Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. 1. mája XX/XX, XXX XX B., zastúpená právnym zástupcom JUDr. Adamom Puškárom, so sídlom AK Karpatská 5, 811 05 Bratislava a otec - Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/ XX, XXX XX B. C., o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/358/2016-221 zo dňa 28.02.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o výživnom a zročnom výživnom p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o úprave styku z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.02.2017 č.k. 37P/358/2016-221 zveril maloletú Z. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. sumou XXX eur mesačne, počnúc dňom 22.12.2016, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 22.12.2016 do 28.2.2017 v sume XXX eur zaviazal otca splácať v XX eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.03.2017 k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Zároveň upravil styk otca s maloletou Z. na každý párny víkend v kalendárnom roku vždy v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a tiež nasledujúcu nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a to vždy tak, že otec si maloletú v stanovené dni a hodiny prevezme v mieste bydliska matky a v stanovené dni a hodiny vráti späť maloletú matke v mieste jej bydliska. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu. Maloletú Z. zveril do osobnej starostlivosti matke majúc za preukázané, že matka sa doposiaľ riadne stará o maloletého, s čím súhlasil aj otec. Zároveň zohľadnil doporučenie kolíznej opatrovníčky na zverenie maloletej do starostlivosti matky. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok ponechal obom rodičom, keďže neboli zistené žiadne dôvody na obmedzenie tohto práva niektorému z rodičov. Výživné na maloletú určil otcovi v sume XXX eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu dňa 22.12.2016. Určené výživné považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletej Z. prihliadajúc na vek dieťaťa (vyše 2 rokov), skutočnosť, že ju živí matka z rodičovského príspevku za pomoci svojich rodičov. Matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na maloletú vyhodnotil ako

nadsadené. Rovnako mal preukázané, že určené výživné zodpovedá a je primerané zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je zamestnaný, má stabilný príjem a finančne ho podporuje brat. Prihliadal na to, že otec zakúpil nehnuteľnosť za sumu XX.XXX eur, na kúpu ktorej si vzal hypotekárny úver a je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. T. V.. Pri určení výšky zročného výživného prihliadal na doposiaľ zaplatené výživné v sume XXX eur, ktoré zo zročného výživného odpočítal. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa v časti výroku rozsudku o určení výživného, zročnom výživnom a úprave styku s maloletou Z.. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. výživným vo výške XXX eur mesačne, zrušiť výrok o zročnom výživnom a zmeniť výrok o úprave styku s maloletou tak, že otec bude mať právo stretávať sa s maloletou Z. každý párny víkend v kalendárnom roku vždy od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené. Súhlasil s určením výživného, avšak nie v rozsahu uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že potreby maloletej a jeho súčasné zárobkové a majetkové pomery odôvodňujú určenie výživného vo výške XXX eur mesačne. Namietal, že z dokladov predložených matkou nie je možné jednoznačne určiť výšku výdavkov na dieťa, resp. či ide o náklady matky alebo maloletej. Poukázal na matkou menenú výšku nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa v konaní. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku len uvádza mesačné náklady na maloletú v sume XXX eur na stravu, XX eur oblečenie, XX eur hygienu a kozmetiku, teda spolu XXX eur a po pripočítaní alikvótnej čiastky a ročných výdavkov na lekárov a očkovania určil celkovú sumu na náklady vo výške XXX,XX eur. V otázke rozsahu styku s maloletou považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny, obsahujúci len tvrdenia každého z rodičov prednesené v konaní bez vysvetlenia ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a argumenty matky a bez jeho dostatočného odôvodnenia. Namietal, že rozsudok mu nedáva odpovede na podstatné a zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery rozsudku. Poukázal na právo účastníka konania na náležité odôvodnenie rozhodnutia a právo na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny. Mala za to, že príjem otca je nadštandardný, dovoľuje mu prispievať na výživu maloletej sumou XXX eur mesačne. K námietkam voči rozhodnutiu o úprave styku s maloletou poukázala na to, že maloletá je vo veku dvoch rokov, vychovávaná len ňou, žijú v jednej domácnosti, otcom navrhovaný rozsah styku by nezvládla. Dala do pozornosti, že styk bez matky a mimo domu by dieťaťu neprospieval. Nesúhlasila so zrušením výroku rozsudku o zročnom výživnom. Vyslovila názor, že otec by mal uhradiť zročné výživné, pričom benevolencia súdu sa prejavila už možnosťou splátok. Dala do pozornosti, že otec je v súčasnosti trestne stíhaný za rôzne trestné činy, ktoré proti nej páchal, je podozrivý zo spáchania priestupku a minimálne raz bol uznaný vinným. Pripojila rozhodnutie Okresného úradu Senec č. OU-SC-OVVS-2017/004591-SIR zo dňa 25.4.2017, ktorým bol otec uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil voči matke.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako správny, zohľadňujúci odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a životnú úroveň oboch rodičov.

