Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-2-2017.pdf
PDF · 83.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/195/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, H., právne zastúpený advokátkou Mgr. Katarínou Pospiechovou, so sídlom Kuzmányho 3, Piešťany proti matke: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, H. a maloletým deťom: 1. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky a 2. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe maloleté deti zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že navrhovateľ D. D., nar. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletého Q. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletého A. D., nar. XX.XX.XXXX z matky A. D., rod. J., nar. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.12.2016 domáhal, aby súd určil, že nie je otcom maloletých detí Q. I. A. s odôvodnením, že matka detí mu začiatkom roka 2015 oznámila, že ich synovia Q. I. A. nie sú jeho deti, ale sú deti pána H. P.. Keďže sa maloleté deti Q. I. A. narodili počas trvania manželstva navrhovateľa s matkou detí, je zo zákona považovaný za ich otca a podľa tvrdenia matky nie je ich biologickým otcom.
2. Matka maloletých vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že navrhovateľ nie je biologický otcom maloletých detí a túto skutočnosť vedel od začiatku. Bolo jeho rozhodnutím, že bol uvedený v rodných listoch ako otec detí. Biologickým otcom detí je H. P., ktorý sa s deťmi pravidelne stretával a brával si ich k sebe, pretože mal o nich záujem, avšak nemohol byť zapísaný v rodnom liste detí ako otec, pretože navrhovateľ sa jej vyhrážal, že ak sa s ním rozvedie, tak si niečo spraví. Psychicky ju dlhé roky vydieral, aby s ním zostala v manželskom zväzku. Nie je teda pravdou, že navrhovateľ o ničom netušil až do roku 2015. Nenútila ho, aby bol otcom detí, bolo to jeho rozhodnutie, ktoré zmenil, keď zistil, že s ním nemieni zotrvať v manželstve.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 23.08.2017 uviedol, že sa k danej veci vyjadrí potom, ako budú účastníci konania vypočutí na pojednávaní.
4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podaniu matky uviedol, že matka detí uviedla nepravdivé informácie týkajúce sa jeho otcovstva. Nevedel ani v čase jej tehotenstva ani po narodení detí a ani neskôr počas trvania manželstva, že maloletý Q. I. A. nie sú jeho biologické deti a o tejto skutočnosti sa dozvedel až pri hádke s matkou detí koncom roka 2015, alebo začiatkom roka 2016, presný dátum si už nepamätá. Nevedel, že matka detí sa počas jeho neprítomnosti stretáva s inými mužmi a taktiež
s biologickým otcom detí, pretože pracoval v zahraničí a počas jeho prítomnosti viedli spoločne riadny a usporiadaný život.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky, výsluchom J. H. P., výsluchom svedkyne C. D., vyjadrením kolízneho opatrovníka, znaleckým posudkom z odboru genetiky č. XX/XXXX vypracovaným C.. S.. R. M., B.., súdnym znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, oboznámením sa so sobášnym listom, s rodnými listami maloletých detí, ako i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav.
6. Navrhovateľ uzatvoril s matkou detí manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX.
7. Z rodných listov maloletých detí vyplýva, že ako ich otec je zapísaný navrhovateľ.
8. Navrhovateľ vo svojich výpovediach uviedol, že o skutočnosti, že nie je otcom maloletých detí sa dozvedel pri hádke s ich matkou koncom roka 2015 alebo začiatkom roka 2016, kedy mu táto oznámila, že niekoho má, že ľúbi niekoho iného v práci a že maloletých Q. I. A. nie sú jeho deti, že jeho je iba dcéra, z čoho bol veľmi prekvapený. Matka detí mu povedala, že chlapcov zoznámi s ich biologickým otcom, čo aj urobila v januári 2016 na hokejovom štadióne R. H., kde bol prítomný aj on a videl, ako sa pán H. P. rozprával s deťmi asi 10 minút. Od tej doby ho chlapci prestali rešpektovať, ignorujú ho, avšak dovtedy ho brali ako svojho otca. Nie je pravdou, že by vedel o tom, že nie je biologickým otcom detí od samého začiatku a keďže pracoval 10 rokov zahraničí, nevedel s kým sa matka aj s deťmi stretáva. Ak by sa v minulosti dozvedel, že matka čaká deti s iným mužom, okamžite by sa s ňou rozviedol. Po narodení detí kúpili 3-izbový byt, potom ho predali a kúpili si dom, ktorý kompletne prerobili. 15 rokov matku detí živil, pracoval v zahraničí, poskytol rodine nadštandardné podmienky, matka detí mala svoje pohodlie a on nevedel čo robí počas jeho pobytu v zahraničí. Trval na tom, aby bolo v konaní vykonané znalecké dokazovanie, ktorým sa potvrdí alebo vyvráti jeho otcovstvo k maloletým deťom.
9. Z výpovedí matky maloletých detí bolo zistené, že ešte počas jej tehotenstva sa chcela s navrhovateľom rozviesť, s čím však on nesúhlasil, pričom skutočnosť, že počas manželstva otehotnela bola vlastne jej pomsta navrhovateľovi, pretože ju predtým podvádzal. Biologickým otcom detí D. H. P., ktorý chcel byť s ňou, avšak medzi ním a navrhovateľom došlo ku stretu, bolo to v roku 2004 a pri tejto potýčke sa navrhovateľ dozvedel, že čaká deti od H. P., ale dohodli sa, že zostanú manželmi. Navrhovateľ jej povedal, že otcom detí nie je ten, kto ich urobí, ale ten kto ich vychová. Keďže sa biologický otec nemohol s deťmi stretávať, odišiel do zahraničia. V záverečnom vyjadrení matka detí uviedla, že s návrhom na zapretie otcovstva nesúhlasí, pretože deti navrhovateľa stále považujú za svojho otca a navrhovateľ s deťmi komunikuje.
