výške 926,55 eur, 7/2015 vo výške 999,81 eur, 8/2015 vo výške 926,20 eur, 9/2015 vo výške 958,92 eur, 10/2015 vo výške 984,73 eur, 11/2015 vo výške 1.260,74 eur, 12/2015 vo výške 1.064,01 eur, 1/2016 vo výške 962,18 eur, 2/2016 vo výške 903,69 eur, 3/2016 vo výške 1.018,95 eur, 4/2016 vo výške 1.114,83 eur, 5/2016 vo výške 972,41 eur, 6/2016 vo výške 1.000,10 eur, 7/2016 vo výške 963,07 eur, 8/2016 vo výške 1.106,89 eur, 9/2016 vo výške 961,24 eur, 10/2016 vo výške 937,60 eur, 11/2016 vo výške 1.332,74 eur, 12/2016 vo výške 1.065,39 eur, 1/2017 vo výške 990,86 eur, 2/2017 vo výške 883,82 eur, 3/2017 vo výške 1.067,70 eur, 4/2017 vo výške 1.186,07 eur, 5/2017 vo výške 1.138,57 eur, 6/2017 vo výške 1.139,65 eur, 7/2017 vo výške 1.125,28 eur, 8/2017 vo výške 1.129,85 eur, 9/2017 vo výške 1.010,38 eur a 10/2017 vo výške 1.154,57 eur). Iný príjem nemá. Rovnako tak nemá ani inú vyživovaciu povinnosť. Býva v K. v byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho priateľky, každý majú podiel v polovici. Je vlastníkom rodinného domu v C. G. C., užíva ho ako víkendovú chalupu. Z K. do C. G. M. (do práce) precestuje 29 km. Vlastní automobil značky V., rok výroby XXXX, ktorý zakúpil krátko po rozvode manželstva. Náklady na bývanie v byte platí jeho priateľka, otec platí náklady na chalupu v C. G. C., ktoré sú do 1.200,- eur ročne (elektrika a kúrenie). Na byt v K. si s priateľkou zobrali hypotéku v máji 2015 vo výške 82.000,- eur, ktorú sumu použili aj na rekonštrukciu domu v C. G. C.. Výška splátky hypotéky je 413,55 eur, z čoho priateľka platí 185,- eur, zvyšok platí otec. Priateľka otca je učiteľkou a jej príjem je okolo 700,- eur mesačne. Iný majetok väčšej hodnoty otec nemá. V sume 413,55 eur je zahrnutá aj splátka úveru, ktorý otec v návrhu uviedol, že spláca po 58,82 eur. Platí mesačné životné poistenie s povinným pripoistením neschopnosti splácať hypotéku vo výške 86,67 eur. Odkedy kúpil s priateľkou byt v K. do práce chodieva tak, že ráno odchádza z K. do práce, z práce odíde do C. G. C. kde prespí, následne ide do práce a potom ide domov do K. a takto sa to pravidelne opakuje. Z výpisu z účtu otca za obdobie 11/2017 mal súd za preukázané, že v súvislosti s bytom v K. platí otec 15,- eur do fondu opráv a 35,- eur za vodné a stočné. Rovnako tak v súvislosti s bytom v K. platí otec preddavky za plyn vo výške 28,- eur mesačne a za elektrinu 27,50 eur mesačne. Matka je ťažko zdravotne postihnutá a v súčasnosti je na invalidnom dôchodku, pričom invalidný dôchodok poberá vo výške 140,70 eur mesačne. V roku 2017 vypomáhala vo fabrike, kde pracovala na 2 až 4 hodiny denne podľa potreby. Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za obdobie 2017, bol jej príjem z danej činnosti vo výške 1.044,50 eur, z čoho platila poistné a príspevky celkovo vo výške 73,08 eur, čiastkový základ dane mala teda 971,42 eur. Momentálne iný príjem nemá. V roku 2016 od podania návrhu do konca roku 2016 jej jediným príjmom bol invalidný dôchodok. Inú vyživovaciu povinnosť okrem Z. nemá, poberá na neho rodinné prídavky. S dieťaťom žije v byte so svojim manželom, ktorý byt je v jeho vlastníctve s tým, že jej manžel je živnostníkom a priemerne zarobí okolo 1.000,- eur mesačne. Mesačné výdavky na bývanie majú: 150,- eur inkaso + 50,- eur nájomné, internet 15,90 eur, káblovka 9,- eur, ktoré výdavky platí manžel matky. Tento platí ešte hypotéku, ktorú si zobral ešte pred uzatvorením manželstva s matkou. Matka je výlučnou vlastníčkou X-izbového bytu v C. G. M.. Spolu s manželom vlastnia dve autá, ktoré jedno auto využíva matka a jedno jej manžel. Ešte za trvania manželstva daný X-izbový byt v C. G. M. prenajímali, tento bol prenajatý aj v čase podania návrhu na zníženie výživného, pričom už 3 mesiace je byt voľný. Maloletý Z. navštevuje X. ročník A. v O. K., do školy neprecestuje, v škole sa nestravuje. Nenavštevuje žiadne platené krúžky. Pravidelne navštevuje fitnescentrum, kde si zakupuje permanentku vo výške 40,- eur mesačne. V škole sa skladajú na stužkovú po 10,- eur mesačne. Koncom školského roka 2016/2017 zakúpila matka Z. nový počítač, nakoľko študuje v odbore sieťové a informačné technológie, ktorý počítač stál 1.030,- eur. Z. si robí vodičský preukaz, za ktorý matka zaplatila 700,- eur. Mesačne mu dobíja kredit 7,- eur + 5,- eur je poplatok za
mobilný internet, dáva mu vreckové 2,- eurá denne. Maloletému každý rok treba meniť sklá v okuliaroch, minulý rok mu bolo potrebné vymeniť aj rám. Za 9 mesiacov sa Z. zhoršil zrak o jednu dioptriu. Na Z. má výdavky ako na dospelého muža, nakoľko meria 180 cm a váži 96 kg. Vlastní psa, ktorého mu doporučila lekárka na to, aby sa socializoval a aby mal spoločníka, pretože on s nikým nekomunikuje. Tohto psa majú len kvôli Z.. Otec platí výživné na Z. pravidelne, s dieťaťom sa nestretáva a nad rámec výživného neprispieva. Maloletý Z. v súvislosti s psychiatrickými a psychologickými diagnózami užíva lieky, ktoré matka mu zakupuje od marca 2016 mesačne asi za 25,- eur. Maloletý Z. má diagnostikovaný syndróm čistých rúk, neustále potrebuje mať čisté ruky, neustále sa prezlieka, umýva si ruky a tým pádom má matka zvýšené výdavky na oblečenie, drogériu a hygienu ako takú. Po psychiatrickej liečbe Z. veľmi pribral, preto mu musela matka nasadiť diétu a za týmto účelom mu musí zakupovať zeleninu, ovocie a obdobné zdravé a diétne potraviny. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie z 15.04.2016 mal súd za preukázané, že od 01.01.2016 zvýšili matke invalidný dôchodok na sumu 136,70 eur mesačne, pričom tento invalidný dôchodok jej bol priznaný od 23.10.2015 vo výške 135,70 eur mesačne. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie z 01.12.2016 mal súd za preukázané, že od 01.01.2017 matke zvýšili invalidný dôchodok na sumu 140,70 eur mesačne. Z preukazov ZŤP mal súd za preukázané, že maloletý Z. a taktiež aj jeho matka sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. K. z 10.01.2018 mal súd za preukázané, že matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 16.11.2011 do 14.08.2014 vrátane.
