Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/50/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu L. L., M.. XX. XX. XXXX, A. Q. U.I. XXX, XXX XX U., A.. Č.. F. Ú. Q. Q. - B., P. XX, XXX XX Q. Q. proti žalovaným 1/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, 2/ Riaditeľ ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, U.. L.. D. B., Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, o porušenie žalobcovho práva na súkromie v súvislosti s neumožnením návštevy blízkeho rodinného priateľa, takto

rozhodol:

Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17. 08. 2017 domáhal od žalovaných 1/ a 2/:

I. Určenia, že žalovaní v súvislosti so zamietnutím jeho žiadosti o návštevu zo dňa 16. 07. 2017 neoprávnene zasiahli do jeho práv chránených článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

II. Uloženia povinnosti žalovaným, aby upustili od neoprávnených zásahov do označených základných práv.

III. Uloženie povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 2 300,-- Eur.

2. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, písomným vyjadrením žalovaných, žiadosťou o povolení kontaktnej návštevy blízkeho rodinného priateľa A. B. zo dňa 11. 12. 2016, žiadosťou o povolenej kontaktnej návštevy A. B. zo dňa 16. 07. 2017, stanoviskom pedagóga zo dňa 20. 07. 2017 a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu tento vykonáva trest odňatia slobody u žalovaného v 1/ rade. Svojou žiadosťou zo dňa 16. 07. 2017 sa domáhal povolenia kontaktnej návštevy blízkeho rodinného priateľa A. B., Q. Ž. M. W.. Bolo to v čase, keď viac ako 9 mesiacov mu bolo znemožnené prijímať návštevy blízkych osôb kvôli vzdialenosti miesta výkonu trestu od domova. Žalovaný v 2/ rade jeho žiadosť neschválil. Svoje rozhodnutie nezdôvodnil. Poukázal na porušenie svojho práva na súkromie s poukazom na Dohovor o ochrane ľudských práva základných slobôd, jeho článok 6, 8, 14, 17 ako aj na Ústavu Slovenskej republiky, jej článok 1, 2, 19, 46, 152, 154c. Tiež na odporúčania Rec výboru ministrov členských štátov o európskych väzenských

pravidlách (EVP), článok 1 až 3, 24, 70 ako aj na štandardy Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského zaobchádzania alebo trestania, jeho článku 51. Zo zákona o výkone trestu odňatia slobody č. 475/2005 Z. z. poukázal na § 1a, § 4, § 24. Podľa článku 17 ods. 2 odporúčania výboru ministrov pri každom prijatom individuálnom rozhodnutí je potrebné uviesť príslušné dôvody, minimálne v tých prípadoch, keď takéto rozhodnutia ovplyvňujú práva jednotlivca. Podľa článku 112 správy CPT pre všetky zákonom ustanovené kategórie väznených osôb by mali byť pravidlom návštevy s priamym kontaktom a bezkontaktné návštevy by mali byť len výnimkou. Akékoľvek rozhodnutie o nariadení bezkontaktných návštev musí byť vždy dobre zdôvodnené a opodstatnené. Výbor odporúča, aby sa všetkým väzňom povolil prijímať návštevy bez deliace panelu, okrem jednotlivých prípadov, v ktorých by mohli nepochybne existovať obavy o bezpečnosť. Ďalej v žalobe poukazoval na rozhodnutia ESĽP v obdobných veciach ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Najmä poukázal na skutočnosť, že zamietnutie žiadosti žalobcu o návštevu nebolo zdôvodnené, čo objektívne znemožňuje preskúmanie sporného zásahu prizmou posudzovania podľa cas-law-ESĽP. Z uvedených dôvodov konštatovaním porušenia označených základných práv žalobcu má súd vykonať dokazovanie vo vzťahu k žalobcom požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalovaní svojvoľne opakovane a dlhodobo zasahujú šikanózne do jeho právnej sféry. Znemožňujú mu návštevy blízkych osôb, keď je držaný v osobitnom režime v čiastočnej izolácii v podmienkach podobných samoväzbe. Psychické strádanie predstavuje na jeho strane objektívne nenapraviteľnú nemajetkovú ujmu, ktorú nemožno uspokojiť inak, ako priznaním finančného zadosťučinenia. Obmedzený v osobnej slobode je od 27. 11. 2012.

5. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že v zmysle zákona o výkone trestu odňatia slobody č. 475/2005 Z. z. je žalovaný v 2/ rade splnomocnený rozhodnúť, či sa vykoná návšteva priamym kontaktom alebo nepriamym. Jeho nesúhlasné stanovisko o povolenie návštevy kontaktným spôsobom nie je rozhodnutím podľa 8. časti citovaného zákona ani podľa všeobecného predpisu o správnom konaní správneho poriadku. Žalovaní potvrdili, že žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 16. 07. 2017 riaditeľa ústavu o povolenie návštevy rodinného priateľa A. B., Q. Ž. M. W.. Na základe stanoviska pedagóga ústavu vedúci oddelenia výkonu trestu neodporučil vyhovieť žiadosti a kontaktnú návštevu neschválil. Poukázali najmä na tú skutočnosť, že žalobca je vo výkone trestu odňatia slobody zaradený so stredným stupňom stráženia do špecializovaného oddielu s bezpečnostným režimom v zmysle § 81 citovaného zákona. Podľa § 81 ods. 6 vychádzky, návštevy a disciplinárne tresty sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. V § 24 ods. 4 zákona je upravené právo riaditeľa ústavu v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym kontaktom alebo bez. Podrobnosti rozhodovania o povolení návštev sú stanovené vo vyhláške MS SR 368/2008 Z. z.

6. Podľa § 21 ústavného poriadku žalovaného v 1/ rade sa návšteva odsúdeného umiestneného v oddiele s bezpečnostným režimom vykonáva spravidla bez priameho kontaktu. Konanie žalovaného bolo v súlade s článkom 8 ods. 2 dohovoru ako aj článku 13 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný v 2/ rade konal na základe zmocnenia v § 24 zákona 475/2005 Z. z. Poukázal tiež na rozsudok NS SR 3Sžo/140/2015 zo dňa 25. 05. 2016 a na účel trestu, ktorým je okrem iného resocializácia odsúdeného. Pre dosiahnutie tohto cieľa je jedným z prvkov aj motivačné pôsobenie na odsúdeného pri vytváraní podmienok na jeho výchovu. Žalobca v súčasnosti vykonávaného trestu odňatia slobody nebol disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný bol dvakrát. Schválenie návštevy formou priameho kontaktu teda nie je nárokom. V prípade žalobcu sa spravidla nevykonáva v zmysle § 18 ods. 1 písm. e) poriadku, ale sa povoľuje za stanovených podmienok s prihliadnutím predovšetkým na stupeň stráženia a skupinu diferenciácie, v ktorých je odsúdený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený ako aj na jeho správanie sa počas výkonu trestu, ktoré vypovedá o tom, akým spôsobom sa odsúdený zúčastňuje na pozitívnych zmenách svojej osobnosti a napĺňa sa cieľ individuálnej prevencie (§ 24 ods. 4 zákona 475/2005 Z. z. a § 36 ods. 1 a § 18 ods. 2 poriadku).

7. Ďalej žalovaní poukázali na skutočnosť, že v súvislosti s ochranou práv uväznených osôb dozor nad ich zachovávaním vykonáva prokurátor podľa § 96 zákona 475/2005 Z. z., § 4 ods. 1 písm. b), § 18 zákona 153/2001 Z. z. Žalobca sa obrátil v totožnej veci na Generálnu prokuratúru SR s podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu dňa 30. 08. 2017. O výsledku vybavenia podnetu nemá žalovaný vedomosť.

Žalovaní poukázali tiež na článok 5 CSP, keď žalobca svojimi podaniami neustále neprimerane administratívne zaťažuje všetky možné inštitúcie ako aj každý ústav, v ktorom vykonáva trest odňatia slobody. Jedná sa z jeho strany o šikanózny výkon práva.

8. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13. 03. 2018 nazvanom replika na vyjadrenie žalovaných uviedol, že žalovaní nepopreli jeho tvrdenie, že zamietnutie žiadosti o návštevu nebolo zdôvodnené, a preto je nepreskúmateľné. Tvrdených žalovaných, že existuje oprávnenie riaditeľa ústavu rozhodnúť o povolení návštevy a z tohto dôvodu nemôže byť neoprávnene zasiahnuté do jeho základného práva na súkromie, sa týka len jednej z podmienok ospravedlnenia sporného zásahu, konkrétne otázky jeho legality. Takýto zásah však je potrebné skúmať aj z hľadiska legitimity a proporcionality v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR I.ÚS 117/07. Oprávnenie riaditeľa ústavu rozhodovať o obdobnej otázke nie je rozhodnutím v zmysle neobmedzenej voľnej úvahy. V prípade neuvedenia dôvodov pre nevyhovenie žiadosti je taký zásah nelegálny. Z § 24 ods. 4 zákona 475/2005 Z. z. je zrejmé, že má právo na vykonanie návštevy spravidla priamym kontaktom. Len v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu rozhodnúť inak, teda na základe konkrétnych dôvodov. Interný predpis nižšej právnej sily ako zákon, t. j. ústavný poriadok, nemôže obmedziť medze základných práv a slobôd upravených zákonom. Takýto postup je v rozpore s článkom 13 ods. 2 Ústavy SR. Zamietnutie žiadosti potom nebolo v súlade so zákonom. Žalovaní vo svojom vyjadrení neuviedli sledovaný legitímny cieľ - čo bolo sledované zákazom návštevy. Oprávnenosť zásahu musí preukazovať orgán, ktorý ho vykonal. Takýto postup bol v rozpore s článkom 8 dohovoru. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru ESĽP (č. l. 62 spisu). Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že nemožno navrátiť stav pred porušením a citová úzkosť sa nepreukazuje. Videl svoju rodinu naposledy v októbri 2015. Podľa jeho tvrdenia zákaz návštevy predstavoval pomstu za právne kroky, ktoré robil voči ústavu. Je mu zakazované takmer všetko. Poukázal tiež na princíp proporcionality, ktorý má riadiť všetky obmedzenia.

9. Predmetom žaloby bolo: I. Určenie, že došlo v dôsledku zamietnutia jeho žiadosti o návštevu k neoprávnenému zásahu do chránených práv Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v dôsledku toho: II. uloženie povinnosti žalovaným, aby upustili od neoprávnených zásahov do označených základných práv (práva na súkromie v súvislosti s neumožnením návštevy blízkeho rodinného priateľa), III. Žiadosť o uloženie povinnosti nahradiť z tohto titulu nemajetkovú ujmu.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Medzi nedostatky procesnej podmienky, ktoré sú neodstrániteľné, patrí nedostatok procesnej subjektivity, pokiaľ táto vada existuje už od momentu začatia konania.

12. Podľa § 61 procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

13. Podľa § 67 každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.

14. V zmysle § 3 ods. 3 prílohy rozkazu č. 631/2015, ktorým sa vydáva vzorový organizačný poriadok ústavov, je ústav (žalovaný v 1/ rade) rozpočtovou organizáciou a v oblasti rozpočtovania, financovania a práva hospodárenia so zvereným majetkom štátu má právnu subjektivitu.

15. V súvislosti s citovaným ustanovením § 61 a § 67 ústav na výkon trestu odňatia slobody nemá neobmedzenú právnu subjektivitu. To znamená, že spôsobilosť ústavu byť stranou v konaní a vystupovať samostatne je určovaná len určitými druhmi konaní (resp. sporov), a to konkrétne len konaniami v oblasti rozpočtovania, financovania a práva hospodárenia. Žalobca sa domáha takého nároku, ktorý nespadá ani pod jedno z týchto konaní.

16. Na základe uvedenej skutočnosti (t. j. nedostatku procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti žalovaného v 1. rade) súd konanie voči nemu zastavil z dôvodu, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania.

17. Čo sa týka žalovaného v 2/ rade, tento má síce ako fyzická osoba v plnom rozsahu procesnú spôsobilosť, ale žalovaný je ako riaditeľ žalovaného v 1/ rade.

18. Ďalšou z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok konania je nedostatok súdnej právomoci.

19. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 3, z ktorého vyplýva, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci. Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Veci zaradené do tohto súboru prejednávajú a rozhodujú prevažne súdy; len výnimočne, ak to ustanovuje zákon, prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec vymedzený uvedeným súborom vzťahov súdy podľa § 4 v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už na rozdiel od predchádzajúcich nezakladajú priamo na práve súkromnom, tieto však vždy len vtedy, ak to ustanovuje zákon.

20. Právomoc súdu predstavuje súhrn oprávnení a povinností decízneho charakteru, ktorým súdy disponujú pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Ak by určitá vec nespadala do právomoci súdov, išlo by takisto o neodstrániteľnú vadu konania nevyhnutne vedúcu k uzneseniu o zastavení konania v zmysle ustanovenia § 9 CSP.