10. Z výsluchu svedkyne C. D. - dcéry účastníkov konania bolo zistené, že navrhovateľ už od narodenia jej bratov vedel, že nie sú jeho, pričom túto informáciu má od svojej mamy. Keď bola malá, spoločne s bratmi a otcom chodievali k mužovi, ktorý je biologickým otcom jej bratov a to, že Q. I. A. nie sú jej biologický bratia sa dozvedela, keď mala 7 rokov. Keď mali jej bratia 9 alebo 10 rokov mama im povedala o ich biologickom otcovi a oni to zobrali normálne. Navrhovateľ nerobil rozdiely vo výchove, bral všetky deti rovnako, avšak v správaní vo vzťahu k jej bratom došlo k zmene potom, ako sa dozvedel, že im mama povedala o ich biologickom otcovi. Začal sa správať trošku ináč k nim, ako k nej, bolo to citeľné.
11. Svedok H. P. vo výpovedi uviedol, že by mal byť biologickým otcom maloletého Q. I. A., vedel o tom od ich narodenia, s chlapcami sa stretával 3-4 krát do týždňa. Keď nebol navrhovateľ doma, tak sa s nimi stretával u nich a keď bol navrhovateľ doma, tak sa stretli inde. Navrhovateľ vedel, že deti nie sú jeho, ale povedal mu, že on chce deti vychovávať a že svedok si má založiť vlastnú rodinu. Bolo to pre neho ťažké, ani nespával, avšak nič s tým nedokázal urobiť. Deti chodievali k nemu na návštevy, zväčša ich vozila mama, možno raz ich doviezol aj navrhovateľ. Navrhovateľ mu osobne povedal, že nie je otec ten, kto detí splodí, ale ten kto ich vychováva. S deťmi sa stretával asi do 4 až 5 rokov ich v
12. Znalec S.. R. M., B.. v písomnom znaleckom posudku z odboru genetiky (odvetvie analýza DNA) č. XX/XXXX v závere skonštatoval, že na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky treba pokladať otcovstvo navrhovateľa voči maloletým deťom Q. I.
A. D. za jednoznačne vylúčené, keďže v 11- tich z celkového počtu 16 vyšetrených systémov nemá označený muž alely, ktoré biologický otec týchto detí musí mať.
13. Kolízny opatrovník v záverečnom vyjadrení uviedol, že je síce znaleckým posudkom preukázané, že navrhovateľ nie je otcom detí, avšak nevedel posúdiť, či je zapretie otcovstva v záujme maloletých detí.
14. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
15. Podľa § 86 ods.1 ZR, manžel môže do 3 rokov odo dňa keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke zaprieť na súde, že je jeho otcom.
16. Podľa Čl. 4 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
17. Vychádzajúc z princípu rovnosti vyplývajúceho z vyššie citovaného Čl.4 CMP, súd napriek skutočnosti, že v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nebola dodržaná lehota na podanie žaloby o zapretie otcovstva, pokračoval v konaní s odôvodnením, že je v najlepšom záujme detí, aby poznali svojho biologického otca, preto bol v konaní ustanovený znalec z oboru genetika, odvetvie analýza DNA, úlohou ktorého bolo určiť metódou založenou na analýze genetického materiálu, či navrhovateľa možno vylúčiť ako biologického otca detí a ak nie stanoviť hodnotu pravdepodobnosti jeho otcovstva.
18. S poukazom na závery vykonaného znaleckého dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ podal žalobu o zapretie otcovstva odôvodnene, nakoľko jeho otcovstvo voči maloletých deťom Q. I. A. je vylúčené. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v časti I..
19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
21. Podľa Čl.3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
22. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Zákon však pripúšťa výnimky, pričom prvou výnimkou je § 53 CMP, ktoré pripúšťa v uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní. Súd však individuálne posúdi v týchto konaniach možnosť priznať náhradu trov konania, ako aj rozsah takto priznanej náhrady s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.
23. V rámci rozhodovania o náhrade trov konania súd postupoval podľa § 52 CMP, keď dospel k záveru, že nemožno v danej veci jednoznačne aplikovať zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu v konaní). Súd je toho názoru, že sa javí byť nespravodlivé, ak by v rámci posúdenia zásady úspechu navrhovateľa v konaní zaviazal matku maloletých detí k náhrade trov, ktoré navrhovateľovi vznikli. Pokiaľ by súd striktne postupoval podľa príslušných ustanovení zákona o rodine, návrh navrhovateľa by musel zamietnuť, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania ( výsluch matky a svedkov) vyplynulo, že navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva po uplynutí troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich, že je otcom detí ( § 86 ods. 1 ZR). Súd však v konaní pokračoval a na návrh navrhovateľa vykonal znalecké dokazovanie, ktoré jeho otcovstvo k maloletým deťom Q.
I. A. vylúčilo, pričom matka od začiatku konania tvrdila, že navrhovateľ nie je ich biologickým otcom a nemožno ju jednoznačne považovať za neúspešnú v tomto konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.