4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého Z. nie sú manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti. O výživnom zo strany otca bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 5P/84/2013-37 zo dňa XX.XX.XXXX, kedy bola medzi rodičmi schválená rodičovská dohoda v tom smere, že otec sa zaviazal od právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletého sumou 280,- eur. V tom čase dieťa navštevovalo X. ročník J.C. v O. K., otec pracoval s priemerným príjmom 1.011,72 eur a matka bola nezamestnaná bez príjmu. Obaja rodičia boli podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v C. G. C. a X-izbového bytu v C. G. M.. Matka žila s priateľom (terajším manželom), otec žil sám. Je nesporné, že prirodzeným plynutím času rastú náklady na výživu, výchovu, vzdelanie a ostatné potreby maloletého dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že pomery na strane maloletého Z. sa podstatne zmenili, keďže tento v súčasnosti navštevuje X. ročník A. v O. K., je zdravotne ťažko postihnutý a v súvislosti so zdravotnými problémami musí držať diétu, cvičiť a užívať lieky. Matka mu kvôli problémom so socializáciou zakúpila psa. Otcov príjem sa oproti ostatnej úpravy výživného mierne zvýšil v priemere na sumu 1.044,38 eur mesačne. Žije s priateľkou v byte, ktorý majú podielovom spoluvlastníctve každý v 1/2, a ktorý financovali z hypotekárneho úveru, ktorý dodnes splácajú. Oproti ostatnej úprave výživného sa otec stal výlučným vlastníkom rodinného domu v C. G. C., ktorý využíva ako víkendový dom, resp. tam prespí i počas týždňa, a zároveň je podielovým spoluvlastníkom bytu v K. v podiele 1/2. Matka je ťažko zdravotne postihnutá a jej jediný príjem predstavuje invalidný dôchodok v súčasnosti vo výške 140,70 eur. So Z. žije v byte svojho manžela. Stala sa výlučnou vlastníčkou X-izbového bytu v C. G. M., ktorý momentálne neprenajíma. Otec videl zmenu pomerov v tom, že od ostatnej úpravy výživného nadobudol do podielového spoluvlastníctva byt v K. v podiele 1/2, ktorú kúpu financoval z hypotekárneho úveru. V uvedenom byte žije spolu s priateľkou, ktorá je rovnako podielovou spoluvlastníčkou bytu, pričom dochádzaním z K. do C. G. M. sa mu zvýšili náklady na pohonné hmoty o cca XXX,- eur mesačne. Zároveň tým, že nadobudol do výlučného vlastníctva rodinný dom, tento bolo potrebné opraviť, aby bol obývateľný, takže bol nútený zobrať si úver na rekonštrukciu a zároveň uzavrel životné poistenie, s povinným pripoistením neschopnosti splácať hypotéku so splátkami 86,67 eur mesačne. Súd k dôvodom otca, ktorými odôvodňuje zmenu pomerov uvádza, že tieto nie sú spôsobilé k zmene súdneho rozhodnutia v neprospech dieťaťa. Je jasné, že otcove majetkové pomery sa oproti ostatnej úprave výživného zmenili, keďže sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu a podielovým spoluvlastníkom bytu. Otec už v čase rozvodového konania býval v rodinnom dome v C. G. C., odkiaľ dochádzal do práce. Z uvedeného je zrejmé, že bytovú otázku mal v tom čase vyriešenú, a po rozvode manželstva nebolo potrebné túto ďalej riešiť zakúpením ďalšej nehnuteľnosti. Súd uvádza, že ak bol otcovi na jeho žiadosť poskytnutý hypotekárny úver na zakúpenie ďalšej nehnuteľnosti, jeho splácanie nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Rovnako tak nie je možné zobrať do úvahy ani to, že otec precestuje do práce viac kilometrov ako tomu bolo v čase
ostatnej úpravy výživného za predpokladu, že je zrejmé, že dom v C. G. C. je spôsobilý na bývanie a nič nebráni otcovi, aby do práce cestoval odtiaľ. Súd teda na výdavky súvisiace so splácaním hypotéky a zvýšením nákladov na cestovanie do práce neprihliadol, nakoľko tieto výdavky nebolo nevyhnutné vynaložiť. Nakoľko v konaní nebola preukázaná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa a otca ako povinného rodiča podstatného charakteru, ktorá by umožňovala znížiť výživné, súd návrh otca zamietol. Je potrebné poukázať na vyhlásenie otca, ktoré urobil v rámci vyjadrenia k návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletému na čas po rozvode zo dňa 17.12.2013, kedy prehlásil, že výživné na maloletého vo výške 280,- eur je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého a s jeho schopnosťami a možnosťami výživné v uvedenej výške platiť. Od toho času nedošlo k zníženiu nákladov súvisiacich s odôvodnenými potrebami maloletého; ba naopak, ako už bolo uvádzané vyššie, prirodzeným plynutím času dochádza k zvyšovaniu nákladov na výživu maloletého. Matka uviedla, že maloletý Z. je vzrastom aj hmotnosťou ako dospelý muž, zhoršuje sa mu zrak, chodí do fitnescentra, má psa a tiež v škole sa skladajú na stužkovú po 10,- eur mesačne, čo sú výdavky, ktoré matka s maloletým v čase ostatnej úpravy výživného nemala. Preto neobstojí tvrdenie otca na pojednávaní, že výživné vo výške 200,- eur je dostatočné na riadny a slušný život maloletého. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý na pojednávaní otcom dieťaťa (aby matka predložila nájomnú zmluvu za obdobie od rozvodu manželstva doteraz a listinné dôkazy súvisiace s výdavkami na tento byt), nakoľko sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. Z výsluchu matky totiž vyplynulo, že uvedený byt neprenajíma už 3 mesiace, pričom nájomnú zmluvu nemá, nakoľko nájomná zmluva bola s nájomcom podpisovaná ešte za trvania manželstva a ona túto zmluvu nepodpisovala. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu a to tak, že jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti v prospech maloletého dieťaťa bude v celom rozsahu vyhovené. Namietal dôvody na odvolanie spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, čím uplatnil dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že neboli zistené také zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Súd sa pri posudzovaní možností a schopností a majetkových pomerov obmedzil iba na posudzovanie zmien na jeho strane, ktoré vyhodnotil ako nepodstatného charakteru, pričom však nevzal do úvahy potenciál a zmeny majetkových pomerov na strane matky. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný s príjmom približne rovnakým, aký má v súčasnosti, zmenili sa však podstatnou mierou jeho náklady, nakoľko potreboval riešiť otázku svojho bývania a preto sa zaviazal zmluvou o úvere k splácaniu úveru na kúpu nehnuteľnosti. Počas manželstva matke dieťaťa previedol dobrovoľne polovicu bytu v C. G. M., ako aj polovicu chalupy, ktoré nadobudol dedením, teda nepatrili do masy BSM a po rozvode sa táto v rámci vyporiadania stala ich výlučnou vlastníčkou. Súd sa stotožnil s tým, že u matky nastal pokles zárobkovej činnosti z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia, s týmto však nemožno súhlasiť, nakoľko je obmedzená len čiastočne vykonávať zárobkovú činnosť a je schopná, ako uviedla sama na pojednávaní, pracovať na polovičný úväzok v rozsahu 2 - 4 hodín a aj skutočne v priebehu roku 2017 bola zamestnaná. Okrem toho vlastní byt, ktorý je spôsobilý byť zdrojom príjmu. Sama potvrdila, že tento prenajímala za 250,- eur mesačne, pričom konštatovala, že už v čase pojednávania byt prenajatý nebol. Uvedené skutočnosti preto nemôžu byť zohľadnené pri posudzovaní potencionality jej príjmu z hľadiska ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ matka uviedla, že mesačné náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa sú 345,80 eur, s týmto nesúhlasí, a to konkrétne s položkami vo výške 100,- eur, pozostávajúce z nákladov na cvičenie vo výške 40,- eur mesačne, nakoľko mesačná permanentka do fitnescentra je v sume v priemere 20,- eur, náklady na okuliare vo výške 20,83 eur mesačne z dôvodu, že tieto sa nevymieňajú v ročnom intervale, náklady na domáce zviera 20,- eur mesačne, internet 10,- eur mesačne. V prípade, ak by odvolací súd aj nezohľadnil túto jeho obranu, popierajúcu matkine tvrdenia o výške nákladov na syna vo vymedzenom rozsahu 100,- eur mesačne, rozhodnutie o tom, že náklady na synove odôvodnené potreby má znášať on vo výške 280,- eur v pomere k zostávajúcej časti 65,83 eur, ktoré by pripadali na matku, považuje za nesúladné s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
7. Matka maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. S uplatneným dôvodom odvolania sa táto v celom rozsahu nestotožňuje. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil a právne posúdil, čo vo výsledku viedlo k záveru o neexistencii
takej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala otcom požadované zníženie výživného. Súd správne porovnával zmenu pomerov od doby posledného rozhodovania o výške výživného, ku ktorému došlo dňa XX.XX.XXXX. Vyhodnotenie majetkových pomerov, možností a schopností otca dieťaťa v súčasnosti obsahuje dostatočne bod č. 10 a č. 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pomery na strane matky a maloletého sú vyhodnotené v bode 12 a č. 13 rozsudku. Súd správne uzavrel, že k zmene pomerov došlo na strane dieťaťa v dôsledku toho, že je staršie, navštevuje vyšší stupeň školy, tiež je ťažko zdravotne postihnuté, v súvislosti s čím sú zvýšené náklady na zabezpečenie jeho potrieb. Správne vyhodnotil aj otcom tvrdenú zmenu pomerov tak, že táto neodôvodňuje zníženie výživného, menovite vo vzťahu k tomu, že si vzal hypotekárny úver a má náklady na PHM, keďže nešlo o náklady, ktoré by bolo nevyhnutné vynaložiť, pričom príjem otca je neporovnateľne vyšší od príjmu matky, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá. Otcom tak nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by umožňovala znížiť vyživovaciu povinnosť tak, ako to určuje hypotéza právnej normy ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