21. Pre vyriešenie otázky, či vec patrí do právomoci súdu, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 3 CSP.

22. Dôvodom podania žaloby zo strany žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade ako riaditeľ žalovaného v 1/ rade, nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 16. 07. 2017 o povolenie kontaktnej návštevy blízkeho rodinného priateľa na základe stanoviska pedagóga, pričom svoje rozhodnutie nijaký spôsobom nezdôvodnil.

23. Riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody je takou osobou, ktorej zákon (zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody ako aj zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže) zveruje rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby. Podľa § 3 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže riaditeľ ústavu stojí na čele ústavu a za svoju činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi zboru, ktorý je zasa podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Zákony (a na ich základe aj predpisy nižšej právnej sily, t. j. aj vrátane rozkazov generálneho riaditeľa či pokynov, smerníc a inštrukcií Generálneho riaditeľstva Slovenskej republiky), ktoré upravujú postavenie osoby odsúdenej, jej práva a povinnosti ako aj rozhodnutia riaditeľa ústavu, generálneho riaditeľa, nezverujú súdu právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch alebo o prostriedkoch nápravy voči rozhodnutiam uvedených osôb. Žalovaní poukázali na tú skutočnosť, že žalobca sa v rovnakej veci obrátil na Generálnu prokuratúru SR s podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu, ktorá skutočnosť nebola sporná.

24. Rozhodnutie riaditeľa ústavu, ako to uvádza aj žalobca, je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje odôvodnenie a ani poučenie o tom, akým spôsobom možno dosiahnuť jeho nápravu. Žalobca vyvodzuje svoj nárok z právneho vzťahu medzi ním a riaditeľom ústavu. Práva a povinnosti zo vzťahu osoby odsúdenej a riaditeľa ústavu nevznikajú na základe odsudzujúceho rozsudku súdu, ale na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa alebo ním určeného príslušníka zboru v zmysle § 8 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Tento vzťah je založený na podriadenosti a nadriadenosti, nevzniká v dôsledku slobodného rozhodnutia (autonómnej vôle) jeho účastníkov.

25. S poukazom na rozhodnutie NS SR 3Sžo/140/2015 dodržiavanie zákona pri realizácii výkonu trestu odňatia slobody prislúcha prokuratúre, ktorá má povinnosť vykonávať dozor nad zachovávaním

zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené slobody v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a § 18 zákona 153/2001 Z. z. Rozhodovací proces, výsledkom ktorého je neudelenie súhlasu odsúdenému na vykonanie návštevy s priamym kontaktom v zmysle § 24 ods. 4 zákona 475/2005 Z. z. patrí do právnej úpravy verejného práva.

26. Účastníci v danom vzťahu nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve v zmysle § 3 CSP. Naopak, ich odlišné postavenie v tomto právnom vzťahu vykazuje znaky odzrkadľujúce osobitné postavenie fyzickej osoby odsúdenej na výkon trestu odňatia slobody, ktorej práva, právom chránené záujmy, či povinnosti podliehajú osobitnej rozhodovacej činnosti riaditeľa ústavu, ktorý ale zabezpečuje verejné potreby a funkcie štátu.

27. Ani vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade potom neboli splnené procesné podmienky, keďže daný spor nepatrí do právomoci súdu v zmysle § 9 a súd vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade konanie zastavil.

28. Na okraj súd poznamenáva, že aj keby nedošlo k zastaveniu konania z uvedených dôvodov, v zmysle § 137 by bol neprípustný žalobný petit, keď žalobný petit pod bodom I. nemožno subsumovať pod žiadny z typov žalôb uvedených v citovanom zákonnom ustanovení a vo vzťahu k žalobnému petitu II. a III. nemožno aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 a ods. 3 O. z., keďže sa jedná o ustanovenie týkajúce sa súkromnoprávnej sféry.

29. Vo vzťahu k žalobnému petitu I. žalobca sám v žalobe odkazuje na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a z vnútroštátnych rozhodnutí poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR.

30. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti a rozhoduje aj o sťažnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Žalobca tvrdí, že žalovaní svojím konaním zasiahli do jeho práv, ktoré chráni nielen , ale aj medzinárodné zmluvy. Nápravy rozhodnutia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa však žalobca nemôže domáhať na všeobecnom súde a ním formulovaný žalobný návrh má práve charakter ústavnej sťažnosti, kedy v prípade úspechu Ústavný súd môže rozhodnúť aj o finančnom zadosťučinení.

31. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) a § 362 ods. 1 , a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).