6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa voči výroku o výživnom a zročnom výživnom nie je dôvodné, odvolanie otca voči výroku o úprave styku je dôvodné.

7. Odvolací súd po preskúmaní odvolania v napadnutej časti rozsudku o výživnom konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vo vzťahu k určeniu výživného na maloletú riadne zdôvodnený a spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovení C.m.p.. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou otca, ktorý namieta nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu vyživovacej povinnosti k maloletej. Súd prvej

inštancie odôvodnil rozhodnutie jasne a zrozumiteľne, keď argumentoval podstatnými dôkazmi v konaní vykonanými a pri rozhodovaní zohľadnil záujem maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, príjmy, pomery a schopnosti a možnosti rodičov.

8. Súd prvej inštancie rozhodoval v súlade so záujmom maloletého dieťaťa pri určení výživného na maloletú Z. Odvolací súd konštatuje, že matka preukázala náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej. Tu je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania (podiel nákladov na bývanie), stravovania (vyvážená strava vhodné pre dieťa v tom ktorom veku), zdravotnej starostlivosti, zabezpečenie ošatenia, nákup hygienických potrieb, ako aj iných mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, pričom výdavky na dieťa sú nesporné a vzhľadom na vek dieťaťa všeobecne známe. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými. Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Správne posúdil súd prvej inštancie podiel matky na zabezpečení osobnej starostlivosti o maloletú a skutočnosť, že matka je toho času (v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie) na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške XXX eur a rodinné prídavky. Odvolací súd neprihliadol na argumenty a tvrdenia otca odvolávajúc sa na nepomer nákladov na dieťa a výšky určeného výživného dávajúc otcovi do pozornosti skutočnosť, pokiaľ je matka s maloletou na rodičovskej dovolenke, nemožno ju nútiť pracovať za účelom zabezpečenia ďalšieho príjmu, keď v prvom rade poskytuje celodennú starostlivosť svojej dcére (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Správne vyhodnotil súd prvej inštancie aj príjmy, pomery, možnosti a schopnosti otca majúc za preukázané, že otec dosahuje príjem vo výške XXX eur mesačne, finančne mu poskytuje jeho brat príspevky vo výške XXX eur mesačne. Pokiaľ otec v konaní poukazoval na jeho náklad spočívajúci v splátkach hypotekárneho úveru vo výške XXX eur mesačne čerpaného v celkovej výške XX.XXX eur na kúpu rodinné domu v B. odvolací súd dáva do pozornosti otca, že výživné na maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je prvoradou pohľadávkou každého rodiča a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Otec je v produktívnom veku, ak sa zaťažil neprimeranými splátkami úveru, uvedené nemôže byť na ťarchu vo vzťahu k výživnému na maloleté dieťa. Rovnako je potrebné prihliadať na skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a každý z rodičov má svoje osobné výdavky na zabezpečenie bežných potrieb. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie pri hodnotení majetkových pomerov a možností a schopností otca prispievať na výživu dieťaťa určenou výškou výživného. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že preskúmava rozhodnutie ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie. V prípade podstatnej zmeny pomerov, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, môže byť táto zmena predmetom dokazovania v inom konaní.

9. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou povinnosťou, z čoho vyplýva, že rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať maximálnu snahu o zvýšenie životnej úrovne nielen svojej, ale aj svojim maloletým deťom. V prejednávanej veci je nesporne preukázané, že na strane otca sú podmienky na plnenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa v určenej výške s prihliadnutím na vek dieťaťa, na zabezpečovanie osobnej starostlivosti matkou o maloletú a príjmy, možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Odvolací súd je toho názoru, že určené výživné vzhľadom na uvedené dôvody nie je v žiadnom prípade nadštandardné. Správne určil súd prvej inštancie výživné od 22.12.2016, teda odo dňa podania návrhu matky.

10. Súd prvej inštancie rovnako správne určil zročné výživné na maloletú Z. vychádzajúc z určeného výživného v sume XXX eur mesačne, pričom zohľadnil aj uhradené výživné otcom za obdobie od podania návrhu do 28.02.2017 vo výške XXX eur, ktorú sumu odsúhlasili obaja rodičia. Zročné výživné predstavuje výživné za obdobie od 22.12.2016 do 28.12.2017, t.j. alikvótnu časť výživného za december 2016 vo výške XX eur (X,XX eur/deň x 9 dní) a 2x XXX eur za január a február 2017, t.j. spolu XXX eur (XXX eur - XXX eur = XXX eur). Odvolacia námietka otca a jeho žiadosť o zrušenie zročného výživného je nedôvodná, nakoľko nárok matky na priznanie výživného od podania návrhu je daný ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

11. Odvolací súd v napadnutej časti o určení výživného a zročnom výživnom potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p., pretože je správne.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 13. Pokiaľ ide o preskúmanie odvolania otca voči výroku rozsudku v časti o úprave styku otca s maloletou Z., odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou otca, ktorou namietal porušenie práva účastníka konania na spravodlivý proces. Po preskúmaní rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že námietka otca súvisiaca s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia v časti úpravy styku s maloletou je dôvodná. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi.

14. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. V zmysle Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku účastníci konania majú v konaní právo na to, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá (§ 30 C.m.p.), právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon (§ 167 C.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 33 ods. 1 C.m.p.), právo na doručenie predvolania na pojednávanie tak, aby mal účastník dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 33 ods. 2 C.m.p.), právo zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 C.s.p.), právo na to, aby bol účastníkom rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 223 C.s.p.), právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

15. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu, že niektoré menej závažné pochybenia môže napraviť svojim postupom. Ak napríklad súd prvej inštancie neumožnil sporovej strane vyjadriť sa k dôkazu alebo k písomnému podaniu protistrany, môže byť toto pochybenie v odvolacom konaní napravené. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť a ktorý zásah odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

16. V danom posudzovanom prípade sa odvolací súd musel vysporiadať s odvolacou námietkou otca na porušenie jeho práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti konať pred súdom tým, že súd prvej inštancie rozhodnutie v časti určenia styku otca s maloletou Z. opomenul odôvodniť. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké dôkazy vzal v úvahu pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou, z akého dôvodu určil rozsah styku tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, z ktorých dôkazov vychádzal aj s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd po preštudovaní spisového materiálu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že absolútne neodôvodnenie rozhodnutia v časti o úprave styku otca s maloletou je potrebné vyhodnotiť ako porušenie práv na spravodlivý proces, ktorým sa otcovi odňala možnosť konať pred súdom. Navyše takéto rozhodnutie je odvolacím súdom nepreskúmateľné.

17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesná práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozhodnutie vo výroku o úprave styku otca s maloletou podľa § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie bude povinný konať v súlade s § 167 ods. 1 C.s.p., a o návrhu matky opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť v súlade s ust. § 393 ods. 2 C.s.p.. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).