8. Kolízny opatrovník nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ďalej len „CMP“), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
11. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky otca a to jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti, keď pri rozhodovaní nevzal v dostatočnej miere do úvahy ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa zmeny pomerov na jeho strane v podobe nárastu jeho životných nákladov (predovšetkým úverového zaťaženia), nesprávne vyhodnotil výšku nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa a vo výsledku tak nesprávne posúdil mieru, ktorou sa má v porovnaní s matkou mal. dieťaťa na výživnom podieľať, teda sa podľa jeho názoru nespravoval dôsledne zákonnými kritériami, určujúcimi pre rozhodovanie o takýchto nárokoch, vyplývajúcimi z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, v čom vzhliadal dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (nesprávne skutkové závery), ktoré mali podľa jeho názoru za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisového materiálu z hľadiska rozhodujúcich aspektov, bez viazanosti rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi v konaní, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, vychádzajúc z ktorého sledujúc prioritne záujem mal. dieťaťa dospel k záveru o nenaplnení hmotnoprávnych predpokladov pre otcom požadovanú zmenu (zníženie) jeho vyživovacej povinnosti, takúto zmenu odôvodňujúcich. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva nasledovné:
14. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa § 28 Zákona o rodine, ďalej len „ZR“).
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
17. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Podľa ustálenej judikatúry, pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov výživou povinného rodiča sú síce predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, prípadné exekúcie), avšak treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, sa neprihliada.
18. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov (§ 78, ods. 3 Zákona o rodine). Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi ( čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).
19. Z hľadiska vyššie uvedených rozhodujúcich zákonných aspektov, bolo preto potrebné posudzovať aj opodstatnenosť odvolania otca, teda z hľadiska zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave (zmene) rodičovských práv a povinností rozhoduje.
20. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že posledná úprava vyživovacej povinnosti bola vo vzťahu k maloletému Z. realizovaná rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 5P/84/2013-37 z XX.XX.XXXX, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 280,- eur mesačne, v ktorom období, ako vyplýva z pripojeného spisu, otec uvádzal, že takto stanovená výška výživného je v súlade s odôvodnenými potrebami dieťaťa a jeho schopnosťami toto výživné platiť. Od doby takto určenej vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré v tom čase navštevovalo X. ročník základnej školy, pričom v súčasnosti navštevuje X. ročník A. v O. K., je zdravotne ťažko postihnuté a ako uviedol súd prvej inštancie, v súvislosti so zdravotnými problémami musí držať diétu, cvičiť a užívať lieky, pričom na odporúčanie lekára mu matka kvôli problémom so socializáciou musela zakúpiť psa. Príjem otca sa oproti uvedenému obdobiu zvýšil o 32,66 eur. Jeho majetkové pomery sa zmenili v tom, že má v podielovom spoluvlastníctve v 1-ici byt, v ktorom žije so svojou priateľkou a ktorý financovali spolu z hypotekárneho úveru, ktorý dodnes splácajú. Naviac sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu v C. G. C., ktorý využíva ako víkendový dom. Matka bola v čase posledného rozhodovania o výživnom nezamestnaná a bez príjmu, v súčasnosti ako osoba ťažko zdravotne postihnutá poberá invalidný dôchodok, ktorý je jediným zdrojom jej príjmu vo výške 140,70 eur mesačne. Podľa tvrdenia otca sa mu zvýšili náklady na dochádzku z práce z K. do C. G. M. na pohonné hmoty o cca 294,- eur mesačne, pričom spláca hypotéku, výška splátky, ktorá je 413,55 eur, z čoho jeho priateľka platí 185,- eur mesačne, zvyšok platí on.
21. Posúdením vyššie uvedených skutočností z hľadiska rozhodujúcich zákonných aspektov pre výšku (zmenu) vyživovacej povinnosti určujúcich, odvolací súd dospel k záveru o správnosti o nedôvodnosti jej zmeny. Posúdiac zistené skutočnosti jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach odvolací súd sa identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na zmenu (zníženie) vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, pretože doposiaľ určené výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Stanovené výživné zo strany otca v prospech mal. Z. vzhľadom na jeho vek a odôvodnené potreby vo výške 280,- eur mesačne pri zohľadnení skutočnosti, že otec sa na výkone osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré je naviac osobou zdravotne ťažko postihnutou nepodieľa a táto je v plnom rozsahu prenesená na plecia matky, ktorá naviac sama ťažko zdravotne postihnutá má príjem len vo výške 140,70 eur spočívajúci v poberanom invalidnom dôchodku, je zodpovedajúce zákonným kritériám a to aj vo vzťahu k otcom namietanej disparite finančného podielu matky na zabezpečovaní odôvodnených potrieb dieťaťa, keďže výživné z jej strany je nesporne kompenzované výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, ktorú v plnom rozsahu zabezpečuje. Naviac vezmúc do úvahy vývoj cien a rast životných nákladov za rozhodné obdobie, možno konštatovať, že aj pôvodne určené výživné je len s obťažnosťou spôsobilé pokryť, avšak zďaleka nie v plnom rozsahu, všetky odôvodnené potreby mal. dieťaťa, akými sú strava, ošatenie, náklady na zdravotnú starostlivosť, záujmové aktivity, či alikvotný podiel na nákladoch na bývanie, takže možno konštatovať, že matka sa mierou nepochybne vyššou ako uvádza otec v odvolaní, podieľa aj vo finančnej miere na ich zabezpečení.
22. Odvolací súd považuje za nenáležité a neudržateľné zo strany otca spochybňovanie výšky matkou vyčíslených nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, menovite vo vzťahu k sume 100,- eur v skladbe, na ktorú poukazuje otec dieťaťa v odvolaní, vezmúc do úvahy skutočnosť, že ide skutočne len o minimálnu mieru toho, čo môže rodič, resp. obaja rodičia urobiť za účelom zlepšenia životných podmienok dieťaťa, ktoré je tak zdravotne postihnuté ako maloletý Z., pričom nemožno ani v najmenšom pochybovať o tom, že jeho zdravotný stav má zásadný dopad na kvalitu jeho života, pričom záujmom každého rodiča by prioritne malo byť snažiť sa mu životnú situáciu, v ktorej sa bez svojho zavinenia dieťa ocitlo, pomôcť zvládnuť aspoň prostredníctvom toho, čo je v jeho silách, konkrétne v tomto prípade prostredníctvom finančného pokrytia takých aktivít, ktoré dieťaťu pomôžu s resocializáciou v prostredí, s ktorou má evidentne významné problémy, čo má nepriaznivý dopad na jeho psychický a kumulatívne aj
fyzický stav. Namietať preto náklady na jeho športové aktivity, zabezpečenie psa, aj to na odporúčanie ošetrujúcej lekárky, či nákladov na zakúpenie dioptrických okuliarov (ktoré sú nepochybne ďaleko vyššie ako uviedla matka), je neakceptovateľné už len z toho dôvodu, že pokiaľ sa z príjmu otca odpočíta výška vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktorá mu je určená, keďže tento inú vyživovaciu povinnosť nemá, konzumuje otec sám pre seba na zabezpečenie svojich potrieb čiastku 764,38 eur, čo indikuje, aj s prihliadnutím na jeho majetkové zabezpečenie vo forme vlastníctva nehnuteľností k záveru, že jeho životný štandard je vyšší ako štandard dieťaťa, pričom priamo zo zákonnej úpravy ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine vyplýva právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Nedôvodne tiež otec v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil nárast životných nákladov na jeho strane, ku ktorým došlo v dôsledku splátok hypotekárneho úveru, v súvislosti s nadobudnutím ďalšej nehnuteľnosti a nákladoch na pohonné hmoty, ktoré musí vynaložiť pri ceste do práce osobným motorovým vozidlom z K. do C. G. M.. S touto námietkou sa zodpovedajúcim spôsobom vysporiadal súd prvej inštancie v bode 31 odôvodnenia svojho rozhodnutia, s ktorými závermi sa odvolací súd plne identifikuje, na tieto poukazuje a dodáva, že pokiaľ životné náklady otca, v dôsledku ktorých, ako tvrdí, nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného, bolo jeho zákonnou povinnosťou z hľadiska primeranosti svojho finančného zaťaženia si toto nastaviť tak, aby prednostne zabezpečil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a až prostriedky, ktoré mu následne zostanú, môže rozvrhnúť podľa priority na svoje ďalšie výdavky. Skutočnosť, že sa zaťažil dlhmi v podobe hypotekárneho úveru, ktorý aktuálne spláca, nemôže ísť na ťarchu plnenia jeho prioritnej zákonnej povinnosti, ktorou je vyživovať v zodpovedajúcej miere svoje maloleté dieťa. Pokiaľ ide o ním tvrdené náklady, ktoré vynakladá na pohonné hmoty v súvislosti s cestou do práce, súd prvej inštancie správne uzavrel, že na tieto výdavky rovnako nemožno prihliadnuť, keďže tieto nie je nevyhnutné vynaložiť už aj s poukazom na zistenie, že v čase rozvodového konania, teda poslednej úpravy výživného, býval otec v rodinnom dome v C. G. C., odkiaľ dochádzal do práce, teda bytovú otázku mal vyriešenú a pokiaľ sa po rozvode manželstva túto rozhodol nad rámec uvedeného riešiť tiež zakúpením ďalšej nehnuteľnosti, nemôže to ísť na ťarchu maloletého dieťaťa, keďže nebolo spochybňované, že dom v C. G. C. je spôsobilý na bývanie a nič nebráni otcovi, aby do práce cestoval odtiaľ. Nie je udržateľné, aby nedôvodne, resp. nadštandardne znášal náklady v súvislosti s týmto vo výške 294,- eur mesačne a súčasne tvrdil, že nie je spôsobilý zo svojho príjmu zabezpečiť svoju prioritnú povinnosť, a to vyživovať v zodpovedajúcej miere svoje dieťa.
24. Pokiaľ v konečnom dôsledku otec poukazuje na to, že takto určená výška výživného je disproporčná vo vzťahu k nákladom na zabezpečenie odôvodnených potrieb, kedy podiel matky vo finančnom vyjadrení je ďaleko nižší, odvolací súd naviac oproti vyššie uvedeným záverom uvádza, že pri zisťovaní zmien v pomeroch účastníkov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je neprípustná revízia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia z hľadiska jeho správnosti (teda aj ustálenia miery akou sa otec na výživnom mal podieľať vychádzajúc z v tom čase zistených pomerov), a pokiaľ súd prvej inštancie pri svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré dokonca malo pôvod v dohode rodičov o výške výživného, takúto výšku stanovil, súd prvej inštancie ako ani odvolací súd neboli oprávnení preskúmavať vecnú správnosť tohto predchádzajúceho súdneho rozhodnutia a zaoberať sa v tomto smere jeho vadami, vytýkanými otcom v odvolaní. Z hľadiska predmetu konania prichádzalo do úvahy len skúmať, či porovnanie v tom čase existujúcich (dokazovaním zistených) pomerov tak na strane rodičov, ako aj maloletého dieťaťa (z ktorých bolo potrebné vychádzať) s aktuálne zistenými pomermi došlo k takej ich zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu už určenej vyživovacej povinnosti z hľadiska ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pričom záver o nepreukázaní takejto zmeny s následkom nevyhovenia požadovanému zníženiu výživného aj odvolací súd považuje za správny.
25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako nedôvodné. Súd prvej inštancie nepochybil, keď sledujúc prioritne záujem mal. dieťaťa vychádzajúc z výsledkov dokazovania nezmenil (neznížil) výšku jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. dieťaťu a správne tiež rozhodol o náhrade trov konania, pričom odvolací súd prieskumom napadnutého rozhodnutia nezaznamenal žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala odlišné, v prospech otca spôsobilé rozhodnutie.
26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 52 ods. 1 a § 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.